Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Humenné 12Csp/35/2025 8325201248 08. 09. 2025 JUDr. Jozef Engel ECLI:SK:OSHE:2025:8325201248.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, námestie T.G. Masaryka 2392/17, 69 002 Břeclav, IČO: 04 355 211, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., v konaní o zaplatenie 440 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Humenné dňa 13.05.2025 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovanú zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 440 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 450 eur od 30.06.2022 do 20.09.2022 a zo sumy 440 eur od 21.09.2022 do zaplatenia ako aj nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky E. registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 450 eur. Pri registrácii uviedla svoje údaje a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so „Smlouvou o zápůjčce“, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdila, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla, sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o zápůjčce č. XXXXXX zo dňa 05.01.2022 (ďalej aj ako „Zmluva o úvere“) uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej, ako dlžníkovi úver vo výške 450 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 128 eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o úvere sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 128 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Zmluvy o úvere, stal sa jej dlh splatným, a to dňom 29.06.2022. Žalobca vyzval dňa 03.03.2025 žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom výzvy. V prílohe žalobca priložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, predĺženie splatnosti a predžalobnú výzvu. 3. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 06.06.2025. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. 4. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej konkrétnej veci ide o konanie s cudzím prvkom, nakoľko žalobca je právnickou osobou so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky
nemá založenú organizačnú zložku, bolo potrebné sa v prvom rade vysporiadať s otázkou právomoci tuzemského súdu na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu ako aj s otázkou rozhodného práva, ktoré je potrebné, aby súd na danú právnu vec aplikoval. 5. Svoju právomoc predmetný spor prejednať a rozhodnúť súd odvodil z článku 17 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis). Žalobca totiž napriek tomu, že má sídlo v Českej republike, smeruje svoju podnikateľskú činnosť do Slovenskej republiky, v ktorej má žalovaná ako spotrebiteľ svoje bydlisko, ktorá skutočnosť bola preukázaná aj tým, že žalobca ponúka možnosť spotrebiteľom uzavrieť s ním zmluvu o úvere prostredníctvom slovenskej webovej stránky E.. Dotknutá internetová stránka je vedená v slovenskom jazyku a pôžičky sa poskytujú v mene euro, čím je nepochybne dané, že žalobca sa orientuje na slovenský trh a cieľom žalobcu je poskytovať pôžičky spotrebiteľom, ktorý majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. 6. Za rozhodné právo je potrebné považovať právny poriadok Slovenskej republiky, a to z rovnakého dôvodu, z ktorého súd odvodil svoju právomoc, t. j. z dôvodu, že žalobca smeruje svoju podnikateľskú činnosť na územie Slovenskej republiky ako krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, ktorú okolnosť možno vyvodiť z článku 6 ods. 1 písm. a) a písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). 7. Právny poriadok Slovenskej republiky je potrebné považovať za rozhodné právo v danej konkrétnej veci aj napriek tomu, že v Zmluve o úvere je v čl. II ods. 2 uvedené, že zmluva je uzavretá podľa zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov a že v čl. 04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené, že na úpravu vzťahov neupravených zmluvou ani VPPÚ sa použijú ustanovenia právneho poriadku Českej republiky, najmä príslušné ustanovenia OZ, ZSÚ a zákona č. 634/1992 Sb. o ochraně spotřebitele. Uvedená voľba práva podľa názoru súdu nezodpovedá voľbe práva podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Rím I, pretože nebola urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy a ani okolnosti prípadu nenasvedčujú, že medzi stranami prišlo k voľbe práva. Článok II ods. 2 Zmluvy o úvere ani čl. 04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nie je možné považovať podľa názoru súdu za výslovnú voľbu právneho poriadku Českej republiky, nakoľko priemerný spotrebiteľ nemôže tomuto zmluvnému ustanoveniu rozumieť tak, že sa zmluva ako celok a všetky práva a povinnosti jej účastníkov spravujú právnym poriadkom Českej republiky a nemôže ani rozumieť následkom, ktoré sú s tým spojené. Okrem toho podľa názoru súdu nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť znenie uvedených ustanovení Zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nakoľko tieto neboli individuálne dojednané. Na základe uvedeného je potrebné dotknuté ustanovenia považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, na základe čoho je potrebné ich vyhodnotiť ako neplatné. Slovenský právny poriadok je nutné použiť aj v súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), podľa ktorého rozhodným právom je právny poriadok krajiny, na území ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu. 8. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom spisu, najmä so žalobou a všetkých pripojených listín, súd zistil tento skutkový stav: 9. Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že ju uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník, dňa 05.01.2022 o 8:23 hod. elektronicky. Zmluva o úvere mala byť uzavretá podľa zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru. Istina úveru predstavovala sumu vo výške 450 eur, úroková sadzba 0%, poplatok za poskytnutie úveru (odmena) bol 128 eur. Deň splatnosti úveru bol určený na deň 02.02.2022, pričom doba trvania spotrebiteľského úveru predstavovala 28 dní. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, dosahovala sumu vo výške 578 eur, ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 2513,26 %. Podľa článku II ods. 2 veta druhá Zmluvy o úvere okamihom, v ktorom veriteľ poskytne spotrebiteľovi úver podľa tejto zmluvy, sa zmluva stáva platnou a účinnou a všetky podmienky tejto zmluvy sa považujú za obomi stranami odsúhlasené. 10. Splatnosť úveru bola na opakované žiadosti žalovanej zaslané žalobcovi prostredníctvom e-mailov posunutá až do 29.06.2022.
11. Žalobca následne výzvou zo dňa 03.03.2025 vyzval žalovanú na úhradu sumy vo výške 970,99 eur vrátane trov právneho zastúpenia do 17.03.2025, pričom odoslanie tejto výzvy nebolo súdu preukázané. 12. Súdu je z jeho činnosti známe, že Národná banka Slovenska upozornila na činnosť spoločnosti MINIHOTOVOST, SE oznámením zo dňa 09.08.2018 v tom zmysle, že žalobcovi neudelila žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov ani pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky. V danom upozornení uviedla okrem stránky E. aj iné internetové stránky a domény, ktorých je žalobca prevádzkovateľom v SR a ktorých prostredníctvom v rozpore so zákonom a spotrebiteľských úveroch poskytuje spotrebiteľské úvery. Na webovej stránke Národnej banky Slovenska „subjekty.nbs.sk“ súd zistil, že žalobca nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky. 13. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil: 14. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. 15. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) cit. zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Podľa § 2 cit zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. Podľa § 11 ods. 3 cit. zákona ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety. Podľa § 20 ods. 1 cit. zákona veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až v), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25. Podľa § 24 ods. 3 cit. zákona iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska. 16. Podľa § 2 písm. a) Zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku (ďalej len zákon č. 266/2005 Z. z.), zmluvou na diaľku je zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z. dodávateľom osoba, ktorá v rámci svojho podnikania je zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzatváraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. 17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Podľa tretieho odseku tohto ustanovenia účinného od 1.4.1983 ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 19. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 191 ods. CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 21. V prejednávanej veci nebolo sporné, že Zmluvu o úvere je potrebné posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže na jednej strane vystupuje žalobca ako dodávateľ a na strane druhej žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. Súd po posúdení žalobcom predloženej Zmluvy o úvere a okolností daného prípadu dospel k záveru, že Zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom, pričom sa jedná o neplatnosť absolútnu, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, t. j. aj bez návrhu resp. bez toho, aby sa protistrana tejto neplatnosti dovolala. 23. Napriek tomu, že ako už bolo uvedené vyššie, je potrebné Zmluvu o úvere posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v danom prípade nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko v danom prípade sa jednalo o úver, ktorý sa mal splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, nakoľko úver bol splatný v lehote 28 dní. Nakoľko v Zmluve o úvere neboli dojednané úroky za poskytnutie úveru, nejedná sa ani o zmluvu o úvere, ale o inú pôžičku, ktorá však musí byť v súlade s niektorými zákonom určenými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nedisponuje povolením podľa § 24 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch udeleným Národnou bankou Slovenska, ktoré by ho oprávňovalo poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, ohľadom ktorej okolnosti dokonca Národná banka Slovenska vydala dňa 9.8.2018 upozornenie. Ustanovenie § 24 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom obsahuje výslovný zákaz poskytovania takýchto úverov bez príslušného povolenia. V dôsledku toho je potrebné predloženú Zmluvu o úvere považovať za neplatný právny úkon pre jej rozpor so zákonom, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť. 24. Keďže súd posúdil zmluvu ako neplatnú tak v takom prípade sú zmluvné strany povinné vzájomne sa vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Ak bolo na základe zrušenej alebo neplatnej zmluvy plnené, každý z účastníkov zrušenej alebo neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému to, čo podľa nej dostal. 25. V danom spore nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 450 eur. Žalovaná by mala žalobcovi vrátiť sumu 450 eur.
26. Keďže predmetom konania je uplatnenie nároku voči spotrebiteľovi, súd musel skúmať, či tento nárok nie je premlčaný. 27. Súd mal za preukázané, že Zmluva o úvere bola medzi stranami sporu uzatvorená dňa 05.01.2022 a predĺžená splatnosť bola dohodnutá na deň 29.06.2022. Následne dňa 30.06.2022 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 30.06.2024. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 13.05.2025, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, došlo k premlčaniu uplatneného nároku. Súd tak žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku, na čo musel prihliadnuť ex offo. 28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 29. Keďže žaloba bola zamietnutá, právo na náhradu trov konania by malo byť priznané žalovanej v zmysle zásad úspechu v konaní. Keďže žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že jej vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.