Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 5P/75/2025 2325201656 19. 02. 2026 JUDr. Daša Szabó ECLI:SK:OSGA:2026:2325201656.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Dašou Szabó, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a B. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: C. D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, A., toho času bytom H. I. XXX, J. A., v konaní zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, a otca: K. L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, A., v konaní zastúpený: JUDr. Ivana Zmeková, PhD., advokátka so sídlom Zámocká 18, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Galanta, o návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd ukladá rodičom maloletých detí a maloletým deťom výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v občianskom združení M., N. so sídlom N. XXXX/X, A., a to v trvaní šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, v intenzite po dohode so psychológom. II. Súd ukladá občianskemu združeniu M., N. A. A. N. XXXX/X, A., povinnosť zasielať súdu priebežné správy z priebehu výchovného opatrenia každý mesiac a po skončení výchovného opatrenia povinnosť zaslať súdu záverečnú správu o výsledku výchovného opatrenia. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Otec maloletých detí sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa XX.XX.XXXX, doplneným dňa XX.XX.XXXX, domáhal uloženia výchovného opatrenia obom rodičom, ako aj maloletým deťom spočívajúceho v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení M. N., v rozsahu 30 hodín, za účelom zlepšenia vzťahov medzi rodičmi, medzi otcom a deťmi a zlepšenia komunikácie medzi sebou navzájom ako aj zlepšenia rodičovských zručností. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi je vedené konanie pod sp. zn. XX/XX/XXXX, v ktorom bol vydaný rozsudok zo dňa XX.XX.XXXX o rozvode manželstva a úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, proti ktorému podali obaja rodičia odvolanie, o ktorom je vedené na odvolacom súde konanie. Otec v rámci odvolacieho konania podal okrem iného aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku otca s maloletým A., ako aj návrh na uloženie výchovného opatrenia. O návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku otca s maloletým A. odvolací súd rozhodol (síce odlišne od návrhu otca) uznesením č.k. XXXXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že styk otca s maloletým upravil, nakoľko styk otca sa s maloletým nerealizuje od XX/XXXX, čo nie je v jeho záujme. Vo vzťahu k maloletej B. otec vzhľadom na jej vek nežiadal úpravu styku súdnym rozhodnutím. Otec však pochopiteľne má záujem o styk aj s dcérou B.. Styk otca s maloletým sa v súlade s uvedeným rozhodnutím odvolacieho súdu nerealizuje. Dokonca maloletý odmieta na styk
s otcom ísť. Otec sa pokúsil o realizáciu styku so synom dňa XX.XX.XXXX. Prítomná bola i matka, ktorá si „stretnutie“ otca so synom od začiatku nahrávala na mobilný telefón. Video nahraté otcom z tohto stretnutia je prílohou návrhu otca, nakoľko z tohto je podľa otca zrejmé, že situácia je alarmujúca. Je nepochybné, že maloletý je zaťažený rodinnou situáciou a aktuálny stav nerealizácie styku otca s maloletým v žiadnom rozsahu sa podpísal na odstupe maloletého voči otcovi. Otec si je vedomý toho, že názor maloletého dieťaťa je dôležitý a tento je potrebné zohľadniť. Avšak, v danej veci je názor maloletých detí výrazným spôsobom ovplyvnený matkou, keďže iba výlučne v jej výchovnom prostredí sa maloleté deti nachádzajú. Od O. XXXX býva maloletý A. mimo spoločnej domácnosti s otcom, od ktorého času sa s otcom stretával spravidla len 1x do týždňa na pár hodín. Do odchodu maloletého zo spoločnej domácnosti s otcom bol však otec plnohodnotnou súčasťou života maloletého (a samozrejme aj ostatných detí). Po tom, čo deti zostali vo výlučnom výchovnom prostredí matky, sa ich postoj voči otcovi rapídne zmenil. Deti sú doslova sýtené jednostranným a negatívne zameraným postojom a názorom matky na otca (ktorý nekriticky preberajú). Matka po prijatí rozhodnutia rozviesť sa tento svoj postoj prenáša aj na deti, ktoré sa vo svojom nezrelom veku snažia matku chrániť, pričom vedia a cítia, že kontakt otca s deťmi matke prekáža, z dôvodu ktorého sa jej predstavám prispôsobujú. Deti sú matkou permanentne vystavované konfliktu lojality, keď matka im prezentuje svoj odmietavý postoj voči otcovi, ktorý maloleté deti preberajú, aby vyhoveli predstavám a požiadavkám matky. Uvedené však nie je správne. Súčasný stav nie je v záujem maloletých detí. Deti sa otcovi vzďaľujú, ich vzťah sa deštruuje značným spôsobom, pričom tento sa môže stať napokon nezvrátiteľným. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie sa situácia zhoršila. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie, proti ktorému sa otec (ako aj matka) odvolali, sa otec snažil vyzdvihovať syna aspoň zo školy, čo matka namietala. Otec sa snažil o stretnutie so synom, opakovane neúspešne. Keď deti kontaktoval, bolo to hodnotené ako nátlak z jeho strany. Otec sa radil aj so psychológom, ako postupovať vo vzťahu k deťom v takejto rodinnej situácii, pričom otcovi bolo odporučené, aby na deti netlačil, keďže ich postoj je formovaný prostredím, v ktorom žijú a aby ponechal stretávanie sa s nimi na ich rozhodnutí. Otec sa uvedeným riadil, nakoľko sa snaží pristupovať k deťom s rešpektom a citlivo. Komunikácia otca so A. môže prebiehať výlučne prostredníctvom matky. Ak je aj naozaj postoj maloletého A. ako aj maloletej B. k styku s otcom v súčasnosti odmietavý je o to viac potrebné, aby sa obnovilo stretávanie otca s maloletými deťmi, aby došlo k obnoveniu ich vzťahu, a to aj za odbornej pomoci, ktorá je vzhľadom na