Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 32P/190/2024 2324204601 15. 01. 2025 JUDr. Andrea Sátorová ECLI:SK:OSGA:2025:2324204601.2
Uznesenie Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, dieťa rodičov - matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. B. XXXX/XX, B., toho času bytom E. B. XX, B., v konaní zastúpená: JUDr. Erich Markocsy, advokát, so sídlom Francisciho 5, Prešov, a otca: F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, I., v konaní zastúpený: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Tatranská 49, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a na nariadenie výchovného opatrenia, takto rozhodol: I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, podaným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2024, sa matka maloletého dieťaťa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal otcovi stýkať sa s maloletým dieťaťom a to až do právoplatného skončenia konania o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXX/XX/XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že styk maloletého dieťaťa s otcom má negatívny vplyv na psychický stav dieťaťa, čoho dôkazom sú viaceré incidenty a odborné lekárske správy. Navrhovateľka poukazuje na uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 21.08.2024 č.k. XXX/XX/XXXX-XXX, ktorým bol upravený styk otca s maloletou každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok a v nedeľu, avšak len za prítomnosti matky a na verejne dostupných miestach. Napriek tomu, že matka pôvodne nevyužila opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, očakávajúc zlepšenie vzťahu medzi otcom a maloletým dieťaťom, situácia sa zhoršila. Navrhovateľka opisuje, že správanie maloletého dieťaťa sa pred každým stretnutím s otcom zhoršovalo – maloletá bola agresívna, plačlivá, hádzala a rozbíjala predmety spojené s otcom, opakovane sa pomočovala a mala nočné mory, v ktorých sa bála, že ju otec bije a nikto jej nepomôže. Z tohto dôvodu bola hospitalizovaná v Detskej psychiatrickej liečebni Hraň od 02.09.2024 do 20.09.2024, na odporúčanie detskej psychiatričky. Po návrate z liečebne sa psychický stav maloletého dieťaťa stabilizoval, avšak po ďalšom styku s otcom sa problémy opätovne vrátili. Dňa 18.11.2024 matka navštívila psychologickú ambulanciu J. K. L., ktorá potvrdila regresívne prvky v správaní maloletej, zvýšenú agresivitu, na základe čoho matka navrhuje zváženie úplného zastavenia styku s otcom, prípadne až po vykonaní znaleckého vyšetrenia. Matka v návrhu opisuje aj konkrétne priebehy stretnutí, pričom zdôrazňuje, že pri preberaní maloletých detí (maloletej a jej brata) dochádzalo k silným emočným výkyvom u maloletej. Uviedla, že dňa 19.09.2024 maloletý syn G. odmietal ísť s otcom do Jelky, bol vystrašený a plačlivý. Po dvoch hodinách presviedčania matka situáciu ukončila a vzala syna domov, pričom otec na ňu kričal a urážal ju. Následne boli cez víkend pozrieť maloletú na psychiatri, kedy maloletá reagovala na otca zle a plakala. Ďalej opisuje styk dňa 3.10.2024, kedy sa maloletá v škôlke rozplakala a odmietala vyjsť zo šatne, napriek snahe sociálnej pracovníčky. Pri preberaní dňa 17.10.2024 maloletá na otca reagovala strachom a plačom, pričom otec na ňu kričal. Navrhovateľka tvrdí, že otec v kritických situáciách nereaguje citlivo,
naopak, akoby ignoroval strach maloletého dieťaťa. Otec napokon odíde sám s maloletým synom G. (ktorý s otcom dobrovoľne ide), ako napr. dňa 17.10.2024, ako aj pri preberaní v mesiacoch október a november, kedy situácia vyzerala obdobne. Matka ďalej uvádza, že keď maloletá necíti prítomnosť otca, jej správanie je stabilné, je pokojná a šťastná, čo potvrdzujú aj učiteľky v materskej škole. Naopak, ak sa blíži termín styku s otcom, začína sa pomočovať, prejavuje agresiu voči bratovi a odmieta chodiť do škôlky. Matka uviedla, že otec manipulatívne zavádza súd, políciu aj iné inštitúcie, keď tvrdí, že mu deti nie sú odovzdávané. Uviedla, že pri jednej z návštev v psychiatrickej liečebni otec agresívne komunikoval s personálom, vyhrážal sa právnikmi a zavádzal o možnostiach samostatného styku s maloletou. Matka argumentuje, že na základe dôkazov – lekárskych správ, psychologických posudkov a výpovedí sociálnych pracovníkov – je zrejmé, že styk otca s maloletou je pre jej psychický vývin škodlivý. Matka preto navrhla nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa do právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. XXX/XX/XXXX úplne zakázal styk otca s maloletou. Zdôrazňuje, že záujem maloletého dieťaťa musí mať prednosť pred právami rodiča, a že pokračovanie styku by mohlo viesť k ďalšiemu prehlbovaniu psychických problémov maloletého dieťaťa. 