Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 0er/1331/2002 6602896411 20. 05. 2024 JUDr. Dušan Kucbel ECLI:SK:OSLC:2024:6602896411.3
Uznesenie Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: A. B., C., IČO: 35 776 005, so sídlom D. XX, XXX XX E. proti povinnému: C. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., o vymoženie 7.749,92 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom (predtým súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Frantom, ktorý ju viedol pod sp.zn. EX 47/2002), so sídlom Exekútorského úradu: Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, pod sp. zn. EX 11047/2002, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.:XXX/XXXX/XXXX-XX zo dňa 06.04.2021, takto rozhodol: Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.:XXX/XXXX/XXXX-XX zo dňa 06.04.2021 s a z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.05.2002, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 29.05.2002, domáhal voči povinnému vymoženia 7.749,92 Eur (233.474,- Sk) s príslušenstvom, na podklade exekučných titulov –Rozhodnutie č. 200-10-4105/99-1-2023 zo dňa 24.11.1999, Rozhodnutie č. 200-10-4105/99-1-224 zo dňa 24.11.1999, Rozhodnutie č. 200-10-4105/99-1-225 zo dňa 24.11.1999, Rozhodnutie č. 200-10-4105/99-1-226 zo dňa 24.11.1999, Rozhodnutie č. 200-10-4105/99-1-227 zo dňa 24.11.1999, platobný výmer č. 200-6-4220/99-1-27 zo dňa 10.06.1999 a platobný výmer č. 200-6-4220/99-1-28 zo dňa 10.06.1999. 2. Poverením č. 5606 017955 zo dňa 04.06.2002 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupa (nástupca JUDr. Juraja Frantu), ktorý ju vedie pod sp. zn. G. XXXXX/XXXX. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené do vlastných rúk dňa 06.06.2002. 3. Dňa 30.07.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), keďže odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (dňa 06.06.2002) uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Súdny exekútor vyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa vzoru zverejneného Slovenskou komorou exekútorov (§ 5 ods. 1, 2 ZoUNEK). 4. Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený námietky s odôvodnením, že v predmetnom exekučnom konaní nebol daný dôvod na zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK, nakoľko nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) daného zákona. Oprávnený uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní sú vymáhané pohľadávky, v ktorých došlo k ich prekludovaniu, resp. prekludovaniu práva ich vymáhať, čo zakladá povinnosť súdu ex offo rozhodnúť o zastavení starej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Na základe uvedeného išlo o splnenie podmienky pre predĺženie rozhodnej doby podľa §
4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK. Oprávnený mal na základe vyššie uvedeného za to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom. 5. O námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie rozhodol súd konajúci prostredníctvom povereného vyššieho súdneho úradníka uznesením č.k.:0Er/1331/2002-47 zo dňa 06.04.2021 tak, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol. 6. Svoje rozhodnutie oprel o výkladové usmernenie k ZoUNEK, ktoré je zverejnené na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, a v zmysle ktorého, ak pred účinnosťou ZoUNEK existuje alebo existoval dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a nadobudnutím účinnosti ZoUNEK vznikol dôvod na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1 písm. a) alebo tento dôvod vznikol po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK a k uvedenému okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekúcie, stará exekúcia sa zastavuje ex lege k 01.01.2020 podľa ZoUNEK. Zároveň uviedol, že hoci bol súdu v roku 2019 zo strany oprávneného predložený podnet na preskúmanie preklúzie vymáhanej pohľadávky, o ktorom tunajší súd nerozhodol, táto skutočnosť nepredstavuje relatívnu výnimku, v dôsledku ktorej by sa predĺžila rozhodná doba podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, tzn. že uvedené ustanovenie sa nemôže aplikovať v prípade návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, pretože ak aj oprávnený má za to, že stará exekúcia sa má zastaviť, použitie výnimky by viedlo k úplne nelogického výkladu. Výklad ad absurdum je potrebné vždy odmietnuť. 7. Dňa 27.04.2021 bolo súdu doručené podanie oprávneného označené ako „Sťažnosť proti uzneseniu“, ktorým oprávnený žiada uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom č.k.:0Er/1331/2002-47 zo dňa 06.04.2021 zrušiť a námietkam proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie vyhovieť. Oprávnený vo svojej sťažnosti uviedol, že s dôvodmi zamietnutia námietok nesúhlasí a má za to, že vyššie uvedený právny záver o uplynutí rozhodnej doby a aplikovaný výklad príslušných právnych noriem (najmä § 3 v spojení s § 4 ZoUNEK) nie je správny. Podľa jeho názoru súd vec nesprávne právne posúdil, keď v danej veci nesprávne (ne)aplikoval ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK a vyvodil nesprávny právny záver, že k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo, nakoľko sa predmetné ustanovenie podľa názoru súdu viaže na podanie povinného. Takýto záver (že relatívna výnimka sa