Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 22C/26/2025 2325201150 01. 07. 2025 Mgr. Jana Mičeková ECLI:SK:OSGA:2025:2325201150.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s.r.o., so sídlom SNP 10, Hlohovec, proti žalovanému: E. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto rozhodol: I. Súd zrušuje za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, A. B., F. G., nar. X.X.XXXX a E. B., nar. X.XX.XXXX, ktoré vzniklo dňa X.X.XXXX uzavretím manželstva, zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu F. H., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. II. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.4.2025 žiadala zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva z dôvodu, že manžel získal dňa 4.2.2009 živnostenské oprávnenie a ona takisto získala živnostenské oprávnenie. Žalobkyňa súhlasila s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. 2. Žalovaný so žalobou súhlasil a súhlasil s tým, aby súd návrhu vyhovel a jeho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov so žalobkyňou zrušil. Žalovaný zároveň súhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. 3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav. Strany sporu sú manželia. Manželstvo uzatvorili dňa X.X.XXXX v F. H., pričom z výsledkov elektronickej lustrácie strán sporu v registri obyvateľov SR vyplýva, že ich manželstvo trvá. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalovaný získal dňa 17.7.2011 oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti vo viacerých predmetoch podnikania, pričom momentálne má prevádzkovanie živnosti pozastavené. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalobkyňa získala dňa 1.10.2003 a následne dňa 1.7.2016 oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti vo viacerých predmetoch podnikania, pričom momentálne má prevádzkovanie živnosti pozastavené. 5. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže
podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. 6. Hore citované ustanovenie Občianskeho zákonníka upravuje jeden zo spôsobov zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom dôvod na zrušenie BSM za trvania manželstva je determinovaný zákonom a spočíva v získaní oprávnenia na podnikanie buď jedným z manželov alebo oboma manželmi, tak ako je to v danom prípade. 7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zistený skutkový stav popísaný v bode 4. odôvodnenia tohto rozsudku, ktorý medzi stranami sporu nebol sporný ako aj citované zákonné ustanovenie § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd žalobe vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný a rovnako aj žalobkyňa získali oprávnenie na podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pričom sa jedná o činnosť vykonávanú podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže v danom prípade môže návrh podať ktorýkoľvek z manželov. Keďže sú zákonom splnené podmienky na to, aby mohlo byť zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva, súd bezpodielové spoluvlastníctvo zrušil. 8. Súd pre úplnosť uvádza nasledovné. V súvislosti s tým, že obe strany sporu majú pozastavené prevádzkovanie živnosti, súd poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 11.8.1997, sp.zn. 4Cdo 97/1997, podľa ktorého zákon vychádza z predpokladu, že podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v rámci inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že teda uvedená ochrana je vždy potrebná vtedy, ak jeden z nich na základe získaného oprávnenia na podnikateľskú činnosť má právnu možnosť do uvedenej majetkovej sféry takto zasahovať, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.12.1999, sp.zn. 22Cdo 174/1998, podľa ktorého podnikateľskou činnosťou je aj činnosť vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia. Predpoklad zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka - získané oprávnenie žalovaného na podnikateľskú činnosť, zanikne až vtedy, ak dôjde k zániku živnostenského oprávnenia, nie však samým pozastavením prevádzkovania živnosti podľa § 58 živnostenského zákona. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že pozastavenie prevádzkovania živnosti neznamená zánik živnostenského oprávnenia a teda aj v prípade ak strany majú pozastavené prevádzkovanie živnosti, keďže ich živnostenské oprávnenie nezaniklo, majú stále právnu možnosť na základe živnostenského oprávnenia zasiahnuť do majetkovej sféry druhého manžela, a teda sú splnené podmienky na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. 9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, keď žalobkyni ako úspešnej strane sporu, ktorá by mala nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd na prejednávanú vec aplikoval ustanovenie § 257 CSP, ktoré umožňuje výnimočne nepriznať náhradu trov konania, pričom výnimočnosť takéhoto postupu môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Súd dospel k záveru, že žalovaný nezavinil podanie žaloby, a teda nie je možné mu pričítať zavinenie za iniciovanie súdneho konania a vznik trov konania, s rozhodnutím súhlasil a rozhodnutie vo veci bolo vydané v záujme oboch strán sporu. Zároveň obe strany sporu žiadali, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.