nepriaznivú rodinnú situáciu trvajúcu celé mesiace, nevyhnutná. Otec je toho názoru, že situácia je vážna a je zrejmé, že túto rodičia nedokážu zvládnuť sami. 1.1 V doplnení návrhu označenom ako „Oznámenie podstatných skutočností“ zo dňa XX.XX.XXXX otec ďalej uviedol, že od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k viacerým podstatným skutočnostiam. Otec opätovne poukázal na skutočnosť, že styk sa otca s maloletým A. ani s maloletou B. nerealizuje. Postoj maloletých detí je determinovaný postojom a prostredím matky. Komunikácia medzi rodičmi nie je na požadovanej úrovni, nie je dostačujúca. Vzťahy medzi rodičmi sú vyhrotené, veľmi napäté. Rodina nedokáže sama eliminovať dopady rozpadu rodiny na účastníkov. Aj uvedené zásadné skutočnosti sú dôvodom pre uloženie výchovného opatrenia v danej veci, a to čím skôr. Bez odbornej pomoci bude napravenie vzťahov medzi rodičmi navzájom, ako aj vzťahov medzi rodičmi a deťmi a zlepšenie komunikácie najmä medzi rodičmi, len veľmi ťažko možné, ak vôbec. 1.2 Otec vo svojich ďalších písomných podaniach informoval súd o.i. o priebehu konania vedeného pod sp.zn. XX/XX/XXXX, ako aj o tom, že sa obrátil na psychologičku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, s ktorou rodina začala spolupracovať na dobrovoľnej báze. Vyjadril tiež obavu, či sa tieto konzultácie budú zo strany matky aj v budúcnosti realizovať v potrebnej intenzite a poukázal na nepravidelnosť týchto stretnutí, resp. na potrebu nariadenia výchovného opatrenia aj napriek prebiehajúcim psychologickým konzultáciám. Opakovane vo svojich podaniach poukázal na to, že styk otca s maloletými deťmi sa nerealizuje (až na niektoré, v podaniach otca opísané krátke stretnutia s maloletými deťmi) a tento stav pretrváva už viac ako X,X roka, preto žiadal súd o čo najrýchlejšiu intervenciu. Uviedol tiež, že hoci sa s maloletými deťmi nestretáva, stav maloletého A. sa nezlepšuje, naopak. Matka tvrdí, že nepriaznivý stav maloletého je vyvolaný otcom, avšak s týmto maloletý nie je v kontakte. Otec má za to, že práve eliminácia otca v živote maloletého má za následok zhoršený psychický stav dieťaťa, ktorý si toho času vyžaduje psychiatrickú starostlivosť, vrátane medikamentóznej liečby. Podľa názoru otca matka nie je schopná ani v záujme maloletých detí prekonať svoj negatívny postoj k otcovi. Otec navštívil odborníkov a rešpektuje ich odporúčania, je však zrejmé, že iba jeho konanie v tomto smere nepostačuje.
2. Z vyjadrenia matky vyplýva, že otcom podaný návrh považuje za nedôvodný a nadbytočný, keďže rodičia nadviazali spoluprácu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, ktorá má slúžiť rovnakému cieľu, aký prezentuje otec vo svojom návrhu. Rodičia - aj matka sa psychologickej intervencie na otcom navrhovaný účel už v minulosti dobrovoľne zúčastnili, pokračovanie tohto procesu ukončil práve otec, hoc ako uvádza vo svojom návrhu, je podľa neho potrebný. Otec po ukončení predchádzajúcej spolupráce, opätovne oslovil ÚPSVaR Galanta so žiadosťou o intervenciu. Opäť za rovnakým účelom ako navrhuje v tomto konaní. Matku o tejto skutočnosti upovedomil (tak ako vyplýva z otcom priloženého e-mailu) dňa XX.XX.XXXX. Matka na uvedený e-mail reagovala kladne s tým, že sa psychologičke ozve, čo aj urobila a maloletý A. sa ku dňu podania vyjadrenia matky zúčastnil dvoch stretnutí. Matka doposiaľ de facto neodmietla žiadnu intervenciu pokiaľ o nej bola riadne oboznámená. V súčasnosti preto medzi rodičmi neexistuje spor, resp. nezhoda, ktorá by odôvodňovala vyhovenie otcovmu návrhu. Maloletý A. spolupracoval už s viacerými psychológmi a v súčasnosti musí navštevovať už aj detského psychiatra C. C. P., o čom má otec vedomosť. Zaťažovanie maloletého A. povinnosťou návštevy ďalších psychológov, resp. odborných pracovníkov sa javí vzhľadom na uvedené za mimoriadne nežiadúce. Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam otca, ktorými odôvodňuje svoj návrh, matka uviedla, že tieto sú vo veľkej časti nepravdivé, prípadne výrazne skreslené. Nesúhlasí predovšetkým s tvrdením otca, že sú negatívne postoje detí vo vzťahu k otcovi determinované postojom a prostredím matky. Z vyjadrení maloletých detí je podľa matky zrejmé, že rodičovské kompetencie otca sú značne znížené a jeho výchova sa prejavuje prvkami násilia. Uvedené potvrdzujú aj dôkazy založené v súdnom spise XX/XX/XXXX, zachytávajúce priame vyjadrenia a názory všetkých detí. Z vyjadrení detí je tiež zrejmé, že tieto nie sú spôsobené akousi manipuláciou zo strany matky, ale vychádzajú zo skúseností a prežitých situácií detí s otcom a sú spôsobené výhradne vlastným správaním sa otca, ktorý aj po tom, čo bol s názormi maloletých detí oboznámený, tieto bez akejkoľvek sebareflexie spochybňuje a nátlakovo vyžadoval od maloletého A., aby sa ho nebál. Matka súdu predložila aj správy z psychologického vyšetrenia maloletého A. spísané dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX klinickou psychologičkou C. E. Q.. Tieto vyšetrenia absolvoval maloletý A. na základe odporúčania všeobecného lekára, a to z dôvodu zhoršeného psychického stavu v čase, kedy sa otec domáhal styku s maloletým A.. Z uvedených správ vyplýva, že u maloletého A. sa vyskytuje adaptačná porucha, fóbicko-úzkostná porucha, depresívna porucha správania, a to primárne v dôsledku výchovy zo strany otca. Po tom, čo sa otec prestal domáhať styku s maloletým A., psychický stav maloletého sa podľa matky upravil. Psychologička v správe tiež poznamenala, že v prípade opätovného vplyvu extrémnej výchovy otca, vzhľadom na vek a zvýšenú citlivosť dieťaťa, hrozí návrat predchádzajúceho stavu, resp. jeho možné zhoršenie. Ďalej matka poukázala na písomné vyjadrenia maloletej B. a plnoletého C., v ktorých opisujú svoje skúsenosti v