Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 22C/28/2025 2325201274 09. 05. 2025 Mgr. Jana Mičeková ECLI:SK:OSGA:2025:2325201274.2
Uznesenie Okresný súd Galanta v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. F., proti žalovanému: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. D. XXXX/X, I., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd zakazuje žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch, nariadených v súdnom konaní, v ktorom budú žalobkyňa a žalovaný stranami sporu, prípadne účastníkmi konania, procesných úkonoch vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci, v priestoroch nimi určených, po dobu vykonávania uvedených úkonov. II. Súd zakazuje žalovanému písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne kontaktovať žalobkyňu. III. Súd poučuje žalovaného, že je oprávnený podať v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. F., proti žalovanému: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. D. XXXX/X, I. návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie stane právoplatným a bude vykonateľné, jeho účinky až do jeho zrušenia budú trvať. IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.4.2025, doplneným podaním doručeným súdu dňa 22.4.2025 žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov k žalobkyni a povinnosť úplne nekontaktovať písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami žalobkyňu. 2. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že zo strany žalovaného prichádzalo a prichádza k opakovaným verbálnym a písomným atakom voči nej. Jedná sa o vyhrážky adresované žalobkyni voči jej osobe a jej zdraviu, pričom tieto za posledné tri kalendárne mesiace zásadným spôsobom naberajú na intenzite. Žalobkyňa uviedla, že má závažnú obavu o svoje psychické i fyzické zdravie, keďže žalovaný u nej svojím správaním vyvoláva dôvodnú obavu a pocit bezprostredne hroziacej ujmy. 3. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa k nej už v minulosti správal agresívne, správal sa neprístojne a arogantne. Podala trestné oznámenie na žalovaného dňa 12.2.2025 na obvodnom oddelení PZ Sládkovičovo. Po prenasledovaní dňa 14.2.2025 kontaktovala políciu, ktorá žalovaného vypočúvala. Po skutočnostiach dňa 19.2.2025 polícia obmedzila na slobode žalovaného a bolo začaté trestné stíhanie. Za uvedeným účelom má nielen bezprostrednú obavu zo samotného nečakaného osobného kontaktu, či stretnutia so žalovaným, ale aj zo samotného kontaktovania jej osoby žalovaným prostredníctvom telefónu alebo iných dostupných elektronických zariadení a možností.
4. Žalobkyňa uviedla, že dňa XX.XX.XXXX sa spoznala so žalovaným. Začali sa spolu stretávať, ich vzťah sa zdal zo začiatku normálny. Po približne troch mesiacoch zistila, že jej klame a boli asi na týždeň rozídení. Potom sa dali znovu dokopy a všetko sa zdalo, že je v poriadku. V decembri zistila viaceré skutočnosti, ktoré boli dôvodom na rozchod. Vypisoval viacerým ženám na sociálnych sieťach, pridával komentáre pod ich fotky, začal klamať a vymýšľať si. Počas vzťahu boli situácie kedy jej povedal, že sa niekde nachádza a nebola to pravda. Dňa XX.XX.XXXX sa rozišla so žalovaným. Ich rozchod nechcel akceptovať a stále sa chcel rozprávať a riešiť rozchod. Viackrát ho prosila, aby ju nechal na pokoji a rešpektoval rozhodnutie, že viac vo vzťahu už nebudú. 