Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 26C/30/2024 2324201224 03. 04. 2025 JUDr. Naďa Pethöová ECLI:SK:OSGA:2025:2324201224.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou, v právnej veci žalobcu: REAL – K, s.r.o., IČO: 51453363, so sídlom Novozámocká cesta 3946, Komárno, zastúpený: JUDr. Juraj Bilický, advokát so sídlom Farská 8, Nitra, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/ XX, E., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Súd žalovanému priznáva 100% náhrady trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou súdu dňa 27.03.2024 žalobca žiadal súd, aby (I.) určil, že kúpna zmluva, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom dňa 11.10.2023 pod F./XXXX-X.X. XXX/XXXX, uzatvorená medzi E. G., bytom H. I. XXX, nar. XX.XX.XXXX a žalovaným je voči žalobcovi neúčinná a (II.) priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, kúpnou zmluvou, platobným rozkazom OS Banská Bystrica sp. zn. 14Up/583/2023, sp. zn. 21Up/187/2023, rozsudkom OS Galanta č.k. 26C/85/2023-119, upovedomením o začatí exekúcie, LV č. XXX, čestným prehlásením, výpisom z Centrálneho registra exekúcií, ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami súvisiacimi s prejednávanou vecou, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci: 4. Zo žaloby a vyjadrení právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca so spoločnosťami NAGY TRANS s.r.0., so sídlom: 925 02 Horné Saliby 1086, ICO: 50 129 899 dňa 25.04.2022 a so spoločnosťou NTG s.r.0., so sídlom: 925 02 Dolné Saliby č. 1009 dňa 17.05.2022 ako odberateľmi, v ktorých bol konateľom p. E. G., nar. XX.XX.XXXX, uzatvoril Rámcové zmluvy, predmetom ktorých je predaj pohonných hmôt a ostatného tovaru, umývanie a čistenie áut. Súčasťou týchto rámcových zmlúv je ručiteľská doložka, v ktorej ako ručiteľ je uvedený p. E. G.. Nakoľko spoločnosti NAGY TRANS s.r.o. a NTG s.r.o. si svoje záväzky vyplývajúce z uzatvorených rámcových zmlúv voči žalobcovi neplnili riadne a včas, žalobca si svoj nárok uplatnil na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní. V právnej veci vedenej proti spoločnosti NAGY TRANS s.r.o. a p. E. G. ako ručiteľovi o zaplatenie 50.424,13 EUR s prísl. bol pod sp. zn.: 14Up/583/2023 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica Platobný rozkaz zo dňa 08.06.2023, ktorý voči NAGY TRANS s.r.o. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.07.2023 a voči vyššie uvedenému ručitelbvi nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.10.2023. V právnej veci vedenej proti spoločnosti NTG s.r.o. a p. E. G. ako ručiteľovi o zaplatenie 146.024,46 EUR s prísl. bol pod sp. zn.: 21Up/187/2023 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica Platobný rozkaz zo dňa 15.02.2023, ktorý voči NTG s.r.o. v spojení s Uznesením č.k.: 21 Up/187/2023 zo dňa 18.07.2023 a
s Uznesením č.k.: 21Up/187/2023 zo dňa 12.06.2023 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.08.2023 a voči vyššie uvedenému ručiteľovi bol v tejto veci vydaný Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn.: 26C/85/2023 zo dňa 23.01.2024, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie sa proti NAGY TRANS s.r.o. a proti p. E. G. vedie exekučné konanie JUDr. Evou Šajánkovou, súdnym exekútorom, pod sp. zn.: 386EX 720/23. Na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie sa proti NTG s.r.o. vedie exekučné konanie JUDr. Soňou Majkútovou, súdnym exekútorom, pod sp. zn.: 105EX 42/24. Návrh na vykonanie exekúcie voči p. G. v tejto veci bezodkladne podá po doručení vykonateľného exekučného titulu voči ručiteľovi, teda po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti vydaného Rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn.: 26(J/85/2023 zo dňa 23.01.2024. Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Galanta - katastrálny odbor dňa 11.10.2023 pod V-3564/2023-č.z. 208/2023 previedol p. E. G. ako predávajúci svoje vlastnícke právo v podiele 1/4-ina k celku nehnuteľností na žalovaného a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. H. I., Obec: Dolné Saliby, Okres: Galanta, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXX: POZEMKY - parcela č. XXX/X, druh pozemku: Orná pôda o výmere 1275 m2, - parcela č. XXX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 599 m2, STAVBA - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcela č. XXX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 599 m2. Spoločnosti NAGY TRANS s.r.o. a NTG s.r.o. ako dlžníci a p. E. G. ako ich ručiteľ žalobcovi do dnešného dňa pohľadávku v sume 50.424,13 EUR s prísl. a pohľadávku v sume 146.024,46 EUR s prísl. neuhradili a to ani len čiastočne. Exekučným konaním sp. zn.: 386EX 720/23 vedeným proti NAGY TRANS s.r.o. a ručitelbvi a exekučným konaním sp. zn.: 105EX 42/24 vedeným proti NTG TRANS s.r.o. nebola doposiaľvymožená žiadna suma. Pokiaľ ide o spoločnosti NAGY TRANS s.r. o. a NTG s.r.0., v súčasnosti sa voči nim vedú viaceré exekučné konania a ich príjmy a majetok sú aj vzhľadom k tejto skutočnosti nulové. Pokiaľ ide o ručiteľa, voči ktorému má žalobca rovnako vymáhateľné a vykonateľné pohľadávky, nemá žiadny príjem alebo iný majetok, ktorý by postačoval na ich pokrytie. Kúpna zmluva, ktorou ručiteľ previedol svoje vlastnícke práva k majetku na žalovaného ukracuje uspokojenie žalobcových vymáhateľných pohľadávok. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi p. G. a žalovaným ako s najväčšou pravdepodobnosťou blízkou osobou, z čoho možno vyvodiť, že žalovaný poznal jeho pomery. Neprichádza do úvahy, že by žalovaný nemohol spoznať a nepoznať jeho úmysel ukrátiť veriteľa (v tomto prípade žalobcu), nakoľko voči obchodným spoločnostiam, v ktorých je, resp. bol p. G. ako konateľ ako aj voči jeho samotnej osobe sa už v tom čase viedlo viacero exekučných konaní, o čom mal možnosť sa žalovaný informovať. 5. Žalovaný produkoval v konaní procesnú obranu, v rámci ktorej poukázal na skutočnosť, že v danom prípade neboli splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, všeobecným predpokladom odporovatelnosti je úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa znížením svojho majetku a tým nebyť schopný splniť svoj záväzok voči veriteľovi. Právne úkony dlžníka môžu ukracovať veriteľa len vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich zmenšenie majetku má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť takého úkonu by sa mohol uspokojiť z majetku dlžníka. Predpokladom vzniku odporového oprávnenia veriteľa je charakter odporovateľného právneho úkonu ako úkonu in fraudem creditoris. Musí ísť teda o úkon, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter možno právnemu úkonu prisúdiť vtedy, ak je kumulatívne naplnená subjektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a súčasne aj objektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka. (Števček M. Dulak, A.. Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.. Tornašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. §1- 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019,1754 s.). Žalobca musí v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu preukázať, že dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a vedie k zmenšeniu majetku dlžníka, čo má súčasne za následok, že ako veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa pri súčasnom naplnení dvoch podmienok: majetok dlžníka má v dôsledku odporovateľného úkonu objektívne menšiu hodnotu v porovnaní so stavom pred týmto úkonom a zmenšenie majetku dlžníka má za následok, že veriteľ sa z tohto majetku nemôže uspokojiť, hoci ak by nebolo odporovateľného právneho úkonu, bol by sa uspokojil (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 5. marca 2008. sp. zn. 30 Cdo 2435/2006). K ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na základe odplatných právnych úkonov a cena tohto plnenia je ekvivalentná (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo/114/2008, 29. 4. 2009). Z uvedeného vyplýva, že právne úkony, konkrétne ekvivalentné právne úkony pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka nemôžu byt' odporovateľné. O tzv. ekvivalentný právny úkon pôjde vtedy, ak sa za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dlžníkovi dostala ich obvyklá cena alebo iná primeraná náhrada. Ak