domácnosti a v ktorých možno podľa matky badať opis viacerých prvkov psychického aj fyzického násilia zo strany otca. Matka má za to, že otcove správanie sa vo svojej podstate nezmenilo ani po tom, čo rodičia už netvoria spoločnú domácnosť, jeho nátlakové správanie pokračuje, či už v kontakte s matkou, alebo aj v kontakte s deťmi, čo deti veľmi citlivo vnímajú. Poukázala ďalej na správy zo R. J. S. A. R. T. C., podľa ktorých si otec vynucoval stretnutia s maloletým A. v škole, pričom tieto situácie vyúsťovali až do stavu, kedy musela zasahovať riaditeľka školy. Na základe predložených listín je podľa matky celkom zrejmé, že v rodine nie je matka osobou, ktorá by akokoľvek negatívne ovplyvňovala deti voči otcovi. Matka dlhodobo spolupracuje so všetkými inštitúciami za účelom zlepšenia vzťahov v rodine. Je to však otec, ktorý nekoná v súlade s odporúčaniami, resp. ktorý sa správa nátlakovo, hoc je to podľa obsahu dôkazov práve on, kto je pôvodcom negatívneho nastavenia detí voči jeho osobe. Otec síce uvádza, že situáciu komunikuje s rôznymi psychológmi, no zároveň sa naďalej neostýcha deti zaťažovať nátlakovými situáciami, ako napr. najaktuálnejšie dňa XX.XX.XXXX, kedy sa bol maloletý A. počas vyučovania s triedou korčuľovať na klzisku na námestí v A.. Na predmetnú školskú akciu sa dostavil otec, ktorý sa napriek výzvam učiteliek domáhal kontaktu so synom, pričom si mal celú situáciu natáčať a fotiť. Maloletý A. voči otcovmu správaniu protestoval, nakoľko mu bolo veľmi nepríjemné, avšak bez akejkoľvek pozitívnej odozvy. Táto situácia bola pre maloletého A. nepríjemná a zaťažujúca, a to aj s ohľadom na nasledujúce otázky spolužiakov, čo maloletý A. veľmi zle znášal. Podľa názoru matky, vzťah medzi otcom a maloletými deťmi je narušený primárne z dôvodu nevhodného a agresívneho správania sa otca k deťom v minulosti, pričom toto správanie maloleté deti priamo opisujú. Ak teda otec sám nezmení svoje nastavenie a správanie sa vo vzťahu k rodine, matka má za to, že nie je v záujme maloletých detí, aby boli nútené absolvovať otcom navrhované výchovné opatrenie len preto, lebo sa odmietajú stretnúť s otcom, ktorý deťom spôsoboval traumatické zážitky. Matka však aj napriek uvedenému otcovi vyšla v ústrety, kedy dobrovoľne absolvovala stretnutia na ÚPSVaR-e, ktoré mali viesť k zlepšeniu vzťahov v rodine a rovnako prijala intervenciu zo strany R.. Ako sa však už v minulosti ukázalo, otec nemal skutočný záujem na zlepšení vzťahov, ako skôr na
očierňovaní matky a vydobytí si stretávania s maloletým A. proti jeho vôli a bez snahy pracovať na sebe samom. Posun v tomto smere však môže otec podľa matky dosiahnuť aj dobrovoľne bez potreby ingerencie zo strany súdu. Rovnako má matka za to, že maloletý A. bol ku dnešnému dňu vystavený viacerým zaťažujúcim situáciám, v dôsledku ktorých navštívil viacerých psychológov a v súčasnosti je sledovaný na detskej psychiatrii. S ohľadom na uvedené sa preto javí absolútne nevhodné maloletého syna zaťažovať povinnosťou navštevovať ďalšie zariadenie navrhnuté otcom. Matka otcovi v styku s maloletým A. nebráni - maloletého A. napriek jeho nevôli vždy na stretnutie s otcom pripravila a otcovi dala možnosť vo vzťahu s maloletým A. pozitívne napredovať. Otec však túto možnosť nedokázal využiť, resp. ju využíval skôr na vyvolávanie ďalších konfliktov. V súčasnej rodinnej situácii je preto podľa matky kľúčové, aby otec pracoval na svojom prístupe k synovi, neignoroval jeho pocity a názory, pričom priestor na stretávanie so synom stále má. Je však výlučne na otcovi ako dokáže svoj prístup zmeniť a tomuto zrejme nepomôže zaťažovanie maloletého A. ďalšími povinnosťami len preto, lebo podľa otca za všetko môže matka a tento domnelý vplyv matky je podľa otca potrebné u syna napraviť. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí a kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi založenými v spise, vrátane pripojeného spisu tunajšieho súdu XX/XX/XXXX, resp. videozáznamom z priebehu stretnutia otca s maloletým dieťaťom dňa XX.XX.XXXX a zistil, že maloletý A. a maloletá B. pochádzajú z manželského vzťahu rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a upravil výkon práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a bola upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom s tým, že styk otca s maloletou B. sa neupravil. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým A. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny kalendárny týždeň vždy v sobotu od 8:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 8:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa v stanovenom čase prevezme v mieste bydliska matky a v stanovenom čase maloleté dieťa odovzdá späť matke v mieste bydliska matky. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. XXXXX/XX/XXXX – XXX zo dňa XX.XX.XXXX konanie v napadnutých častiach rozvodu manželstva, zverenia maloletej B. do osobnej starostlivosti matky, zastupovania a spravovania majetku maloletých detí B. a A. a v časti kde ostal styk maloletej B. neupravený zastavil, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, kde súd zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti matky potvrdil, odvolanie matky voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti na syna C. odmietol, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti na plnoletého C. zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu plnoletého Mateja sumu XXX,- eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám plnoletého C., počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti na maloletú B. zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej B. sumu XXX,- eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky maloletej, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti na maloletého A. zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. sumu XXX,- eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky maloletého, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Zároveň odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku F.. zrušil a v časti úpravy styku otca s maloletým A., resp. v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne Okresný súd Galanta rozsudkom č.k. XX/XX/XXXX – XXX zo dňa XX.XX.XXXX upravil styk otca s maloletým A. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny kalendárny týždeň vždy od piatku od 13:00 hod. do pondelku do 8:00 hod., s tým, že otec si maloleté dieťa v stanovenom čase prevezme v školskom zariadení ktoré maloleté dieťa navštevuje, pričom v prípade neprítomností maloletého dieťaťa v školskom zariadení tak v mieste bydliska matky, a v stanovenom čase maloleté dieťa odovzdá späť na rovnakom mieste. Konanie o návrhu kolízneho opatrovníka na výchovné opatrenie súd zastavil s poukazom na prekážku začatého konania. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali obaja rodičia odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Zároveň proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal otec dovolanie, o ktorom doposiaľ taktiež nebolo rozhodnuté. 4. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bol na úrade vykonaný pohovor s maloletými deťmi, bez prítomnosti zákonného zástupcu. Pred vykonaním pohovoru boli maloleté deti oboznámené so všetkými skutočnosťami, t.j. prečo sa vykonáva pohovor, na aký účel bude vypracovaná správa z vykonaného pohovoru použitá, ako bude pohovor prebiehať a že môžu odmietnuť vyjadriť svoj názor. Maloletá B. bola komunikatívna a pôsobila uvoľnene. Na otázku, čo majú
aktuálne nové, odpovedala, že prerábajú izbu pre brata v rodinnom dome u starej matky (zo strany matky). Maloletá B. navštevuje U. F. M. - G. E. a v tomto období má viac písomiek a projektov. Vo voľnom čase rada hráva na klavíri, gitare, ukulele, spieva, chodí na skaut a má kresťanské spoločenstvo. Maloletá B. sa vyjadrila, že poslednýkrát boli so svojim otcom dňa XX.XX.XXXX, keď sa ráno náhodne stretli na železničnej stanici v A., nakoľko mali ísť k zubárovi do Q. a otec do práce do Q.. Maloletá B. toto stretnutie opísala, ako strašné a že to bolo veľmi nepríjemné. Podľa jej vyjadrenia ich otec kričal na ich matku, všetci ľudia sa na nich pozerali, hovorila mu nech sa ukľudní. Vo vlaku sedeli potom oddelene, avšak keď vystupovali z vlaku si ich otec počkal a išiel za nimi. Maloletá uviedla, že aj v minulosti bol otec ako nepríčetný, veľa sa v rodine hádali a cítila tam napätie. Dával im neprimerané tresty, napr. keď nezatvorili dvere, museli ich zatvárať aj 20-krát po sebe, aby si to zapamätali – tak im to otec povedal, prípadne sa im vyhrážal fackami. Aktuálne nepovažuje za dôležité sa s otcom stretávať, keďže u starej matky cíti pokoj a bezpečie. Ako sa sama vyjadrila maloletá B., „nemusím sa teraz ničoho báť“. Maloletý A. bol počas pohovoru tiež komunikatívny a bol otvorený komunikácii. Navštevuje J. S. R. F. A., na polročnom vysvedčení mal samé jednotky a chodí na skaut a klavír. Na otázku, kedy sa videl s otcom naposledy, maloletý A. odpovedal, že to bolo, keď sa s triedou boli korčuľovať na klzisku v A. a tam za ním otec prišiel. Maloletý A. sa vyjadril, že mu to bolo veľmi nepríjemné a mal z toho zlý pocit. Maloletý uviedol, že otec si ho fotografoval a aj celú triedu, nevedel sa preto sústrediť na korčuľovanie a skoro si zlomil nohu. Taktiež spomenul stretnutie s otcom na železničnej stanici v A., že tam bol krik, lebo otec za všetko kričí a háda sa. Uviedol, že si už zvykol nato, ale nemá rád krik. Aktuálna situácia u nich doma, podľa maloletého A. je super. Bývanie u starej matky, kde býva so svojou matkou a so súrodencami je v poriadku, stará matka im pomáha. Na otázku pracovníčky úradu, ako by si vedel predstaviť stretávanie s otcom, maloletý A. uviedol: „Nemám to rád, keď som s ním. Nechcem sa s ním stretávať, lebo na stretnutiach kričal. Aj v minulosti, keď som sa s otcom stretával, robil otec na PC a nevenoval sa mi. Otec na každého kričí, teda okrem mňa, na moju maminku nadáva a ja sa neviem obhájiť a štve ma to. Nechcem sa s ním stretnúť. Kolízny opatrovník záverom správy informoval súd, že po vykonaní pohovoru s maloletými deťmi, matka informovala úrad, že maloletý A. aktuálne navštevuje detského psychiatra C. C. P. v Ružomberku a začal chodiť na psychologické terapie u psychológa C. E. F. v M., keďže mal úzkostné ataky. Aj zo stretnutia na úrade mal maloletý termín terapie u C. F.. 5. Z výsluchu otca na pojednávaní vyplynulo, že trvá na podanom návrhu, mal za to, že uloženie výchovného opatrenia je dôvodné aj vzhľadom na priebeh udalostí, ktorý by vedel rozdeliť na tri etapy. V prvej fáze po opustení spoločnej domácnosti matkou bolo v zásade všetko v poriadku, problémy sa objavili až v priebehu rozvodového konania, kedy aj z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že maloletý začal dostávať informácie ohľadom tohto súdneho konania. Potom po rozvode manželstva, resp. po rozhodnutí súdu nastalo obdobie, kedy sa matka snažila, aby bol otec vylúčený zo života maloletého, ako to podľa otca vyplýva aj zo spisového materiálu. Stretnutia s maloletým natáčala, určite to nebolo príjemné ani pre maloleté dieťa, ktoré bolo do celého súdneho konania zatiahnuté. Následne otec ustúpil od realizácie styku s maloletým, a to vzhľadom už na uvedené skutočnosti, nakoľko nechcel maloletého ďalej traumatizovať. Aktuálne sa s maloletým stále nestretáva, až na prípadné náhodné stretnutia. Desí ho však, že nie je ohľadom maloletých detí zo strany matky vôbec informovaný o podstatných skutočnostiach, ako napr. o ich