Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 14T/9/2025 2325010136 10. 09. 2025 JUDr. Simona Štanglovičová ECLI:SK:OSGA:2025:2325010136.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 10. septembra 2025 takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. XXX/XX, F. A. E., s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e : dňa 09.07.2024 v čase okolo 15:30 hodine vykonával ako vodič jazdu na osobnom motorovom vozidle značky Mercedes Benz, B180 CDI, farby modrá metalíza, s evidenčným číslom G. zo smeru od mesta Galanta smerom na mesto Sládkovičovo na ceste 1/75 pričom v úseku cca km 2,100 sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a prešiel s vozidlom do protismerného jazdného pruhu, kde došlo ku zrážke s protiidúcim vozidlom Citroen Jumper, bielej farby, s evidenčným číslom H., ktorého vodič bol I. J., čím obžalovaný porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. l a § 137 ods. 2 písm. c) a l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, následkom čoho utrpel poškodený I. J. rezné ranky na III-V prste a chrbte ľavej ruky v počte 3, odierku pravého predlaktia, odierku pravého kolena a ľavého predkolenia, pohmoždenie hrudníka s podliatinou v priebehu bezpečnostného pásu, zlomeninu prsnej kosti s posunom lomnej plochy, zlomeninu hlavičky stredného článku malíčka ľavej ruky, zlomeninu bázy prvého článku malíčka ľavej nohy s dobou liečenia a práce neschopnosti do 01.09.2024, pričom v dôsledku predmetných zranení bol poškodený I. J. počas uvedenej PN obmedzený na obvyklom spôsobe života tým, že po nehode spával po sediačky, nakoľko ho bolel hlavne hrudník, pri hygiene mu pomáhala manželka, nemohol zaťažovať ľavú nohu, teda: inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal: prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona účinného do 05.08.2024. Za to mu
súd
ukladá:
Podľa § 158 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 1.000,- (jedentisíc) eur. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený I. J., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom K. XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 06.02.2025 obžalobu na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“ v príslušnom gramatickom tvare) pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2025 urobil po príslušnom zákonnom poučení vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu, ktoré vyhlásenie o vine súd prijal. Obžalovaný spáchanie skutku oľutoval. Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, prečítaním listinných dôkazov a prečítaním znaleckého posudku. Obžalovaný po zákonnom poučení k osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je ženatý, má dve dospelé deti, ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, podniká v oblasti zámočníctva, mesačný príjem má 500,- eur, nemá vytvorené peňažné úspory, vlastní rodinný dom, súdne trestaný nebol, priestupkovo prejednávaný bol, na psychiatrii nebol liečený, alkohol požíva v malom množstve, drogy neužíva, automaty nehráva, invalidný nie je, nepamätá si vôbec čo sa stalo, prebral sa po nehode. Poistnú udalosť do poisťovne nahlásil on, vodičský preukaz má už asi 45 rokov, za túto dobu nebol účastníkom žiadnej dopravnej nehody, ani žiadnu nespôsobil. Spáchal asi 2-3 priestupky za túto dobu, nikdy však nie pod vplyvom alkoholu. Po nehode ponúkal poškodenému 2.000 eur, ale poškodený s tým nesúhlasil, pretože uviedol, že to je málo a že chce viac. Od 18 rokov je dobrovoľným darcom krvi, má všetky plakety. Ako zámočník pôsobí v rámci celého Slovenska, keď dostane zákazku, tak ju musí vyrobiť a potom ju musí ísť aj namontovať. Po nehode mal trhlinu na čreve a zlomené rebro a nejaký otok. Napriek uvedeným zraneniam ihneď po nehode sa zaujímal o poškodeného, už tam bola ďalšia osoba pri ňom, pýtal sa, či je v poriadku a čo sa stalo. Poškodený by mal mať podľa jeho vedomostí aj zo Sociálnej aj zo zdravotnej poisťovne všetko zaplatené, nikto po ňom nič nežiadal. V rámci tohto skutku mu vodičský preukaz zadržaný nebol. Má vnučku, teraz je prváčka, vozí ju do školy, prípadne na krúžky, ak je to potrebné. Manželka pracuje v poisťovni Wüstenrot, má vodičský preukaz. Deti nie sú na nich už odkázané. Podniká sám ako živnostník. Poškodenému aj po výsluchu ponúkol, že mu dá 2.000 ako odškodné, ale on žiadal 6.000. Keď prišiel domov, tak mu aj volal, pre nich to bolo veľa, opäť mu ponúkol 2.000, ale nesúhlasil, povedal, že vysúdi viac. Poškodený I. J. uviedol, že nie je pravda, že by mu obžalovaný volal, za 14 mesiacov mu ani raz nezavolal, a najprv tvrdí, že si nič nepamätá a potom uviedol, že po nehode vystúpil a zaujímal sa o jeho stav. Nie je pravda, že mu na polícii ponúkol 2.000. Je pravda, že mu potom volal, ale sa o jeho zdravotný stav počas 14 mesiacov nezaujímal. Z potvrdenia o nemocenských dávkach č.l. 31 súd zistil, že za obdobie od 10.07.2024 do 01.09.2024 Sociálna poisťovňa vyplatila I. J. nemocenské dávky spolu vo výške 601,50 eur.
