Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 16C/20/2024 6123375280 27. 05. 2024 JUDr. Dušan Kucbel ECLI:SK:OSLC:2024:6123375280.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, proti žalovanému MK&MK HOLZ, s.r.o. so sídlom Družstevná ulica 455/5, 985 26 Málinec, IČO: 46 835 962, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 227, o zaplatenie 100 470,00 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 470 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100 470 Eur od 01.10.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania. odôvodnenie: 1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 100 470,00 Eur s príslušenstvom. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku argumentoval tým, že dňa 27.09.2019 uzatvoril so žalovaným dohodu, v zmysle ktorej bol žalovaný povinný do 30.09.2020 zaplatiť žalobcovi predmetný nárok. Dlh žalovaný nezaplatil v stanovenej lehote. Žalobca tvrdil, že predmetná dohoda obsahuje uznanie dlhu, pričom dôvod nemusel byť na uvedenej listine uvedený výslovne, ale postačovalo, ak bol vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú predmetná dohoda odkazovala. So žalovaným mali medzi sebou spory o vyplatenie pôžičiek, ktoré boli vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 11C/22/2019 a 5C/18/2019. Zo slobody účastníkov zakladať záväzkové právne vzťahy vyplývala aj sloboda existujúce právne vzťahy meniť, pokiaľ ide o ich obsah. Žalobca ako veriteľ písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 11.11.2016 požičal žalovanému ako dlžníkovi sumu 124 000,00 Eur bezúročne. Splatnosť pôžičky bola dojednaná do 30.11.2017 jednorázovo. Žalovaný doposiaľ vrátil sumu 23 530,00 Eur. Z toho dôvodu sa žalobca obrátil na súd s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 5C/18/2019. Dňa 27.09.2019 doručil späťvzatie žaloby z dôvodu mimosúdnej dohody so žalovaným. V rovnaký deň bola tiež uzavretá predmetná dohoda. K procesnej obrane žalovaného žalobca uviedol, že pokiaľ mala byť pôžička vrátená bezodplatným prevodom nehnuteľnosti, nie je zrejmé, prečo bola časť v sume 23 530,00 Eur z jeho strany uhradená. Nebolo mu zrejmé, prečo na vrátenie pôžičky v sume 104 470,00 Eur by prevádzal žalovaný, ako aj E. F., teda osoba odlišná od dlžníka pôžičky, nehnuteľnosti v hodnote 169 836,00 Eur. Poukázal na e-mailovú komunikáciu zo dňa 27. a 28.03.2019 po uskutočnení darovania nehnuteľností, v ktorom mal E. F. odpovedať, že im banka nechce poskytnúť úver a žiada ešte kúsok času. V skutočnosti boli darovacie zmluvy k nehnuteľnostiam uzatvárané za účelom vyplatenia podielu na obchodnom majetku spoločnosti žalovaného, nakoľko vo februári 2019 prestal byť žalobca spoločníkom žalovaného. Z obsahu záväzku zmluvy o pôžičke nie
je možné, aby došlo k vráteniu peňazí z pôžičky prostredníctvom darovania nehnuteľností, nakoľko sa dlžník podľa zmluvy o pôžičke zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. Podľa žalobcu ostalo otázne, prečo by vo februári 2019 vyplácal žalovaný pôžičku formou darovacích zmlúv, v marci 2019 potvrdzoval svoj záväzok vrátiť peniaze a v septembri 2019 podpisoval vyhlásenie, že pôžičku splatí do 30.09.2020. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že zo strany žalobcu došlo k vzdaniu sa záložného práva, vzdaním sa záložného práva pohľadávka nezaniká. Založený veriteľ (žalobca) nevydal kvitanciu o splatení dlhu. Svojho záložného práva sa vzdal, pretože žalovaný mu písomne potvrdil, že pohľadávku uhradí do 30.09.2020. K vzdaniu sa záložného práva došlo v rovnaký deň ako bola spísaná dohoda. Medzi stranami sporu sa uskutočnilo jednanie priamo v rodinnom dome pána F. G. H. I. G. XXXX/XX, J., v dňoch 26.09.2019 a 27.09.2019. Podklady ku dohode, ktorá viedla k zastaveniu súdnych konaní pripravila advokátska kancelária Eckmann, s.r.o., pričom 26.09.2019 boli zaslané e-mailom. Na základe vypracovaných dokumentov žalobca a jeho manželka vypovedali plnú moc svojmu advokátovi a zobrali všetky tri žalobné návrhy späť. Žalovaný sa v spore bránil tým, že vyhlásenie zo dňa 27.09.2019 nemôže predstavovať titul, od ktorého by žalobca mohol odvodzovať reálny právny nárok. Predmetné vyhlásenie nespĺňalo náležitosti listiny o uznaní dlhu, pretože v ňom nebol uvedený zo strany žalovaného konkrétny dlh. Pokiaľ ide o označenie súdnych konaní pod sp.zn. 11C/22/2019 a 5C/18/2019 vedených na Okresnom súde Lučenec, v tejto časti sa jednalo o vyhlásenie žalobcu a nie žalovaného. Samotný žalobca obsah daného vyhlásenia vôbec neformuloval a nezúžil len na spoločnosť žalovaného, ale aj na akékoľvek záväzky a iné nároky vyplývajúce z akýchkoľvek zmluvných či mimozmluvných vzťahov. Spoločnosť žalovaného tiež nebola stranou sporu vedeného pod sp.zn. 11C/22/2019. Preto považoval predmetné vyhlásenie za absolútne neurčité a nezrozumiteľné. Uplatnenie akéhokoľvek nároku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016 považoval žalovaný za nedôvodné a v rozpore so zásadou o dobrých mravov. Predmetný vzťah zo zmluvy o pôžičke bol súčasťou ich vzájomnej spolupráce od roku 2016, kedy žalobca požiadal žalovaného o pomoc pri skupovaní pozemkov týkajúcich sa tzv. lesu H.. Na základe vzájomných rokovaní sa dohodli, že v pozícii kupujúcich uzatvoria s bývalými vlastníkmi lesu H. kúpnu zmluvu s tým, že nadobudnú predmetný les do podielového spoluvlastníctva každý približne o veľkosti 1/2 k celku a kúpnu cenu zaplatia rovným dielom. Avšak to len formálne, nakoľko celá kúpa bola reálne financovaná finančnými prostriedkami žalobcu. Preto sa dohodli, že žalobca poskytne žalovanému pôžičku podľa označenej zmluvy. Následne uzatvorili kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice spísanej JUDr. Jánom Šimom č. G. zo dňa 14.10.2016 v