5. Žalobkyňa uviedla, že približne v polovici mesiaca január, začali vyhrážky zo strany žalovaného, snažil sa ju kontaktovať viackrát z rôznych mailových adries, či už svojich alebo vymyslených. Začal ju sledovať a sledovať jej auto. Posielal jej fotky jej auta, kde parkovala a že ju vidí. Veľakrát ho videli známi a rodina, ako stojí svojim odparkovaným autom v poli na konci ulice alebo na ceste s výhľadom na jej dom. Snažil sa ju kontaktovať prostredníctvom sms, mailov, messenger, whatsapp, listov, nechával jej odkazy na aute a podobne. Jednu správu bol schopný poslať na troch rôznych kanáloch. Stále ju kontaktoval, či už počas dňa alebo počas noci. Volal jej zo svojho čísla alebo utajeného. Najmä z toho utajeného. Išlo o niekoľko desiatok až stoviek telefonátov. V januári jej napísal správu, že zabila samu seba. Vo viacero správach boli vyhrážky na jej osobu. Správy mali striedavo výhražný, zastrašovací a emotívny charakter. Posielal jej fotky jej auta, že ju čaká pred domom. Postupne si ho začala blokovať na všetkých možných kanáloch. Na sociálnych sieťach z falošných profilov začal zverejňovať jej súkromné fotografie bez jej súhlasu. Snažila sa to vyriešiť s jeho rodičmi - neúspešne. Žalovaný ju viackrát zastrašoval. Viackrát počas jej prechádzok po dedine ju zastavoval, kde išiel vedľa nej autom a stále ju atakoval, že sa chce rozprávať aj keď mu jasne komunikovala, že sa rozprávať nechce, nech jej dá pokoj a nekontaktuje ju, nevyhľadáva ju a neprenasleduje ju. Žalobkyňa uviedla, že sa bojí chodiť sama. Prvýkrát keď vystúpil z auta, snažil sa jej dotknúť a tak ju zastaviť, bolo jej to nepríjemné. Tvrdil, že jej priniesol osobné veci, ktoré uňho mala, avšak boli to len ďalšie klamstvá a žiadne veci nemal. Dňa XX.X.XXXX v čase cca 16:50 sa prechádzala v E. F., kde znova pri nej zastavilo žalovaného osobné vozidlo a snažil sa s ňou komunikovať. Telefonovala s kamarátkou. Vystúpil z auta a násilím jej vytrhol telefón, že on sa chce rozprávať. Nakoľko kamarátka na druhej strane vedela o všetkom čo jej robí a ako jej znepríjemňuje život, volala na tiesňovú linku 158, keďže počula, že jej žalovaný vytrhol násilím jej telefón. Keď telefón získala späť snažil sa ju zastaviť, lakťom ju zatláčal, načo mu povedala aby sa jej nedotýkal. Deň po tomto incidente čiže XX.X.XXXX podala na neho trestné oznámenie za nebezpečné prenasledovanie na polícii v Sládkovičove. Dňa XX.X.XXXX si našla na jej osobnom vozidle ruže a zistila, že je na ulici. Chcela ísť do J., ale nakoľko nevedela odísť z dediny bez toho, aby ju prenasledoval, zavolala na číslo 158. Hliadka prišla asi po hodine a keď ich uvidel tak odišiel. Dňa XX.X.XXXX ju ráno znova sledoval a nakoľko je z neho psychicky vyčerpaná a nesústredená, nedobrzdila a narazila do vozidla před ňou. V ten deň bol obmedzený na slobode a po výsluchu ho prepustili. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej viackrát posielal rôzne zastrašujúce správy - emotikony očí, ako ju sleduje. Veľakrát to robil z vymyslených mailových adries. Fotky jej auta, správy ako ju čaká pred domom. Na bráne celkovo mala cca 15 listov, ktoré mali rôzny charakter. V obci Pusté Úľany sa zdržuje veľmi často, viackrát počas dňa je ho vidieť, ako chodí okolo ich domu či už na aute alebo motorke. Približne 26.2.2025 si na adrese trvalého pobytu našla na bráne prvú šnúrku s nalepenými bielymi papierikmi pripevnené páskou. Bolo ich dokopy cca 10. Trvalo to asi dva týždne. Dňa XX.X.XXXX na bráne našla prvú pásku, ktorou bola omotaná brána, ktorá sa nedala otvoriť a vyjsť s autom von. Pásku musela prestrihávať nožnicami. Dňa XX.X.XXXX o cca 22:30 ho videla z okna ako lepí čiernu pásku na bránu, avšak sa bála vyjsť z domu. Dňa 12.3.2025 jej prišli notifikačné maily z troch eshopov o vytvorení objednávok. Nič si však neobjednávala. Doručovanie bolo na jej adresu na dobierku. Týmto spôsobom jej tiež znepríjemňuje život, pretože má veľké podozrenie, že to je práve on, nakoľko všetky jej údaje na vytvorenie objednávky dobre pozná. Dňa XX.X.XXXX ju stretol v H., kde išli každý opačným smerom. Akonáhle ich uvidel (bola s mamou) tak sa otočil a išiel priamo za nimi. Dňa 16.3.2025 na bráne našla zámok na bicykel, ktorým bola bránka uzavretá a musela ho dať odstrániť, aby sa dostali von z dvora. Túto skutočnosť bola ihneď nahlásiť na políciu v Sládkovičove. Má za to, že všetky vyššie uvedené skutočnosti robil práve žalovaný a len vo večerných/nočných hodinách. Z obavy o zdravie a bezpečnosť dali namontovať bezpečnostnú kameru. Žalobkyňa uviedla, že má veľké množstvo screenshotov správ, ktoré dokladá ako prílohu. Každé ráno sa budí s tým, čo sa zase v noci dialo. Nevie v kľude spať. Bojí sa, kde sa vyskytne v jej blízkosti, ako a kedy ju bude kontaktovať a ako bude reagovať. Bojí sa o jej fyzické a psychické zdravie a taktiež o zdravie jej rodiny. Začala navštevovať aj psychoterapeutku, aby sa dokázala so všetkým vysporiadať.