Z uplatnenia nároku č.l. 38-39 súd zistil, že Všeobecná zdravotná poisťovňa si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 395,58 eur titulom poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenému I. J.. Z evidenčnej karty vodiča poškodeného I. J. č.l. 120 súd zistil, že poškodený má v časti blokové pokuty evidované dva záznamy. Z evidenčnej karty vozidla č.l. 122 súd zistil, že vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla CITROEN JUMPER EČ: H. je poškodený I. J.. Z evidenčnej karty vodiča – obžalovaného č.l. 123 súd zistil, že v časti blokové pokuty má evidované 4 záznamy (zo dňa 28.05.2021 – prekročenie rýchlosti, dňa 17.09.2020 – prekročenie rýchlosti, dňa 23.07.2020 – prekročenie rýchlosti a dňa 09.06.2011- rýchlosť jazdy – závažný spôsob). Z evidenčnej karty vozidla č.l. 126 súd zistil, že vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla MERCEDES – BENZ B 180 CDI, EČ: G. je TRIANGLE SK, s.r.o. Z oznámenia o poistnom plnení s prílohami č.l. 129 – 136 súd zistil, že spoločnosť Wustenrot vybavila poistnú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla poškodeného I. J. a skutočnú škodu vo výške 14.167,02 eur poukazujú na poškodeným uvedený účet. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l. 164 súd zistil, že za obdobie od 23.07.2020 do 08.01.2025 obžalovaný spáchal tri priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (prekročenie rýchlosti), a to dňa 28.05.2021, 17.09.2020 a 23.07.2020, za čo mu boli uložené blokové pokuty od 20 do 50 eur. Z oznámenia poškodeného I. J. s prílohami č.l. 183-185 súd zistil, že poškodenému bola zo strany spoločnosti Wustenrot vyplatená suma vo výške 3.575,- eur titulom bolestného (125 bodov), náhrada za bolesť za položku č. 213 b zlomeniny článkov palca, úplná zlomenina článku bez posunutia úlomkov uplatnená o počte 25 bodov bola poisťovateľom v súlade so zdravotnou dokumentáciou akceptovaná ako náhrada za boesť za položku č. zlomenina jedného článku prsta nohy úplná alebo neúplná s výnimkou palca o počte 20 bodov. Podľa zdravotnej dokumentácie poškodený mal zlomený malíček a nie palec na ľavej nohe, z uvedeného dôvodu mu prináleží náhrada za bolesť o počte 20 bodov a nie 25 bodov. Zároveň bola spoločnosťou Wustenrot poškodenému vyplatená suma vo výške 489,12 eur titulom straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti Z oznámenia o poistnom plnení č.l. 188 vyplynuli rovnaké skutočnosti. Z oznámenia Sociálnej poisťovne č.l. 180 súd zistil, že Sociálnej poisťovni nebola ku dňu 04.03.2025 škoda vo výške 601,50 eur uhradená. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil 2 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to dňa 17.09.2020 (prekročenie rýchlosti, pokuta vo výške 20,- eur) a dňa 28.05.2021 (prekročenie rýchlosti, pokuta vo výške 40,- eur). Zo záverov znaleckého posudku č. 26/2024 znalca MUDr. Zdena Moresa – traumatológa súd zistil, že poškodenému I. J. pri dopravnej nehode zo dňa 09.07.2024 boli zistené zranenia rezné ranky na IIIV prste a chrbte ľavej ruky v počte 3, odierka pravého predlaktia, odierka pravého kolena a ľavého predkolenia, pohmoždenie hrudníka s podliatinou v priebehu bezpečnostného pásu, zlomeninu prsnej kosti s posunom lomnej plochy, zlomeninu hlavičky stredného článku malíčka ľavej ruky, zlomeninu bázy prého článku malíčka ľavej nohy, doba liečby trvala do 07.08.2024, poškodený nebo žiadnym závažným spôsobom obmedzený na bežnom obvyklom spôsobe života, jeho zdravotný stav nebol vážny, alebo zmenený oproti stavu pred dopravnou nehodou, poranenie nevyžadovalo hospitalizáciu, nebol bezvládny, ani pripútaný na lôžko, bolesť bola znesiteľná s užívaním liekov proti bolesti v trvaní 7 až 14 dní, odškodnenie za bolesť pre poškodeného I. J. predstavuje 130 bodov, vo finančnom vyjadrení 3.718,- eur.
