Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 28Csp/16/2025 6124456034 17. 06. 2025 JUDr. Eva Detvaiová ECLI:SK:OSGA:2025:6124456034.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou v sporovej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanému: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, B., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., so sídlom Stankovany 549, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 7.877,14 Eur s prísl., takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý bol postúpený tunajšiemu súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.877,14 Eur s prísl. a náhradu trov konania. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom – spotrebiteľom dňa 4.5.2022 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“) obsahujúce aj Sadzobník poplatkov. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 8.000,Eur, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Žalovaný bol odo dňa účinnosti revolvingovej zmluvy v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu, ktoré boli zasielané na adresu žalovaného v listinnej forme informovaný o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového rámca ako aj o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných splátkach v súlade s ÚZ, ÚZP. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.9.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalobca touto výzvou upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 22.10.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 20.7.2024. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Prostredníctvom úverovej karty čerpal žalovaný poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 17.516,11 Eur a žalobcovi uhradil čiastku 13.311.89 Eur. Žalovaná suma 8.847,23 Eur pozostáva zo súčtu: istina vo výške 7.877,14 Eur, úrok vo výške 5,92 Eur, úrok za hotovostné transakcie vo výške 964,17 Eur.
3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.5.2022, úverové podmienky, dodatok k úverovej zmluve zo dňa 11.1.2023, úverové správy, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.9.2024 s podacím hárkom, výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 23.10.2024 s podacím hárkom, výpis čerpania splátok a úhrad, predžalobnú výzvu zo dňa 8.11.2024 s podacím hárkom. 4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 15.1.2025 návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. 28Up/1811/2024, voči ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, nakoľko žalobca v návrhu uvádza, že poskytol na základe predloženej zmluvy o revolvingovom úvere žalovanému revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 8.000,- Eur, avšak z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 1.000,- Eur. Ak teda na základe predloženej zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver s vyšším úverovým rámcom, ako je uvedený v zmluve, má to za následok neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný v odpore ďalej namietal, že žalobca v žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta a rovnako nepreukázal, že pri navýšení úverového rámca posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný ďalej namietal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, z nasledovných dôvodov: A. Žalobca nepreukázal doručenie listín vzťahujúcich sa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Podľa názoru žalovaného zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nepreukázal doručenie výzvy na splatenie dlžnej sumy zo dňa 21.9.2024 a rovnako ani výzvy na splatenie celého úveru zo dňa 22.10.2024, nakoľko poštový podací hárok bez presnej identifikácie zásielky, bez podpisu zamestnanca a pečiatky pošty nie je dôkazom o odoslaní ani doručení uvedených listín. B. Ku dňu vyhotovenia výzvy na splatenie dlžnej sumy, žalovaný nebol v omeškaní so žiadnou splátkou. Ak súd vyhodnotí, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, jednak z dôvodu, že žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a jednak pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., žalovaný nebol ku dňu vyhotovenia výzvy na splatenie dlžnej sumy zo dňa 1.9.2024 v omeškaní so žiadnou mesačnou splátkou, nakoľko bol povinný uhrádzať len splátky istiny. Neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a