Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Humenné 21Pc/8/2022 8322200722 14. 06. 2024 Mgr. Peter Sivák ECLI:SK:OSHE:2024:8322200722.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C., právne zast. JUDr. Martinou Gecákovou, advokátkou, so sídlom Třebíčska 12, 066 01 Humenné, proti odporcovi D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX G., zast. opatrovníkom Mesto Strážske, Námestie Alexandra Dubčeka 300, 072 22 Strážske, za účasti maloletého dieťaťa: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C., H. X, XXX XX C., o návrhu na určenie otcovstva spojeného s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX C., takto rozhodol: I. Súd u r č u j e, že D. E. C. je otcom maloletej G. B., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX. II. Maloletá G. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. III. Otec maloletého dieťaťa D. E. C. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej G. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od podania návrhu, to je z 09.03.2022. IV. Zameškané výživné vo výške 4 005 eur odo dňa podania návrhu, teda od 09.03.2022 do mája 2024 v sume 4 005 eur sa p o v o ľ u j e otcovi D. E. C. splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas. V. Styk otca D. E. C. s maloletou G. B., nar. XX.XX.XXXX sa
neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 09.03.2022 sa domáhala určenia otcovstva zo strany odporcu k maloletej G. B., narodenej XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX sa narodila dcéra G. B., ktorej biologickým otcom je jednoznačne označený domnelý otec, s ktorým udržiavala intímnu známosť od konca roka 2012. Nikdy nežili v spoločnej domácnosti, ale stýkali sa v byte navrhovateľky. V tomto období došlo k splodeniu ich spoločnej dcéry. Koncom mesiaca máj 2013 otehotnela. Keď to mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené, oznámila, povedal, že sa porozprávajú, avšak prestal sa s ňou bez ďalšieho vysvetlenia stýkať. Neskôr jej telefonicky oznámil, že sa necíti byť otcom očakávaného dieťaťa s výčitkou, že ho mala ubezpečiť, že nemôže otehotnieť, čo nebola
pravda. Počas trvania vzťahu, ani po jeho skončení nemala žiadnu inú známosť okrem domnelého otca maloletej, nemala s nikým iným pohlavný styk. Po oznámení tehotenstva sa stretli ešte raz asi v 3. mesiaci tehotenstva, neskôr nejavil žiaden záujem o navrhovateľku. Po narodení dcéry domnelého otca kontaktovala s tým, že dieťa sa narodilo, poslala mu sms správu, že sa volá G. a uviedla jej miery, načo nereagoval. Domnelého otca nežiadala, aby na matričnom úrade vyhlásili, že maloletá G. je ich spoločným dieťaťom, nakoľko bol ženatý a pracoval ako vyšetrovateľ PZ na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Humennom. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, na výživu maloletej nikdy neprispieval. Až po rozhodnutí podať návrh na určenie otcovstva dňa 30.04.2021 poslal sumu vo výške 1.000 eur, pričom do popisu uviedol „pôžička“, kde po následnom kontaktovaní, prečo je tam uvedené, že ide o pôžičku a nie o výživné napísal, aby to neriešil. Nakoľko nedošlo k určeniu otcovstva k maloletej G. súhlasným vyhlásením rodičov, žiadala určiť otcovstvo súdom podľa tretej domnienky otcovstva. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s maloletou G., o ňu sa riadne stará a vychováva ju, a preto navrhovala maloletú G. B. zveriť do jej starostlivosti a zaviazať odporcu prispievať na výživu maloletej G. B. sumou 150 eur mesačne, pričom výška výživného zodpovedá odôvodneným a oprávneným potrebám maloletej, od stravovania cez bytové, odevné, zdravotné až po kultúrne potreby. 2. Návrh súd opakovane doručoval odporcovi na adresu jeho bydliska a iné adresy známe súdu a to poštou, prostredníctvom OO PZ Strážske, avšak bezvýsledne. 3. Návrh bol odporcovi doručený zverejnením oznámenia o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 24.05.2022 do 08.06.2022 v súlade s ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako CSP). Odporca sa k návrhu nevyjadril. Následne bol návrh odporcovi doručený zverejnením oznámenia o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 01.03.2024 do 16.03.2024 v súlade s ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako CSP). Odporca sa k návrhu nevyjadril. 4. Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 18.04.2023 sp.zn. 21Pc/8/2022 ustanovil odporcovi opatrovníka - Mesto Strážske, Námestie Alexandra Dubčeka 300, 072 22 Strážske s tým, že tento je oprávnený a povinný ho zastupovať v rozsahu nevyhnutných úkonov na ochranu jeho záujmov. 5. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom návrhu, výsluchom navrhovateľky, prednesom kolízneho opatrovníka, správou kolízneho opatrovníka, rodným listom maloletej súd zistil tento skutkový stav : 6. Navrhovateľka počas konania zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu. Na pojednávaní uviedla, že s odporcom udržiavala kontakt cca 2 roky vrátane intímneho vzťahu. Po tom, keď mu oznámila, že je tehotná, sa odmlčal. Pred podaním návrhu na súd sa právnej zástupkyni podarilo s ním telefonicky skontaktovať, následne kontaktoval aj navrhovateľku a poslal na jej účet 1 000 eur s poznámkou, že to je pôžička pre navrhovateľku. V uvedenom období nemala intímny pomer s nikým iným. Je si istá, že odporca je otcom mal. G.. Navrhovateľka doložila aktuálne výdavky na maloletú, poplatky za obedy a za školský klub detí, tzv. družinu. Maloletá navštevuje aj tanečný krúžok v súkromnej umeleckej škole v Humennom, kde každý mesiac sa platí 15 eur plus výdavky na tanečné kostýmy. 7. V danej veci súd ustanovil maloletej G. B. kolízneho opatrovníka, ktorý počas konania zotrval na písomnom vyjadrení a navrhoval, aby súd návrhu vyhovel vrátane sumy výživného vo výške 150 eur mesačne, ktoré je primerané. V písomnom vyjadrení zo dňa 13.04.2022 kolízny opatrovník uviedol, že navrhovateľka podala predmetný návrh z dôvodu, že sprvu si myslela, že sa to ešte nejako samo dá do poriadku, ale k ničomu nespelo. S mužom, ktorého označuje za otca maloletej, sa intímne stýkala v čase rozhodnom pre počatie dcérky G., navštevoval ju v tomto byte, pretože ho mala rada a myslela si, že aj on ju. O spolužitie s ňou ale nejavil žiadny záujem, opustil ju a nezaujíma sa ani o ich spoločné dieťa. Maloletá G. po rozhovore uviedla, že vie, aký návrh matka podala na súd a čo je predmetom konania. Táto téma u nich doma nie je zabuizovaná a mal. G. má od matky informácie aj o svojom domnelom otcovi. Svojho otca ešte nikdy nevidela, ale chce ho spoznať, chce ho vidieť, je naňho zvedavá. 8. Z obsahu rodného listu mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že maloletá G. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v Humennom matke A. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom otec v rodnom liste nie je uvedený.
9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/255/2015 vyplýva, že v tomto konaní bolo určované výživné na inú dcéru odporcu I. C., pričom súd rozsudkom zo dňa 30.06.2016 sp.zn. 19P 255/2015 zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce č. 2P 326/2011 zo dňa 6.2.2012 v časti výšky výživného pre maloletú I. C., nar. X.X.XXXX tak, že zvyšuje výživné pre maloletú I. C. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 1.12.2015 do právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Od právoplatnosti rozsudku zvyšuje výživné na sumu 250 eur mesačne, pričom suma 50 eur z tohto výživného je určená na tvorbu úspor a túto sumu je otec maloletej povinný zasielať vždy do 20. dňa tohto ktorého mesiace vopred na účet maloletej. Sumu 200 eur je povinný platiť ako bežné výživného vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. 10. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. 11. Podľa § 110 zákona č.161/2015 Z..z. ( CMP), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. 12. Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia §24,§25 a 26. sa použijú primerane. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, sa výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od dňa začatia súdneho konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 94 ods.1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine ,za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. 13. Predmetom tohto konania bol návrh na určenie otcovstva zo strany odporcu k maloletej G. B., nar. XX.XX.XXXX a s tým súvisiace úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletej dcére G.. Odporca sa dlhodobo vyhýba súdnemu pojednávaniu, pričom súd vyčerpal všetky právne prostriedky, a to opakované možnosti zistenia pobytu. Návrhu o určenie otcovstva možno vyhovieť, ak sa preukáže v konaní pred súdom, že medzi matkou a domnelým otcom došlo k súloži v rozhodujúcom období v čase, od ktorého neprešlo do narodenia menej ako 180 a viac ako 300 dní a ak nie sú tu závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali. Závažné okolnosti, ktoré by vylučovali otcovstvo, neboli v konaní preukázané, teda, že by muž, ktorý s matkou súložil, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa.
