Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Komárno 10Csp/59/2024 6124257525 25. 11. 2024 JUDr. Filip Demo ECLI:SK:OSKN:2024:6124257525.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37927795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 138,70 eura s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žaloba sa z a m i e t a . II. Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.03.2024 požadoval, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 65,70 eura s príslušenstvom, vrátane náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a žalovaným bola uzatvorená zmluva, ktorej predmetom bolo poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ako aj prenechanie žalovaným vybraných zariadení do nájmu. Právny predchodca žalobcu vystavil nasledovné faktúry : - faktúru č. 2103216387 s dátumom splatnosti dňa 10.04.2021 vo výške 13,60 € ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. 2103216387 s dátumom splatnosti dňa 10.04.2021 vo výške 1,50 € ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. 2103216387 s dátumom splatnosti dňa 10.04.2021 vo výške 3,30 € ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. 2104215309 s dátumom splatnosti dňa 10.05.2021 vo výške 3,30 € ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. 2104215309 s dátumom splatnosti dňa 10.05.2021 vo výške 13,60 € ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. 2104215309 s dátumom splatnosti dňa 10.05.2021 vo výške 1,50 € ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. 2105214226 s dátumom splatnosti dňa 10.06.2021 vo výške 3,30 € ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. 2105214226 s dátumom splatnosti dňa 10.06.2021 vo výške 13,60 € ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. 2105214226 s dátumom splatnosti dňa 10.06.2021 vo výške 1,50 € ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. 2106212966 s dátumom splatnosti dňa 10.07.2021 vo výške 1,50 € ku dňu postúpenia pohľadávky
- faktúru č. 2107196241 s dátumom splatnosti dňa 10.08.2021 vo výške 1,50 € ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. 2108199214 s dátumom splatnosti dňa 10.09.2021 vo výške 1,50 € ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. 2109193581 s dátumom splatnosti dňa 10.10.2021 vo výške 1,50 € ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. 2110195718 s dátumom splatnosti dňa 10.11.2021 vo výške 1,50 € ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. 2111207831 s dátumom splatnosti dňa 10.12.2021 vo výške 1,50 € ku dňu postúpenia pohľadávky - faktúru č. 2112207095 s dátumom splatnosti dňa 10.01.2022 vo výške 1,50 € ku dňu postúpenia pohľadávky. 2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.03.2023 uzatvorenej medzi postupcom DIGI SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO: 35 701 722 (ďalej aj „postupca“) a Intrum Slovakia, s. r. o., postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. 3. Žalovaný sa nevyjadril k žalobe, ktorá mu bola doručená po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 CSP, pretože sa súdu nepodarilo doručiť mu žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a ani zistiť jeho skutočný pobyt po uskutočnení všetkých potrebných úkonov. 4. Súd výzvou zo 25.09.2024 vyzval žalobcu, aby preukázal, že odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb jeho právneho predchodcu zo dňa 19.01.2022, ktorej súčasťou bola aj kvalifikovaná výzva podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. sa mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaného. 5. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že doručovanie ohľadne výzvy nebolo dosiaľ žalovaným popreté, ani spochybnené, preto je toto potrebné považovať za nesporné skutkové tvrdenie. 6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pričom pojednávanie vykonal v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP, pretože na takýto postup mal splnené procesné podmienky. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojho právneho zástupcu ospravedlnil a požiadal, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný, ktorý mal predvolanie na pojednávanie vykázané postupom podľa § 111 ods. 3 CSP, svoju neúčasť neospravednil, nežiadal o odročenie pojednávania. 7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, pričom vychádzal z dôkazov, ktoré predložil, vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: 8. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, súd zistil, že právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o., uzavrel so žalovaným dňa 10.12.2020 zmluvu, ktorou sa zaviazala žalovanému poskytovať služby satelitnej a káblovej televízie a nájom koncového zariadenia a žalovaný sa zaviazal platiť cenu a poplatky v zmysle zmluvy a cenníka. 9. Spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. vystavila žalovanému faktúry, a to: - faktúru č. 2103216387 s dátumom splatnosti dňa 10.04.2021 vo výške 13,60 € - faktúru č. 2103216387 s dátumom splatnosti dňa 10.04.2021 vo výške 1,50 € - faktúru č. 2103216387 s dátumom splatnosti dňa 10.04.2021 vo výške 3,30 € - faktúru č. 2104215309 s dátumom splatnosti dňa 10.05.2021 vo výške 3,30 € - faktúru č. 2104215309 s dátumom splatnosti dňa 10.05.2021 vo výške 13,60 € - faktúru č. 2104215309 s dátumom splatnosti dňa 10.05.2021 vo výške 1,50 € - faktúru č. 2105214226 s dátumom splatnosti dňa 10.06.2021 vo výške 3,30 € - faktúru č. 2105214226 s dátumom splatnosti dňa 10.06.2021 vo výške 13,60 € - faktúru č. 2105214226 s dátumom splatnosti dňa 10.06.2021 vo výške 1,50 € - faktúru č. 2106212966 s dátumom splatnosti dňa 10.07.2021 vo výške 1,50 € - faktúru č. 2107196241 s dátumom splatnosti dňa 10.08.2021 vo výške 1,50 € - faktúru č. 2108199214 s dátumom splatnosti dňa 10.09.2021 vo výške 1,50 €