teda neexistenciu omeškania pre povinnosť splácať len splátky istiny potvrdil aj Krajský súd Trenčín v rozsudku zo dňa 26.10.2022 sp. zn. 6CoCsp/25/2022, v ktorom uviedol nasledovné: „Nakoľko je poskytnutý úver v predmetnej veci bezúročný a bez poplatkov, a to už od začiatku vzniku právneho vzťahu, keď určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti zmluvy o úvere má deklaratórnu povahu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru o tom, že žalovaní mali zaplatiť len sumu 10.000 eur v 90 splátkach, a teda po 111,1 eur. Z uvedeného, vzhľadom na to, že žalovaní zaplatili ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti sumu 6.601,52 eur (pričom mali zaplatiť len sumu 4.999,95 eur) vyplývalo, že v čase zosplatnenia úveru k 15.07.2019 žalovaní neboli v omeškaní 3 mesiace. Žalovaní neboli v omeškaní ani ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď zaplatili 8.626,52 eur a mali zaplatiť len sumu 8.555,47 eur. Súd prvej inštancie preto správne žalobu žalobcu v napadnutom výroku II. zamietol.“ C. Z výzvy na splatenie dlžnej sumy zo dňa 21.9.2024 a rovnako ani z výzvy na splatenie celého úveru zo dňa 22.10.2024 nie je preukázané pre omeškanie, s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a preto sú tieto úkony v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť neplatné právne úkony. D. Žalobca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 druhá veta do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky. E. Keďže žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., teda neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je oprávnený v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a preto je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. 5. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na úvodné ustanovenia úverovej zmluvy, kde sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovaného. Žalobca vychádzal pri skúmaní bonity žalovaného z nasledovných dokumentov: 1. interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného ku dňu uzatvoreniu zmluvy 4.5.2022 a zmeny úverového rámca dňa 11.1.2023, 2. úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver ku dňu uzatvoreniu zmluvy a ku dňu zmeny úverového rámca, 3. pracovná zmluva a výplatné pásky žalovaného. Žalovaný
uhradil žalobcovi riadne a včas sumu 13.311,89 Eur, a teda v čase poskytnutia úveru bola jeho bonita v dostatočnej výške. Žalobca zobral do úvahy, že uvedený revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi (žalovanému) poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver jedinou splátkou. K žalovaným namietanému zosplatneniu žalobca predložil súdu listinu – výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.9.2024, daná na poštovú prepravu dňa 25.9.2024 pod podacím číslom C. doručená dňa 11.10.2024, výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 22.10.2024 daná na poštovú prepravu dňa 23.10.2024 pod podacím číslom C. doručená dňa 28.10.2024. S ohľadom na uvedené žalobca upriamuje pozornosť na skutočnosť, že strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve na strane č. 1 a spôsob výkonu tohto práva je daný zákonom. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.9.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalobca touto výzvou upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 22.10.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 20.7.2024. 6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 4.4.2025 uviedol, že pri skúmaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalobca nezískal od žalovaného žiadne údaje o jeho nákladoch na stravu, bývanie a celkovo na živobytie, z dôkazov, ktoré si zaobstaral žalobca si nemohol urobiť reálny obraz o tom, aká suma ostane žalovanému po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Zároveň, ak sa žalobca rozhodol navýšiť úverový rámec, aj pri podpísaní dodatku, ktorým došlo k navýšeniu úverového rámca mal posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Z dôkazov predložených žalobcom však nevyplýva, že by žalobca zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovaného na živobytie. Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak aj výdajov. Keďže súčasťou spisu nie je zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý úverový rámec vo výške 8.000,- Eur, ale zo strany žalobcu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 1.000,- Eur, súčasťou súdneho spisu je zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 4.5.2022, na základe ktorej bol poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom 1.000,- Eur, a preto zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 1.161,96 Eur, nesprávny údaj o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 29,90 %, a hlavne nesprávny údaj o RPMN vo výške 34,36 %, ktorý je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže pri úverovom rámci 8.000,- Eur musia tieto obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. vychádzať z úverového rámca 8.000,- Eur a nie z úverového rámca 1.000,- Eur. Dodatkom došlo len k zmene úverového rámca a navýšeniu výšky mesačnej splátky, ale nie ostatných obligatórnych náležitostí revolvingového úveru. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ S poukazom na vyššie uvedené nezrovnalosti považuje žalovaný zmluvu o revolvingovom úvere za neplatný právny úkon. Zmluva podľa názoru žalovaného vzhľadom na nesprávne obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vzťahujúce sa k úverovému rámcu vo výške 1.000,- Eur, neobsahuje všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. S poukazom na uvedené žalovaný považuje zmluvu o revolvingovom úvere za neplatnú, prípadne za bezúročnú a bez poplatkov. V súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný namieta platnosť tohto vyhlásenia, nakoľko zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pretože výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.9.2024 neobsahuje presnú identifikáciu mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide pre neurčitosť o neplatný právny úkon. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax krajských súdov potvrdenú rozhodnutím NS SR. Žalovaný zároveň opakovane namietal doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.9.2024 ako aj doručenie výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 22.10.2024, nakoľko poštový podací hárok bez presnej identifikácie zásielky nepreukazuje doručenie vyššie uvedených listín. Potvrdenie od slovenskej pošty, ktorým žalobca preukazuje doručenie vyššie uvedených zásielok nie je dôkazom toho, že obsahom doručovaných zásielok boli skutočne uvedené dokumenty, keďže v podacom hárku chýba identifikácia zásielok. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR z 15.12.2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020, zverejnený aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021 označený ako R 4/2021. S poukazom na vyššie uvedené, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu aj z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. 7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 9.5.2025 sa opätovne vyjadril ku skúmaniu bonity žalovaného, k zmene úverového rámca a k zosplatneniu úveru. Ku skúmaniu bonity žalovaného žalobca uviedol, že v rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii, kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného v externých registroch. Využívané sú registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie poberania
dôchodku a úverové registre NRKI, s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka žalovaného. Hodnotu informácií z týchto registrov je pritom potrebné považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov pôsobiacich na trhu. Podľa dokumentu Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver bola posudzovaná schopnosť klienta splácať spotrebiteľský úver s výškou rámca 8.000,- Eur. Pri posudzovaní schopnosti žalobcu splácať spotrebiteľský úver žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, pričom zohľadnil všetky relevantné faktory vrátane navýšenia úverového rámca a zmeny výšky minimálnej mesačnej splátky. Na základe výpočtu maximálneho limitu splátky (MLS) bolo preukázané, že aj po zvýšení splátky na 258,40 Eur žalobcovi zostávalo dostatočné množstvo finančných prostriedkov na pokrytie nových splátok. Výpočet MLS (minimálny limit splátky): MLS = Príjem klienta - Životné minimum – Životné minimum na 1 vyživované dieťa + prídavky na 1 vyživované dieťa – Suma splátok HC úverov – Suma splátok úverov z NRKI mimo HC - Vankúš – Výška stress bufferu - Výška