viaže na podanie povinného) z hypotézy predmetnej právnej normy (§ 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK) v žiadnom prípade nevyplýva. Výklad právnej normy súd uskutočnil v rozpore s jej znením. Ak by mal zákonodarca vo vzťahu k výkladu znenia § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK na mysli, že ide výlučne o rozhodovanie o zastavení starej exekúcie na návrh povinného, bol by to v predmetnom ustanovení jednoznačne a jasne uviedol, rovnako ako to uviedol aj napríklad v znení ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e). V dotknutom zákonnom ustanovení však zákonodarca rozhodne nemal na mysli výlučne návrh povinného na zastavenie exekúcie, preto vyvodený právny záver nie je správny a súd v dôsledku tejto nesprávnej aplikácie vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnemu záveru o uplynutí rozhodnej doby. Oprávnený má za to, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty desiatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia neúčinným a predmetné exekučné konanie malo byť zastavené podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného ku dňu 31.03.2017 pre neúčinnosť exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky. V uvedenom prípade je text zákona (§ 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK) jasný, určitý a zrozumiteľný, a to aj v zmysle právnej (predikátovej) logiky, ktorej úlohou je ukázať prijateľnosť premís a ich aplikovateľnosť v praxi. Pri výklade predmetného zákonného ustanovenia a jeho aplikácie je potrebné subsumovanie zisteného empirického skutkového stavu (doručenie podnetu na zastavenie exekúcie v danom prípade podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017) a logické aplikovanie záveru právnej regulácie (rozhodná doba neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu). Aj po zohľadnení účelu a cieľa právnej úpravy obsiahnutej v ZoUNEK, ktorej zmyslom nepochybne bolo odbremenenie súdov od rokmi nahromadenej exekučnej agendy, možno pripustiť len záver, že prijatá právna úprava sa nedotýka konaní, kde už bol iniciovaný proces smerujúci k zastaveniu konania, resp. konaní, kde mal súd skúmať procesné podmienky postupu a po zistení, že sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, stalo neúčinným, mal konanie bez prieťahov ex offo zastaviť. Oprávnený má za to, že v predmetnom exekučnom konaní by mal súd rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 a na
trovy exekúcie mal zaviazať povinného, nakoľko oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia konania, keďže oprávnený nemohol ovplyvniť postup súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní, ani dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Záverom oprávnený poukázal na skutočnosť, že v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je spoločnosť A. B., C. subjektom verejnej správy hospodáriaca s verejnými prostriedkami, ktorej príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu. Zároveň spoločnosť A. B. C. je podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 357/2015 o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinná vykonávať finančnú kontrolu pri realizovaní finančných operácii (§ 2 písm. d)). S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia je oprávnený nútený namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, ktoré sú uplatňované voči našej spoločnosti a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom, jeho účelom a úmyslom zákonodarcu. 8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 9. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. 10. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. 11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 12. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 14. Podľa § 233a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a o exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon. 15. Podľa § 1 ods. l ZoUNEK, tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“). 16. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 17. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. 18. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie. 19. Podľa § 3 ods. l ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. 20. Podľa § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. 21. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte. 22. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3. 23. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 24. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. 25. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. 26. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje. 27. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
28. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. 29. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi. 30. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a ktoré je oprávnený vydať v zmysle § 10 ods. 2 ZoUNEK. Sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou. 31. Nadobudnutím účinnosti ZoUNEK dňa 01.01.2020 došlo k zastaveniu všetkých exekúcii, v ktorých uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie a neexistovala žiadna absolútna alebo relatívna výnimka, ktorá by zastaveniu exekúcie bránila. 32. V zmysle usmernenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k ZoUNEK, je v prípade kumulácie dôvodov na zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK potrebné vychádzať z tej skutočnosti, že k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, ak nejde o absolútnu alebo relatívnu výnimku, dochádza priamo zo zákona, t.j. vznikom dôvodu predpokladaného ZoUNEK. Preto sa stará exekúcia zastavuje len na základe toho dôvodu, ktorý nastal ako prvý a v prípade kumulácie dôvodov pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK a Exekučného poriadku je potrebné skúmať okamih, kedy nastala okolnosť odôvodňujúca zastavenie starej exekúcie. Po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK je teda nutné v každom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení ZoUNEK, pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis, ak nejde o prípad, kedy je povinným podaný návrh na zastavenie exekúcie. Uvedené znamená, že ak pred účinnosťou ZoUNEK existuje (existoval) dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a nadobudnutím účinnosti ZoUNEK vznikol dôvod na zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods.1 písm. a) alebo tento dôvod vznikol po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK a k uvedenému okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekúcie, prípadne nejde o prípad podľa § 4 ods.2 písm. b), stará exekúcia sa zastavuje ex lege podľa ZoUNEK. 33. Súd uvádza, že ZoUNEK upravuje možnosť predĺženia rozhodnej doby piatich rokov v ustanovených prípadoch, pričom je potrebné zdôrazniť, že táto relatívna výnimka je spojená výlučne s dôvodom zastavenia starej exekúcie spočívajúcim v uplynutí rozhodnej doby piatich rokov, t.j. s § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Ide o relatívnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie, pri ktorej uplynula rozhodná doba, avšak existuje tu niektorá zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie (§ 4). Relatívna výnimka znamená, že rozhodná doba, po uplynutí ktorej by na túto starú exekúciu dopadal § 2 ods. 1 písm. a), sa predlžuje o dobu podľa § 4 ZoUNEK. Exekučné konanie sa vedie ako nesporové a aj súd vyhodnocuje dôvody na zastavenie exekúcie bez návrhu a permanentne. Relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK sa teda nemôže vzťahovať na všetky situácie, kedy súd posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť, keďže takýto výklad by nedával zmysel. Nebude zrejme sporné, že uvedená relatívna výnimka dopadá výlučne na situácie, kedy návrh na zastavenie starej exekúcie podal povinný. Inak povedané, stará exekúcia sa na základe zákona zastavuje, ak existuje dôvod pre jej zastavenie (§ 2 ods. 1) a nejde o niektorú z absolútnych alebo relatívnych výnimiek, pričom konanie súdu o „akomkoľvek“ podnete na zastavenie exekúcie nie je relatívnou výnimkou. V tomto prípade by mal súd postupovať tak, že požiada exekútora o preskúmanie, či v danej veci nedošlo k zastaveniu starej exekúcie zo zákona s prípadným poučením o povinnosti vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK. 34. Aj napriek tomu, že existoval dôvod na zastavenie starej exekúcie ešte pred 01.01.2020, bol postup súdneho exekútora pri vydaní upovedomenia o zastavení starej exekúcie zákonný, nakoľko účelom ZoUNEK bolo urýchliť zastavenie exekúcií tým, že táto kompetencia bola čiastočne presunutá na súdnych exekútorov. Ak teda súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré obsahuje všetky náležitosti stanovené v ustanovení § 5 ods. 2 ZoUNEK, splnil si svoju zákonnú povinnosť.
35. Súd poukazuje na to, že povinnosť úhrady trov starých exekúcií bol jedným z nosných problémov témy zastavenia starých exekúcií, nakoľko za „normálnych okolností“ platil trovy exekúcie povinný. V prípade, ak nastali zákonnom predvídané okolnosti mal povinnosť platiť trovy exekúcie oprávnený teda osoba, v prospech ktorej bola exekúcia vedená. Povinnosť platenia trov oprávneným v exekúcii namiesto povinného tu bola vždy. Dopĺňali sa však dôvody, pre ktoré bol oprávnený zaviazaný ich platiť. V súvislosti s nadobudnutím účinnosti ZoUNEK od 01.01.2020 sa povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi tzv. paušálne trovy exekúcie preniesla výlučne na oprávneného, pričom súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/2020 zo dňa 26.05.2020, v ktorom konštatoval: „Právna úprava ZoUNEK nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch, či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá, alebo nie.“. 36. Záverom súd ku skutočnosti uvádzanej oprávneným, že je subjektom verejnej správy, hospodári s verejnými prostriedkami a jeho príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu, uvádza, že súd koná a rozhoduje v tejto veci, ako aj v iných veciach, podľa zákona a bez zreteľa na to, kto je účastníkom konania v zmysle princípu rovného postavenia účastníkov konania vyplývajúceho z článku 6 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 37. Po preskúmaní obsahu sťažnosti, napadnutého uznesenia, ako aj súdneho spisu má súd za to, že oprávneným podaná sťažnosť nie je dôvodná. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.:XXX/XXXX/XXXX-XX zo dňa 06.04.2021 podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.