2. Z lekárskej správy predloženej matkou k návrhu zo psychologickej ambulancie J. K. L. vyplýva, že vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa a zvládanie situácie kontaktu s otcom odporúčajú zvážiť a prehodnotiť kontaktovanie otca s maloletým dieťaťom, ideálne po odbornom súdno-znaleckom vyšetrení. 3. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, so správou kolízneho opatrovníka zo dňa 09.01.2025, spismi tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX, XXXX/X/XXXX, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 4. Maloleté dieťa pochádza z druhovského pomeru rodičov, ktorí spolu od novembra 2022 nežijú, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom ešte neboli upravené žiadnym rozhodnutím vo veci samej. Uznesením Okresného súdu Galanta č.k. XX J. - XX z 22.02.2023 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi (maloletou a jej bratom) tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v určený čas v mieste bydliska matky a po skončení styku maloleté deti na tom istom mieste matke odovzdá, matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a zabezpečiť ich odovzdanie otcovi maloletých detí v mieste bydliska matky, a neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Predmetné rozhodnutie v časti úpravy styku otca s deťmi (výrok II.) bolo na základe odvolania matky preskúmané Krajským súdom v Trnave ako súdom odvolacím. Odvolací súd predmetné rozhodnutie vo výroku II. svojim uznesením č.k. XXXXX/X/XXXX - XXX z XX.XX.XXXX potvrdil. Styk otca s maloletou bol naposledy upravený uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21.08.2024 č.k. XXX/XX/XXXX-XXX, podľa ktorého otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 12:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v určený čas v mieste bydliska matky a po skončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste matke odovzdá, pričom styk bude prebiehať v okrese B. alebo B. na verejne prístupných miestach, resp. v domácnosti matky na základe dohody rodičov maloletých detí. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie otcovi v mieste bydliska matky. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 5. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 9.1.2024 súd zistil, že kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti matky. Matka maloletej kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že styk otca s maloletou neprebieha, maloletá vždy odmieta stretávanie. Ak otec maloletej prišiel do materskej školy, maloletá plakala, nechcela odísť. Niekedy otec maloletých detí nechcel odísť a naliehal, aby sa zrealizovalo stretnutie, niekedy rešpektoval psychický stav maloletej a to, že maloletá odmieta stretnutie. Matka uviedla, že sa stalo, že otec prišiel za nimi aj na detské ihrisko, kde maloletú tiež presviedčal, ale ani vtedy nechcela ísť s otcom. H., ktorú chcel otec dať maloletej, pri preberaní hodila, kopla do nej a odmietala ju. Matka maloletej tiež uviedla, že maloletá odmietala chodiť do materskej školy v deň, kedy mal prísť otec na stretnutie. Maloletá videla, ako deň pred stretnutím matka chystala veci pre maloletého brata, ktorý mal ísť na stretnutie s otcom. Podľa matky, stretnutie maloletého G. s otcom prebieha bez problémov. Matka s maloletou navštevuje klinickú psychologičku J. K. L., kde je objednaná na deň 07.02.2025. S maloletou chodí aj k E. D. M., ktorá maloletej predpísala lieky na ukľudnenie a pomočovanie. Termín