splátky po navýšení rámca MLS = 1.000,- Eur – 234,42 Eur – 107,03 Eur + 25,88 Eur – 84,- Eur – 0,- Eur – 0,- Eur – 63,20 Eur – 258,40 Eur MLS = 278,83 Eur. Na základe uvedeného výpočtu a posúdenia schopnosti splácania bol žiadateľovi poskytnutý úver s mesačnou splátkou, ktorá neprekračuje stanovený maximálny limit splátky a je v súlade s jeho finančnými možnosťami. Napokon, žalovaný uhradil žalobcovi 27. splátok, a teda v čase poskytnutia úveru bola jeho bonita v poriadku. K zmene úverového rámca, žalobca uviedol, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom – spotrebiteľom dňa 4.5.2022 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 1.000,- Eur, zo strany žalobcu žalovanému. Tento úver žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Vzhľadom na to, že ide o tzv. revolvingový úver, úverový rámec je možné v priebehu trvania zmluvy zvýšiť. Táto možnosť bola medzi stranami dojednaná v úverovej zmluve, konkrétne na strane 1, ZOZNAMUJEME VÁS ZVLÁŠŤ S TÝMITO USTANOVENIAMI ÚVEROVÝCH PODMIENOK, v bode 2, ako aj v úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, konkrétne v § 7 Hlavy 3, s názvom ČERPANIE REVOLVINGOVÉHO ÚVERU. Žalovaný na základe svojej žiadosti túto možnosť využil a uzatvoril so žalobcom dodatok o navýšení úverového rámca. Od okamihu zmeny úverového rámca sa súčasne mení výška splátky. Na základe žiadosti žalovaného došlo k navýšeniu úverového rámca z pôvodnej sumy 1.000,- Eur na sumu 8.000,- Eur, a to dňa 11.1.2023 na základe Dodatku k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX. Tento dodatok však nemá vplyv na výpočet RPMN, keďže podľa článku II bod 3 tohto dodatku „Všetky ostatné ustanovenia Zmluvy ostávajú v platnosti v nezmenenom znení.“ To znamená, že RPMN je počas celého trvania úverového vzťahu konštantná a nezávisí od výšky úverového rámca. Aj keď došlo k navýšeniu úverového rámca z pôvodnej sumy 1.000,- Eur na 8.000,Eur, tento fakt nemá vplyv na výšku RPMN. Výpočet RPMN, ktorý bol uvedený v pôvodnej zmluve, je platný aj pre vyšší úverový rámec. Pokiaľ sú rovnaké vstupné údaje ako v čase uzatvárania zmluvy, výška úverového rámca nezmení hodnotu RPMN, teda RPMN vždy zostane rovnaká i pri zmene úverového rámca. Žalobca nevidí dôvod, pre ktorý by mala byť zmluva vyhlásená za neplatnú, prípadne za bezúročnú a bezpoplatkovú v dôsledku navýšenia úverového rámca. Všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN sú výslovne uvedené v úverovej zmluve na strane 2 nasledovne: „Predpoklady použité pre výpočet – čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe. Poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatení v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny.“ V tejto súvislosti poukazuje na § 9 ods.2 písm. h) zákona č.129/2010 Z. z., ktorý upravuje povinnosť uvedenia výšky RPMN výlučne ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. V predmetnom ustanovení nie je obsiahnutá právna úprava týkajúca sa dodatku k zmluve o spotrebiteľskom úvere a zákon č.129/2010 Z. z. ani nestanovuje aké údaje a informácie by mal obsahovať dodatok k úverovej zmluve. Žalovaný ani nemohol nadobudnúť dojem, že ku zmene výšky RPMN mohlo dôjsť. Dodatok o navýšení úverového rámca jasne uvádza, že „všetky ostatné ustanovenia Zmluvy ostávajú v platnosti v nezmenenom znení“. K namietanému zosplatneniu úveru žalobca uviedol, že zo znenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť žalobcu uviesť, s ktorou konkrétnou splátkou je žalovaný v omeškaní. Žalovanému bol pri uzavretí zmluvy o úvere poskytnutý aj splátkový kalendár s uvedením dátumu splatnosti jednotlivých splátok a výšky mesačnej splátky. Žalobca disponuje nespočetným množstvo rozsudkov rôznych okresných a krajských súdov, v ktorých je uvedené, že konkrétna splátka úveru, s ktorou bol dlžník v omeškaní nemusí byť identifikovaná vo výzve, ktorou sa upozorňuje na zosplatnenie dlhu, resp. v samotnom zosplatnení dlhu. Žalobca je toho názoru, že priemerne obozretný spotrebiteľ, ktorý uzavrel spotrebiteľskú zmluvu s uvedením všetkých náležitostí zmluvy, tak ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, predsa musí vedieť, že má povinnosť dlh splácať, kedy je splátka splatná a kedy dlh prestal platiť. Uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosť, že ani ustanovenie § 53 ods.