dlžník obdržal za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od ich nadobúdateľa ich obvyklú cenu alebo mu za ne inak bola poskytnutá primeraná náhrada, nejedná sa o ukracujúci právny úkon (Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26. septembra 2022. sp. zn. 31 CoKR/1/2022). Vzhľadom na to, že E. G. previedol na žalovaného nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 11.09.2023 za kúpnu cenu vo výške 100.000,-€, nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, vzhľadom na to, že majetok dlžníka bol prevedený na základe odplatného právneho úkonu a cena tohto plnenia bola ekvivalentná. Súdna prax presadzuje názor, podľa ktorého vo všeobecnosti nemožno úspešne odporovať odplatnému právnemu úkonu, pokiaľ bolo dlžníkom inkasované primerané protiplnenie. Dôvodom je absencia ukracujúceho charakteru právneho úkonu, pretože majetok dlžníka sa v konečnom dôsledku žiadnym spôsobom nezmenšil, došlo iba k modifikácii jeho štruktúry, pri zachovaní pôvodnej hodnoty. Vzhľadom na absenciu ukracujúceho charakteru právneho úkonu uskutočneného medzi E. G. a žalovaným tento nemôže byt' odporovateľný. Znenie § 42 Občianskeho zákonníka je nastavené tak, že predpokladá povinnosť žalobcu preukázať, že napadnutý právny úkon je takého charakteru. že skutočne ukracuje, a teda vlastne sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky, teda, že neexistujú iné formy uspokojenia pohľadávky alebo iný majetok. Veriteľ, v tomto prípade žalobca musí v konaní pred súdom preukázať, že odporovateľným právnym úkonom dlžník kvalifikovane zmenšil svoj majetok a nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, čo sa však žalobcovi nepodarilo preukázať a v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. V konaní o odporovacej žalobe je veriteľ povinný tvrdiť a presvedčiť súd. že odporovaný právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhatelnej pohľadávky, a taktiež musí preukázať aj spojitosť s druhou stranou odporovaného úkonu. Je potrebné dokázať, že druhá strana odporovaného právneho úkonu mala vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Kritériom vzniku subjektívneho odporového práva je existencia kvalifikovaných predpokladov na strane tretej osoby, v tomto prípade žalovaného. t. j. subjektívna vedomosť tretej osoby o fraudóznom úmysle dlžníka, teda vedomosť tejto osoby o tom. že právny úkon sa realizuje za účelom ukrátenia veritelia. Právna úprava v podstate rozlišuje medzi ukracujúcimi úkonmi, ktoré dlžník urobil v prospech osoby jemu blízkej a v prospech osoby, ktorá tento status nespĺňa. V prípade, ak sa veriteľ domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu voči osobe, ktorá nie je blízkou osobou dlžníka, k už vyššie uvedeným podmienkam odporovateľnosti pristupuje ďalšia podmienka, a to vedomosť tejto osoby o okolnostiach, ktoré by odôvodňovali odporovateľnosť právneho úkonu. V prípade, aby sa veriteľ mohol s úspechom domáhať odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu dlžníka voči osobe, ktorá nie osobou dlžníkovi blízkou, tak musí byť preukázaná jej reálna vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa pri uskutočnení odporovateľného právneho úkonu. U tretích osôb zákon a priori predpokladá väčšiu pravdepodobnosť dobromyseľnosti. Pokiaľ veriteľ odporuje právnemu úkonu dlžníka, ktorým bol prevedený jeho majetok na tretiu osobu, ktorá nie je osobou dlžníkovi blízkou, je povinný v konaní tvrdiť a preukázať ukracujúci úmysel dlžníka a kumulatívne aj to, že daný úmysel musel byť tretej osobe známy. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalovaný nie je blízkou osobou E. G., žalobca je povinný v konaní preukázať ukracujúci úmysel dlžníka a kumulatívne aj to, že daný úmysel musel byť žalovanému ako osobe nespĺňajúcej status blízkej osoby známy. Ukracujúci úmysel dlžníka nemôže súd v týchto prípadoch prezumovať a dôkazné bremeno na preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa a aj známosti takéhoto úmyslu druhej strane má veriteľ (Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 36/2017). Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby preukázal, že žalovanému boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu, skutočnosť ktorú však žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca v rámci žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu iba špekulatívne uviedol že kúpna zmluva bola uzavretá medzi G. a žalovaným ako s najväčšou pravdepodobnosťou blízkou osobou, z čoho údajne možno vyvodiť, že žalovaný poznal jeho pomer. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný s E. G. sú blízke osoby, žalovaný výslovne popiera. Občiansky zákonník v otázke blízkych osôb v ustanovení § 116 vymedzuje prioritne Subjekty, ktoré bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania, resp. bez akejkol'vek ďalšej podmienky majú status blízkej osoby. Ide o osoby nachádzajúce sa v najužších rodinných väzbách a to napríklad predkovia - potomkovia, súrodenci a manželia (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn . 30 Cdo 2836/2010 zo dňa 14 . 06 . 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/32/2017, zo dňa 27.06.2018). Z výkladu ustanovenia 4 116 Občianskeho zákonníka možno konštatovať, že na to, aby sa určité osoby považovali za blízke, musí sa ich vzájomný vzťah istým spôsobom vymykať štandardnej úrovni vzťahu v rámci širšej rodiny, resp. vzťahu medzi priateľmi a pod. Žalovaný má za to, že bližší nadštandardnejší vzťah žalobca netvrdil i nešpecifikoval, a to aj napriek tomu, že ho ohľadom uvedeného zaťažuje dôkazné bremeno. Medzi E. G. a žalovaným neexistuje vzťah blízkych osôb, a preto je možné voči žalovanému uplatňovať len práva ako vo vzťahu k tretej osobe a v takomto prípade musí byť daná vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa preukázaná. Žalobca však nepreukázal, že by žalovaný mat vedomosť o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovanýin právnym úkonom veriteľa, pričom žalobca
okrem svojho tvrdenia v tejto súvislosti neoznačil žiadne dôkazy. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd by mal bez preukázania charakteru odporovateľného právneho úkonu ako úkonu in fraudem creditoris a predpokladu vedomosti žalovaného o ukracujúcom úmysle dlžníka zamietnuť žalobu žalobcu v celom rozsahu. 6. Žalobca reagoval replikou, kde uviedol, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným a E. G., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom H. I. XXX, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pod F./XXXX- J. XXX/XXXX a ktorej neúčinnosti sa žalobca domáha žalobou, spĺňa podmienky odporovateľnosti. Jedným z predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu je to, že ním bolo spôsobené ukrátenie veriteľa, v tomto prípade žalobcu, v možnosti domáhať sa vymáhateľných pohľadávok z majetkovej sféry dlžníka. Takýmto právnym úkonom je spôsobené zhoršenie žalobcovho postavenia a samotné vyhliadky na uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky. Žalovaný vo svojom vyjadrení namieta, že uzavretím Kúpnej zmluvy s dlžníkom a prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy, z dlžníka na žalovaného, nedošlo k reálnemu úbytku majetku dlžníka. K týmto tvrdeniam považuje žalobca za dôležité uviesť, že žalovaný neosvedčil dostatočným spôsobom splnenie podmienky odplatnosti tohto právneho úkonu. Z Kúpnej zmluvy priloženej žalovaným je zrejmé len to, že kupujúci má zaplatiť kúpnu cenu v dohodnutej výške. Avšak ani z Kúpnej zmluvy ani zo žiadneho iného dokumentu nie je preukázané, že by predávajúci vyhlásil, že prijal kúpnu cenu. V kúpnej zmluve absentuje ustanovenie, v ktorom by predávajúci svojim podpisom potvrdil prijatie kúpnej ceny a teda samotné ustanovenie o výške kúpnej ceny a spôsobe jej zaplatenia nie je dôkazom preukazujúcim zaplatenie kúpnej ceny. A teda vzhľadom na uvedené a ďalšie okolnosti má žalobca za to, že účelom uzavretia kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s úmyslom ukrátiť veriteľa znížením svojho majetku. Ďalším z namietaných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu je vedomosť druhej strany o o ukracujúcom úmysle dlžníka. V čase uzavretia Kúpnej zmluvy žalovaného s dlžníkom boli voči osobe dlžníka vedené viaceré exekučné konania. Tieto skutočnosti boli dostupné z verejných registrov a pri kúpe nehnuteľnosti kupujúci jedná obvykle s vysokou opatrnosťou a osobu predávajúceho a stav jeho nehnuteľností si preveruje. Okrem toho mal žalovaný tejto osobe zaplatiť podľa kúpnej zmluvy hotovosť v desiatkach tisíc EUR, pred podpisom Kúpnej zmluvy. Preto neprichádza do úvahy, že by žalovaný mohol nemať vedomosť o nesplatených pohľadávkach dlžníka, že by mohol nepoznať jeho úmysel ukrátiť veriteľa. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12.04.2012, sp. zn. 21 Cdo 2281/2011, v ktorom Najvyšší súd ČR uvádza, že veriteľ unesie svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, aj keď nebude tvrdiť a preukazovať, že druhá strana vedela o konkrétnych veriteľoch dlžníka; postačí, ak bude tvrdiť a ak dokáže, že druhá strana musela v čase právneho úkonu vedieť, že dlžník má aspoň jednu nesplatenú pohľadávku a že dlžník voči nej urobil právny úkon v úmysle zmariť jej uspokojenie. Vzhľadom k uvedenému, aj v prípade, ak by žalovaný nespĺňal status blízkej osoby a kúpnu zmluvu by uzavrel s dlžníkom ako tretia osoba, je splnená podmienka odporovateľnosti tohto úkonu vo vzťahu k vedomosti žalovaného o exekúciách predávajúceho a o úmysle predávajúceho ukrátiť žalobcu. Podľa skutočností uvedených v žalobe bola uvedená Kúpna zmluva uzavretá v rozhodujúcom období, teda bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti Platobných rozkazov voči Predávajúcemu. Tiež je splnená podmienka existencie vymáhateľnej pohľadávky, teda takej, ktorá bola veriteľovi priznaná voči predávajúcemu vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Žalobca tvrdí, že vyššie uvedené skutočnosti v spojitosti so skutočnosťami uvedenými v žalobe preukazujú splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu a zakladajú opodstatnenosť požiadavky žalobcu aby bolo rozhodnuté, že predmetný právny úkon nie je voči nemu účinný. Na pojednávaní vyjadrenie doplnil v tom, smere, že netrvá na to, že dlžník a žalovaný sú blízkymi osobami podľa ust. § 116 a nasl. OZ, pričom navrhol, aby súd v rámci dokazovania vyžiadal exekučný výpis z OS Banská Bystrica k obdobiu uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy, nakoľko predmetný výpis žalobca napriek vynaloženému úsiliu zabezpečiť nevie. 7. Žalovaný na pojednávaní doplnil dokazovanie predložením čestného prehlásenia z 11.09.2023, ktorým tretie osoby v postavení predávajúcich z kúpnej zmluvy z 11.09.2023 (K. H. G., E. G. a L. G.) čestne prehlásili, že dňa 11.09.2023 prevzali finančnú hotovosť v podiele podľa kúpnej zmluvy čl. IV bod 4 zo dňa 11.09.2023 od žalovaného. 8. Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 9. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 10. Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. 11. Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. 12. Podľa§ 116 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 13. Podľa § 117 OZ stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka. 14. Predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu v podobe kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/1 k nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka (1/4), K. H. G. (1/2) a L. G. (1/4) na žalovaného ako kupujúceho. 15. V konaní medzi stranami nebol spor o tom, že žalobca so spoločnosťami NAGY TRANS s.r.0., so sídlom: 925 02 Horné Saliby 1086, ICO: 50 129 899 dňa 25.04.2022 a so spoločnosťou NTG s.r.0., so sídlom: 925 02 Dolné Saliby č. 1009 dňa 17.05.2022 ako odberateľmi, v ktorých bol konateľom p. E. G., nar. XX.XX.XXXX, uzatvoril Rámcové zmluvy, predmetom ktorých je predaj pohonných hmôt a ostatného tovaru, umývanie a čistenie áut. Súčasťou týchto rámcových zmlúv je ručiteľská doložka, v ktorej ako ručiteľ je uvedený p. E. G.. Nakoľko spoločnosti NAGY TRANS s.r.o. a NTG s.r.o. si svoje záväzky vyplývajúce z uzatvorených rámcových zmlúv voči žalobcovi neplnili riadne a včas, žalobca si svoj nárok uplatnil na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní. V právnej veci vedenej proti spoločnosti NAGY TRANS s.r.o. a p. E. G. ako ručiteľovi o zaplatenie 50.424,13 EUR s prísl. bol pod sp. zn.: 14Up/583/2023 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica Platobný rozkaz zo dňa 08.06.2023, ktorý voči NAGY TRANS s.r.o. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.07.2023 a voči vyššie uvedenému ručiteľovi nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.10.2023. V právnej veci vedenej proti spoločnosti NTG s.r.o. a p. E. G. ako ručiteľovi o zaplatenie 146.024,46 EUR s prísl. bol pod sp. zn.: 21Up/187/2023 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica Platobný rozkaz zo dňa 15.02.2023, ktorý voči NTG s.r.o. v spojení s Uznesením č.k.: 21 Up/187/2023 zo dňa 18.07.2023 a s Uznesením č.k.: 21Up/187/2023 zo dňa 12.06.2023 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.08.2023 a voči vyššie uvedenému ručiteľovi bol v tejto veci vydaný Rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn.: 26C/85/2023 zo dňa 23.01.2024, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie sa proti NAGY TRANS s.r.o. a proti p. E. G. vedie exekučné konanie JUDr. Evou Šajánkovou, súdnym exekútorom, pod sp. zn.: 386EX 720/23. Na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie sa proti NTG s.r.o. vedie exekučné konanie JUDr. Soňou Majkútovou, súdnym exekútorom, pod sp. zn.: 105EX 42/24. Žalobca existenciu uvedených tvrdení podložil listinnými dôkaznými prostriedkami v podobe rozhdonutí, na ktoré sa odvolával. V dôsledku uvedeného súd konštatuje, že existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi E. G. vo výške minimálne 196448,59 eur ako jeden zo základných hmotnoprávnych predpokladov úspešného domáhania sa neúčinnosti právneho úkonu bol žalobcom v konaní preukázaný. 16. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že dňa 11.09.2023 žalovaný ako kupujúci uzatvoril kúpnu zmluvu s predávajúcimi: E. G. (dlžník), K. H. G. a L. G., predmetom ktorej bol v jej čl. I definovaný odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (ako celku), podľa čl. II. zmluvy išlo o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa Obci H. I., k.ú. H. I., zapísanej OÚ Galanta katastrálnym odborom na LV č. XXX, a to: rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. CKN č. XXX/X, pozemok parcela CKN č. XXX/X – orná pôda
o výmere 1275 m2 a pozemok parc. CKN č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 599 m2. Pomer vlastníctva predávajúcich ako spoluvlastníkov zodpovedal spoluvlastníckemu podielu 1 u dlžníka, 1 u K. H. G. a 1 u L. G.. Kúpna cena bola dojednaná na sumu 100000 eur mala byť zaplatená pred podpisom zmluvy v pomere 50000 eur v prospech K. H. G., 25000 eur v prospech dlžníka a 25000 eur v prospech L. G., všetko v hotovosti (bod 4.1 zmluvy). V konaní bolo preukázaným, že takto dohodnutá kúpna cena bola žalovaným v prospech predávajúcich uhradená dňa 11.09.2023 (čestné prehlásenie). Vklad vlastníckeho práva žalovaného bol povolený OÚ Galanta katastrálnym odborom v konaní F./XXXX dňa 11.10.2023 pod č.z. XXX/XXXX (LV č. XXX). 17. Ďalším z obligatórnych predpokladov podmieňujúcich procesný úspech žalobcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je preukázanie existencie veriteľovu vymáhateľnú pohľadávku ukracujúceho právneho úkonu uzatvoreného medzi dlžníkom veriteľa a treťou osobou (v procesnom postavení žalovaného v konaní). Ukracujúcim právnym úkonom je vychádzajúc zo záverov nielen právnej teórie, ale najmä ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, pritom výlučne taký právny úkon, ktorý bezprostredne vedie k zmenšeniu majetku dlžníka, pričom zmenšenie majetku má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť takého úkonu by sa mohol uspokojiť z majetku dlžníka, t.j. musí ísť o úkon, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka (v dôsledku právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku u dlžníka, spravidla darovacia zmluva, kde dlžník je v pozícii darcu). Žalobca musí v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu preukázať, že dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a vedie k zmenšeniu majetku dlžníka, čo má súčasne za následok, že ako veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa pri súčasnom naplnení dvoch podmienok: majetok dlžníka má v dôsledku odporovateľného úkonu objektívne menšiu hodnotu v porovnaní so stavom pred týmto úkonom a zmenšenie majetku dlžníka má za následok, že veriteľ sa z tohto majetku nemôže uspokojiť, hoci ak by nebolo odporovateľného právneho úkonu, bol by sa uspokojil (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 5. marca 2008. sp. zn. 30 Cdo 2435/2006). K ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na základe odplatných právnych úkonov a cena tohto plnenia je ekvivalentná (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo/114/2008, 29. 