V konaní bolo preukázané, že odporca je otcom ďalších troch detí. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka s mužom, ktorého označuje za otca maloletej, sa intímne stýkala v čase rozhodnom pre počatie dcérky G., navštevoval ju v tomto byte a z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel a určil odporcu za otca maloletej G. B., nar. XX.XX.XXXX. 14. Súd zároveň rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, z dôvodu, že od narodenia sa o maloletú výlučne stará matka, teda navrhovateľka. Z uvedeného dôvodu teda súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a zároveň určil, že táto bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. 15. Súd zároveň súd určil aj výživné zo strany odporcu a to vo výške 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od podania návrhu, od 09.03.2022. Pri určení výživného súd vychádzal z príjmu odporcu, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mal odporca priznaný od 01.01.2023, ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/255/2015, kde bolo určované výživné na jeho inú dcéru I. C.. Uplatnené výživné súd považuje za primerané. Zameškané výživné vo výške 4 005 eur odo dňa podania návrhu, od 09.03.2022 do mája 2024 v sume 4 005 eur súd povolil otcovi D. E. C. splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur splatných spolu s bežným výživným, tak ako to vyplýva z ust. § 232 ods.4 CSP a to pod stratou výhody splátok a to s účinnosťou od dňa právoplatnosti rozsudku. Sumu 1000-eur ktoré poslal žalovaný matke na účet s popisom pôžička, ktoré uviedla matka, súd nemohol započítať na dlžné výživné, lebo odporca nepreukázal, že sa jednalo o výživné pre maloleté dieťa. Súd nevie posúdiť, či sa jedná o pôžičku matke, či išlo o príspevok nevydatej matke, alebo iný právny titul ( z dôvodu pasivity odporcu). 16. Styk otca s maloletou súd neupravil, pretože jeho pobyt je neznámy, navrhovateľka úpravu styku nežiadala. 17. Kolízny opatrovník zastupujúci maloleté dieťa, taktiež žiadal návrhu vyhovieť, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 18. Súd konštatuje, že v tomto konkrétnom spore vychádzal predovšetkým z práva každého maloletého dieťaťa poznať a mať určeného aj svojho otca a preto vo veci rozhodol. Súd využil všetky možnosti podľa CSP a CMP, avšak aj napriek tomu sa žalobu doručiť nepodarilo a nepodarilo sa zabezpečiť fyzickú účasť otca na pojednávania, tento sa nevyjadril, nebolo možné vykonať znalecké dokazovanie cez testy DNA. Príbuzní odporcu a to predovšetkým jeho rodičia a ďalší vykonanie znaleckého dokazovania cez DNA odmietli. Doručenie žaloby, príloh, uznesení a poučení bolo zrealizované podľa CSP, CMP – fikcia doručenia, oznámenie o podanej žalobe a jej zverejnenie, ako je to uvedené vyššie, opakované doručovanie aj cestou polície, ustanovenie opatrovníka žalovanému, lustrácie v registroch atď. Logicky pritom žalovaný vedel o tomto súdnom konaní a to od samotnej navrhovateľky a aj jej advokátky (ich výpovede), ako aj z vyššie uvedených procesných úkonov pri doručovaní, pri zisťovaní jeho pobytu atď. Takéto konanie účastníka konania je v rozpore s dobrými mravmi. A tak úmyselné vyhýbanie sa odporcu súdnemu konaniu, nemôže dlhodobo mariť právo maloletého dieťaťa na určení otca a úpravu rodičovských práv k nemu a súd mu musí poskytnúť ústavné právo na súdnu a právnu ochranu. 19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.