10 v znení účinnom od 1.11.2024 neuvádza povinnosť žalobcu uvádzať vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, konkrétne splátky, resp. špeciálne jednu splátku, ale len sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Táto právna úprava § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka síce v predmetnej veci nie je rozhodujúca, no podľa názoru žalobcu však potvrdzuje rozhodovaciu činnosť súdov v tom smere, že žalobca ako veriteľ nemal a ani nemá povinnosť vo výzve na vrátenie splátok uvádzať, s ktorou konkrétnou splátkou je žalovaný ako spotrebiteľ v omeškaní, má len povinnosť uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Podmienkou zosplatnenia podľa OZ je len omeškanie so zaplatením splátky viac ako tri mesiace za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z obsahu právneho úkonu vyplýva, že žalovaný bol upozornený na možnosť žiadať zaplatenie celej pohľadávky z úveru, teda boli splnené náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ. Porušenie povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy nemôže byť vykladané na ťarchu veriteľa. Žalobca má za to, že žiadnym zákonným ustanovením nie je upravená forma ani náležitosti výzvy pred zosplatnením. Z dikcie § 53 ods. 9 OZ vyplýva pre obsah tohto právneho úkonu povinná náležitosť, že spotrebiteľ musí byť upozornený na uplatnenie práva veriteľa požadovať splatnosť celej pohľadávky. Žiadne ďalšie povinné náležitosti toto ustanovenie nevyžaduje. Ustanovenie § 565 OZ rovnako neobsahuje žiadnu dodatočnú špecifikáciu týkajúcu sa splátky, s ktorou musí byť spotrebiteľ v omeškaní. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 11.3.2025 predložil súdu výzvu na zaplatenie dlžnej sumy ako aj výzvu k splateniu celého úveru spolu s podacími hárkami k obom výzvam a výpismi Slovenskej pošty, preukazujúcimi doručenie oboch predmetných výziev žalovanému, takže žalobca v tomto prípade neuplatnil fikcia doručenia, ako mylne uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení. Dátum vydania výziev a dátum podania na poštovú prepravu predsa musia za sebou nasledovať a je medzi nimi minimálny rozdiel (Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.9.2024 bola daná na poštovú prepravu dňa 25.9.2024, Výzva k splateniu celého úveru zo dňa 22.10.2024 bola daná na poštovú prepravu dňa 23.10.2024), takže je logické, že predmetné výzvy boli obsahom zásielok, ktoré žalovaný prevzal a tým sa dostali do sféry jeho dispozície. Obsahom týchto zásielok nemohlo byť nič iné, okrem predmetných výziev, nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k odoslaniu žiadnej inej korešpondencie žalovanému. Žalobca má preto za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, nakoľko nepredložil súdu podľa jeho vyjadrení sporný obsah zásielok ani nijak nešpecifikoval, čo podľa neho malo byť obsahom predmetných zásielok. 8. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť. 9. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. 10. Podľa § 14 ods. 3, prvá veta zákona č. 307/2016 Z.z., ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní. 11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 17.6.2024. Strany sporu a ich právni zástupcovia sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. 12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 4.5.2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7205015291, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške úverového rámca (kreditného limitu) 1.000,- Eur, výška ročnej úrokovej sadzby bola stanovená vo výške 29,90 %, RPMN 34,36 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 1.161,96 Eur, výška minimálnej mesačnej splátky bola stanovená 3,23 % z výšky úverového rámca (21,30 Eur), termín splatnosti mesačnej splátky vždy v 20. deň v mesiaci. Dňa 11.1.2023 bol uzatvorený dodatok k zmluve, pričom výška kreditného limitu (úverového rámca) sa zmenila na sumu 8.000,- Eur, výška minimálnej mesačnej splátky na sumu 258,40 Eur. Žalovaný prostredníctvom úverovej karty čerpal poskytnutý revolvingový na úver spolu vo výške 17.516,11 Eur a žalobcovi uhradil celkovo sumu 13.311,89 Eur. Žalobca výzvou zo dňa 21.9.2024
vyzval žalovaného na okamžité uhradenie dlžnej sumy 775,20 Eur, pozostávajúcej z nezaplateného úroku vo výške 611,80 Eur, zmluvných pokút vo výške 12,- Eur a istiny vo výške 151,40 Eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru. Žalovaný výzvu prevzal dňa 11.10.2024. Žalobca výzvou zo dňa 22.10.2024 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 8.907,98 Eur v lehote 15 dní od spísania výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 28.10.2024. Predžalobnou výzvou zo dňa 8.11.2024 následne právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 8.913,38 Eur do 7 dní odo dňa odoslania výzvy. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 11.11.2024. 13. Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad žalovaný čerpal z úveru 17.516,11 Eur a na úver celkovo uhradil sumu 13.311,89 Eur. 14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 15. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 16. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 18. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 19. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. 20. Podľa § 7 ods. 20 písm. a) až d) ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
21. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa. 22. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. 23. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 24. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 zo dňa 30.11.2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 25. V zmysle § 7 ods. 16 a ods. 17 ZoSÚ je žalobca povinný preukázať, že pri poskytnutí spotrebiteľského úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal schopnosť žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ pred uzatvorením úverovej zmluvy a ani pred navýšení úverového rámca. Žalobca uviedol, že v rámci preverovania bonity žalovaného dôsledne zisťuje jeho kreditného skóre a týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného, skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel využíva štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného. 26. Žalobca síce rozsiahle popísal proces preverovania bonity žalovaného pred uzatvorením úverovej zmluvy a uviedol aj vzorec výpočtu maximálneho limitu splátky, čím mal preukázané, že aj po zvýšení splátky na sumu 258,40 Eur žalovanému zostávalo dostatočné množstvo finančných prostriedkov na pokrytie nových splátok, avšak súd žalobcom popísaný postup overovania bonity žalovaného nepovažuje za súladný s § 7 ZoSÚ, a to z dôvodu, že napriek tomu, že žalobca disponoval informáciou od žalovaného, že býva v podnájme a má jedno dieťa, nezisťoval aké sú jeho reálne výdavky spojené s nájmom, uspokojením základných životných potrieb, aké sú jeho reálne výdavky na dieťa. Zo žalobcom predloženého výpočtu ako aj zo žalobcom predloženého potvrdenia o preverovaní bonity klienta vyplýva, že vo vzťahu k základným životným potrebám zohľadnil výdavky len v podobe životného minima na žiadateľa, životného minima na jedno vyživované dieťa, k príjmu žalovaného pripočítal prídavok na dieťa, zohľadnil výšky splátok úverov, „vankúše“ a „rezervy“, ktoré však vychádzajú zo súm životného minima, výsledkom čoho bolo, že žalovanému po zohľadnení vyššie uvedeného zostane suma 548,70 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nezisťoval reálne výdavky žalovaného súvisiace s nájmom, napriek tomu, že informáciu o tom, že žalovaný býva podnájme mal, rovnako nezisťoval reálne výdavky žalovaného súvisiace s uspokojovaním jeho základných životných potrieb a potrieb jeho rodiny, ale len do vzorca doplnil sumy životného minima, žalobca v danom prípade nepreukázal, na základe čoho mal zato, že žalovaný bude schopný splácať úver a tak nepreukázal splnenie svojej povinnosti podľa § 7 ZoSÚ . 27. V § 7 ods. 27 posledná veta ZoSÚ sa síce uvádza, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak toto nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov, ale postačí vo výpočtoch zohľadniť len výšku životného minima. Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). Ak účelom posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych nákladoch na základné životné potreby. Tento záver potvrdzuje aj znenie Opatrenia NBS č. 10/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ktoré v § 2 ods. 5 uvádza, že výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb sa určuje najmenej vo výške sumy životného minima. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť
ako postup s odbornou starostlivosťou. Je tomu tak aj preto, že náklady priemerného spotrebiteľa na zabezpečenie jeho základných životných potrieb sú výrazne vyššie, než je životné minimum, čo je všeobecne známa skutočnosť. 28. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 28CoCsp/4/2024-190 zo dňa 4.3.2025, podľa ktorého ak má veriteľ použiť aktuálne informácie o nákladoch spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ, vyžaduje sa zisťovanie individuálnych okolností týkajúcich sa nákladov konkrétneho žiadateľa o spotrebiteľský úver. Takto formulovanú povinnosť veriteľ zjavne nesplní tým, ak do svojich výpočtov preberie všeobecný údaj o životnom minime. ... ak veriteľ nezisťuje konkrétne náklady spotrebiteľa, ale len odkáže na životné minimum, poruší povinnosti ustanovené § 7 ods. 19 v spojení s § 7 ods. 20 ZoSÚ, v dôsledku čoho sa v zmysle § 11 ods. 2 poslednej vety ZSÚ dopustí hrubého porušenia povinnosti posudzovať bonitu spotrebiteľa. 29. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 31. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-565/12, LCL Le Crédit Lyonnais proti D. A. z 27.3.2014 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti. 32. Posudzovaný právny vzťah medzi stranami sporu je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, keď na jednej strane vystupuje fyzická osoba spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a na strane druhej právnická osoba dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zároveň sa jedná o zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. 33. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi uplatňovaná v súlade so zákonom. 34. Žalobca nepreukázal, že postupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, a teda mu vzniklo právo úver zosplatniť. Naopak, súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že veriteľ, pred uzatvorením úverovej zmluvy a jej dodatku, neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ prvú vetu nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nie je tak platným právnym úkonom na základe § 39 OZ, a to pre rozpor právneho úkonu s ustanovením § 11 ods. 2 prvá veta ZoSÚ. Súd zároveň dospel k záveru, že v danom prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou starostlivosťou, nakoľko žalobca síce mal informáciu od žalovaného, že býva v prenájme a má jednu vyživovaciu povinnosť, avšak nepreukázal, že na tieto údaje a skutočné výdavky prihliadal, pri výdavkoch žalovaného vychádzal len zo súm životného minima a splátok úveru, teda nepreukázal, že všetky dostupné údaje vyhodnocoval, čím postupoval v rozpore s § 7 ods. 20 a § 7 ods. 27 ZoSÚ, a teda úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ druhú vetu považuje za bezúročný a bez poplatkov. 35. Aj keby bolo predčasné zosplatnenie pre posudzovanie bonity s odbornou starostlivosťou možné, čo súd nepripúšťa, súd uvádza, že právny úkon zosplatnenia je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podmienená tým, že veriteľ pred uplatnením práva požadovať splnenie celého dlhu upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na to, že toto právo využije; bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie uvedeného práva neúčinné. Podľa druhej vety § 565 OZ veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, a to až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a poškodený v dôsledku informačnej asymetrie. Podľa výzvy na zaplatenie dlžnej sumy z 21.9.2024 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie 775,20 Eur pod následkom zosplatnenia celého úveru, pričom neuviedol, pre nezaplatenie ktorej splátky môže byť vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Výška mesačnej splátky podľa zmluvy v znení jej dodatku predstavovala 258,40 Eur. Žalovaný tak nemohol vedieť, zaplatením ktorej splátky by zabránil predčasnému zosplatneniu úveru, žalobca je totiž oprávnený vyhlásiť splatnosť celého úveru s poukazom na § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ len pre tú jednu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní 3 mesiace za predpokladu, ak nezaplatí v dodatočnej 15 dňovej lehote a len vtedy, ak si žalobca svoje právo v nadväznosti na konkrétnu splátku uplatní do splatnosti najbližšej splátky (po uplynutí uvedenej trojmesačnej a 15-dňovej lehoty). Žalovaný tak mohol zabrániť vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zaplatením omeškanej splátky vo výške 258,40 Eur, nie zaplatením 775,20 Eur, ako to uviedol žalobca v upozornení na vyhlásenie predčasnej splatnosti. Uvedenie konkrétnej splátky absentuje nielen vo výzve na zaplatenie zo dňa 21.9.2024, ale tiež vo výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 22.10.2024, ktorá skutočnosť spôsobuje neplatnosť právneho úkonu zosplatnenia, pričom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú skutočnosť súd prihliada ex offo – z úradnej povinnosti. Pre platné zosplatnenie je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú predčasne zosplatnil celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná predovšetkým pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy môže zabrániť zosplatneniu úveru. Obdobný záver Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil vo viacerých svojich rozhodnutiach: 5Cdo/197/2024 z 26.6.2024, 6Cdo/15/2023 z 25.9.2024 a 5Cdo/2/2023 z 25.1.2024 a 5Cdo/188/2023 z 31.7.2024). 36. Nakoľko žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na základe tvrdeného zosplatnenia úveru, pričom zosplatnenie úveru súd posúdil ako neplatný právny úkon, súd žalobu zamietol. 37. Ak súd v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia strán alebo sa tvrdeniami strán v rozsudku výslovne nezaoberal, potom je to z dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za právne relevantné a podstatné z hľadiska rozhodnutia v prejednávanej veci. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady, v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie veci podstatný význam. 38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný. O výške trov konania bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.