Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec VK-10Nt/6/2022 6222010076 03. 06. 2024 JUDr. Ján Šulgan ECLI:SK:OSLC:2024:6222010076.8
Uznesenie Okresný súd Lučenec, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Šulgana a prísediacich Ivana Krahuleca a Mgr. Jaroslava Kladivíka, na verejnom zasadnutí dňa 03. júna 2024 v trestnej veci odsúdeného G. H., U.. XX. XX. XXXX v R. R., trvale bytom H. L., t. č. ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, o návrhu na povolenie obnovy konania sp. zn. 3T/63/2018, takto rozhodol: Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania z a m i e t a z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa § 394 Tr. por. odôvodnenie: Okresný súd Lučenec rozsudkom zo dňa 05. 11. 2018 sp. zn. 3T/63/2018-159 uznal odsúdeného G. H. vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na 3 roky. Uznesením sp. zn. 3T/63/2018-296 zo dňa 13.09.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Tos/105/2021 zo dňa 21.10.2021 okresný súd rozhodol o premene trestu. Dňa 14. 04. 2022 doručil odsúdený tunajšiemu súdu návrh na povolenie obnovy konania. Prvostupňový súd dňa 19.12.2012 uznesením návrh zamietol. Odvolací súd uznesením sp. zn. 5Tos/31/2023 zo dňa 09.05.2022 rozhodnutie zrušil a vrátil na nové konanie. Odsúdený uviedol, že to zobral na seba za R. a bratranca M.. Na polícií vypovedal pod nátlakom, musel sa priznať k tomu, čo neurobil, dostal aj po ušiach. Žije s R. bývalou družkou, myslí si, že majú preto zlý vzťah. Súd vypočul navrhnutého svedka Y. R., ktorý uviedol, že mal na slobode s odsúdeným dobrý vzťah. On telefón nevzal, zobral ho odsúdený, aj ho predal. Telefón bol zobratý synovi jednej Rómky, videl ju na polícii. Ten chlapec na polícii ukázal na odsúdeného, že on mu ukradol telefón. Nevie, či ten chlapec bol normálny. Boli tam traja: on, odsúdený a M.. Za neho nemusel nič brať na seba. E. Š. a G. Č. nepozná (po ozrejmení uviedol, že ide o druha jeho sesternice, ktorého pozná pod menom G.), nevie o tom, že by tam boli, nikto iný tam nebol. Na polícií vypovedal pravdu, nikto ho nenútil, aby vypovedal proti H., nemal dôvod, boli kamaráti. Policajti ho nebili, nevyhrážali sa mu, nemali prečo. Pamätá sa, že odsúdený musel čupieť nad stoličkou, policajt sa ho pýtal, či chce dostať bielym alebo čiernym pelendrekom. Súd vypočul aj svedkov, príslušníkov Policajného zboru, k okolnostiam výsluchu svedka M., svedkovia si už obsah výpovede nepamätali, avšak svedok Š.F. uviedol, že pokiaľ vyťažoval svedka a protokol o podaní vysvetlenia podpísal, trvá na totožnosti obsahu výpovede s protokolom. Ďalších navrhnutých svedkov sa nepodarilo zabezpečiť. Osoby Č. a Š. sa nepodarilo stotožniť a ani nájsť na uvedených adresách. Svedka M. ÚVTOS nepredviedlo a svedok po prepustení odišiel do zahraničia, kde je vo väzbe. Podľa § 394 ods.1 a 5 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin. Súd dospel k záveru, že neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.. Neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe v pôvodnom konaní. Tvrdenie svedka nič nové neprinieslo. Svedok výslovne vylúčil, že pri skutku boli aj iní (navrhnutí svedkovia). V tejto súvislosti je pre súd zarážajúce, že odsúdený na 1. verejnom zasadnutí žiadal predvolať svedka Š. a na ďalšom zasadnutí už tvrdil, že pri tom bol aj Č.. Túto skutočnosť však v prípravnom konaní nepotvrdil ani on, ani žiaden z vypočutých