Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 34P/87/2025 2325201872 31. 07. 2025 JUDr. Daša Szabó ECLI:SK:OSGA:2025:2325201872.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Dašou Szabó, vo veci osvojenia maloletého dieťaťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: D. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, toho času bytom E. XX, F., a otca: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, o návrhu navrhovateľa: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, toho času bytom E. XX, F., v konaní zastúpeného: JUDr. Silvia Gašparíková, advokátka, so sídlom Športová 2298/58, Sereď, na osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky, takto rozhodol: I. Maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX sa stáva od právoplatnosti tohto rozsudku osvojencom navrhovateľa: H. B., nar. XX.XX.XXXX. II. Navrhovateľ sa zapíše v knihe narodení matričného úradu I., zväzok J., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXXX, namiesto otca maloletého dieťaťa. III. Priezvisko maloletého dieťaťa bude "B.". IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol, že maloletý je od právoplatnosti tohto rozhodnutia osvojencom navrhovateľa, ktorý sa zapíše ako otec maloletého v knihe narodení matričného úradu I. namiesto otca. Priezviskom osvojenca bude B.. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril s matkou maloletého dieťaťa manželstvo, k uzatvoreniu ktorého prišlo približne po X ročnej vážnej známosti. Matka má z predchádzajúceho vzťahu X ročného syna - B. A.. Maloletý sa matke narodil vo veku XX rokov. Z uvedeného dôvodu jej boli ako neplnoletej priznané rodičovské práva rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX. Maloletému bola za poručníka ustanovená jeho stará matka zo strany matky. Maloletý od narodenia žil s matkou a jej rodičmi v spoločnej domácnosti bez prítomnosti biologického otca, ktorý sa oňho takmer vôbec nezaujímal. S matkou komunikoval iba minimálne, nemal záujem byť zapísaný ako otec do rodného listu maloletého a nezáležalo mu ani na výkone jeho rodičovských práv a povinností. Napriek nezodpovednému a ľahostajnému prístupu otca k maloletému synovi, sa matka snažila vzbudiť v otcovi jeho záujem o dieťa, zbližovať ho so synom, a preto sa s otcom maloletého snažila počas víkendov stretávať. Otec maloletého nebol manželom matky a do rodného listu bol zapísaný až dodatočne, a to na základe súhlasného vyhlásenia rodičov zo dňa XX.XX.XXXX. Prístup otca k maloletému sa však
tým žiadnym spôsobom nezmenil. Matka žila s biologickým otcom maloletého v spoločnej domácnosti v prenajatej garsónke len v roku XXXX, a to približne po dobu X týždňov. Spolužitie s otcom maloletého sa však neosvedčilo - otec ju pod vplyvom alkoholu, marihuany a iných psychotropných látok fyzicky napádal, bol agresívny a vyhrážal sa jej. Z uvedeného dôvodu bol otcovi maloletého súdom v zmysle uznesenia Okresného súdu Galanta, č.k. XXX/XX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX uložený zákaz priblížiť sa k matke na vzdialenosť XX metrov a zákaz kontaktovať matku maloletého písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Týmto boli akékoľvek vzťahy matky s biologickým otcom ukončené. Rozsudkom Okresného súdu Galanta XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo následne rozhodnuté o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vrátane úpravy styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu v párnom týždni kalendárneho roka od XX:XX hod do XX:XX hod, pričom stará matka maloletého je oprávnená a povinná byť pri styku maloletého s otcom a otec je povinný jej prítomnosť strpieť. Za miesto prevzatia a odovzdania maloletého súd určil bydlisko starej matky maloletého. Predmetným rozsudkom bola tiež matke uložená povinnosť informovať otca pravidelne vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého a o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, týkajúcich sa maloletého a bol obmedzený výkon rodičovských práv otca, v rozsahu práva zastupovať maloletého a práva spravovať