znení pokračujúcej notárskej zápisnice zo dňa 25.10.2019 a zo dňa 18.11.2019. Kúpna cena bola dohodnutá v celkovej výške 188 035,50 Eur s tým, že bude pomerne vyplatená predávajúcimi z notárskej úschovy. Strany sporu sa teda stali podielovými spoluvlastníkmi pozemkov v katastrálnom území H., každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 v časti pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, na ktoré pripadala výmera 184 233 m2 a žalovaný sa stal vlastníkom v časti pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a na LV č. XXX, na ktoré pripadala výmera 7 606 m2. Za tým účelom vložil žalovaný do notárskej úschovy časť kúpnej ceny, ktorá pripadala na jeho výmeru dňa 11.11.2016 v sume 94 017,75 Eur. V rovnaký deň na jeho bankový účet vložil žalobca sumu 124 000,00 Eur. Aby žalobca nadobudol právnu istotu, že nepríde o svoje peniaze, uzatvorili strany sporu zmluvu o pôžičke zo dňa 11.11.2016. Po ukončení vzájomnej spolupráce sa dohodli, že žalovaný predmetné pozemky bezodplatne prevedie do vlastníctva žalobcu darovacou zmluvou, ktorú podpísali dňa 13.02.2019, na základe ktorej žalovaný daroval žalobcovi celú svoju časť pozemkov v k.ú. H. a navyše mu daroval aj ďalšie pozemky, ktoré mal vo svojom vlastníctve v k.ú. E. a v k.ú. K. L.. Pozemky predtým boli darované v celkovej minimálnej hodnote 169 836,50 Eur. Preto žalobca sa domáha plnenia, na ktoré voči žalovanému nemá nárok a predstavuje to zjavné zneužitie práva. Žalobca ako záložný veriteľ písomným vyhlásením sa vzdal záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. E., ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol zapísaný Okresným úradom Poltár – katastrálny odbor pod č. M./XXXX. Predmetné záložné právo bolo zriadené k zabezpečeniu pohľadávky žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016. Je potom nelogické, že by žalobca dobrovoľne súhlasil s výmazom príslušného záložného práva, na ktorom predtým trval, ak by pohľadávka zo zmluvy o pôžičke v celej výške nezanikla. Tiež vo vzťahu k samotnému nároku zo zmluvy o pôžičke vzniesol námietku premlčania. Zmluvu o pôžičke považoval žalovaný tiež za zastretý právny úkon medzi sporovými stranami, v rámci ktorého boli predmetné finančné prostriedky použité na pomerné zaplatenie kúpnej ceny za príslušné pozemky podľa kúpnej zmluvy a to na účel ich spoločnej spolupráce. V skutočnosti išlo o súčasť komplexného právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktoré mali byť vysporiadané práve prostredníctvom zmienenej darovacej zmluvy zo dňa 13.02.2019.
2. Na predbežnom prejednaní sporu nebolo podľa § 151 ods. 2 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP sporné, že dňa 27.09.2019 bolo medzi sporovými stranami spísané vyhlásenie, v ktorom žalovaný vyhlásil, že je si vedomý svojho záväzku voči žalobcovi vo výške 100 470,00 Eur a tento sa zaväzuje v celej výške splatiť v termíne najneskôr do 30.09.2020, prípadne skôr v závislosti od ekonomickej situácie spoločnosti. Žalovaný súhlasil s tým, aby predmetné vyhlásenie slúžilo pre exekučné účely, ak nesplní záväzok v stanovenej lehote. Žalobca vyhlásil, že po splnení záväzku zo strany žalovaného bude považovať akékoľvek a všetky svoje peňažné nároky, či iné nároky vyplývajúce z akýchkoľvek zmluvných či mimozmluvných vzťahov voči žalovanému, ako aj voči fyzickej osobe E. F., nar. XX.XX.XXXX v celom rozsahu za uspokojené a vyrovnané vrátane tých, ktoré boli uplatňované v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 11C/22/2019 a pod sp.zn. 5C/18/2019. Splnením povinností zo strany žalovaného podľa obsahu tohto vyhlásenia zanikajú akékoľvek a všetky prípadné predchádzajúce záväzky žalovaného a fyzickej osoby E. F., nar. XX.XX.XXXX, voči účastníkom predmetného vyhlásenia fyzickým osobám – žalobcovi. Na konci predmetného vyhlásenia sa nachádzali podpisy sporových strán. Nebolo tiež sporné, že Okresný súd Lučenec v spore žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 100 470,00 Eur vydal pod sp.zn. 5C/18/2019 zo dňa 09.09.2019 platobný rozkaz. Uznesením pod sp.zn. 5C/18/2019 zo dňa 05.11.2019 bolo predmetné konanie zastavené. Nebolo tiež sporné, že Okresný súd Lučenec v konaní pod sp.zn. 11C/22/2019 zo dňa 18.09.2019 vydal vo veci žalobcu proti E. F., nar. XX.XX.XXXX platobný rozkaz o zaplatenie 75 000,00 Eur s príslušenstvom. Rovnako nebolo sporné, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením pod sp.zn. 15Co/160/2019 zo dňa 18.12.2019 pripustil späťvzatie žaloby a platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec pod č.k. 11C/22/2019-30 zo dňa 18.09.2019 zrušil a konanie zastavil. Súd na pojednávaní nepovažoval za sporné, že dňa 11.11.2016 poskytol vkladom hotovosti žalobca na účet žalovaného sumu 124 000,00 Eur. Z tejto zmluvy malo dôjsť k financovaniu skupovania nehnuteľností označovaných ako J. H. vo výške 94 017,75 Eur (porovnaj č. l. 76 druhá strana spisu v spojení s tvrdeniami žalobcu na pojednávaní). Súd z doplnenia skutkových tvrdení žalobcom rovnako v konaní nepovažoval za sporné s poukazom na § 151 ods. 1 CSP (výslovne nepopretie skutkových tvrdení protistrany), že žalobca sa dňa 27.09.2019 stretol s p. F. st. v dome pána F. st. v Lučenci, ktorý zavolal advokátovi N., aby poslal podklady na zastavenie procesov, a aby poslal zmluvu na predĺženie splatnosti 100 470,00 Eur, ktorý poslal na e-mail jeho manželky. Následne dokument vytlačili a podpísali. Vytlačili a podpísali sa aj doklady o zastavení konania. Záložného práva sa vzdal žalobca z dôvodu, že mu bolo pánom F. povedané, že ak má firma na katastri ťarchu, banka jej nepožičia peniaze. Súd z doplnenia skutkových tvrdení prostredníctvom konateľa žalovaného na pojednávaní zistil, že e-mail zo dňa 28.03.2019, v ktorom bol manželkou žalobcu žalovaný vyzvaný na splatenie sumy 100 470,00 Eur, písal pán F. st. bez pokynu žalovaného. Žalovaný v doplnení skutkových tvrdení na pojednávaní potvrdil, že pri spísaní vyhlásenia zo dňa 27.09.2019 bol prítomný pán F. st. a žalobca. Pokyn na spísanie uvedeného vyhlásenia dal pán F. B.. 3. V zmysle § 185 ods. 1 CSP je na rozhodnutí súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd pritom v zmysle § 191 ods. 1 CSP hodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom v spore prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, najmä na nariadenom pojednávaní. 