Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Humenné 17P/25/2024 8324201645 30. 07. 2024 JUDr. Marek Koščo ECLI:SK:OSHE:2024:8324201645.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce, za účasti otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/ XX, XXX XX D., o návrhu matky: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o určenie výživného, takto rozhodol: Súd schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení: „Súd zveruje maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne, ktoré je povinný poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia. Stretávanie otca s maloletým súd neupravuje.“ odôvodnenie: 1. Navrhovateľka (matka) podala dňa 18.06.2024 na tunajší súd návrh určenie výživného k maloletému dieťaťu a žiadala, aby súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 30% zo sumy živného minima. Návrh odôvodnila tým, že matka s otcom nie sú manželia, nežijú spolu a otec neprispieva na výchovu maloletého, starostlivosť o deti a celú domácnosť zabezpečuje matka sama. 2. Dňa 23.07.2024 sa na Okresnom súde Humenné uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov, ktorého sa zúčastnila matka maloletého, otec maloletého a kolízny opatrovník, a na ktorom rodičia maloletého uzatvorili dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a určení výživného, v zmysle ktorej: „1. Súd zveruje maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. 2. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia. 3. Stretávanie otca s maloletým súd neupravuje.“ Zároveň rodičia na informatívnom stretnutí uviedli, že na pojednávanie dňa 30.07.2024, kedy sa má schváliť rodičovská dohoda, sa otec pre pracovné povinnosti a matka pre finančné zaťaženie nedostavia, súhlasia však s dohodou rodičov a navrhujú ju schváliť aj bez ich prítomnosti. 3. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.07.2024 za účelom schválenia uzatvorenej rodičovskej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a určení výživného, ktorého sa zúčastnil kolízny opatrovník.
4. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 30.07.2024 uviedol, že sa s uzatvorenou dohodou stotožňuje, súhlasí s ňou a žiada, aby súd vo veci rozhodol, pretože aj podľa jej vedomosti účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, o čom kolízny opatrovník vedel vopred. 5. Podľa § 62 odsek 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 odsek 4 a 5 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 odsek 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 6. Podľa § 122 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schváli dohodu rodičov, nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. 7. Rodičia maloletého sa dňa 23.07.2024 dohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a určení výživného a uzavreli rodičovskú dohodu. Súd na pojednávaní dňa schválil uzatvorenú rodičovskú dohodu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko kolízny opatrovník s touto uzatvorenou dohodou súhlasil a táto rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd schválil uzavretú rodičovskú dohodu (§ 122 CMP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.