jeho majetok. Po vydaní uvedeného rozsudku, otec maloletého v mieste bydliska starej matky nenavštívil ani jedenkrát, t.j. styk dobrovoľne nerealizoval a o maloletého sa prestal úplne zaujímať. Napriek tomu matka v mieste bydliska starej matky maloletého v určenom termíne ponechávala, a to približne po dobu pol roka. Biologického otca maloletý videl od narodenia veľmi sporadicky, no po vydaní rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX ho už nevidel vôbec. Matka maloletého nemá na otca maloletého aktuálne žiadny kontakt a nie je si ani istá, či žije ešte u rodičov v obci G.. Výživné na maloletého otec matke nikdy neuhradil. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že otec maloletého dlhodobo neprejavuje voči nemu skutočný záujem, nakoľko ho už viac ako X roky nenavštívil a nekontaktoval ani starú matku, ktorá mala byť pri realizovaní jeho styku s maloletým súčinná, pričom v prejavení záujmu otcovi nebránila žiadna závažná prekážka, nakoľko mal k dispozícii právoplatný rozsudok súdu. Otec si rovnako neplní po dobu viac ako X rokov voči maloletému dieťaťu vyživovaciu povinnosť, z čoho navrhovateľ spolu s matkou usudzujú, že otec maloletého nevynaložil od narodenia maloletého žiadne úsilie upraviť si svoje sociálne pomery tak, aby sa dokázal spolupodieľať na výžive maloletého. Matka maloletého koncom roka XXXX nadviazala známosť s navrhovateľom, s ktorým sa poznali už od základnej školy. S navrhovateľom trávila matka s maloletým synom voľný čas a postupne začali zdieľať aj spoločnú domácnosť. V roku XXXX žili najskôr spoločne v domácnosti rodičov matky, následne si od K. XXXX prenajali vlastný byt v F., ktorý od X.X.XXXX zmenili za novší X izbový byt, nachádzajúci sa taktiež v Seredi. Vzhľadom na intenzívnu prítomnosť navrhovateľa v živote maloletého, má navrhovateľ s maloletým vytvorený veľmi blízky vzťah, pričom maloletý ho od útleho detstva vníma a oslovuje ako vlastného otca. Maloletý nemá vedomosť o tom, že navrhovateľ nie je jeho biologickým otcom. Navrhovateľ s matkou maloletého vytvorili maloletému rodinné zázemie s väzbou tak na rodičov matky, ako aj rodičov navrhovateľa, ktorých považuje za svojich starých rodičov. V G. XXXX sa navrhovateľ s matkou maloletého zosobášil, pričom v mesiaci K. XXXX očakávajú narodenie potomka, ktorého maloletý už dnes vníma ako vlastného súrodenca. Aj z uvedeného dôvodu navrhovateľ považuje osvojenie maloletého za vhodné, nakoľko prakticky už ako rodina spolu dlhodobo fungujú. Navrhovateľ poskytuje maloletému viac ako X roky nielen finančnú, ale aj citovú a morálnu oporu. Maloletý má aktuálne X rokov, navštevuje materskú školu vo D., pričom v mesiaci F. XXXX nastúpi do X. G. L. M. N. F. L. A. H. D. F., kde sa dajú dôvodne očakávať otázky spolužiakov, ktoré sa budú týkať jeho rozdielneho priezviska oproti rodičom a súrodencovi. Je tak len otázkou času, kedy si maloletý začne intenzívnejšie uvedomovať rozdielnosť jeho priezviska od ostatnej časti rodiny, čo mu nemusí byť vôbec príjemné. V snahe predísť tejto situácii sa navrhovateľ, ako manžel matky maloletého rozhodol podať tento návrh na osvojenie maloletého tak, aby bola situácia v rodine doriešená aj v právnej rovine. K uvedenému samozrejme pristupuje so súhlasom matky maloletého. Navrhovateľ sa riadne o rodinu stará, je plne spôsobilý na právne úkony, bezúhonný, má osobnostné, zdravotné, ako aj morálne predpoklady na osvojenie maloletého. Samotné osvojenie považuje navrhovateľ v súlade so záujmami maloletého, nakoľko v úzkom rodinnom vzťahu žije s maloletým takmer od jeho narodenia. Maloletý vníma a oslovuje navrhovateľa ako otca, ktorý sa oňho stará ako o vlastného. Maloletý je neoddeliteľnou súčasťou ich rodiny, ktorá sa o pár týždňov rozrastie o nového súrodenca. Vzhľadom na vek maloletého, ako aj tú skutočnosť, že maloletý nemá zatiaľ vedomosť o tom, že navrhovateľ nie je jeho biologickým otcom, má navrhovateľ za to, že súhlas maloletého s osvojením nie je v tomto prípade potrebný, a to aj s poukazom na to, že ešte nedokáže posúdiť dosah inštitútu osvojenia.