4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie navrhnutými dôkazmi podľa § 185 ods. 1 CSP, z ktorých zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, ktorou požičal žalovanému sumu 124 000,00 Eur. Pôžička mala byť odovzdaná v deň podpisu zmluvy na bankový účet žalovaného. Pôžička bola dojednaná ako bezúročná, pričom splatnosť pôžičky bola dohodnutá jednorázovo, najneskôr do 30.11.2017 (dôkaz zmluva o pôžičke zo dňa 11.11.2016 č.l. 39). Žalovaný ako darca daroval žalobcovi ako obdarovanému nehnuteľnosti – pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území E., parcely registra C evidované na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X a parcely registra E evidované na mape určeného operátu s parcelným číslom XXXX/XX, XXXX/XXX, zapísané na LV č. XXXX, parcely registra C v katastrálnom území E. s parcelným číslom XXXX/XX, XXXX/XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, parcely registra E evidované na mape určeného operátu v katastrálnom území K. L. s parcelným číslom XXXX/XX, zapísané na LV č. XXX, parcely registra E evidované na mape určeného operátu o veľkosti podielu 11/14 v katastrálnom území H., s parcelným číslom XXXX/X, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, parcely registra E evidované na mape určeného operátu v katastrálnom území H., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/14, s parcelným číslom XXXX, zapísané na LV č. XXXX, parcely registra E evidované na mape určeného operátu v katastrálnom území H., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/28, s parcelným
číslom XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, pričom všetky listy vlastníctva sú vedené Okresným úradom Poltár – katastrálny odbor (darovacia zmluva zo dňa 12.02.2019, zavkladovaná v katastri nehnuteľností pod sp.zn. M./XX, č.l. 63 spisu). Žalobca ako záložný veriteľ uzatvoril so záložcom E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. O. P. XXX/X, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu, a to stavby – sklad PHM so súpisným číslom XXX postavenom na parcele CKN pod parcelným číslom XXX, garáže a dielne so súpisným číslom 524 postavenom na parcele CKN s parcelným číslom XXX a dielne a skladu G. so súpisným číslom 525 postavenom na parcele CKN s parcelným číslom XXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., zapísaným na LV č. XXXX, ktorým bola zabezpečená pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016 na sumu 124 000,00 Eur. V zmysle článku IV ods. 3 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že záložné právo zaniká okamihom splatenia celej pohľadávky alebo vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom. V zmysle odseku 4 predmetného článku zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že záložný veriteľ vydá po zániku záložného práva záložcovi bezodkladné písomné potvrdenie (vystaví kvitancie) o splatení zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke a zároveň podá návrh na výmaz záložného práva k záložným nehnuteľnostiam z katastra nehnuteľností, najneskôr však do piatich kalendárnych dní od vysporiadania všetkých záväzkov dlžníka vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke (zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01.02.2017, zavkladovaná pod č. M./XX, č.l. 200 spisu). Žalobca sa vzdal záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., a to stavbám definovaným v zmluve o zriadení záložného práva, ktorá bola zavkladovaná pod číslom M./ XXXX (vyhlásenie záložného veriteľa o vzdaní sa záložného práva zo dňa 27.09.2019, č.l. 202 spisu). Žalobca vzal podaním doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 27.09.2019 žalobu voči žalovanému o zaplatenie 100 470,00 Eur v celom rozsahu späť (Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 5C/18/2019 zo dňa 05.11.2019). Manželka žalobcu, z e-mailovej adresy Q., napísala E. F., na adresu F., dňa 27.03.2019, že do 31.03.2019 sa ešte musí zaplatiť 100 470,00 Eur. Ďalej v ňom bolo uvedené, že na základe tejto zmluvy mala byť do konca roka 2017 vrátená pôžička vo výške 124 000,00 Eur. Po poslednom rozhovore sa dohodli, že pôžička bude vrátená do 31.03.2019. E-mailom zo dňa 28.03.2019 E. F. odpísal, že mali sľúbený úver 50 000,00 Eur, ale nakoľko A. odišiel z firmy, nebol im schválený, pretože nastala veľká zmena v Obchodnom registri. Požiadali banku, ktorá nemá také prísne kritériá, ako má VÚB. Dnes im prišla žiadosť na schválenie. Schvaľovanie trvá cca. 3 týždne. Prosili ešte o kúsok času, pracujú na tom každý deň, ale urýchliť to nevedia. Z ich strany dohoda platí (e-mailová komunikácia na č.l. 139 spisu). 5. Žalovaný v častiach svojho doplnenia skutkových tvrdení priamo na pojednávaní viackrát odpovedal vyhýbavo s tým, že niektoré skutočnosti si nepamätal a niektoré skutočnosti si naopak pamätal. Pre súd je účelové tvrdenie žalovaného, ktorý si nevedel spomenúť, kde došlo k podpisovaniu vyhlásenia zo dňa 27.09.2019, keď si pritom pamätal, aké osoby boli pri tom prítomné. Tiež vierohodnosti jeho skutkových tvrdení nenasvedčovalo, keď si nepamätal, prečo spísal predmetné vyhlásenie zo dňa 27.09.2019 a následne uviedol, že to podpísal, aby mu boli „odblokované budovy“. Rovnako nevedel uviesť, koľko zo sumy 124 000,00 Eur bolo splatených na účet žalobcu, a nevedel uviesť, ako sa účtovne prejavila pôžička v účtovníctve jeho spoločnosti. 