kontroly má na deň 14.01.2025. Kolízny opatrovník ďalej v správe uviedol, že na deň 03.10.2024 o 15:00 hod. bol s matkou maloletých detí dohodnutý termín vykonania terénneho šetrenia v rodinnom prostredí maloletých detí. Matka maloletých detí kolíznemu opatrovníkovi telefonicky oznámila, že je v materskej škole a má problém opustiť priestory materskej školy, pretože maloletá veľmi plače a odmieta odísť z dôvodu, že pred materskou školou je otec maloletých detí. Maloletú sa kolízny opatrovník spolu s matkou snažili upokojiť, že jej nič nehrozí. Po príchode otca do priestorov materskej školy, otec maloletých detí začal komunikovať s maloletou, ktorá začala ešte viac plakať. Otec bol požiadaný, aby odišiel z materskej školy, aby okrem maloletých deti A. a G., neboli stresované aj ďalšie maloleté deti, ktoré spolu so svojimi rodičmi odchádzali z materskej školy. Matka spolu s maloletými deťmi z materskej školy odišla vedľajších vchodom a otec odišiel hlavným vchodom. Maloletá odišla k starým rodičom a stretnutie sa neuskutočnilo. V závere správy kolízny opatrovník konštatoval, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté deti negatívnym vplyvom a je potrebné mať na zreteli predovšetkým záujem maloletých detí, ktorý by mali sledovať aj obaja rodičia, preto navrhujeme, aby súd na základe aktuálnych dôkazov prehodnotil, či styk otca s maloletou, ktorý má prebiehať aj za prítomnosti matky maloletej, je v prospech maloletej A. a či nie je potrebné styk dočasne obmedziť prípadne zakázať. 6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
15. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 16. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 17. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. 18. Jednou zložkou rodičovských práv a zároveň aj prostriedkom k zaisteniu spoluúčasti rodiča na výchove maloletých detí, k udržiavaniu rodičovského vzťahu a k upevňovaniu citového puta je aj osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom, ktoré rodič nemá vo svojej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej starostlivosti je, aby pri styku uplatňoval svoju rolu vo výchove dieťaťa len pozitívnym spôsobom. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako záujem na zdravom vývoji dieťaťa, avšak je potrebné ho chápať extenzívne. Záujmom dieťaťa sa rozumie predovšetkým to, aby dieťa vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a aby aj výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva, vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa a tiež z ďalších právnych predpisov. Obmedziť, resp. zakázať styk dieťaťa s rodičom je v záujme dieťaťa v zmysle jeho extenzívneho výkladu v prípade, ak rodič napríklad ohrozuje mravnosť dieťaťa a spôsobom svojho života nie je vhodným životným príkladom pre dieťa. Dôvodom na zákaz styku môže byť potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a pod.). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita a psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa, k narušeniu duševnej pohody dieťaťa dôjde v prípade, ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Prípadom kedy obmedzením alebo zákazom styku súd chráni iný než zdravotný záujem dieťaťa je prípad, keď je rodič svojím spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom, ak marí správne výchovné prostredie druhého rodiča a podobne. 19. Vychádzajúc z uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. XXXXX/XX/XXXX – XXX N. dňa 8.7.2015 po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletých detí) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (viď napr. nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98). Podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, najmä vzhľadom na charakter inštitútu predbežného opatrenia. 20. Súd po oboznámení s návrhom matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia a po posúdení všetkých predložených dokladov a skutočností zistených zo spisového materiálu nemal za dostatočne osvedčené, že v danom prípade je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by