3. Prílohou návrhu navrhovateľa bol písomný súhlas matky maloletého dieťaťa s osvojením dieťaťa navrhovateľom, v ktorom tiež uviedla, že s navrhovateľom žijú v spoločnej domácnosti od útleho veku dieťaťa a maloletý navrhovateľa považuje za svojho biologického otca. 4. Súd v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku a § 31 Civilného mimosporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil e-mailovým podaním z XX.XX.XXXX, v ktorom tiež vyjadril súhlas s osvojením, aj s tým, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, ako aj listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise, najmä správou kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov na strane navrhovateľa, matky a maloletého dieťaťa a vykonaného pohovoru s maloletým dieťaťom zo dňa XX.XX.XXXX, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra z prešetrených pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, správou o povesti navrhovateľa, pracovným posudkom navrhovateľa od jeho zamestnávateľa, potvrdením o príjme navrhovateľa, písomným súhlasom matky s osvojením maloletého dieťaťa, čestným vyhlásením navrhovateľa o spôsobilosti na právne úkony, odpisom registra trestov navrhovateľa, odpoveďou na lustráciu navrhovateľa v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, potvrdeniami o zdravotnom stave navrhovateľa a maloletého dieťaťa, sobášnym listom navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa, rodným listom maloletého dieťaťa, ako aj s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu, sp.zn. XXX/XX/XXXX, sp.zn. XXX/XX/XXXX a sp.zn. XXX/XX/XXXX. 6. Právna zástupkyňa navrhovateľa sa na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v plnom rozsahu pridržala písomne podaného návrhu na osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky. Poukázala na správy z vykonaných šetrení tak v domácnosti navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa, ako aj u otca maloletého dieťaťa, pričom aj s ohľadom na výsledok týchto šetrení považuje osvojenie maloletého dieťaťa navrhovateľom za súladné s najlepším záujmom dieťaťa. Uvedené v konečnom dôsledku potvrdil aj biologický otec maloletého, ktorý udelil s osvojením súhlas. 7. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na svojom písomne podanom návrhu, resp. pridržal sa prednesu jeho právnej zástupkyne. Uviedol, že o maloleté dieťa zabezpečuje starostlivosť od roku XXXX. Maloleté dieťa ho oslovuje „O.“. Maloletého vníma ako svojho vlastného syna, taktiež aj maloletý vníma navrhovateľa ako otca. Je medzi nimi silné citové puto. Maloleté dieťa je zdravé, aj zdravotný stav navrhovateľa je dobrý. S matkou dieťaťa uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo a priezviská pre svoje deti určili “B.“. Aj rodičia navrhovateľa berú maloleté dieťa ako svoje vnúča. Navrhovateľ ďalej uviedol, že býva na adrese E. XX, F. s manželkou – matkou maloletého dieťaťa, s maloletým A. a maloletou P. B., ich spoločnou dcérou pochádzajúcej z manželstva s matkou v 3-izbovom nájomnom byte. Je zamestnaný v spoločnosti Q. R. F., A., jeho priemerný čistý mesačný príjem je približne XXXX,- eur. Okrem tohto príjmu, iný príjem nemá a nevlastní žiadny nehnuteľný, ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Nevedie sa voči nemu žiadne trestné ani priestupkové konanie. Biologického otca maloletého v živote nevidel, tento sa za posledné roky nesnažil kontaktovať maloletého žiadnym spôsobom. 8. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že súhlasí s osvojením dieťaťa jej manželom. S manželom bývajú v spoločnej domácnosti od roku XXXX, kedy malo maloleté dieťa X roky. Maloleté dieťa oslovuje navrhovateľa „O.“ a vzťah medzi nimi je ako vzťah medzi otcom a synom. Maloleté dieťa sa so svojím biologickým otcom nestretáva, naposledy sa stretli na K. XXXX, pričom aj do tohto obdobia iniciovala stretnutia otca s maloletým najmä matka, zo strany otca bol záujem minimálny. Od roku XXXX sa však o maloleté dieťa nezaujíma. Biologický otec maloleté dieťa nekontaktuje, a to ani na narodeniny, meniny maloletého dieťaťa, či na D.. Biologický otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu neplní v žiadnom rozsahu, a to dlhodobo. Napriek tomu, že mal súdom určený rozsah styku s maloletým, na tieto stretnutia sa nikdy nedostavil. Vzťah medzi maloletým dieťaťom a jeho biologickým otcom nie je žiadny, maloletý nemá vedomosť, že by mal iného otca ako navrhovateľa. Maloleté dieťa nekontaktujú ani rodinní príslušníci biologického otca, z jeho strany rodiny nie je s nikým v kontakte. 9. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní navrhol vzhľadom na vykonané dokazovanie, resp. na skutočnosť, že ani vykonaným šetrením neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali účelnosť osvojenia, aby súd podanému návrhu vyhovel, majúc za to, že osvojenie je v záujme maloletého dieťaťa.
10. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že manželia – navrhovateľ a matka maloletého dieťaťa obývajú X-XXXXXX nájomný byt, ktorý pozostáva z kuchyne spojenej s jedálenským kútikom a s obývačkou, z dvoch nepriechodných izieb, z ktorých jedna je spálňa manželov a druhá je detská izba maloletého A. a z kúpeľne s toaletou. Mesačné náklady na domácnosť sú vo výške: XXX,- eur nájom, XX,- eur internet a cca XXX,- eur splácajú manželia spotrebné úvery. Maloletý A. má vo svojej detskej izbe samostatné lôžko, skriňu s oblečením a dostatok ostatných vecí potrebných na uspokojenie všetkých jeho potrieb. Počas šetrenia bol v domácnosti poriadok na požadovanej úrovni. Navrhovateľ je zamestnaný vo firme Q. R. F., A. ako poľnohospodár s mesačným príjmom cca XXXX,- eur. Matka maloletého je toho času na materskej dovolenke, pričom výšku peňažnej dávky v materstve nevedela uviesť, nakoľko jej ešte nebol doručený výmer zo Sociálnej poisťovne. Matka je poberateľom prídavku na maloletého A. vo výške XX,- eur. Matka počas rozhovoru uviedla, že maloletý A. nemá so svojím biologickým otcom a ani s nikým z jeho rodiny žiaden kontakt. Ich vzájomný vzťah s biologickým otcom maloletého opisovala tak, ako uvádzala v návrhu, že spolu bývali len veľmi krátko a že ich vzájomné spolužitie sa neosvedčilo najmä preto, že tam dochádzalo k fyzickému napádaniu zo strany biologického otca maloletého, ktorého bol prítomný aj maloletý A.. Ani po súdnom pojednávaní z K. XXXX sa vzťah biologického otca s maloletým nezmenil. Otec si vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní, na stretávania podľa rozsudku sa otec nikdy nedostavil. Obaja manželia počas rozhovoru uviedli, že sa poznajú už od základnej školy, vzťah medzi nimi začal niekedy v roku XXXX a krátko na to začali zdieľať spoločnú domácnosť v domácnosti na adrese svojho trvalého pobytu, kde bývali spolu so starými rodičmi maloletého A. z matkinej strany. Od januára XXXX bývajú v terajšom byte, kde majú zmluvu uzatvorenú do XX.XX.XXXX s možnosťou prednostného predĺženia. Navrhovateľ uviedol, že s maloletým A. má dobrý vzťah, berie ho ako svojho vlastného syna. Voľný čas trávia spoločne ako rodina, rôznymi výletmi alebo inými spoločnými aktivitami. Navrhovateľ počas rozhovoru uviedol, že maloletý A. má blízky vzťah aj s jeho otcom, ktorý býva v B. a ktorého vníma maloletý ako vlastného starého otca. Matka maloletého uviedla, že pediatrom maloletého je H. Q. P. so sídlom v F., žiadneho iného odborného lekára nenavštevuje. Matka ďalej uviedla, že maloletý od budúceho školského roka XXXX/XXXX bude navštevovať X. G. L. M. N. D. F.. Záverom navrhovateľ uviedol, že trvá na svojom podanom návrhu, nakoľko maloletého vníma ako svojho syna a bol by rád, aby už mal rovnaké priezvisko ako on, aby to maloletý nevnímal tak, že nepatrí do ich rodiny. Následne bol v domácnosti vykonaný pohovor s maloletým A. bez prítomnosti zákonného zástupcu. Pred vykonaním pohovoru bol maloletý oboznámený so súdnym pojednávaním, primerane jeho veku a okolnostiam, že nemá vedomosť o svojom biologickom otcovi. Maloletý A. sedel počas rozhovoru na sedačke v obývačke, bol zhovorčivý a pôsobil uvoľneným dojmom. Rozprával o svojich kamarátoch v škôlke, ktorú navštevoval do K. XXXX, ďalej rozprával o tom, že sa O. F. teší do školy, najmä na nových spolužiakov, na telesnú výchovu a na výlety. Opisoval, že tu v byte s ním býva maminka, ocinko a malá sestrička a že ich má všetkých rád. Ďalej hovoril o svojej babke, ktorú má vo D., že tam predtým býval s rodičmi a že tam teraz rád chodí preto, že tam má kamarátov zo škôlky a že babka má 2 psíkov, s ktorými sa hrá. Na otázku, s kým sa doma hrá, uviedol, že s ocinom si rád púšťa autíčka, ktoré sú riadené ovládačom, alebo si s ním zahrá futbal u babky, ak nie je ocino dlho v robote. Okrem toho sa doma rád hrá na X-boxe hru so závodnými autami. Maloletý ďalej uviedol, že ho doma oslovujú „A.