Poškodený I. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody tak, ako je uvedené v spise, pričom v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 13.01.2025 žiadal náhradu škody za bolestné, ušlú mzdu a materiálnu škodu vo výške 6.000,- eur. Poškodená Sociálna poisťovňa si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 601,50 eur. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 395,58 eur. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V období od spáchania predmetného trestného činu do rozhodnutia súdu došlo k zmene znenia Trestného zákona /zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony/, a to v dôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z. účinnej od 06.08.2024. Z ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejší. Podľa článku 50 ods.6 Ústavy Slovenskej republiky : Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (účinného do 05.08.2024), ktorý bol pre obžalovaného priaznivejší a to s poukazom na zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, kedy podľa zákona účinného v čase spáchania skutku mal súd povinnosť pri zistení prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom podľa Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku už k takejto modifikácii trestnej sadzby nedochádza. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd u obžalovaného prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (1:0), a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. S ohľadom na v minulosti spáchané priestupky v doprave mu nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že by viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného súd nevzhliadol. Súd posudzoval vyjadrenú ľútosť obžalovaného z hľadiska jej úprimnosti, či nešlo o čisto formálne a účelové konštatovanie a hodnotil ju na základe správania sa páchateľa v období od spáchania skutku po rozhodovanie o ňom a taktiež aj na základe ďalších procesných prejavov obžalovaného, ako je záverečná reč a posledné slovo (porovnaj R 44/2017). Súd prihliadol na postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti, skutočnosť, že sa od počiatku trestného stíhania k trestnému činu priznával a úprimne ho ľutoval, ako aj na skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a že prejavoval záujem o dosiahnutie urovnania s poškodeným I. J.. U obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. S poukazom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (až na jeden rok) a trest ukladal v takto modifikovanej trestnej sadzbe (až na 8 mesiacov). Povinnosť súdu podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností sa však vzťahuje nielen na prípad ukladania trestu odňatia slobody, ale aj na prípad ukladania iného druhu trestu s odstupňovateľnou zákonom ustanovenou trestnou sadzbou. Ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona preto súd následne aplikoval aj na zákonom ustanovenú trestnú sadzbu peňažného trestu, kedy po uvedenej zákonnej modifikácii vychádzal z upravenej trestnej sadzby v rozpätí 160 € až 221 340 €. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím aj na zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:0, keď dôsledne prihliadal aj na potrebu naplnenia účelu trestu dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť uložením trestu odňatia slobody, ale že účel trestu bude naplnený aj uložením iného (alternatívneho) druhu trestu, a to trestu peňažného. Súd v rámci určenia druhu trestu a jeho výmery zohľadnil bezúhonný život obžalovaného, ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný a uložil mu peňažný trest vo výške tisíc eur. Takto uložený trest považuje súd za primeraný a spravodlivý s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a ochranu spoločnosti, nakoľko u obžalovaného nebadať tendencie správať sa protiprávne v trestnej rovine, pričom v konaní opakovane obžalovaný prejavil sebareflexiu a kritický postoj k svojmu konaniu kvalifikovanému ako trestný čin. Pri ukladaní peňažného trestu súd obligatórne prihliadol na osobné a majetkové pomery obžalovaného a dospel k záveru, že uloženie
takéhoto druhu trestu je možné, nakoľko obžalovaný ho je schopný zaplatiť. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil súd obligatórne náhradný trest odňatia slobody a to v trvaní dvoch mesiacov. Pokiaľ ide o ochranu spoločnosti pred obžalovaným ako vodičom, táto bude zabezpečená prostredníctvom uloženého trestu zákazu činnosti, ktorý obžalovanému súd s poukazom na skutočnosť, že sa trestného činu sa dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Základná sadzba trestu zákazu činnosti je 1 až 10 rokov, pričom s poukazom na vyhlásenie o vine, priznanie sa obžalovaného k trestnej činnosti, ako aj ním prejavenú úprimnú ľútosť uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávky vo výmere jeden rok, teda na samotnej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorý považuje za primeraný pre naplnenie účelu trestu vzhľadom aj na mieru nebezpečnosti konania obžalovaného. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, resp. obhajcu obžalovaného, že uloženie trestu zákazu činnosti nie je potrebné, uvádza súd nasledovné. Je pravda, že uloženie trestu zákazu činnosti má fakultatívny charakter. Avšak obhajobou zmierňovaný počet, ako aj druh priestupkov v kontexte doby ich spáchania nemôže byť okolnosťou spôsobilou priniesť iný pohľad na osobu obžalovaného, resp. potrebu uloženia trestu zákazu činnosti vo vzťahu k jeho osobe. Vzhľadom na fakt, že obžalovaný bol uznaný za vinného z trestného činu v doprave, nie je v žiadnom prípade namieste dopravné priestupky evidované v karte vodiča bagatelizovať. V osobe obžalovaného ide o vodiča, ktorý v minulosti opakovane porušil pravidlá cestnej premávky a to aj závažným spôsobom, teda prejednávaný trestný čin obžalovaného nemožno považovať za ojedinelé prekročenie zákonných limitov v cestnej premávke. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obžalovaný má sklony porušovať pravidlá správania sa určené zákonom pre cestnú premávku, keď v evidenčnej karte vodiča má doposiaľ evidované štyri priestupky v doprave, za ktoré mu boli uložené pokuty vo výške od 20,- do 50,- eur, pričom vo všetkých prípadoch sa obžalovaný priestupku dopustil prekročením povolenej rýchlosti (dňa 09.06.2011, 23.07.2020, 17.09.2020, 28.05.2021). Obžalovaný sa navyše dopustil aj závažnejšieho priestupku v doprave, konkrétne za rýchlosť jazdy, za čo mu bola dňa 09.06.2011 uložená pokuta vo výške 30,eur. Z vyššie uvedeného plynie, že obžalovaný všeobecne záväzné právne predpisy nerešpektuje a opakovane protiprávne koná na úseku cestnej premávky. Možno uzavrieť, že s poukazom na osobu obžalovaného ako aj charakter a závažnosť trestného činu, ktorého sa dopustil, je uloženie trestu zákazu činnosti (hoci na samotnej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby) nevyhnutné v záujme ochrany ostatných účastníkov cestnej premávky. Z rovnakých dôvodov nebolo možné ani podmienečne zastaviť trestné stíhanie obžalovaného nakoľko takýto spôsob rozhodnutia súd vzhľadom na osobu obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší život (najmä priestupkovú minulosť) a na okolnosti prípadu nepovažoval za dostačujúce. Na uvedenom nič nemenia ani skutočnosti uvádzané obhajobou, že obžalovaný je darcom krvi, prípadne že v prípade potreby zabezpečuje odvoz maloletej vnučky, nakoľko starostlivosť o ňu sú primárne povinní zabezpečovať jej rodičia. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu. V prejednávanej trestnej veci je pritom jednoznačne preukázané, že tieto možnosti nápravy sú u obžalovaného vo vzťahu k dodržiavaniu právnych predpisov týkajúcich sa dopravy sťažené. Vyplýva to z doterajšej priestupkovej histórie obžalovaného, z ktorej je ako už bolo uvedené zrejmé, že obžalovaný v podstate úplne „odignoroval“ zmysel uložených sankcií za spáchané priestupky, keď v prejednávanej veci sa dopustil opätovne druhovo rovnakej protiprávnej činnosti, tentokrát už na úrovni trestného činu. Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného, ale tiež ochrany spoločnosti uloženie peňažného trestu za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a súčasne
i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od samotnej závažnosti činu, ale i osobných pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu prispieva tiež aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúci takýto druh trestnej činnosti. Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje takto uložený peňažný trest spolu s trestom zákazu činnosti súd za zákonný, spravodlivý a primeraný tak závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Súd pri určovaní výmery trestu zohľadnil na jednej strane kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ako aj vyhlásenie o vine učinené na hlavnom pojednávaní. Na druhej strane však bolo potrebné dôsledne zohľadniť aj priestupkovú minulosť obžalovaného na úseku cestnej premávky, pretože spáchal trestný čin v doprave. Účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, berúc do úvahy aj tam uvedené zásady ukladania trestov, naplní podľa názoru súdu týmto rozsudkom uložený peňažný trest spolu s uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Takto uložený trest teda zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie. Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív), nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok (poškodenie zdravia) nie je závažnosť činu nepatrná. S poukazom na skutočnosť, že obžalovaný poistnú udalosť riadne nahlásil príslušnej poisťovni, ako aj skutočnosť, že na rozhodnutie o uplatnených nárokoch poškodených na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.