zdravotnom stave - nevedel napríklad, že maloletému bola nasadená medikamentózna liečbu psychiatrická, ani to, že vyvstala potreba navštevovať takýchto odborníkov. Matka podľa slov otca jeho rodičovské práva úplne ignoruje a správa sa, ako keby boli maloleté deti jej majetkom. Upresnil, že matka ho jedenkrát informovala ohľadom maloletých detí, a to prostredníctvom e-mailovej správy, ktorá sa nachádza v spise. Podľa otca takéto dôležité rozhodnutia, akým je aj výber odborníka pre maloletého a pod., by mali byť prijímané na základe vzájomnej dohody rodičov. Ďalej uviedol, že sa aktuálne realizuje psychologické poradenstvo na dobrovoľnej báze v Galante, konkrétny termín ďalšej návštevy nemá dohodnutý. Komunikácia medzi rodičmi je úplne nefunkčná, vôbec spolu nekomunikujú, až na niektoré písomné správy z minulosti. S maloletým A. bol naposledy v kontakte koncom januára na klzisku, ako to vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, kedy bol prístup maloletého odmietavý, podľa otca to bolo ešte horšie, ako predtým. Na klzisko išiel z dôvodu, že chcel maloletému odovzdať vianočný darček, k čomu aj došlo. Boli tam prítomní aj ďalší rodičia alebo starí rodičia spolužiakov maloletého, ktorí si svoje deti fotili alebo natáčali, otec mal teda za to, že situácia nebude pre maloletého nepríjemná. Na otázku súdu uviedol, že vzťah rodičov s maloletou B. bol vždy komplikovaný, nakoľko v čase rozvodu ich manželstva bola už v puberte. Podľa otca sa maloleté deti stali rukojemníkmi matky počas rozvodového konania, veľa vecí uvádzajú manipulatívnym spôsobom, resp. sú niektoré skutočnosti vykrúcané alebo ide o polopravdy. Rozumie však tomu, že maloleté deti sa postavili na stranu matky. Maloletá B. odmieta aj akékoľvek darčeky od neho, konkrétne sa vyjadrila, že
jej otec vnucuje darčeky. Jej aktuálny postoj k nemu sa otec snaží rešpektovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti si otec myslí, že je v skutočne ťažkej situácii, rozumie však situácii aj na strane detí. Za príčinu aktuálneho stavu v rodine otec považuje vzťah medzi ním a matkou, ktorý bol narušený už aj pred ich rozvodom, pričom on sa aj pri hádkach snažil, aby maloleté deti pri týchto neboli prítomné, matka sa však naopak vyjadrovala v tom zmysle, že nech deti vidia, aký je ich otec. Má za to, že pôvod týchto problémov v ich rodine sa neodhalí až kým sa obaja rodičia nepodrobia psychologickému vyšetreniu osobnosti. On sa zároveň snaží nevyvolávať nútené stretnutia s maloletými deťmi a aj tým prispieť k zlepšeniu situácie. Vzhľadom na konfliktnú komunikáciu medzi ním a matkou sa tejto snaží skôr vyhýbať, aby nedochádzalo k prehlbovaniu konfliktov medzi nimi. Tvrdenia maloletých detí o tom, že otec „na každého kričí“, resp. že v jeho spoločnosti cítia napätie a necítia sa dobre, majú podľa otca pôvod pravdepodobne vo výchove, ktorá aj počas ich spolužitia s matkou bola taká, že všetky povinnosti a nepríjemné veci ohľadom maloletých detí zabezpečoval otec, čo sa teraz prejavuje v ich vzťahu. Poprel tvrdenie matky o tom, že účasť na psychologických konzultáciách bola v minulosti ukončená z jeho strany. Na otázku súdu uviedol, že by bolo určite vhodné najskôr realizovať individuálne stretnutia so psychológom, avšak nemá problém ani s následnými spoločnými konzultáciami s matkou. Podľa jeho názoru je vhodné, aby sa tieto konzultácie realizovali s odborníkom na vysokej úrovni s presahom do klinickej psychológie. 6. Z výsluchu matky súd zistil, že zo spoločnej domácnosti dňa XX.XX.XXXX neodišla z dôvodu, že zomrel jej otec, ale išla k svojej matke po pohrebe z dôvodu, aby nemusela v tej situácii byť sama, pričom spočiatku tam prespávali s tromi maloletými deťmi a následne sa k nim pridal aj syn C.. Postupne si začali uvedomovať, že sa tam cítia lepšie, nakoľko opustili toxické prostredie, v ktorom doposiaľ s otcom detí žili. K výchove otca uviedla, že išlo z jeho strany o výchovné metódy absolútne nezlučiteľné s právami detí, kedy napr. otec vypínal internet za trest, pričom maloleté deti tak nemali prístup k internetu ani na školské účely. Ďalej používal aj fyzické tresty, a to tak vo vzťahu k mal. B., ktorá v jednom konkrétnom prípade dostala obrovskú facku, napr. za to, že nezatvorila dvere a vznikol z toho monokel. Maloletá B. tiež považuje za neprimerané, aby otec ako dôkaz používal jej písomnosti súkromnej povahy, ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome rodičov, kde toho času býva otec a ku ktorému dlhodobo nemá matka s deťmi prístup. Čo sa týka stretávania sa otca s mal. A., uviedla, že spočiatku, t. j. po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti maloletého vyslovene nútila, aby sa stretával s otcom, hoci sa s ním nechcel stretávať. Až postupom času, keďže ho matka podporovala, aby vyslovil svoje pocity, nabral odvahu a uviedol, že sa nechce s otcom stretávať. Čo sa týka otcom spomínaného neodkladného opatrenia, uvedené žiadali nariadiť, nakoľko správanie otca bolo vo vzťahu k deťom neprimerané, čo uznal aj samotný súd, ktorý styk vtedy neupravil a ponechal to na maloletom dieťati. Stretávanie sa, resp. odovzdávanie maloletého A. matka spočiatku skutočne nahrávala, avšak z dôvodu, že sa obávala (k čomu následne aj došlo), že otec bude tvrdiť, že maloletého mu neodovzdáva, hoci to nebola pravda - maloletého vždy nachystala, on sám však s otcom odísť nechcel. Dňa XX.XX.XXXX otec mal. A. oznámil, že vzhľadom na odmietavý postoj dieťaťa sa s ním už nebude stretávať, z čoho sa maloletý tešil, následne však XX.XX.XXXX otec rodinu opäť navštívil. Maloletému daroval hodinky, z čoho mal A. veľkú radosť, avšak po zistení súrodencami o aké hodinky sa jedná, bol veľmi sklamaný, vyjadril sa, že tatina dokonca aj objal. Vzhľadom na predchádzajúce negatívne