6. Podľa názoru súdu ostalo v konaní zo strany žalovaného nepreukázané, že sa so žalobcom dohodol na inom spôsobe urovnania ich vzťahov zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016, a to formou darovania nehnuteľností vyššie uvedenou darovacou zmluvou. Žalovaný v tomto smere okrem predloženia darovacej zmluvy neprodukoval žiaden iný pre súd relevantný dôkaz. Žalovaný pritom v spore nevedel súdu na pojednávaní presvedčivo objasniť, prečo, keď v čase podpísania vyhlásenia zo dňa 27.09.2019 už došlo k darovaniu nehnuteľností (13.02.2019), toto vyhlásenie vlastne podpísal. Žalovaný neobjasnil, aký bol titul tohto záväzku na zaplatenie 100 470 Eur, o ktorom vyhlásil, že ho eviduje a zaplatí v konkrétnej lehote. V nadväznosti na to zo súzvuku všetkých skutkových okolností vyplynulo, že malo podľa žalovaného dôjsť k „odblokovaniu“ nehnuteľností, ktoré boli zaťažené záložným právom v prospech žalobcu zo zmluvy o pôžičke. Obe sporové strany prišli s tvrdením, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva mala zabezpečovať predmetnú zmluvu o pôžičke medzi sporovými stranami. Hoci z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva však vyplynulo, že záložcom nebol záložný dlžník ale konateľ, resp. len fyzická osoba E. F. ml. Predmetná zmluva o zriadení záložného práva tak zrejme mala tvoriť zabezpečovací inštitút vo vzťahu k zmluve o pôžičke. Žalobca však kvitanciu nevydal. Právny poriadok pritom umožňuje, aby záložcom zo záložnej zmluvy bola osoba odlišná od záložného dlžníka.
7. K tomu sa pripája skutkový záver súdu, že pri uzatváraní vzájomných (viacerých) právnych vzťahov medzi sporovými stranami sa na strane žalovaného aktívne zapájal E. F. st., ktorý podľa názoru súdu mal na žalovaného vplyv pri dojednávaní vzájomných právnych vzťahov medzi sporovými stranami. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že podľa žalovaného vyhlásenie zo dňa 27.09.2019 dal spísať pán F. st, ktorý je blízkou osobou konateľa žalovaného. V týchto súvislostiach preto súd vyhodnotil aj emailovú komunikáciu zo dňa 28.03.2019. Súd sa nestotožnil len s jednoduchým tvrdením žalovaného na pojednávaní, že predmetný e-mail on nepísal, ale písal ho pán F. st. Hoci uvedený e-mail písal bez jeho pokynu, je zrejmé, že žalovaný sa v súvislostiach s uvedeným e-mailom oboznámil a netvrdil a nepreukázal v konaní, že uvedený e-mail zo strany pána F. st. predstavoval rozpor s obchodným vedením spoločnosti žalovaného a dištancuje sa od neho. Podľa názoru súdu, pokiaľ žalovaný prostredníctvom pána F. ml. postupoval v zmysle kooperácie s pánom F. st., je potrebné uvedené brať na zreteľ v priebehu celého právneho vzťahu medzi sporovými stranami. 8. Súd v zmysle § 153 ods. 2 CSP nepripustil ako dôkaz listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca na pojednávaní s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania. Podľa názoru súdu predmetné listinné dôkazy, ktoré boli predložené na pojednávaní, žalobca mal možnosť predložiť včas v lehote určenej mu súdom v rámci predbežného prejednania sporu. Podľa názoru súdu nešlo o dôkazy, ktoré by reagovali na skutkové zistenia v priebehu pojednávania, prípadne o dôkazy, ktoré nemohol žalobca predložiť skôr. Súd v spore nevykonal dôkaz výsluchom svedka JUDr. Ivana Eckmanna – advokáta, ktorý v priebehu sporu na začiatku zastupoval žalovaného. Hoci odôvodnenie výsluchu navrhovaného svedka malo podľa názoru súdu svoje zdôvodnenie, žalobca v spore k navrhovanému dôkazu nedoložil súhlas klienta s pozbavením povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť v zmysle § 23 Zákona o advokácii. Žalovaný v spore súhlas so zbavením mlčanlivosti nedal a nebola zo strany žalobcu ani daná požiadavka, aby si súd takýto súhlas od žalovaného vyžiadal. Zároveň súd poukazuje na § 23 ods. 3 Zákona o advokácii, v zmysle ktorého advokát je oprávnený zachovávať mlčanlivosť v prípade aj zbavenia tejto povinnosti, ak by uvedené bolo v neprospech klienta. Teda by bolo otázne, či by vôbec navrhovaný svedok vypovedal. Súd nevykonal dôkaz navrhovaným svedkom manželkou žalobcu pani Q. B. z dôvodu, že nebol jej výsluch potrebný pre zistenie skutkového stavu. Ostatné listinné dôkazy, ktoré boli predložené stranami sporu súd nevykonal z dôvodu, že pre zistenie skutkového stavu a jeho subsumpcie pod príslušné právne normy, ich súd nepovažoval za potrebné. Súd nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie notárskymi zápisnicami o kúpnych zmluvách, ktorými došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k lesu H. v prospech žalobcu a žalovaného. Pre súd mala výpovednú hodnotu darovacia zmluva, ktorá bola následne uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom. V rovnakých intenciách bola pre súd nepodstatná darovacia zmluva medzi žalobcom a E. F. ml. (nar. XX.XX.XXXX), ktorá bola zavkladovaná pod M./XXXX Okresným úradom Poltár – katastrálny odbor. Táto fyzická osoba nebola v pozícii dlžníka zo zmluvy o pôžičke a vystupovala iba v pozícii záložcu. Ďalšie listiny, ktoré predložil žalobca v spore boli pre súd z hľadiska hodnotenia skutkového stavu nadbytočné, pretože sa netýkali merita veci (viď. č.l. 140-168). Súd nevykonal tiež dôkazy výsluchom svedkov E. F. B. a J. I., ktorých navrhoval žalovaný, pretože žalobca tento dôkazný návrh zobral podaním pred pojednávaním späť (č. l. 214 spisu) 9. Súd pri rozhodnutí vychádzal z tohto záveru o skutkovom stave: Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 11.11.2016 zmluvu o