svedkov. Povinnosťou odsúdeného bolo označiť navrhnutých svedkov. Súd napriek pochybnostiam k tvrdeniu odsúdeného o prítomnosti svedkov na mieste činu sa ich pokúsil predvolať cestou policajného zboru, avšak bolo zistené, že takéto osoby sa na uvedených adresách nevyskytujú. Vzhľadom k pôvodným výpovediam svedkov, poškodeného a odsúdeného v prípravnom konaní súd dospel k záveru, že tieto osoby na mieste činu neboli a boli by schopné maximálne reprodukovať sprostredkované informácie. Poškodený v prípravnom konaní jednoznačne opoznal osobu, ktorá mu odcudzila telefón - G. H.. Súd má výhrady k spôsobe vedenia výsluchu odsúdeného (ak je tvrdenie pravdivé), no na druhej strane mu nie je známe, prečo túto skutočnosť neoznámil inšpekcií ministerstva vnútra, resp. prokuratúre. Od výsluchu až po konanie o premene trestu mal na to dostatočný časový priestor. Neexistuje žiadne rozhodnutie, že polícia postupovala nezákonne. Taktiež súd nepovažuje za logické, aby policajt hrozbami nútil odsúdeného k priznaniu, keď ten tvrdil, že sa priznal, aby zobral trestný čin na seba. Pokiaľ sa tak rozhodol, jeho priznanie (aj keď nepravdivé) by bolo dobrovoľné a nebolo potrebné mu ničím hroziť. Z pôvodného konania jednoznačne vyplýva, že osobou, ktorá mobil predala je práve osoba odsúdeného. Odsúdený ani nevedel za koho mal vziať vinu na seba, uviedol, že za R. a M., obhajca uviedol, že za R., pričom telefón mala odcudziť jedna osoba. V prípravnom konaní svedok M. uviedol, že osobou, ktorá odcudzila mobil bola práve osoba odsúdeného. Svedok M. však nevypovedal v procesnom postavení svedka a napriek výsluchu príslušníkov Policajného zboru súd rozhodol, že na obsah protokolu neprihliadne. Svedok Š. síce uviedol, že si za obsahom protokolu stojí, avšak z dôvodu odstupu času si na výsluch a najmä jeho obsah nepamätá. Súd síce tvrdenie svedka Š. nespochybňuje, avšak nemá vierohodne nahradený obsah protokolu (výsluch M.) priamou reprodukciou obsahu výsluchu od svedka Š.. Napriek uvedenému však súd nevzhliadol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povoliť obnovu konania. Obhajca podrobne a vyčerpávajúco objasnil ako mali postupovať orgány činné v trestnom konaní, aby zabezpečili prítomnosť odsúdeného na hlavnom pojednávaní. V tomto štádiu konania súdu neprináleží hodnotiť obhajobu a použitie opravných prostriedkov v konaní proti ušlému zo strany pôvodného obhajcu. Odsúdený bol poučený o povinnosti oznámiť zmenu bydliska a adresy na doručovanie. O trestnom stíhaní bol upovedomený. Súd tak na rozdiel od obhajoby nepovažuje neúčasť odsúdeného na hlavnom pojednávaní za skutočnosť spôsobilú na obnovu konania. V súlade so zákonom sa viedlo konanie proti ušlému, pretože odsúdený bez toho, aby príslušným orgánom niečo oznámil, odišiel do zahraničia, čo možno považovať za snahu o vyhýbanie sa trestnému stíhaniu. Odsúdený nevyužil svoje právo podľa § 362 ods. 1 Tr. por. a nepožiadal o opätovné prejednanie svojej veci, z čoho súd vyvodzuje záver, že s pôvodným rezultátom bol spokojný. Problém nastal až po premene trestu, s ktorou nesúhlasil. Súd ani v tomto smere nevzhliadol žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce povoliť obnovu konania. Súd tak konštatuje, že neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že v súlade s ustanovením § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní od oznámenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu.