Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 29Csp/11/2025 6124404450 26. 05. 2025 JUDr. Kristína Blahová ECLI:SK:OSGA:2025:6124404450.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Kristínou Blahovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie 1.853,08 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.10.2024 domáha voči žalovanej zaplatenia istiny 1.823,08 eur, úroku 174,71 eur, úroku z omeškania 2,03 eur, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 1.823,08 eur od 20.9.2024 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 30 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.7.2018 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o úvere (ďalej ako „Zmluva“), súčasťou ktorej sú aj Obchodné podmienky pre úvery občanom – Prima banka Slovensko, a.s., na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.500,- eur, žalovaná sa zaviazala splácať úver v mesačných splátkach s konečnou splatnosťou 15.6.2026. Žalobca si pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou preveril schopnosť žalovanej splácať úver. Zo žiadosti o poskytnutie úveru žalobca získal informácie o rodinnom stave a zamestnaní žalovanej. Uviedol, že na určenie dostatočnej sumy na bežné životné náklady slúži hodnota životného minima ku dňu uzatvorenia zmluvy, určená Opatrením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, z ktorého žalobca vychádzal. Žalobca si preveril záväzky žalovanej na základe Kreditného reportu Spoločného registra bankových informácií (ďalej ako „SRBI“) a Nebankového registra klientskych informácií (ďalej ako „NRKI“) a zistil, že žalovaná existujúci úver splácala riadne a včas. Výška úveru bola určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa, na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa o platobných operáciách získaných z interných zdrojov veriteľa, keďže žalobca viedol pre žalovanú osobný účet od 9/2017, preto podľa § 7 ods. 24 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZSÚ“) nebol povinný overovať príjem spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni. Na základe posúdenia kreditných a debetných obratov na účte bol žalobca schopný s odbornou starostlivosťou posúdiť úverovú bonitu žalovanej. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že prestala uhrádzať splátky úveru riadne a včas, preto žalobca po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia z 17.7.2024, na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 19.9.2024 v súlade so Zmluvou. K vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo pre neuhradenie splátky splatnej 17.6.2024. Žalovaná do dňa zosplatnenia uhradila na istinu sumu 3.676,92 eur, dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala 1.823,08 eur. Žalovaná po zosplatnení úveru neuskutočnila žiadnu úhradu. Žalobca si zároveň uplatňuje úroky z omeškania vo výške 2,03 eur, ide o úroky z omeškania 5% ročne za každú omeškanú splátku odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti, tiež úroky z omeškania vo výške 5% z nezaplatenej istiny
odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia. Žalobca si uplatňuje tiež zmluvné úroky do konečnej splatnosti úveru vo výške 174,71 eur (celková čiastka úveru 7.986,68 eur - poskytnutá istina 5.500,- eur – poplatok za poskytnutie úveru 275,- eur – úrok zaplatený žalovanou 2.036,97 eur = 174,71 eur) a zmluvnú pokutu za omeškanie splátky vo výške 15,- eur a zmluvnú pokutu za omeškanie splátky po upozornení vo výške 15,- eur na základe čl. 1 bod 1.2 Zmluvy za neuhradenie splátok riadne a včas. 2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu spolu s obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov, žiadosť o úver, kreditný report, výpisy z osobného účtu žalovanej za obdobie 3 mesiacov pred poskytnutím úveru, opakované upozornenie, výzvu na predčasné splatenie úveru, doklady o doručovaní, stav omeškaných splátok na úvere, prehľady splácania, prepočet zmluvných úrokov do zosplatnenia, prepočet úrokov z omeškania do zosplatnenia a výpočet zmluvného úroku do konečnej splatnosti úveru. 3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela. 4. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom a s prihliadnutím na nesporné skutočnosti súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: 5. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 3.7.2018 Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver, peňažné prostriedky vo výške 5.500,- eur, ktorú sumu sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušenstvom v pravidelných 96 mesačných splátkach po 80,33 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 8,9% ročne. 6. Bolo nesporné, že žalovaná uhradila sumu 3.686,92 eur (započítaná žalobcom na istinu) a sumu 2.036,97 eur (započítaná žalobcom na úroky). Tiež bolo nesporné, že žalovaná sa s úhradou ďalších splátok dostala do omeškania. 7. Možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom si strany sporu dohodli v Zmluve (čl. 2.10.1. v spojení s čl. 2.9. a) Obchodných podmienok pre úvery občanom). 8. Zmluvnú pokutu pre omeškanie so zaplatením jednotlivých splátok si strany sporu dohodli v čl. 1, bode 1.2. Zmluvy za omeškanie splátky vo výške 15,- eur a pre omeškanie splátky po upozornení vo výške 15,- eur. 9. Žalobca opakovaným upozornením z 17.7.2024 (č.l. 54 súdneho spisu), doručeným žalovanej dňa 23.7.2024 (doručenka na č.l. 56 súdneho spisu) vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. V upozornení uviedol, že výška omeškaných splátok úveru ku dňu vystavenia upozornenia je 169,43 eur, zároveň si uplatňuje zmluvnú pokutu 33,94 eur z titulu opakovaného porušenia zmluvných povinností. Žalobca uvedeným upozornením vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 184,43 eur pozostávajúcej z istiny 133,17 eur, zmluvného úroku 17,03 eur, úroku z omeškania 0,29 eur a zmluvnej pokuty 33,94 eur do 11.8.2024 s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenom termíne banka uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, vyhlási predčasnú splatnosť úveru a požiada žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy. 10. Žalobca výzvou na predčasné splatenie úveru z 19.9.2024 (č.l. 55 súdneho spisu), ktorá bola žalovanej doručená dňa 26.9.2024 (doručenka na č.l. 57 súdneho spisu) oznámil žalovanej, že dňa 19.9.2024 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru pre nesplnenie povinností vyplývajúcej zo Zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu celého dlhu 1.936,32 eur pozostávajúceho z istiny 1.823,08 eur, zmluvného úroku 47,23 eur, úroku z omeškania 2,07 eur a zmluvnej pokuty 63,94 eur do 11.10.2024. 11. Zmluvu súd posúdil ako úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“), zároveň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 ZSÚ. 12. Súd posudzoval Zmluvu podľa § 9 ods. 1, 2 a nasl. ZSÚ a dospel k záveru, že spĺňa zákonom požadované náležitosti.
13. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že s odbornou starostlivosťou posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver pred poskytnutím úveru, t.j. bonitu žalovanej, nejde o skutkové tvrdenie, ale o právne hodnotenie. Skutkovými tvrdeniami sú konkrétne tvrdenia o tom, aké informácie žalobca zbieral a ako ich vyhodnocoval. Je úlohou súdu na dané skutkové tvrdenia aplikovať príslušné zákonné ustanovenia, v danom prípade ustanovenia § 7 ZSÚ a vyhodnotiť, či zistený skutkový stav ohľadom zisťovania a vyhodnocovania údajov o spotrebiteľovi napĺňa zákonom požadovanú kvalitu odbornej starostlivosti. 14. Žalobca tvrdí, že získal údaje o existujúcich úveroch žalovanej z registrov SRBI/NRKI, pričom neuviedol skutkové tvrdenia k tomu, čo zistil, aké existujúce úvery a v akej výške a s akými splátkami žalovaná mala, uviedol len, že existujúci úver splácala. Ďalej uviedol, že príjmy a výdavky žalovanej zisťoval z jej bežného účtu vedeného u žalobcu, neuviedol však, aké príjmy a výdavky zistil. Tiež uviedol, že informácie o príjmoch a rodinnej situácii žalovanej zistil zo žiadosti o úver, pričom neuviedol, čo zistil. Zároveň uviedol, že pri výdavkoch vychádzal zo sumy životného minima. Žalobca tak neuviedol, aké konkrétne údaje zistil, ako ich vyhodnocoval a ako dospel k záveru, že žalovaná poskytnutý úver bude schopná splácať. 15. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi uplatňovaná v súlade so zákonom. 16. Ustanovenie § 7 ods. 1 ZSÚ ukladá veriteľovi povinnosť pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom je povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Ustanovenia § 7 ods. 2 až 42 ZSÚ upravujú pravidlá posudzovania bonity spotrebiteľa, v danom prípade súd posudzoval dodržanie povinnosti žalobcu najmä podľa § 7 ods. 1, 2, 16, 17, 19, 20 a 27 ZSÚ. 17. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 18. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (ďalej ako „Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti D. E., C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti. 19. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 20. V zmysle § 7 ods. 16 a ods. 17 ZSÚ je žalobca povinný preukázať, že pri poskytnutí spotrebiteľského úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal schopnosť žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ZSÚ. Žalobca uviedol, že mal údaje o príjmoch, výdavkoch a záväzkoch žalovanej, avšak neuviedol, aké konkrétne údaje zistil, ako ich vyhodnocoval a ako dospel k záveru, že žalovaná poskytnutý úver bude schopná splácať. 21. Napriek tomu, že žalobca disponoval údajmi o reálnych výdavkoch žalovanej, v žalobe tvrdil, že pri hodnotení úverovej bonity žalovanej vychádzal zo sumy životného minima, čo vzhľadom na vyššie uvedené nie je postačujúce. Je úlohou žalobcu tvrdiť skutočnosti vo svoj prospech a svoje tvrdenia preukázať. V danom prípade žalobca nepreukázal, že pri skúmaní bonity žalovanej postupoval s odbornou starostlivosťou keď ani len netvrdil, na základe akých konkrétnych údajov o príjmoch a reálnych výdavkoch žalovanej a akým postupom vyhodnocovania údajov dospel k záveru, že žalovaná bude schopná splácať úver a tak nepreukázal splnenie svojej povinnosti podľa § 7 ods. 1, 16 a 17 ZSÚ. 22. Žalobca podľa svojich tvrdení pri posudzovaní bonity žalovanej vzal do úvahy sumu životného minima na žalovanú. § 7 ods. 27 posledná veta ZSÚ síce ustanovuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak toto nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov, ale postačí vo výpočtoch zohľadniť len výšku životného minima. Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na základné životné potreby. Tento záver potvrdzuje aj znenie Opatrenia NBS č. 10/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ktoré v § 2 ods. 5 uvádza, že výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb sa určuje najmenej vo výške sumy životného minima. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Je tomu tak aj preto, že náklady priemerného spotrebiteľa na zabezpečenie jeho základných životných potrieb sú výrazne vyššie, než je životné minimum, čo je všeobecne známa skutočnosť.
23. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 28CoCsp/4/2024-190 zo dňa 4.3.2025, podľa ktorého ak má veriteľ použiť aktuálne informácie o nákladoch spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZSÚ, vyžaduje sa zisťovanie individuálnych okolností týkajúcich sa nákladov konkrétneho žiadateľa o spotrebiteľský úver. Takto formulovanú povinnosť veriteľ zjavne nesplní tým, ak do svojich výpočtov preberie všeobecný údaj o životnom minime. ... ak veriteľ nezisťuje konkrétne náklady spotrebiteľa, ale len odkáže na životné minimum, poruší povinnosti ustanovené § 7 ods. 19 v spojení s § 7 ods. 20 ZSÚ, v dôsledku čoho sa v zmysle § 11 ods. 2 poslednej vety ZSÚ dopustí hrubého porušenia povinnosti posudzovať bonitu spotrebiteľa. 24. Žalobca nepreukázal, že postupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZSÚ, a teda mu i vzniklo právo úver zosplatniť. Naopak, súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11 ods. 2 ZSÚ prvú vetu nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Žalobca pre posúdenie bonity žalovanej mal vychádzať tiež z ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods. 18, 19 a 20. Žalobca ani netvrdil, či uvedený ukazovateľ počítal, príp. k akému výsledku dospel. V žalobe iba uviedol, že na základe údajov z účtu žalovanej bol schopný posúdiť jej bonitu, neuviedol však, či tak aj učinil a k akým konkrétnym záverom dospel. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o posudzovaní bonity žalovanej predložil výpisy z účtov, ktorými nielen že nepreukázal schopnosť žalovanej splácať úver, ale podľa predložených výpisov výdavky žalovanej za posudzované obdobie už v tom čase prevyšovali jej príjem, a to každý mesiac (za 6/2018 príjem 800,99 eur, výdavky 1.239,86 eur, za 5/20218 príjem 750,96 eur a výdavky 785,19 eur a za 4/2018 príjem 301,59 eur a výdavky 1.628,58 eur). Súd zároveň dospel k záveru, že v danom prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou starostlivosťou, nakoľko žalobca síce mal údaje o spotrebiteľovi, avšak nepreukázal, že na tieto údaje, či už na existujúce úvery, príjmy alebo skutočné výdavky prihliadal, sám uviedol, že pri výdavkoch spotrebiteľa vychádzal len zo sumy životného minima, teda nepreukázal, že dostupné údaje vyhodnocoval a nepreukázal, že počítal limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čím postupoval v rozpore s § 7 ods. 19 a § 7 ods. 27 ZSÚ, a teda úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZSÚ druhú vetu považuje za bezúročný a bez poplatkov. 25. Vzhľadom na uvedené, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nie je platným právnym úkonom na základe § 39 OZ, a to pre rozpor právneho úkonu s ustanovením § 11 ods. 2 prvá veta ZSÚ. 26. I keby bolo predčasné zosplatnenie pre posudzovanie bonity s odbornou starostlivosťou možné, súd uvádza, že právny úkon zosplatnenia je neplatný podľa § 39 OZ tiež pre rozpor s § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ je s poukazom na § 53 ods. 9 OZ podmienená tým, že veriteľ pred uplatnením práva požadovať splnenie celého dlhu upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na to, že toto právo využije; bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie uvedeného práva neúčinné. Podľa druhej vety § 565 OZ veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, a to až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a poškodený v dôsledku informačnej asymetrie. Podľa výzvy na zaplatenie dlžnej sumy z 17.7.2024 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie 184,43 eur pod následkom zosplatnenia celého úveru, pričom neuviedol, pre nezaplatenie ktorej splátky môže byť vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Výška mesačnej splátky podľa Zmluvy predstavovala 80,33 eur. Žalovaná tak nemohla vedieť, zaplatením ktorej splátky by zabránila predčasnému zosplatneniu úveru, žalobca je totiž oprávnený vyhlásiť splatnosť celého úveru s poukazom na § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ len pre tú jednu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní 3 mesiace za predpokladu, ak nezaplatí v dodatočnej 15 dňovej lehote a len vtedy, ak si žalobca svoje právo v nadväznosti na konkrétnu splátku uplatní do splatnosti najbližšej splátky (po uplynutí uvedenej trojmesačnej a 15-dňovej lehoty). Žalovaná tak mohla zabrániť vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zaplatením omeškanej splátky vo výške 80,33 eur, nie zaplatením 184,43 eur, ako to uviedol žalobca v upozornení na vyhlásenie predčasnej splatnosti. Uvedenie konkrétnej splátky absentuje nielen vo výzve na zaplatenie z 17.7.2024, ale tiež vo výzve na predčasné splatenie úveru z 19.9.2024, ktorá
skutočnosť spôsobuje neplatnosť právneho úkonu zosplatnenia, pričom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú skutočnosť súd prihliada ex offo – z úradnej povinnosti. Pre platné zosplatnenie je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú predčasne zosplatnil celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná predovšetkým pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy môže zabrániť zosplatneniu úveru. Obdobný záver Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil vo viacerých svojich rozhodnutiach: 5Cdo/197/2024 z 26.6.2024, 6Cdo/15/2023 z 25.9.2024 a 5Cdo/2/2023 z 25.1.2024 a 5Cdo/188/2023 z 31.7.2024). 27. Nakoľko žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na základe tvrdeného zosplatnenia úveru, pričom zosplatnenie úveru súd posúdil ako neplatný právny úkon, súd žalobu zamietol. Z dôvodu bezúročnosti úveru žalobcovi nevznikol nárok ani na úroky. S poukazom na neplatnosť zosplatnenia nebolo možné priznať žalobcovi ani úroky z omeškania za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Zároveň s poukazom na to, že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový, s prihliadnutím na dohodnutú konečnú splatnosť mesačná splátka nezodpovedala sume, ktorú bola žalovaná povinná vrátiť, preto nevznikol žalobcovi nárok ani na úroky z omeškania vo výške 2,07 eur za obdobie do zosplatnenia, ani na zmluvné pokuty vo výške 2 x 15,- eur. 28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu bola v celom rozsahu žalovaná, ktorej v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, avšak vzhľadom na to, že žalovanej v priebehu konania žiadne trovy nevznikli (trovy konania si žalovaná neuplatnila, zároveň ich vznik nevyplýva ani zo súdneho spisu), súd žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Galanta do 15 dní od jeho doručenia. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.