pôžičke, ktorou prenechal žalovanému sumu 124 000 Eur. Pôžička bola dojednaná ako bezúročná, pričom splatnosť pôžičky bola dohodnutá jednorázovo, najneskôr do 30.11.2017. Z tejto zmluvy malo dôjsť k financovaniu skupovania nehnuteľností označovaných ako J. H. žalovaným vo výške 94 017,75 Eur. Žalobca ako záložný veriteľ uzatvoril so záložcom E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. O. P. XXX/X, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu zo dňa 1.2.2017, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor pod č. M./XX, a to k stavbám – sklad PHM so súpisným číslom XXX postavenom na parcele CKN pod parcelným číslom XXX, garáže a dielne so súpisným číslom XXX postavenom na parcele CKN s parcelným číslom XXX a dielne a skladu NTZ so súpisným číslom XXX postavenom na parcele CKN s parcelným číslom XXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., zapísaným na LV č. XXXX, ktorým bola zabezpečená pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016 na sumu 124 000,00 Eur. V zmysle článku IV ods. 3 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že záložné právo zaniká okamihom splatenia celej pohľadávky alebo vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom. V zmysle odseku 4 predmetného článku zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že záložný veriteľ vydá po zániku záložného práva záložcovi bezodkladné písomné potvrdenie (vystaví kvitanciu) o splatení zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke
a zároveň podá návrh na výmaz záložného práva k záložným nehnuteľnostiam z katastra nehnuteľností. Najneskôr však do piatich kalendárnych dní od vysporiadania všetkých záväzkov dlžníka vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke. Kvitanciu o splnení záväzku žalobca nevydal. Pri uzatváraní vzájomných (zjavne viacerých) právnych vzťahov medzi sporovými stranami sa na strane žalovaného aktívne zapájal E. F. st., ktorý mal na žalovaného vplyv pri dojednávaní vzájomných právnych vzťahov medzi sporovými stranami. Žalovaný ako darca daroval žalobcovi ako obdarovanému darovacou zmluvou zo dňa 12.02.2019 nehnuteľnosti – pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území E., parcely registra C evidované na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X a parcely registra E evidované na mape určeného operátu s parcelným číslom XXXX/XX, XXXX/XXX, zapísané na LV č. XXXX, parcely registra C v katastrálnom území E. s parcelným číslom XXXX/XX, XXXX/XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, parcely registra E evidované na mape určeného operátu v katastrálnom území K. L. s parcelným číslom XXXX/XX, zapísané na LV č. XXX, parcely registra E evidované na mape určeného operátu o veľkosti podielu 11/14 v katastrálnom území H., s parcelným číslom XXXX/X, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, parcely registra E evidované na mape určeného operátu v katastrálnom území H., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/14, s parcelným číslom XXXX, zapísané na LV č. XXXX, parcely registra E evidované na mape určeného operátu v katastrálnom území H., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/28, s parcelným číslom XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, pričom všetky listy vlastníctva sú vedené Okresným úradom Poltár – katastrálny odbor. Manželka žalobcu, z e-mailovej adresy Q., napísala E. F., na adresu F., dňa 27.03.2019, že do 31.03.2019 sa ešte musí zaplatiť 100 470,00 Eur. Na základe tejto zmluvy mala byť do konca roka 2017 vrátená pôžička vo výške 124 000,00 Eur, po poslednom rozhovore sa dohodli, že pôžička bude vrátená do 31.03.2019. Na to e-mailom zo dňa 28.03.2019 E. F. st. odpísal, že mali sľúbený úver 50 000,00 Eur, ale nakoľko A. odišiel z firmy, nebol im schválený, pretože nastala veľká zmena v obchodnom registri. Požiadali banku, ktorá nemá také prísne kritériá, ako má VÚB. Dnes im prišla žiadosť na schválenie. Schvaľovanie trvá cca. 3 týždne. Prosili ešte o kúsok času, pracujú na tom každý deň, ale urýchliť to nevedia. Z ich strany dohoda platí. Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou pôžičky, podal žalobca na Okresný súd Lučenec proti žalovanému žalobu o zaplatenie 100 470,00 Eur, pričom súd vydal pod sp.zn. 5C/18/2019 zo dňa 09.09.2019 platobný rozkaz. Uznesením pod sp.zn. 5C/18/2019 zo dňa 05.11.2019 bolo predmetné konanie zastavené, pre späťvzatie žaloby zo strany žalobcu zo dňa 27.09.2019. V rovnaký deň, ako bolo spísané späťvzatie predmetnej žaloby, sa žalobca vzdal záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., a to k stavbám definovaným v zmluve o zriadení záložného práva, ktorá bola zavkladovaná pod číslom M./XXXX. Rovnako dňa 27.09.2019 bolo medzi sporovými stranami spísané vyhlásenie, v ktorom žalovaný vyhlásil, že je si vedomý svojho záväzku voči žalobcovi vo výške 100 470,00 Eur a tento sa zaväzuje v celej výške splatiť v termíne najneskôr do 30.09.2020, prípadne skôr v závislosti od ekonomickej situácie spoločnosti. Žalovaný súhlasil s tým, že aby predmetné vyhlásenie slúžilo pre exekučné účely, ak nesplní záväzok v stanovenej lehote. Žalobca vyhlásil, že po splnení záväzku zo strany žalovaného bude považovať akékoľvek a všetky svoje peňažné nároky, či iné nároky vyplývajúce z akýchkoľvek zmluvných či mimozmluvných vzťahov voči žalovanému, ako aj voči fyzickej osobe E. F., nar. XX.XX.XXXX v celom rozsahu za uspokojené a vyrovnané vrátane tých, ktoré boli uplatňované v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 11C/22/2019 a pod sp.zn. 5C/18/2019. Splnením povinností zo strany žalovaného podľa obsahu tohto vyhlásenia zanikajú akékoľvek a všetky prípadné predchádzajúce záväzky žalovaného a fyzickej osoby E. F., nar. XX.XX.XXXX, voči účastníkom predmetného vyhlásenia fyzickým osobám – žalobcovi. Spísanie uvedených listín zo dňa 27.09.2019 prebehlo tak, že žalobca sa stretol s p. F. st. v dome pána F. B., ktorý zavolal advokátovi N., aby poslal podklady na zastavenie procesov, a aby poslal zmluvu na predĺženie splatnosti 100 470,00 Eur. Následne dokument vytlačili a podpísali. Vytlačili a podpísali sa aj doklady o zastavení konania. Záložného práva sa vzdal žalobca z dôvodu, že mu bolo pánom F. povedané, že ak má firma na katastri ťarchu, banka jej nepožičia peniaze. Pri spísaní vyhlásenia zo dňa 27.09.2019 bol prítomný pán F. st., žalovaný a žalobca. Pokyn na spísanie uvedeného vyhlásenia dal pán F. B.. 10. Súd subsumoval zistený skutkový stav pod ustanovenie § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu o pôžičke. Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí (aj zastupiteľných, najmä peniaze), ktoré prechádzajú do vlastníctva dlžníka a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke
predstavuje reálny kontrakt, pre ktorý nepostačuje len uzavretie zmluvy, ale záväzkový vzťah vzniká až reálnym odovzdaním vecí v prospech dlžníka. 11. Súd považoval za preukázané, že žalobca prenechal žalovanému peniaze v sume 124 000 Eur vkladom na účet na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016. Žalovaný dlžník sa v zmluve o pôžičke zaviazal odovzdané peniaze vrátiť bez úroku v lehote do 30.11.2017. Dôvod poskytnutia pôžičky nebol v písomnej zmluve o pôžičke definovaný. Podľa tvrdení žalobcu mu žalovaný nevrátil peniaze zo zmluvy o pôžičke v sume 100 470 Eur včas, pričom suma 23 530 Eur mala byť žalobcovi vrátená. Žalovaný na rozdiel od iných dlžníkov pri sporoch o vrátenie pôžičky nenamietal, že vrátil sumu vyššiu, ako tvrdil žalobca, prípadne, že vrátil pôžičku celú alebo nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí. Tvrdil, že záväzok zo zmluvy o pôžičke zanikol darovaním nehnuteľností, resp. že zmluva o pôžičke bola zastretým právnym úkonom podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. In eventum namietol premlčanie predmetného záväzku, ktoré malo nastať vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka od 1.12.2020. Žalobca však v spore tvrdil a predložil vyhlásenie zo dňa 27.09.2019, podľa ktorého mal žalovaný podľa žalobcu uznať dlh podľa § 558 Občianskeho zákonníka, prípadne v zmysle slobodnej vôle účastníkov právnych vzťahov malo dôjsť k zmene tohto záväzku. 12. Pre rozhodnutie sporu tak bolo kľúčové právne posúdenie vyhlásenia zo dňa 27.09.2019. Pre výklad uvedeného právneho úkonu je potrebné objasniť, že pozostávalo z viacerých odsekov, ktoré na seba logicky nadväzovali. Prvá časť predstavovala vyhlásenie dlžníka a druhá časť vyhlásenie veriteľa. Celý dokument bol však zavŕšený podpismi oboch sporových strán. Teda podpisy sa nenachádzali osobitne pod vyhlásením konkrétneho účastníka vyhlásenia. 13. Súd dospel k záveru, že vyhlásenie žalovaného nebolo možné subsumovať pod uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) je na platnosť uznania dlhu potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Na to, aby písomné uznanie práva dlžníkom malo právne dôsledky (t.j. dôsledky v podobe prerušenia premlčania), je potrebné, aby došlo k uznaniu práva čo do dôvodu, ako aj čo do výšky. Ak ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť síce tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní dlhu výslovný odkaz. Taktiež dôvod uznania dlhu nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne. Výška dlhu však musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 1/2007 zo dňa 27.03.2008). Dôvod dlhu musí byť vymedzený tak, aby bol objektívne pochopiteľný a nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo/169/2022 zo dňa 29.11.2023). Identifikácia právneho titulu dlhu sa považuje za nejasnú, ak by išlo o všeobecný odkaz na právny vzťah, z ktorého vyplývajú účastníkom viaceré práva a povinnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/305/2008 zo dňa 07.12.2009). Výkladom prejavu vôle dlžníka podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné dotvárať písomný prejav dlžníka, pričom prejav dlžníka o uznaní dlhu musí byť poznateľný nie len medzi zmluvnými stranami, ale aj vo vzťahu k tretím osobám (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/4052/2013, 33Cdo/447/12). 14. Z obsahu textu spornej listiny podľa názoru súdu nebolo možné výkladom prejavu vôle žalovaného vyvodiť dôvod dlhu, ktorý mal záujem uznať a ani samotný uznávací prejav žalovaného. Vo vyhlásení absentoval (právny) dôvod dlhu. Uvedenie vedomosti o záväzku v konkrétnej výške samo o sebe nenahrádza zákonom požadované vyhlásenie, že dlžník uznáva dlh z konkrétneho, prípadne textom vyvoditeľného dôvodu. Pre súd bolo pri hľadaní naplnenia hypotézy § 558 Občianskeho zákonníka dôležité, že ide o jednostranný právny úkon – vyhlásenie dlžníka a nie o dohodu zmluvných strán o uznaní záväzku dlžníkom. Preto súd pri výklade nejasného prejavu vôle o dôvode dlhu nemohol tento prejav vôle nahrádzať už vôľou žalobcu ako veriteľa, o ktorý dlh vlastne malo ísť s poukazom na súdne spory. Vo vyhlásení boli dokonca uvedené dva súdne spory. Okrem žalovaného aj voči fyzickej osobe E. F. ml. Uznanie záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka má pre dlžníka vážne právne následky, ktoré spôsobujú nielen pretrhnutie plynutia premlčacej lehoty, ale presun dôkazného bremena v spore na dlžníka o tom, že dlh ktorý uznal nevznikol, prípadne zanikol. Z toho dôvodu súd pri výklade prejavu vôle žalovaného v intenciách § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemohol pre naplnenie hypotézy § 558 Občianskeho zákonníka vyložiť prejav jeho vôle extenzívne v jeho neprospech.