Pri sústavných atakoch zo strany žalovaného to však nie je úplne možné. Nevie viesť plnohodnotný život, nakoľko je nepredvídateľný a nevie, čo môže byť pokračovaním a ako sa bude ďalej správať. Bez bezodkladného nariadenia neodkladného opatrenia nie je objektívne možné eliminovať ďalšie agresívne správanie a ataky žalovaného, zaručiť zákonnú ochranu základných práv a slobôd, konkrétne telesnej i duševnej integrity žalobkyne, zároveň i ochrany jej vlastníctva a prislúchajúcich majetkových práv. 6. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila snímky zmeškaných hovorov, sms a mailovú komunikáciu a lekárske správy. 7. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinným dôkazmi. 8. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 psím. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 psím. g/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená. 12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 14. Podľa § 328 ods. 1 a 2 prvá veta CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 15. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 17. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 18. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. 19. Neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t. j. rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je zároveň možné nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrovaním. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená a podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť takisto, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená. 20. Účelom citovaných ustanovení je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. V prejednávanej veci bolo nevyhnutné posúdiť či konanie žalovaného ohrozuje telesnú integritu alebo psychickú integritu žalobkyne, resp. či telesná alebo psychická integrita môže byť ohrozená, a to komplexne s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Za násilie sa považuje každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj nezabránenie násiliu (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012). 21. Z návrhu žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojej osobnej integrity, pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a zároveň súd zakáže žalovanému úplne kontaktovať žalobkyňu. 22. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni a uloženia povinnosti nekontaktovať žalobkyňu súd vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia. V predmetnej veci žalobkyňa opísala časté prípady kedy sa žalovaný bez súhlasu žalobkyne po ich rozchode v decembri 2024 opakovane priblížil k jej osobe a snažil sa s ňou komunikovať napriek tomu, že s ním komunikovať nechcela a žiadala ho, aby ju nekontaktoval. Takisto uvádzala, že sa ju snažil viackrát kontaktovať prostredníctvom sms, mailov, messengeru, whatsappu, listov, nechával jej odkazy na aute a podobne, sledoval ju a sledoval aj jej auto, pričom používal striedavo výhražný, zastrašovací a emotívny charakter. Posielal jej emotikon očí, ako ju sleduje a fotky jej auta a správy ako ju čaká pred domom a podobne. Uvádzal, že toto správanie žalovaného u nej vzbudzuje strach a má negatívny vplyv na jej fyzické a psychické zdravie. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že situácie, kedy žalobkyňa pociťuje potrebu ochrany, resp. zásah do svojej integrity a súkromia sa opakujú a trvajú dlhší čas a to od začiatku roka XXXX. Dôvodnosť žiadanej úpravy pomerov účastníkov konania podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h/ a g/ CSP mal súd za dostatočne osvedčenú s poukazom na predmetné tvrdenia samotnej žalobkyne a na predložené správy a ich obsah. 23. Z tvrdení žalobkyne vyplýva, že žalovaný napriek jej nesúhlasu, dlhodobo vyhľadáva prítomnosť žalobkyne, že sa ju snaží kontaktovať telefonicky a kontaktuje ju písomne a takisto, že sa často pohybuje v blízkosti jej bydliska, že ju sleduje, vie kde sa nachádza. Z tvrdení žalobkyne ako aj z predloženej sms a mailovej komunikácie ako aj zo záznamov o hovoroch mal súd za osvedčené, že žalovaný sa snažil
so žalobkyňou telefononicky kontaktovať, že jej písal správy, že ju čaká pred domom, že za ňou príde, písal žalobkyni či si myslí, že ju nevidí, keď sa vypne online, vyzýval ju nech ide, že ju čaká, žiadal ju, aby mu zavolala, písal jej, že vie, že nie je doma, písal žalobkyni, že nie je koniec, písal jej nech sa pozrie von z izby, nech si ide pokecať, že má vonku aj auto, a to napriek tomu, že mu žalobkyňa jasne napísala, že už spolu nebudú a aby jej nepísal a netelefonal jej. 24. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) a g) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že konanie žalovaného ako aj intenzita tohto konania, a to s poukazom na správy žalovaného, na ich množstvo a na ich vyššie uvedený obsah, je spôsobilá zásahu do súkromia a integrity žalobkyne a že toto konanie je spôsobilé vyvolať u žalobkyni strach zo správania žalovaného a teda je spôsobilé negatívne vplývať na fyzické a psychické zdravie žalobkyne. Súd vzhľadom k uvedenému vyhovel návrhu žalobkyne. Súd mal za to, že uloženie zákazu úplného nekontaktovania žalobkyne a uloženie zákazu priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov dostatočne zaručí ochranu integrity žalobkyne, pričom súd zároveň vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru. Súd je toho názoru, že uloženie neodkladného opatrenia – zákazu priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a zákazu úplného kontaktovania žalobkyne neprimerane nezasiahne do práv žalovaného, keďže sloboda jeho pohybu a pobytu bude obmedzená len v prípade prítomnosti žalobkyne v okolí žalovaného a zároveň zabezpečí dostatočnú ochranu žalobkyne pred ďalším zásahom do jej súkromia a integrity. 25. Na záver súd udáva, že CSP zaviedol aj tzv. neodkladné opatrenie vo veci samej, teda neodkladné opatrenie, ktorým by súd vyriešil spor medzi stranami sporu bez potreby podávania žaloby vo veci samej. Ide o prípady, keď neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, teda keď predmet neodkladného opatrenia vyčerpáva a usporiada celý spor alebo situáciu, ktorú je potrebné upraviť, čím neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). V danom prípade podľa názoru súdu ide o takýto prípad, preto súd neodkladné opatrenie časovo neohraničoval a ani neukladal žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň súd ani nepoučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, pretože v danom prípade ide o zriedkavý prípad, keď neexistuje žaloba vo veci samej, ktorou by sa zvrátili následky tohto neodkladného opatrenia, keďže na zvrátenie týchto následkov môže povinný podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že pominuli dôvody na jeho zrušenie, v ktorom konaní sa bude skúmať, či tieto stále trvajú alebo či nie je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd preto poučil žalovaného iba o práve podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (samozrejme za predpokladu, že neodkladné opatrenie nariadené súdom nadobudne právoplatnosť). 26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Keďže žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, súd jej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.