“ alebo „A.“ a že sa mamina s ocinom o neho dobre starajú. Záverom uviedol, že v noci spí vo svojej izbe, v ktorej má všetko, čo potrebuje. Z rozhovoru s maloletým bolo možné spozorovať, že rodinné zázemie, ktoré mu poskytuje navrhovateľ s jeho matkou, je pre maloletého pevným základom, kde sa maloletý cíti dobre a spokojne. Navrhovateľ má s maloletým vytvorený prirodzený citový vzťah, berie ho ako svoje vlastné dieťa, má ho rád a v neposlednom rade sa navrhovateľ podieľa aj na výchove a výžive maloletého A.. 11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra z prešetrených pomerov na strane otca maloletého dieťaťa vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa uskutočnila návšteva na adrese G. S. XX, na ktorej adrese býva otec maloletého dieťaťa. Účelom návštevy bolo zistenie informácií, či má otec vedomosť o prebiehajúcom konaní, či sa s maloletým stretáva, či si plní vyživovaciu povinnosť, prípadne či súhlasí s osvojením maloletého. V čase návštevy úradu sa otec nachádzal vo svojej domácnosti a rozhovor bol vedený pred nehnuteľnosťou, ktorú obýva. Otec maloletého dieťaťa bol informovaný o dôvode návštevy úradu a uviedol, že nemá vedomosť o prebiehajúcom konaní vo veci osvojenia jeho maloletého syna. K otázke stretávania s maloletým uviedol, že sa s ním nestretáva a naposledy ho videl približne pred štyrmi rokmi. Zároveň si neplní vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa podľa jeho slov s matkou maloletého dohodli, že od neho výživné nebude požadovať. Ďalej uviedol, že s osvojením maloletého A. súhlasí. Osvojenie podporuje, pretože si je vedomý, že maloletý vyrastá v usporiadanej rodine, kde nedochádza
k hádkam medzi rodičmi a dieťaťom, ako to bolo v jeho vzťahu s matkou maloletého, kde k hádkam dochádzalo. Zároveň skonštatoval, že si s maloletým nevytvoril žiadny bližší vzťah a považuje za lepšie, ak bude maloletý osvojený. 12. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Maloleté dieťa sa narodilo maloletej matke, ktorá mala v tom čase XX rokov, otec nebol v rodnom liste maloletého dieťaťa uvedený. Z uvedeného dôvodu boli matke rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX priznané rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, a za poručníka maloletého dieťaťa bola ustanovená stará matka maloletého dieťaťa zo strany matky. Následne v roku XXXX došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. Uznesením tunajšieho súdu č.k. XXX/XX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX bol otcovi maloletého dieťaťa uložený zákaz priblížiť sa k matke na vzdialenosť XX metrov a zákaz kontaktovať matku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta XXX/XX/XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, obmedzil sa výkon rodičovských práv otca, a to v rozsahu práva zastupovať maloletého a práva spravovať jeho majetok s tým, že matka je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok vo všetkých veciach. Otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným vo výške XXX,eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom XX.XX.XXXX. Dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XXX,XX eur súd povolil otcovi splácať po XX,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Predmetným rozhodnutím súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu v párnom týždni kalendárneho roka od XX:XX hod do XX:XX hod, pričom stará matka maloletého je oprávnená a povinná byť pri styku maloletého s otcom a otec je povinný jej prítomnosť strpieť. Súd určil, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude bydlisko starej matky maloletého a uložil matke povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletého v mieste bydliska starej matky maloletého v dostatočnom časovom predstihu pred súdom určeným začiatkom styku otca s maloletým. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a za súčinnosti starej matky zabezpečiť, aby otec realizovaním práva styku neporušil zákaz priblíženia sa k matke maloletého na vzdialenosť kratšiu ako XX metrov podľa uznesenia Okresného súdu Galanta, číslo konania XXX/XX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, a to počas jeho trvania s tým, že sa v čase súdom určenom styku otca s maloletým nebude nachádzať v mieste bydliska starej matky. Matka maloletého je povinná informovať otca pravidelne vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého a o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, týkajúcich sa maloletého. 13. Navrhovateľ žije s matkou a maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti od roku XXXX. Navrhovateľ a matka maloletého sú manželmi od XX.XX.XXXX, z ich manželstva pochádza jedno dieťa – maloletá P. B., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti Q. R. F. A., podľa potvrdenia o príjme od zamestnávateľa (č.l. XX spisu) je jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od K. XXXX do H. XXXX vo výške XXXX,XX eur. Z pracovného posudku zamestnávateľa z XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ pracuje v uvedenej spoločnosti ako D. a O. B. F. od XX.XX.XXXX a je bezproblémový, ústretový, pracovitý zamestnanec, ktorý s kolegami komunikuje veľmi dobre a je obľúbený v kolektíve. Z potvrdenia H. Q. K., všeobecného lekára pre dospelých zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ sa nelieči na žiadne chronické ochorenie, neudáva žiadne zdravotné ťažkosti ani na cielené otázky, bez dispenzarizácie odborným lekárom, neužíva žiadne lieky. Z odpisu z registra trestov navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ je bezúhonný, nemá žiaden záznam v registri trestov. Podľa predloženého čestného vyhlásenia je navrhovateľ plne spôsobilý na právne úkony. Z odpovede na lustráciu navrhovateľa v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že má evidovaných XX záznamov, pričom ide o priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré boli vybavené zaplatením blokovej pokuty na mieste, prípadne bez sankcie – napomenutím navrhovateľa, a teda podľa názoru súdu tieto, vzhľadom na ich nízku spoločenskú závažnosť nie sú prekážkou osvojenia maloletého dieťaťa navrhovateľom. Zo správy o povesti navrhovateľa z obce D. súd zistil, že menovaný má v obci evidovaný trvalý pobyt, pracuje v B., vo D. nevlastní nehnuteľnosť, jeho správanie nebolo riešené komisiou verejného poriadku a nebol ani trestaný v rámci právomoci obce. 14. Maloleté dieťa má X rokov, aktuálne navštevuje H. N. – T. D., v školskom roku XXXX/XXXX bude žiakom B. G. L. M. N. F. L. A. H. D. F.. Z potvrdenia pediatra, H. Q. P. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva,
že maloleté dieťa je v ambulancii evidované od jeho narodenia, je zdravé, očkované podľa poradne, absolvovalo pravidelné preventívne prehliadky, nie je sledované špecialistom. Dieťa prekonalo bežné detské ochorenia. 15. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CMP), ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. 16. Podľa § 143 CMP konanie o osvojenie možno začať len na návrh. 17. Podľa § 144 ods. 1 a ods. 3 CMP účastníkmi konania o osvojenie sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel. Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak na osvojenie netreba ich súhlas podľa predpisov rodinného práva; to platí aj vtedy, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné. 18. Podľa § 146 ods. 1 ods. 2 CMP osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva sa na pojednávanie. Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobne. 19. Podľa § 97 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. 20. Podľa § 98 Zákona o rodine osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3. 21. Podľa § 99 ods.1, ods.2 Zákona o rodine medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. 22. Podľa § 100 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. 23. Podľa § 101 ods. 1 a ods. 4 Zákona o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov. Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas. 24. Podľa § 102 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