4. 2009). Z uvedeného vyplýva, že právne úkony, konkrétne ekvivalentné právne úkony pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka nemôžu byt' odporovateľné. O tzv. ekvivalentný právny úkon pôjde vtedy, ak sa za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dlžníkovi dostala ich obvyklá cena alebo iná primeraná náhrada. Ak dlžník obdržal za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od ich nadobúdateľa ich obvyklú cenu alebo mu za ne inak bola poskytnutá primeraná náhrada, nejedná sa o ukracujúci právny úkon (Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26. septembra 2022. sp. zn. 31 CoKR/1/2022). 18. V danom prípade (kúpna zmluva) žalovaný preukázal (kúpna zmluvy, čestné prehlásenie), že išlo o odplatný právny úkon, nakoľko predmetom odporovanej kúpnej zmluvy boli vzájomné plnenia zmluvných strán (prevod vlastníckeho práva a zaplatenie kúpnej ceny), pričom vzhľadom na absenciu účinného popretia možno uzavrieť, že predmetné vzájomné plnenia boli navzájom adekvátnej kvantity (transformácia spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti na finančnú hotovosť). Žalobca totiž nepreukázal (ani netvrdil), že by kúpna cena 100000 eur bola neprimeraná všeobecnej hodnote nehnuteľnosti v čase podpisu kúpnej zmluvy, pričom jej reálne zaplatenie bolo žalovaným v konaní preukázané. V tomto smere súd udáva do pozornosti žalobcu, že potenciálna neúčinnosť právneho úkonu sa nemohla týkať kúpnej zmluvy ako celku, ale výlučne jej časti zodpovedajúcej prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti dlžníka E. G. (1/4), t.j. vo vzťahu k ekvivalentnosti právneho úkonu by bolo relevantným namietať plnenie súvisiace s časťou kúpnej ceny zaplatenej v prospech dlžníka (25000 eur). Spoluvlastnícke podiely zvyšných dvoch predávajúcich ako predmet prevodu kúpnej zmluvy totiž presahujú predmet tohto konania, zvyšní predávajúci nie sú dlžníkmi žalobcu. Je pravdou, že žalobca v čase koncipovania žaloby objektívne nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom odporovanej kúpnej zmluvy, avšak preukázateľne disponoval listom vlastníctva č. XXX ako verejnou listinou, pričom porovnaním jeho obsahu z obdobia pred 11.09.2023 a nasledujúceho obdobia mohol dospieť k poznaniu, že predmetom prevodu ním odporovanej kúpnej zmluvy nebol výlučne prevod spoluvlastníckeho podielu dlžníka, resp. že dlžník žalobcu nebol výlučným vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. 19. Vychádzajúc z vyššie opísaných výsledkov dokazovania tak možno konštatovať, že žalobca nepreukázal existenciu veriteľa ukracujúceho právneho úkonu ako jedného zo základných predpokladov
odporovateľnosti, v dôsledku čoho súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania v kontexte výsledkov už vykonaného dokazovania súd zamietol i návrh žalobcu kvalifikovane produkovaný až na ostatnom pojednávaní na doplnenie dokazovania vyžiadaním exekučného výpisu dlžníka z exekučného súdu, nakoľko prípadné preukázanie vedomosti žalovaného (ako osoby dlžníkovi nie blízkej, žalobcovo tvrdenie o blízkom vzťahu podľa ust. § 116 a nasl. OZ medzi žalovaným a dlžníkom bolo v konaní žalovaným účinne popreté) o ukracujúcom úmysle dlžníka voči veriteľovi vzhľadom na potenciálnu vedomosť žalovaného o existencii minimálne jednej exekúcie vedenej v rozhodnom období na majetok dlžníka nemá spôsobilosť zhojiť absenciu obligatórnej podmienky odporovateľnosti v podobe existencie ukracujúceho úkonu, ktorým ako už súd konštatoval, sporná kúpna zmluva nie je. 20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde plne procesne úspešný žalovaný má vo vzťahu k procesne neúspešnému žalobcovi nárok na 100% náhrady trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana v neprospech ktorej bolo vydané, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.