skúsenosti maloletého so zneužívaním nahrávok, uvedené veľmi narušilo dôveru maloletého a jeho pocit bezpečia (súrodenci zistili, že ide o hodinky smart, ktoré sú vhodné na vyhotovovanie obrazových a zvukových záznamov na diaľku). Následne s maloletým navštívili klinickú psychologičku v S., ktorá sa vyjadrila, že situácia si zatiaľ liečbu nevyžaduje (v P. XXXX), avšak po stretnutí s otcom dňa XX.XX.XXXX na železničnej stanici sa situácia zhoršila. Otec opísal túto situáciu viac-menej správne, zabudol však na niektoré skutočnosti, a to napr. že matka sa držala maloletého A. za ruku, preto cítila, že sa maloletý začal triasť a bol to dôvod, pre ktorý otca vyzvala, aby sa venoval aj ostatným prítomným deťom, na čo otec začal pred deťmi aj ostatnými cestujúcimi kričať a upokojil sa až po dohovorení maloletou B.. Doplnila, že v ten deň mal otec naposledy kontakt s maloletou B.. Po uvedenom incidente začali intenzívnejšie navštevovať terapeuta (C. F.), a klinická psychologička tiež odporučila, aby vyhľadali pomoc detského psychiatra. Bolo to začiatkom G. XXXX a snažila sa pre maloletého zabezpečiť čo najskorší termín vyšetrenia, všade jej ale povedali, že sa má ozvať až po sviatkoch. Následne prostredníctvom známej sa matke podarilo kontaktovať psychiatra v E., i keď je to pre nich krkolomné, ponúknutý termín na XX.X.XXXX matka prijala a následne XX.X.XXXX emailovou správou informovala otca o zdravotnom stave dieťaťa. Na túto správu jej otec neodpísal, ani sa bližšie nezaujímal o zdravotnom stave dieťaťa. V ten istý deň, XX.X.XXXX sa otec pokúšal o stretnutie s maloletým A. na klzisku, kedy mu odovzdal vianočný darček. Minulý rok otec deťom odovzdal darčeky X. C., tento rok darček dostal iba maloletý A.. Za najväčší problém matka považuje
úplnú absenciu komunikácie medzi nami ako rodičmi, keďže otec komunikuje výlučne so synom C. a matku úplne obchádza. Maloletý A. navštevuje psychológa, C. F. F. M.. Jeho klinická lekárka je C. Q. v S., pričom týchto odborníkov navštevuje za účelom odbúrania úzkosti a aby sa jeho aktuálne zlý stav zlepšil. Maloletý navštevuje aj psychiatra, ktorý mu predpísal medikamentóznu liečbu a ďalšia kontrola má byť XX.X.XXXX. Čo sa týka maloletej B., navštívili tiež C. F., maloletej však viac vyhovoval školský psychológ, ktorého navštevuje podľa potreby. Maloletá sa aj v súvislosti s možným výchovným opatrením vyjadrila, že to považuje za zbytočné, konkrétne uviedla „načo“. S maloletým A. o možnosti výchovného opatrenia nehovorila, ani nevie, ako by mu to povedala, že sa má s otcom stretnúť. Podľa matky maloletý na to nie je vôbec pripravený. Počas ich manželstva s otcom navštevovali rôznych odborníkov, následne však aj vzhľadom na problémy, ktoré sa u detí objavili, matka riešila odbornú pomoc pre svoje deti, spoločné stretnutia s otcom za účelom zlepšenia ich komunikácie zatiaľ neriešila. Ohľadom priebehu psychologického poradenstva na V. U. uviedla, že ďalšie konzultácie neboli dohodnuté, psychologička uviedla, že v prípade nariadenia výchovného opatrenia budú v spolupráci pokračovať, resp. pokiaľ by to uznali za vhodné, mohli by sa na ňu obrátiť aj ako spontánni klienti. Maloletý A. sa vyjadroval ohľadom psychologických konzultácii v U. pozitívne, nebol z týchto traumatizovaný, celkom sa na ne tešil. Na spoločné odborné konzultácie s otcom momentálne nie je pripravená, avšak ak to má byť prínosné pre maloleté deti, je ochotná absolvovať aj takéto spoločné konzultácie. V prípade, že by súd nenariadil výchovné opatrenie, pokračovali by v navštevovaní poradenstva u C. R. a postupom času by asi museli pristúpiť aj k spoločnej komunikácii s otcom, hoci je to ťažké. Za príčinu aktuálneho stavu v rodine považuje najmä nedostatočnú komunikáciu medzi nimi ako rodičmi, vzťahy, ktoré otec so svojimi deťmi nevybudoval a ktoré sú v súčasnosti v podstate traumatické pre maloleté deti. Na otázky právnej zástupkyne otca uviedla, že maloletý A. navštevuje psychológa pre týrané deti z dôvodu, že situácie, ktoré zažil v spoločnej domácnosti s otcom boli traumatizujúce a boli týraní. Dodala, že maloletý A. nikdy nebol bitý. K psychológovi chodí od N. XXXX, začiatkom G. XXXX jej bolo oznámené pani psychologičkou, že maloletý potrebuje aj psychiatra. Iným spôsobom, ako e-mailom z XX.X.XXXX otca o zdravotnom stave maloletého neinformovala, priznala, že riešili vtedy iné veci. Pokiaľ otec požiadal o informácie ohľadom zdravotného stavu detí, tieto mu poskytla, resp. aj nad rámec jeho písomných žiadostí otca informovala. Na otázky prokurátorky matka uviedla, že boli týraní fyzicky, ekonomicky aj sociálne. Čo sa týka ekonomického týrania, nevedeli, aký má otec príjem, pričom na domácnosť posielal sumu XXXX,- eur, deťom uvádzal, že na dovolenku nechodia, lebo mamina nenašetrila a pod., matka sa nemohla so svojou rodinou stretávať v takom rozsahu, ako by chcela. Čo sa týka fyzických trestov, tieto sa týkali najmä syna C., ale aj maloletej B. a matky. Uvedené týranie nikdy formou trestného oznámenia neriešila, ale pani z azylového domu všetko pomenovala, všetko, čo sa u nich dialo a hľadala pre nich riešenia. 7. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka maloletých detí na pojednávaní vyjadrila súhlas s návrhom na uloženie výchovného opatrenia, majúc za to, že je potrebné rodine túto psychologickú pomoc zabezpečiť. Výber konkrétneho subjektu nechala na zvážení súdu s tým, že kontaktovala R. W. G. T. E. A., ktoré má pracovisko v U., kde dostala informáciu, že s rodinou by vedeli pracovať, avšak voľný termín majú od XX.XX.XXXX. Zameriavajú sa na poradenstvo pre rodičov a maloleté deti a vedia vyhotovovať správy na dvojmesačnej báze, nakoľko sú vyťažení. Čo sa týka C. R., ktorú rodina navštevuje, toto poradenstvo sa viac-menej zameriava na komunikáciu a nastavenie komunikácie medzi rodičmi. Rodičia boli vyzvaní na konzultáciu u pani psychologičky ako spontánni klienti. Určite by zvažovala psychologické poradenstvo v U., alebo v A., vzhľadom na vzdialenosť a problematické zabezpečovanie cestovania. 8. Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb V. U. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že sa na uvedenom pracovisku na podnet rodičov maloletých detí konali dobrovoľné odborné konzultácie. S rodičmi sa zrealizovalo 1 spoločné stretnutie na podnet kolízneho opatrovníka, všetky ostatné odborné konzultácie s rodičmi boli na dobrovoľnej báze a individuálnou formou, keďže takto si to rodičia želali. S maloletou B. sa psychologička referátu nestretla, s maloletým A. sa stretla iba jedenkrát, ďalšiu a poslednú odbornú konzultáciu majú naplánovanú na X.X.XXXX. Na základe informácií od matky maloletého dieťaťa je psychologičke známe, že maloleté dieťa bolo a je už v starostlivosti iného psychológa, s ktorým spolupracuje aj matka maloletého dieťaťa. Konzultácie maloletého dieťaťa, resp. detí s otcom sa na referáte nerealizovali. Otec prejavil záujem o spoluprácu na dobrovoľnej báze. 9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 39 ods. 1 CMP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. 11. Podľa §120 CMP súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia. 12. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 13. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. 14. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 15. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 16. Podľa § 37 ods. 7 zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. 17. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že budú dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre navrátenie riadneho výchovného prostredia pre dieťa. Výchovné opatrenia ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti poruchy vo vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Vždy však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktorým je záujem maloletého dieťaťa. 18. Sústava výchovných opatrení v zmysle ustanovenia § 37 zákona o rodine je vybudovaná systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže maloletému dieťaťu a jeho rodičom uložiť o.i. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Hoci zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom spoločne, niektorému z rodičov alebo obom rodičom a maloletému dieťaťu. Poradenstvo možno uložiť aj maloletému dieťaťu osobitne. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným zariadením. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotno-právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. 19. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd dospel bez akýchkoľvek pochybností k záveru, že v danom prípade je uloženie výchovného opatrenia plne dôvodné. Medzi rodičmi nie je sporné, že vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi, ako aj medzi rodičmi
navzájom sú dlhodobo a vážne narušené. Styk otca s maloletými deťmi sa vôbec nerealizuje, keďže obe maloleté deti odmietajú stretnutia, resp. akýkoľvek kontakt s ním. Otec poukazuje na to, že správanie sa maloletých detí je dôsledkom ovplyvňovania zo strany matky, matka naopak tvrdí, že vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi sú narušené primárne z dôvodu nevhodného a agresívneho správania sa otca k deťom v minulosti. Komunikácia medzi rodičmi pritom dlhodobo stagnuje, v podstate každé, aj náhodné stretnutie rodičov sa skončí ďalším prehlbovaním konfliktov medzi nimi. Na základe vyjadrení rodičov je podľa názoru súdu zrejmé, že vzhľadom na absenciu riadnej komunikácie medzi nimi, vzniknuté konflikty nedokážu medzi sebou vyriešiť, pričom do rodinných hádok spravidla zaťahujú aj svoje maloleté deti. Takéto rodinné prostredie plné stresu a napätia má nepochybne negatívny vplyv na psychické zdravie maloletých detí. 20. Úlohou súdu v konaniach týkajúcich sa maloletých detí nie je len dokazovaním zistiť samotné príčiny, prečo maloleté dieťa odmieta jedného rodiča a následne vo veci rozhodnúť, ale hlavnou úlohou súdu je zverenými zákonnými prostriedkami vytvoriť priestor na možnú sanáciu a obnovenie narušených rodinných vzťahov. Mocenská intervencia štátu do rodiny v podobe výchovného opatrenia je namieste len vtedy, ak rodina z najrôznejších dôvodov nezabezpečuje ochranu a všestranný rozvoj dieťaťa. Rozhodujúcim je tiež princíp adekvátnosti, t. j. nachádzanie miery intervencie do rodiny v záujme dieťaťa a zároveň nachádzanie prostriedkov tejto intervencie tak, aby tieto prostriedky boli primerané s ohľadom na záujem dieťaťa i práva jeho rodičov. O zaistenie najlepšieho záujmu dieťaťa sa musia v prvom rade usilovať jeho rodičia. Výchovné opatrenia plnia predovšetkým ochrannú funkciu, ktorej cieľom je napomôcť navráteniu riadneho výchovného prostredia, a nie prípadne do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom neadekvátne zasahovať. 