c) je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa osobitného predpisu a počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavila o dieťa žiadny záujem, alebo d) dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom. Súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený. 25. Podľa § 104 Zákona o rodine súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia. 26. Podľa § 105 Zákona o rodine osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca. 27. Podľa § 106 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákona o rodine osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované. Ak je to v záujme osvojenca, osvojitelia mu môžu sprostredkovať prístup k informáciám o jeho rodičoch alebo poskytnúť informácie, ktorými disponujú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 28. Podľa § 108 Zákona o rodine osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu. 29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je plne dôvodný, keď v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie o osvojení maloletého dieťaťa navrhovateľom. Ako bolo zistené, navrhovateľ je manželom matky maloletého dieťaťa, vekový rozdiel medzi navrhovateľom a maloletým dieťaťom je primeraný (XX rokov), zdravotný stav ako navrhovateľa, tak aj maloletého dieťaťa je dobrý a neprieči sa účelu osvojenia. K osvojeniu maloletého dieťaťa dali súhlas jeho biologickí rodičia, t.j. matka (manželka navrhovateľa) a tiež otec, ktorý sa vyjadril, že osvojenie podporuje, pretože si je vedomý, že maloletý vyrastá v usporiadanej rodine, pričom tiež skonštatoval, že si s maloletým dieťaťom nevytvoril žiadny bližší vzťah a považuje za lepšie, ak bude maloletý osvojený. Otec potvrdil aj tvrdenia matky o tom, že sa s maloletým dieťaťom vôbec nestretáva a naposledy ho videl približne pred štyrmi rokmi, resp. že si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu dlhodobo neplní v žiadnom rozsahu. Naproti tomu navrhovateľ, manžel matky maloletého dieťaťa sa podieľa na výchove maloletého dieťaťa od jeho troch rokov. Považuje ho za vlastné dieťa a maloletý A. ho tiež považuje za svojho otca. Citové i sociálne puto medzi nimi je prirodzené, nakoľko navrhovateľ sa spolu s matkou o maloleté dieťa riadne stará a zabezpečuje uspokojovanie všetkých jeho potrieb namiesto biologického otca. Osvojením maloletého dieťaťa navrhovateľom tak dôjde k zosúladeniu faktického stavu s právnym. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa, preto podanému návrhu v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol, že maloleté dieťa sa stáva dňom právoplatnosti tohto rozsudku osvojencom navrhovateľa. 30. Pre úplnosť súd uvádza, že vzhľadom k veku maloletého dieťaťa, ktoré má X rokov, navštevuje materskú školu, mal súd za to, že maloleté dieťa nebolo schopné pochopiť význam osvojenia, a preto maloletého súd nepredvolal na pojednávanie a teda súhlas maloletého dieťaťa s osvojením nebol potrebný. 31. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 105 a 108 Zákona o rodine, súd zároveň rozhodol, že maloleté dieťa bude mať priezvisko B. a navrhovateľ bude zapísaný v knihe narodení Matričného úradu I. namiesto otca maloletého dieťaťa. 32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods.1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Proti rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľa, matku maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, nakoľko sa svojho práva podať odvolanie v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku po vyhlásení rozhodnutia účinne vzdali. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.