Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Humenné 7Pc/12/2020 8320202901 24. 08. 2026 JUDr. Jana Tomášová ECLI:SK:OSHE:2026:8320202901.20
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľky: matka A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XXX, zast. JUDr. Karin Bilou, advokátkou so sídlom Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, proti mal. dieťaťu: B. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri navrhovateľke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., H. E.X, XXX XX G., a mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené (odporcovi): I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M., XX N., O. L., zast. procesným opatrovníkom P. A., súdnou tajomníčkou Q. R. G., S. XX, XXX XX G., o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu, takto rozhodol: Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého B. F. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 151,- eur mesačne v období od 02.09.2020 do 31.12.2020, výživným vo výške 163,90 eur mesačne v období od 01.01.2021 do 31.12.2021, výživným vo výške 180,90 eur mesačne v období od 01.01.2022 do 31.12.2022, výživným vo výške 190,- eur mesačne v období od 01.01.2023 do 31.08.2023, výživným vo výške 209,10 eur mesačne v období od 01.09.2023 do 31.12.2023, výživným vo výške 235,50 eur mesačne v období od 01.01.2024 do 31.12.2024, výživným vo výške 255,50 eur mesačne v období od 01.01.2025 do 31.12.2025, výživným vo výške 261,70 eur mesačne v období od 01.01.2026 do budúcna, k rukám matky dieťaťa a to vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Zaostalé výživné za obdobie od 02.09.2020 do 24.08.2026 vo výške 15 025,10 eur je odporca p o v i n n ý uhradiť k rukám matky maloletého dieťaťa v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh na určenie výživného vo zvyšnej časti z a m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Predmetom súdneho konania bol návrh matky maloletého dieťaťa o určenie otcovstva, úpravu rodičovských práv a povinností a určenie výživného k maloletému dieťaťu zo strany otca. Rozsudkom zo dňa 14.08.2023 tunajší súd určil, že I. J. K., C. K., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého B. F. B., nar. XX.XX.XXXX, z matky A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťaťa podľa osobitného predpisu mesačne k rukám matky dieťaťa a to vždy do 10. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 02.09.2020, zaostalé výživné za obdobie od 02.09.2020 do 14.08.2023 vo výške 1 090,40 eur uložil odporcovi uhradiť k rukám matky maloletého dieťaťa v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, návrh na určenie výživného vo
zvyšnej časti zamietol, styk odporcu s maloletým dieťaťom neupravil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vyživovaciu povinnosť otca určil v súlade s § 62 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko nemá za preukázané majetkové, osobné a sociálne pomery, že otec maloletého sa zdržiava na neznámom mieste, a tieto pomery zo strany súdu nebolo možné ani objektívne zistiť. Vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného v ňou požadovanej výške 500,- eur mesačne nad priznanú výšku súd zamietol. Matka žiadala priznať výživné 3 roky spätne odo dňa podania návrhu, a to od 01.09.2017 do budúcna, pričom návrh bol matkou podaný na súde dňa 02.09.2020. Súd vyhodnotil, že matka mal. dieťaťa nemala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej boli bránili uplatniť výživné na mal. dieťa podaním návrhu na výživné skôr. Matka od narodenia dieťaťa mala možnosť podať návrh na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, najmä úpravy výživného, a tak sa sama svojim nekonaním pripravila o možnosť poberania výživného na mal. dieťa za skoršie obdobie. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka odvolanie a to proti výrokom týkajúcich sa výživného. Namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci. V konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého, ktoré je beznávrhovým konaním, vzhľadom na zásadu uvedenú v čl. 6 CMP bol súd povinný zistiť skutočný stav veci, teda mal uplatniť tzv. vyšetrovací princíp. Súd prvej inštancie voči otcovi nevykonal žiadne úkony, nevykonal žiadne vyšetrovanie v záujme zistenia skutočného stavu veci. Matka mal. dieťaťa súdu viackrát dokladovala poslednú adresu, bola maximálne súčinná, jej právny zástupca bol v kontakte s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „CIPC“). Zdôraznila, že ako súkromná fyzická osoba nemá možnosť zistiť viac o momentálnom pobyte a zárobkovej situácii otca svojho maloletého syna. Súd má v zmysle platných právnych predpisov a medzinárodných dohôd a nariadení EÚ z pozície štátu, možnosť zisťovať skutočnosti ohľadom maloletých detí a takisto povinných osôb, napr. pri vymáhaní výživného. Matka samotná takéto informácie ani nemôže od CIPC žiadať, v tomto smere je oprávnený konať jedine súd. Tým, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie v smere zistení majetkových, zárobkových pomerov otca maloletého dieťaťa, neposkytol mu dostatočnú ochranu a takisto prístup k spravodlivosti v zmysle čl. 4 CMP. Matka ďalej uviedla, že otec ich mal. syna žije vo Veľkej Británii, má aj ďalšie 2 deti, ktoré mu boli zverené súdom do jeho osobnej starostlivosti a tým, že súd prvej inštancie rozhodol o výške výživného v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine (30 % zo sumy životného minima) tzv. „postavil“ tieto jeho biologické deti do nerovného postavenia a znevýhodnil jeho ďalšie dieťa, ktoré žije v Slovenskej republike. Takisto súd prvej inštancie negoval ďalšie ustanovenie Zákona o rodine, ktoré tento zákon zakotvuje pri určovaní výšky výživného na mal. dieťa (§ 62 a nasl. Zákona o rodine). Nariadenia EÚ, ktoré sa týkajú vymáhania výživného, sú pritom v platnosti pre Veľkú Britániu do konca roka 2024, aj keď nie je členským štátom EÚ. Matka zdôraznila, že súd žiadne zisťovanie nevykonal, napr. dožiadaním cez veľvyslanectvo SR, EJS v občianskoprávnych a obchodných veciach v rámci právnej pomoci cez Ministerstvo zahraničných vecí SR či CIPC Bratislava a uspokojil sa len s konštatovaním, že otec je na neznámom mieste. Matka sa domnieva, že súd nemohol určiť výšku výživného na základe aplikovania § 62 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko neboli naplnené zákonné predpoklady na aplikovanie tohto zákonného ustanovenia. Súd totiž žiadnym spôsobom nezisťoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletého. Prekážka, že otec je občanom Veľkej Británie, nemôže právne obstáť, nakoľko v prípade neplnenia si vyživovacej povinnosti zo strany cudzích štátnych občanov, túto iniciatívu pri vymáhaní na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov SR následne preberá už spomínané CIPC v zmysle príslušných nariadení EÚ, resp. iných medzinárodných platných dohovorov. 3. Uznesením č.k. 19CoP/77/2023–285 zo dňa 20.04.2024 odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie v napadnutých výrok zrušil. Uviedol, že v prvom rade je potrebné uviesť, že aj pri rozhodovaní súdu o úprave výživného má najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletého dieťaťa. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
Poukázal, že matka v návrhu na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu uviedla, že v Anglicku žila a pracovala v rokoch 2008-2016 v meste Basildon, kde sa zoznámila aj s otcom jej maloletého syna (s odporcom). Na Slovensko sa rozhodla definitívne vrátiť až v roku 2016. Podľa jej vedomostí odporca žije v rodičovskom dome v Anglicku v meste Basildon na adrese uvedenej v jej návrhu spolu so svojím otcom, odporca má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, je zamestnaný v SBS - strážna služba, ale presnejšie informácie o jeho zamestnaní, ani o jeho príjme nemá. Následne, keďže odporca sa vyhýbal doručeniu súdnych zásielok, navrhovateľka oznámila súdu, že Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava (CIPC) na základe dožiadania súdu môže požiadať daný štát (Spojené kráľovstvo) o prešetrenie adresy odporcu. Súd prvej inštancie následne zaslal odporcovi návrh matky spolu s predvolaním na pojednávanie na adresy oznámené súdu matkou aj CIPC. Z poskytnutia informácií Slovenskou poštou, a.s. Banská Bystrica na č.l. 177 a č.l. 180 zo dňa 27.09.2022 vyplýva, že doporučenú zásielku súdu si odporca prevzal na obidvoch adresách dňa 09.06.2022, avšak k návrhu matky ani k predvolaniu na súd (úradne preložené do anglického jazyka) sa nevyjadril. Stotožnil sa s odvolacou námietkou matky, že súd prvej inštancie v konaní nevykonal žiadne úkony smerujúce k zisteniu majetkových pomerov, príjmu, vlastníctva hnuteľných a nehnuteľných vecí, vzdelania, či možnosti a schopnosti odporcu pracovať. Uložil súdu prvej inštancie dostatočným spôsobom zistiť skutočný stav veci v zmysle § 35 CMP a postupovať v súlade s § 36 CMP. Opätovne požiadať navrhovateľku o podrobné informácie, akú prácu vykonával otec, resp. nové informácie o jeho príjmoch, bydlisku, majetkových pomeroch, vzdelaní a pod. Ak tieto informácie matka nemá k dispozícii, súd prvej inštancie bude povinný v ďalšom konaní postupovať v zmysle čl. 1, čl. 3 a čl. 4 Dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach, Haag 18. marca 1970 (vyhl. 129/1976 Zb.) a odoslať dožiadanie na adresu centrálnej autority pre Anglicko: Vykonávanie dôkazov - Ministerstvo spravodlivosti SR (gov.sk) The Senior Master, For the attention of the Foreign Process Section, Room E16, Royal Courts of Justice, Strand, LONDON WC2A 2LL. 4. Súd riadiac sa pokynmi odvolacieho vec nanovo prejednal. 5. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ( ďalej len ,,CMP“), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 6. Po vrátení veci odvolacím súdom bolo vykonané šetrenie ohľadom majetkových, sociálnych a rodinných pomerov otca maloletého dieťaťa. Matka dieťaťa okrem už ňou uvedených skutočností a to že, otec dieťaťa má žiť v rodičovskom dome v Anglicku v meste Basildon na adrese uvedenej v jej návrhu spolu so svojím otcom, že má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, že v čase jej pobytu v zahraničí bol zamestnaný v SBS - strážna služba, ďalšie informácie o jeho zamestnaní, jeho príjme, majetkových a sociálnych pomeroch nevedela poskytnúť. 7. Súd sa v zmysle pokynov odvolacieho súdu obrátil aj na príslušné orgány vo Veľkej Británii, požiadal o súčinnosť Ministerstvo spravodlivosti, avšak napriek týmto krokom sa súdu nepodarilo zistiť žiadne skutočnosti ohľadom osobných, majetkových a sociálnych pomerov otca maloletého dieťaťa. 8. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Súd poukazuje, že pri rozhodovaní v konaniach starostlivosti o maloleté deti nemôžu rezignovať na ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa len z dôvodu procesnej pasivity jedného z účastníkov konania, najmä v situácii, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu. Otec dieťaťa má vedomosť o prebiehajúcom konaní a z jeho správania je zrejmé, že sa plneniu vyživovacej povinnosti vyhýba, čo však nemôže ísť na úkor maloletého dieťaťa. 9. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby. Pri určovaní výšky výživného súd prihliada jednak na osobné, majetkové a zárobkové pomery rodiča a tiež na individuálne potreby dieťaťa, tak ako je to vyššie uvedené. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna a závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, schopností, záujmov, vzdelania, nadania, formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možnosti rodičov. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov má slúžiť najmä na uspokojenie odôvodnených hmotných potrieb – bytová otázka, ošatenie, stravovanie, hygiena. Výživné má však pokryť i ďalšie odôvodnené potreby, ktoré sú podstatné vzhľadom na výchovu a vývoj dieťaťa, ako je vzdelanie, kultúrne a športové vyžitie, príprava na budúce povolanie, rekreácia a pod. 10. Súdu v danej právnej veci neostávalo nič iné iba vychádzať z doteraz zistených informácii o otcovi maloletého dieťaťa. Ten je v produktívnom veku a súd nemal preukázanú žiadnu prekážku, ktorá by mu objektívne bránila sa zamestnať. Aj v čase keď sa stýkal s matkou dieťaťa bol zamestnaný. Okrem toho, že má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, ďalšie skutočnosti ohľadom jeho osobných, sociálnych a majetkových pomerov sa súdu nepodarilo zistiť. Preto vychádzal z toho, že ak by otec dieťaťa pracoval vo Veľkej Británii, dosiahol by potencionálny príjem minimálne vo výške minimálnej mzdy za hodinu práce podľa jednotlivých rokov, pri 8-hodinovom pracovnom dní a priemerných 20 pracovných dňoch v mesiaci. Súd v zmysle informácii dostupných z webovej stránky www.gov.uk/national-minimum-wage-rates vyčíslil výšku mesačného potencionálneho príjmu otca dieťaťa nasledovne: Rok 2020 – 8,21 libier (minimálna hodinová mzda) x 8 = 65,68 libier (minimálna denná mzda) x 20 = 1 313,60 libier Rok 2021 – 8,91 libier (minimálna hodinová mzda) x 8 = 71,28 libier (minimálna denná mzda) x 20 = 1 425,60 libier
Rok 2022 – 9,50 libier (minimálna hodinová mzda) x 8 = 76,- libier (minimálna denná mzda) x 20 = 1 520,- libier Rok 2023 – 10,42 libier (minimálna hodinová mzda) x 8 = 83,36 libier (minimálna denná mzda) x 20 = 1 667,20 libier Rok 2024 – 11,44 libier (minimálna hodinová mzda) x 8 = 91,50 libier (minimálna denná mzda) x 20 = 1 836,40 libier Rok 2025 – 12,41 libier (minimálna hodinová mzda) x 8 = 99,28 libier (minimálna denná mzda) x 20 = 1 985,60 libier Rok 2026 – 12,71 libier (minimálna hodinová mzda) x 8 = 101,68 libier (minimálna denná mzda) x 20 = 2 033,60 libier 11. Pokiaľ sa jedná o výšku výživného a spôsob jeho výpočtu, tak súd poukazuje, že okolité štátu majú dlhoročnou praxou vytvorený určitý systém výpočtu výživného a súd poukazuje, že v roku 2024 bola aj na Slovensku vypracovaná Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné, ako súhrn odporúčaných východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom. Táto metodika nie je síce pre súdy záväzná, má odporúčací charakter, avšak súd nevzhliadol dôvod neoprieť sa o ňu a z nej nevychádzať v tomto konaní, nakoľko po doplnení dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu, mal súd v danej právnej veci dostatočne zistený skutkový stav. Metodika výpočtu vychádza z premisy, že výška výživného rodičov k deťom by mala byť v obdobných prípadoch obdobná, bez ohľadu na skutočnosť, ktorý súd v akom regióne rozhoduje. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti v zmysle metodiky je potrebné zistiť čistý príjem povinného rodiča, priradenie životnej etapy dieťaťa, zohľadnenie počtu vyživovacích povinností a zohľadnenie miery starostlivosti o dieťa. Pokiaľ sa jedná o rodiča, ktorý má štyri vyživovacie povinnosti a dieťa je na 1. stupni základnej školy, výška vyživovacej povinnosti rodiča je 10 % z jeho čistého príjmu. Ak je dieťa na 2. stupni základnej školy, výška vyživovacej povinnosti rodiča je 11 % z jeho čistého príjmu, samozrejme ak v konkrétnej veci nie sú preukázané osobitné okolnosti, ktoré je potrebné zohľadniť. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že bolo v možnostiach a schodnostiach otca maloletého prispievať na jeho výživu takýmto výživným: Rok 2020 – 10 % zo sumy 1 313,60 libier = 131,36 libier x 1,15 (kurz libry k euru) = 151,- eur mesačne Rok 2021 – 10 % zo sumy 1 425,60 libier = 142,56 libier x 1,15 (kurz libry k euru) = 163,90 eur mesačne Rok 2022 – 10 % zo sumy 1 520,- libier = 152,- libier x 1,19 (kurz libry k euru) = 180,90 eur mesačne Rok 2023 – 10 % zo sumy 1 667,20 libier = 166,72 libier x 1,14 (kurz libry k euru) = 190,- eur mesačne od 01.09.2023 maloleté dieťa nastúpilo na 2. stupeň základnej školy – 11 % zo sumy 1 667,20 libier = 183,40 libier x 1,14 (kurz libry k euru) = 209,10 eur mesačne Rok 2024 – 11 % zo sumy 1 830,40 libier = 201,30 libier x 1,17 (kurz libry k euru) = 235,50 eur mesačne Rok 2025 – 11 % zo sumy 1 985,60 libier = 218,40 libier x 1,17 (kurz libry k euru) = 255,50 eur mesačne Rok 2026 – 11 % zo sumy 2 033,60 libier = 223,70 libier x 1,17 (kurz libry k euru) = 261,70 eur mesačne. Súd preto zaviazal otca dieťaťa prispievať na jeho výživu výživným vo výške 151,- eur mesačne v období od 02.09.2020 do 31.12.2020, výživným vo výške 163,90 eur mesačne v období od 01.01.2021 do 31.12.2021, výživným vo výške 180,90 eur mesačne v období od 01.01.2022 do 31.12.2022, výživným vo výške 190,- eur mesačne v období od 01.01.2023 do 31.08.2023, výživným vo výške 209,10 eur mesačne v období od 01.09.2023 do 31.12.2023, výživným vo výške 235,50 eur mesačne v období od 01.01.2024 do 31.12.2024, výživným vo výške 255,50 eur mesačne v období od 01.01.2025 do 31.12.2025, výživným vo výške 261,70 eur mesačne v období od 01.01.2026 do budúcna, k rukám matky dieťaťa a to vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Návrh matky na určenie výživného vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol. 12. Zaostalé výživného za obdobie od podania návrhu dňa 02.09.2020 do dňa súdneho rozhodnutia 24.08.2026 v sume 15 025,10 eur vyčíslené nasledovne: Rok 2020 – obdobie 09 - 12/2020 – 151,- eur x 4 mesiace = 604,- eur Rok 2021 – obdobie 01 -12/2021 – 163,90 eur x 12 mesiacov = 1 966,80 eur
Rok 2022 – obdobie 01 -12/2022 – 180,90 eur x 12 mesiacov = 2 170,80 eur Rok 2023 – obdobie 01 -08/2023 – 190,- eur x 8 mesiacov = 1 520,- eur – obdobie 09 -12/2023 – 209,10 eur x 4 mesiace = 836,40 eur Rok 2024 – obdobie 01 -12/2024 – 235,50 eur x 12 mesiacov = 2 826,- eur Rok 2025 – obdobie 01 -12/2025 – 255,50 eur x 12 mesiacov = 3 066,- eur Rok 2026 – obdobie 01 -07/2026 – 261,70 eur x 7 mesiacov = 1 831,90 eur – obdobie 08/2026 – 261,70 eur/31 dní = 8,44 eur x24 dní = 202,60 eur, potom súd zaviazal otca dieťaťa zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 13. O trovách konania súd v zmysle § 52 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.