21. Z vykonaného dokazovania, resp. z obsahu pripojeného spisu XX/XX/XXXX súd zistil, že u detí sa prejavuje dlhodobá psychická rezistencia, averzia voči otcovi a odmietanie kontaktu s ním, ktorá skutočnosť má podľa názoru súdu korene v minulých nesanovaných a odborne nespracovaných negatívnych zážitkoch. Odmietanie zo strany detí môže podľa názoru súdu predstavovať obranný mechanizmus voči náročnej situácii, v ktorej sa maloleté deti vzhľadom na konfliktný vzťah rodičov nachádzajú, a ktorý iba potvrdzuje, že deti sú psychicky preťažené. V prípade maloletého A. uvedené dospelo až do štádia, že jeho stav si vyžaduje odbornú pomoc psychiatra, vrátane medikamentóznej liečby. Aktuálny stav evidentne nie je súladný s najlepším záujmom maloletých detí, pričom zo strany rodičov súd nevidí reálnu šancu na zlepšenie týchto vážne narušených vzťahov. Namiesto spolupráce v záujme svojich detí sa navzájom obviňujú a vlastnú zodpovednosť za vzniknutú komplikovanú rodinnú situáciu bagatelizujú aj napriek skutočnosti, že si obaja rodičia uvedomujú, že hlavnou príčinou aktuálneho stavu sú najmä konfliktné vzťahy medzi nimi. 22. Súd poukazuje na vyjadrenie maloletých detí pred kolíznym opatrovníkom, z ktorého je zrejmé, že im prekáža predovšetkým spôsob komunikácie medzi rodičmi, resp. to, že otec sa na adresu matky vyjadruje nevhodne. Kontakt s otcom odmietajú predovšetkým z dôvodu, že tieto konfliktné situácie, ku ktorým dochádza takmer vždy, keď sa rodičia osobne stretnú, chcú zo svojho života pochopiteľne eliminovať. Na základe uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že je v danom prípade nevyhnutné pracovať na vzájomných vzťahoch rodičov, nakoľko maloleté deti intenzívne vnímajú negatívnu dynamiku medzi nimi, čo má nepochybne negatívny vplyv na ich psychické zdravie. 23. S poukazom na vyššie uvedené, zohľadniac skutkové okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že do odborného psychologického poradenstva je potrebné zahrnúť tak oboch rodičov, ako aj maloleté deti. Samostatné psychologické poradenstvo pre rodičov má byť nápomocné v korekcii ich vzájomných negatívnych postojov a v získavaní odporúčaní, ako postupovať v prístupe k deťom tak, aby výkon rodičovských práv a povinností zo strany oboch rodičov bol v prospech maloletých detí. Súd má za to, že nariadené výchovné opatrenie v určenom rozsahu, za predpokladu riadnej spolupráce rodičov s určeným subjektom (ktoré bude súd sledovať a vyhodnocovať), môže mať len výrazne pozitívny dopad na zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi a tiež na vzájomný vzťah medzi otcom a maloletými deťmi. Hoci si to maloleté deti možno neuvedomujú, nariadenie výchovného opatrenia je nevyhnutné aj v ich prípade. Podľa vyjadrenia matky, stretávanie sa s otcom v maloletých deťoch vyvoláva traumatické prežívanie, ktorá skutočnosť sama osebe odôvodňuje potrebu poskytovania odbornej psychologickej pomoci aj obom maloletým deťom na podporu ich duševného zdravia. Taktiež ide o nástroj na zamedzenie ďalšej psychickej traumatizácie maloletých detí, na spracovanie záťaže z minulosti, zníženie psychického stresu a na podporu ich psychickej stabilizácie a prevencie ďalšej
emocionálnej traumy. Zásah formou výchovného opatrenia je nevyhnutný aj za účelom posilnenia vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi, keďže tieto sú evidentne narušené. V tejto súvislosti súd podotýka, že ani prípadný pasívny odpor maloletých detí k terapii nemôže byť prekážkou intervencie zo strany súdu, pokiaľ je táto intervencia v záujme maloletých detí, ako tomu je nepochybne aj v danom prípade. 24. Účelom nariadeného výchovného opatrenia (ako prípustného primeraného zásahu štátu do rodiny) je tak v kontexte skutkových okolností danej veci vytvorenie zdravého prostredia pre udržiavanie a budovanie citových väzieb medzi otcom a maloletými deťmi, ako aj sanácia konfliktného vzťahu medzi rodičmi, ktoré sú prvoradým predpokladom pre harmonický a nerušený vývoj maloletých detí. 25. Zohľadniac skutkové okolnosti predmetnej veci, s poukazom najmä na existenciu hroziaceho rizika pretrhnutia citových väzieb medzi otcom a maloletými deťmi v dôsledku nefunkčnej komunikácie medzi rodičmi, súd mal za potrebné zasiahnuť formou nariadenia výchovného opatrenia, ktorého cieľom je predovšetkým zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, akceptácia postavenia druhého rodiča a postupné obnovenie narušeného vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi. Súd má za to, že ingerencia súdu je v danom prípade nevyhnutná v záujme maloletých detí a nemožno sa spoliehať na to, že sa psychologické poradenstvo bude (najmä dlhodobo) realizovať na dobrovoľnej báze. 26. Čo sa týka výberu konkrétneho zariadenia, súd má za to, že M. N. poskytne rodičom aj maloletým deťom komplexné riešenie situácie, ktorú rodina nepochybne potrebuje, a to podľa zistených kapacitných možností zariadenia aj v dostupnom časovom horizonte, keď podľa vyjadrenia zariadenia by sa psychologické poradenstvo mohlo začať realizovať v zásade hneď. Súd zároveň dáva do pozornosti rodičov, že v predmetnom zariadení majú tiež možnosť využiť služby ambulancie klinickej psychológie a psychoterapie – hoci psychoterapiu súd nemôže formou výchovného opatrenia nariadiť, v prípade záujmu majú rodičia možnosť tieto služby využiť na dobrovoľnej báze za účelom komplexného riešenia situácie. 27. Záverom súd považuje za potrebné zdôrazniť, že k obnoveniu narušených vzťahov v rodine môže viesť jedine zodpovedný a mimoriadne empatický prístup rodičov k vzniknutej komplikovanej rodinnej situácii, predovšetkým k chápaniu citových potrieb maloletých detí. Akýkoľvek súd, ani ďalšie inštitúcie nie sú bez úprimnej snahy a súčinnosti oboch rodičov schopné zabezpečiť usporiadanie roztrieštených vzťahov v rodine. Súd preto apeluje na rodičov, aby k vzniknutej situácii pristupovali zodpovedne - aby uprednostnili záujmy svojich maloletých detí a konštruktívne riešenia problémov pred zbytočným prehlbovaním konfliktov. Súd pripomína, že sú to predovšetkým rodičia (nie súd), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojich detí. 28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, tak žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Proti rozsudku nie je prípustné odvolanie pre otca maloletých detí, matku maloletých detí a Okresnú prokuratúru Galanta, nakoľko sa svojho práva podať odvolanie v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku účinne vzdali. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).