- faktúru č. 2109193581 s dátumom splatnosti dňa 10.10.2021 vo výške 1,50 € - faktúru č. 2110195718 s dátumom splatnosti dňa 10.11.2021 vo výške 1,50 € - faktúru č. 2111207831 s dátumom splatnosti dňa 10.12.2021 vo výške 1,50 € - faktúru č. 2112207095 s dátumom splatnosti dňa 10.01.2022 vo výške 1,50 € 10. Spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. listinou zo dňa 19.01.2022 odstúpila od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a zároveň upozornila žalovaného na možnosť postúpenia pohľadávok v zmysle § 43 ods. 13 zákona na inú osobu aj bez jeho súhlasu. 11. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a žalobcom bola postúpená pohľadávka, ktorá je predmetom sporu na žalobcu. Súčasťou zmluvy je aj príloha, v ktorej je identifikovaná predmetná pohľadávka voči žalovanému. 12. Listinou bez dátumu žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky zo strany spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. ako jeho právneho predchodcu, pričom žalovanému oznámil celkovú výšku pohľadávok ku dňu postúpenia vo výške 191,60 eura. 13. Zo všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), časť VIII. „oznamovanie a doručovanie“ (bod 3. a 4.) vyplýva, že za kvalifikované oznámenie sa považuje doručenia oznámia podniku doporučenou zásielkou na poslednú známu adresu účastníka. Oznámenie podniku sa považuje za oznámené dňom, keď účastník prevezme doručované Oznámenie podniku a potvrdí jeho prevzatie subjektu poverenému doručovaním. Ak nemožno Oznámenie podniku z akéhokoľvek dôvodu doručiť takýmto spôsobom, považuje sa oznámenie podniku za doručené a oznámenie posledným dňom odbernej lehoty určenej na vyzdvihnutie po tom, ako bolo uložené u subjektu povereného doručovaním (napr. poštová podnik), a to aj v prípade že sa účastník o uložení oznámenia podniku nedozvedel (bod 3.), Za bežné oznámenie sa považuje doručenie Oznámenia Podniku na poslednú známu adresu účastníka s tým, že v prípade akýchkoľvek pochybností ohľadne okamihu doručovania sa oznámenie podniku považuje za doručené vo štvrtý kalendárny deň po jeho odoslaní (bod 4.). 14. Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z.), zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona. 15. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 16. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z., ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe, aj bez súhlasú účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť , ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na korého základe vznikla postúpená pohľadávka. 17. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 18. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastnící môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobine upravená, nesmie však odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 23. V konaní nebolo sporné, a aj bolo preukázané, že spoločnosť (právny predchodca žalobcu) DIGI SLOVAKIA, s.r.o., a žalovaný uzavreli dňa 10.12.2020 zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Predmetnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu súd považoval za zmluvu podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. (v znení účinnom v čase jej uzavretia) s tým, že s poukazom na predmet činnosti právneho predchodcu žalobcu, ide súčasne aj o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. (ako právny predchodca žalobcu) vystupovala ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V konaní nebolo sporné, že žalovaná neuhradila žalobcovi, respektíve jeho právnemu predchodcovi úhradu za služby káblovej a satelitnej televízie, skutkové tvrdenia v žalobe neschobynila, k žalobe sa nevyjadrila. 24. Súd v prvom rade rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, pretože túto je povinný skúmať súd z úradnej povinnosti, aj keď to strana konania nenamieta. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29. júna 2010 „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo sis tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa s ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobcu, ktorému právo na náhradu škody priznal, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby voči žalovanému, u korého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.“ 25. Súd sa v predmetnom konaní primárne zaoberal tým, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v spore, to znamená či boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky, pretože zákon č. 351/2011 Z.z. nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidla pri postúpení pohľadávok. Podľa názoru súdu pre platné postúpenie pohľadávky platia predpoklady podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. (teraz § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z.), ktorých splnenie v spore preukazuje žalobca, ktorého zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovanej – spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysly § 43 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. je iba pohľadávka, ktorá je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve podniku na plnenie potom, čo bol účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, kedy môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo zákon č. 351/2011 Z.z. , pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. 26. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, čo odôvoduje nasledovne. V konaní síce bola preukázaná existencia písomnej výzvy podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciach (teraz § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z.), ktorá je súčasťou
listiny nazvanej ako „odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb“ zo dňa 19.01.2022, avšak nebolo preukázané, že žalovanému sa dostala takáto výzva do dispozičnej sféry a teda sa s ňou mohol oboznámiť. Pretože žalobca nepredložil k uvedenej výzve doručenku, súd ho vyzval, aby predložil doklad preukazujúci, doručenie takejto výzvy, respektíve doklad preukazujúci, že sa predmetná výzva mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaného. Vo vzťahu k faktúram súd spochybňuje skutkové tvrdenie žalobcu, že spĺňajú atribúty výzvy podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách ktorú obsahovala až listina Odstúpenie od zmluvy. 27. Súd ku skutkovému tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého doručovanie výzvy podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách (teraz § 86 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách), sa považuje nesporné skutkové tvrdenie uvádza nasledovné. V danom prípade nie je možné vychádzať z toho, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, a preto ostali nesporné a preto by mal súd žalobe automaticky vyhovieť. Aj napriek tomu, že platnosť postúpenia pohľadávky nebola žalovanou namietaná, v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v zmysle § 295 CSP, pričom súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Takýmto dôkazom, ktorý si súd vyžiadal od žalobcu, bol dôkaz o tom, že sa výzva podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách č. 351/2011 Z. z. (teraz § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z. z.), ktorá bola súčasťou listiny nazvanej ako „odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb“ mohla dostať do sféry dispozície žalovaného. Ani pri pasivite žalovaného nie je možné vychádzať z nepopretia skutkového tvrdenia, pretože v spotrebiteľských sporoch je súd v zmysle § 290 a nasl. CSP povinný na ochranu spotrebiteľa prihliadať ex offo. Okrem toho, súd je vždy z úradnej povinnosti povinný skúmať vecnú legitimáciu, a to aj napriek tomu, ak to žiadna zo sporových strán nenamieta. 28. Vzhľadom na uvedené, súd následne vyhodnocoval, či doručovanie takejto výzvy podľa VOP neodporuje zákonu. V zmysle bodu 4. časti VIII. „Za bežné oznámenie sa považuje doručenie Oznámenia Podniku na poslednú známu adresu účastníka s tým, že v prípade akýchkoľvek pochybností ohľadne okamihu doručovania sa oznámenie podniku považuje za doručené vo štvrtý kalendárny deň po jeho odoslaní.“ Podľa názoru súdu, v prvom rade je potrebné poznamenať, že takto dojednaná fikcia doručenia obsiahnutá v bode 4 časti VIII. VOP je v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosťspoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určenímkontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republikyzo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020). 29. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva a poukazuje na prezentovaný názor v rozsudku Krajského súdu v Košisiach, sp. zn. 5CoCsp/65/2022 zo dňa 22.08.2023, kde odvolací súd v skutkovo obdobnej veci, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý dospel k rovnakému názoru ako súd v tejto veci. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní uviedol, že prezentovaný názor najvyššieho súdu 5Cdo/36/2020 publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 1/2021, nebol prekonaný iným stanoviskom, či rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že povinnosťou žalobcu bolo v danom spore preukázať, že jeho právnym predchodcom prezentovaný prípis označený ako Odstúpenie
od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorý mal predstavovať výzvu v zmysle § 43 ods.13 z.č. 351/2011 Z. z., bol nie len, že z jeho strany žalovanému zaslaný, ale že mu bol doručený aspoň spôsobom predvídateľným dosiaľ platnou judikatúrou najvyššieho súdu v zmysle § 45 ods. 1 OZ (tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Obdo 73/2016). Odvolací súd poznamenal, že účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície – už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie dostane do jeho dispozičnej sféry nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. 30. S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti, súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal a to z dôvodu, že mu v konaní žiadne trovy konania preukázateľne nezvnikli, pretože bol nečinný. Zároveň súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP) V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.