15. Pri výklade prejavu vôle žalovaného pre súd vyvstala otázka, prečo potom žalovaný vôbec urobil predmetné vyhlásenie, s akým cieľom a aká bola skutočná vôľa žalovaného a žalobcu na uvedenom vyhlásení. Keďže vyhlásenie oboch strán sporu bolo spísané na jednej listine a zavŕšené ich podpismi na úplnom konci textu, ako konsenzuálny dvojstranný právny úkon. Súd sa preto rešpektujúc zásadu iura novit curia (súd právo pozná) zaoberal v spore interpretáciou vyhlásenia strán sporu ako celku. Súd aplikoval výkladové metódy podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon urobený slovami je potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 16. Súd sa zameral pri výklade prejavu vôle v prvom rade na to, či z obsahu vyhlásenia strán sporu je možné stotožniť vyhlásenie dlžníka o evidencii záväzku so záväzkom zo zmluvy o pôžičke, ako to tvrdil žalobca v spore. Na rozdiel od žalovaného, ktorý netvrdil, že evidoval iný záväzok v danej výške. 17. Základným princípom výkladu právneho úkonu, najmä zmluvy (dohody), ktorej výklad umožňuje dovodzovať tak platnosť, ako aj neplatnosť, je priorita výkladu v prospech platnosti právneho úkonu (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo/2531/2005, prípadne Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 625/03). Pri výklade právneho úkonu je potrebné brať tiež na zreteľ účel konajúceho a dodržiavanie základných zásad súkromnoprávnych vzťahov, akými sú ochrana dobrej viery a zásady pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať). Súd tak na výklad sporného vyhlásenia nazeral optikou, či možno prejav vôle sporových strán považovať za natoľko určitý, aby bol platný a predstavoval v právnych vzťahoch sporových strán nimi skutočne zamýšľané právne následky. Dbajúc na to, že určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. 18. Z jazykového vyjadrenia právneho úkonu (z hľadiska možného významu použitých pojmov) písomný prejav vôle žalovaného predstavovalo vyhlásenie o tom, že si je vedomý voči žalobcovi svojho záväzku v sume 100 470 Eur, ktorý sa zaväzuje zaplatiť v lehote do 30.09.2020. Na to žalobca vyhlásil, že ak k tomu zo strany žalovaného dôjde bude považovať akékoľvek nároky z akýchkoľvek zmluvných či mimozmluvných vzťahov voči žalovanému, ako aj fyzickej osobe E. F. ml. v celom rozsahu za uspokojené a vyrovnané, vrátane tých, ktoré sú vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 11C/22/2019 a 5C/18/2019. 19. Z logického hľadiska (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov) súd vyvodil, že predmetné vyhlásenie žalovaného sa zjavne vzťahovalo aj k zmluve o pôžičke zo dňa 11.11.2016, pretože sa o jej vrátenie viedlo súdne konanie, ktoré bolo spomenuté v texte vyhlásenia zo strany žalobcu (5C/18/2019). 20. Zo systematického hľadiska (radenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu) na seba tieto skutočnosti nadväzovali a podpisom oboch strán sporu na konci celého textu boli oboma stranami sporu stotožnené. 21. Pri výklade vôle by bolo absurdné vychádzať pri posudzovaní platnosti prejavenej vôle účastníkov z toho, že zmluvné strany sa správali nelogicky pri uzavretí zmluvy (najmä žalovaný). Je nevyhnutné vždy dôsledne reflektovať aj ďalšie okolnosti, ktoré súviseli, resp. sprevádzali správanie účastníkov v predkontraktačnom období, najmä potom pri uzatvorení zmluvy. Uvedenou optikou logiky je potrebné pozerať tiež na správanie účastníkov a pochopiť ich stimul, pohnútky, ktoré ich viedli k predmetnému zmluvnému rokovaniu, ktoré po formálnej právnej stránke nakoniec vyústilo v uzavretie zmluvy (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/4065/2010). Tu súd dáva do pozornosti časovú os uzatvárania rôznych právnych úkonov medzi sporovými stranami, ktoré na seba nadväzovali a mali vplyv pre stotožnenie záväzku žalovaného. Darovacia zmluva k nehnuteľnostiam, ktorou malo dôjsť podľa žalovaného k splneniu záväzku zo zmluvy o pôžičke bola uzavretá dňa 13.02.2019. Ak tomu tak malo byť, bolo nelogické, že E. F. st. (ktorý mal vplyv v právnom vzťahu medzi sporovými stranami a vystupoval popri žalovanom) manželke žalobcu, emailom zo dňa 28.03.2019 odpísal, že z ich strany dohoda platí, len majú problémy s úverom zo strany banky. Keďže k tomu nedošlo a prichádzalo do úvahy premlčanie pohľadávky, domáhal sa potom žalobca na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 5C/18/2019 zaplatenia nároku zo zmluvy o pôžičke. Na to spoločne reagovali strany sporu spísaním sporného vyhlásenia v dome E. F. st. dňa 27.09.2019. V rovnaký deň tam spísal žalobca späťvzatie žaloby o zaplatenie žalovanej pohľadávky voči žalovanému (5C/18/2019) ako aj pohľadávky voči E. F. E.. vedenej na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 11C/22/2019 a vzdal sa záložného práva k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve E. F. ml., ktoré pohľadávku žalobcu zo zmluvy o pôžičke malo zabezpečovať. Logicky tak právne úkony spísané dňa 27.09.2019 v dome blízkej osoby konateľa žalovaného znamenali, že vôľou strán sporu bolo ukončiť súdny spor o zaplatenie zmluvy o pôžičke, vymazať ťarchy na nehnuteľnostiach, ktoré ich mali zabezpečovať, a to zjavne pre žalovaným a E. F. st. tvrdené skutočnosti, že so zaťaženými nehnuteľnosťami im banka neposkytne úver pre vrátenie pôžičky. Logicky vyvoditeľným a pochopiteľným dôvodom prejavu vôle strán sporu a najmä potom bolo, že žalobca uskutočnil tieto úkony za podmienky úpravy splatnosti vrátenia pôžičky do 30.09.2020. Inak by podľa názoru súdu bolo nelogické správanie žalobcu, aby zobral pôvodnú žalobu o zaplatenie zostatku pôžičky voči žalovanému späť, keď stratil zabezpečenie svojho záväzku, a hrozilo počnúc dňom 01.12.2020 premlčanie jeho nároku. Rovnako nelogické a v rozpore s odbornou starostlivosťou žalovaného pri obchodnom vedení spoločnosti by bolo, že spísal vyhlásenie napriek tomu, že pol roka predtým malo dôjsť podľa neho k splneniu záväzku darovaním nehnuteľností v prospech žalobcu. Súd tak nadobudol dostatočné presvedčenie, že predmetné nehnuteľnosti nemohli skutočne smerovať k vyplateniu žalobcu zo zmluvy o pôžičke. Inak by asi obsah vyhlásenia bol pravdepodobne iný, smerujúci k ukončeniu záväzku zo zmluvy o pôžičke. 