otcovi zakázal styk s maloletým dieťaťom. Súd pri rozhodovaní zohľadnil predložené dôkazy a skutkový stav veci, pričom zo spisu a konaní vedených na tunajšom súde je zrejmé, že maloletá dlhodobo odmieta kontakt s otcom a jej psychický stav sa zhoršil. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj lekárske správy popisujúce správanie maloletej, jej agresivitu a emočné výkyvy, ako aj odborné odporúčania psychologičky J. K. L., ktorá v správe predloženej matkou k návrhu poukázala na regresívne prejavy v správaní maloletej a zvýšenú mieru stresu pri kontakte s otcom. Napriek týmto skutočnostiam však psychologička neodporučila okamžitý zákaz styku otca s maloletou, ale navrhla, aby pred akýmkoľvek ďalším obmedzením alebo zákazom styku bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré považuje aj súd za potrebné za účelom komplexného posúdenia vplyvu kontaktu s otcom na psychický stav maloletej. Súd pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy aj správanie otca nie len v tomto konaní, ale aj v konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX a XXXX/X/XXXX. Otec síce preukazuje neustálu snahu o pravidelný kontakt s maloletou, no zároveň z konania vyplynulo, že ak maloletá odmietne stretnutie, nenúti ju k nemu, či už psychicky alebo fyzicky a kontakt realizuje iba s maloletým synom G., ktorý na stretnutia s otcom chodí t.č. dobrovoľne. Je teda zrejmé, že otec sa opakovane snaží nadviazať kontakt s maloletou, no ak prejaví odpor a strach, v konečnom dôsledku ju k styku nenúti. Uvedené potvrdil aj kolízny opatrovník, kedy v správe na základe konštatovaní matky uviedol, že styk otca s maloletou sa t.č. nerealizuje. Na základe uvedeného má súd za to, že v súčasnosti nie sú dostatočne preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitý zákaz styku otca s maloletou. Súd nespochybňuje tvrdenia matky obsiahnuté v návrhu, že maloletá má psychické problémy a jej emočné prejavy môžu byť výraznejšie v čase, ak sa má stretnúť s otcom. Avšak nakoľko toho času otec s maloletou styk nerealizuje, ak maloletá nechce, nemal súd v konaní za osvedčené, že by bolo ohrozené zdravie, resp. život maloletého dieťaťa a že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a vykonania tak závažného zásahu do rodičovských práv otca, ako je zákaz styku s maloletým dieťaťom. Súd taktiež zdôrazňuje, že styk otca s maloletou bol zúžený na minimálny rozsah uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21.08.2024, č.k. XXX/XX/XXXX-XXX, podľa ktorého otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 12:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky. Napriek takémuto zúženiu rozsahu styku otca s maloletou sa situácia u maloletej nezlepšila, naopak, došlo k zhoršeniu jej reakcií a maloletá podľa vyjadrení matky odmieta už styk s otcom úplne, napriek tomu, že keď bol styk upravený v širšom rozsahu, tak sa aspoň čiastočne realizoval. Aj na základe uvedeného má súd za to, že úplný zákaz styku otca s maloletou by uvedený problém neriešil, a celkovú situáciu je potrebné posúdiť komplexnejšie formou znaleckého dokazovania. Súd pri rozhodovaní zároveň prihliadol aj na vek maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku, kedy je podľa názoru súdu schopné sa rozhodnúť, či sa s otcom stretne, resp. nie, a rodičia by mali takéto rozhodnutie maloletého dieťaťa rešpektovať, resp. vyvíjať snahu o stretnutie miernym a primeraným spôsobom. Súd zároveň poznamenáva, že všetky rodičmi tvrdené skutočnosti bude skúmať a dokazovať v konaní vo veci samej sp. zn. XXX/XX/XXXX, v ktorej je nariadené znalecké dokazovanie. 21. Súd zároveň apeluje na oboch rodičov maloletého dieťaťa, aby dbali na zdravie a záujem maloletého dieťaťa, aby ho svojím správaním nevystavovali psychickej záťaži a nervozite, ale hľadali cestu dohody a spolupráce pri výchove dieťaťa, a vytvárali tak vhodné podmienky pre jeho psychický a emocionálny vývoj. Súd preto zdôrazňuje aj otcovi, aby pri ďalšej realizácii styku rešpektoval aktuálnu situáciu, citový stav a prejavenú vôľu maloletej, a to vzhľadom na jej vek a schopnosť samostatne vyjadriť svoje pocity a želania. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 360 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z. z.). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.