22. V tejto súvislosti súd prisvedčil právnej argumentácii žalobcu, že záväzok zo zmluvy o peňažnej pôžičke nemôže byť bez ďalšieho (napr. zmeny záväzku, urovnania) podľa § 657 Občianskeho zákonníka splnený darovaním nehnuteľností, ale vrátením veci rovnakého druhu – peniazmi. Plnenie zo strany žalovaného preto vôbec nemohlo predstavovať plnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke. 23. Pri výklade prejavu vôle súd zobral do úvahy, že vyhlásenie malo byť spracované osobou blízkou konateľovi žalovaného, ktorý mal vplyv pri dojednaní právnych vzťahov a vystupoval v prospech žalovaného (E. F. st.) Podľa Ústavného súdu SR, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, zdá sa byť spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosť tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Rozumným sa preto zdá postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacero možných výkladov, musí sám preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 19.06.2008). V zmysle interpretačného pravidla uvedenej judikatúry preto súd vykladal nejasný prejav vôle žalovaného o dôvode záväzku vo vyhlásení v jeho neprospech, pretože predmetné vyhlásenie bolo spísané a pripravené z jeho strany, aj keď nie priamo žalovaným. Žalovaný tak nemohol mať prospech z vlastného nedostatočne vyjadreného prejavu vôle vo vyhlásení, či to už urobil vedome alebo nevedome. 24. Z uvedených dôvodov bolo potrebné poskytnúť ochranu v spore žalobcovi, ktorý uskutočnil všetky úkony dňa 27.09.2019 v dôvere v určitý protistranou prezentovaný skutkový stav. Žalovaný, ktorý vyvolal určité konanie, sa nesmie ex post dovolávať vád tohto úkonu, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb pri akomkoľvek sociálnom styku s nimi je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti (pozri rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 3/06). 25. Nejasne vyjadrená vôľa žalovaného vo vyhlásení o aký záväzok sa malo presne jednať, keď bola určená jeho výška, neznamenala, že zistenie existencie a dôvodu tohto záväzku pomocou výkladových metód bolo v rozpore s jazykovým prejavom. Najmä, keď pomocou vyššie vykonaného výkladu bol právny dôvod záväzku, o ktorom mal žalovaný vo vyhlásení vedomosť, dostatočne zistiteľný aj pre tretie osoby. Samozrejme pri skúmaní komplexnosti sledu právnych úkonov, vykonaných najmä dňa 27.09.2019. Výklad teda len ozrejmil tento nedostatok. Platí, že použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci po vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich dojednania (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/447/2012). Právny úkon je totiž neurčitý len vtedy, ak zrozumiteľne vyjadrený obsah má také vecné nedostatky, že ich nie je možné preklenúť ani s použitím interpretačných pravidiel podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1241/2011). 26. Súd preto vyhlásenie zo dňa 27.09.2019 posúdil ako dohodu strán sporu o zmene obsahu záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016 podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka (kumulatívnu
nováciu), ktorou sa zmenila splatnosť pôžičky do 30.09.2020. V časti vyhlásenia veriteľa išlo o prejav vôle podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorou v prípade, ak dôjde k splneniu dlhu z pôžičky, sa žalobca vzdá akýchkoľvek nárokov voči žalovanému, či už zmluvných alebo mimozmluvných. Keďže žaloba bola na upomínacom konaní podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka (dňa 04.08.2023), námietka premlčania zo strany žalovaného nebola dôvodná. Na základe toho je žalovaný povinný zaplatiť v spore uplatnený zostatok pôžičky. Vzhľadom na to súd podanej žalobe vyhovel. 27. Súd sa nestotožnil s tým, že zmluva o pôžičke bola zastretý právny úkon podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože to zjavne nezodpovedalo vôli strán sporu. Svedčalo o tom aj ich následné správanie pri spisovaní právnych úkonov dňa 27.09.2019. Žalovaný v spore tiež ani súdu nevedel dostatočne určito uviesť, aký disimulovaný právny úkon mal byť zmluvou o pôžičke simulovaný. Nebolo možné zo strany súdu posúdiť náležitosti akého iného právneho úkonu mali podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka splnené. Nad rámec toho v zmluve o pôžičke nebolo vyjadrené, že bola poskytnutá za účelom skupovania nehnuteľností pre žalobcu. Nebolo v spore ani tvrdené a preukázané, že žalobca udelil žalovanému plnomocenstvo smerujúce k obstaraniu určitej veci podľa § 724 Občianskeho zákonníka (príkazná zmluva), prípadne boli splnené podmienky podľa § 733 Občianskeho zákonníka (zmluva o obstaraní veci, z hľadiska odplaty za obstaranie). Argumentácia žalovaného v tomto smere neobstojí, pretože žalovaný v spore okrem iného uvádzal, že záväzok zo zmluvy o pôžičke splnil darovaním nehnuteľností. Ak by ale zmluva o pôžičke bola simulovaný právny úkon, tak by záväzok vrátiť pôžičku nikdy nevznikol. Žalovaný tak bolo v procesnej obrane nekonzistentný. 28. Ostatné skutočnosti, ktorými strany v spore argumentovali, neboli pre súd z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné a netýkali sa merita veci. 29. V súvislosti s plnením záväzku sa žalovaný dostal do omeškania. V deň nasledujúci po dni splatnosti pohľadávky (30.09.2020), t. j. od 01.10.2020. Žalobcovi tak ako veriteľovi vzniklo právo v súvislosti s omeškaním žalovaného podľa § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. požadovať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej sumy až do zaplatenia od okamihu omeškania. 30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol v časti uplatnenej žaloby úspešný v celom rozsahu. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.