Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 7C/32/2020 6620204295 09. 12. 2024 JUDr. Marek Lepáček ECLI:SK:OSLC:2024:6620204295.17
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Lepáčkom, v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX, XXX XX D., zastúpený: Lion Law Partners s.r.o., IČO: 36 862 461, so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, za účasti intervenientky na strane žalovaného: A. E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Ján Krnáč, advokát, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 100.526,50 EUR, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania žalovaného. III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť intervenientke trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania intervenientky. IV. Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Dňa 18.09.2020 žalobca doručil súdu žalobu voči žalovanému o zaplatenie 100.128,50 EUR z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Škoda mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu intervenientky - notárky A. E. A. pri spísaní dohody o výhrade vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Dohoda o výhrade vzniku BSM“) podľa § 143a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vo forme notárskej zápisnice č. C. XXX/XX, C. XXX/XX (ďalej len „Notárska zápisnica“), ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a H. B., nar. XX.XX.XXXX. 2. Intervenientka v pozícii notárky do konania vstúpila oznámením zo dňa 22.10.2020. 3. Z úradnej činnosti súdu bola známa skutočnosť, že notársky úrad intervenientky v roku 2021 zanikol. Preto ju už v konaní nebolo možné označovať ako notárku (A. E. A., notár, so sídlom Št. E. XX, XXX XX D., IČO: 31 931 197), ale ako súkromnú fyzickú osobu (A. E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX G.). 4. Uznesením zo dňa 13.10.2022 súd rozhodol o návrhu žalobcu na rozšírenie žaloby tak, že pripúšťa zmenu žaloby v znení: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 100.526,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 100.128,50 EUR od 14.07.2020 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 398,- EUR od nasledujúceho dňa po doručení zmeny žaloby žalovanej (teda od 17.12.2021) až do zaplatenia. 5. Skutočnosti tvrdené žalobcom a jeho prostriedky procesného útoku v priebehu konania boli nasledovné: 5.1. Dňa 02.12.2000 žalobca uzavrel s H. B. manželstvo, ktoré bolo rozvedené dňa XX.XX.XXXX.
5.2. Dňa XX.XX.XXXX žalobca s H. B. ako manželia uzavreli Dohodu o výhrade vzniku BSM vo forme Notárskej zápisnice. 5.3. Počas trvania manželstva žalobca uzatvoril nasledujúce zmluvy: · darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Darovacia zmluva“), na základe ktorej ako darca previedol na obdarovanú, E. I. B. (matka žalobcu), pozemok – parcelu KN „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 m2, pozemok – parcelu KN „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2 (ďalej len „Pozemky“) a rozostavanú stavbu rodinného domu (ďalej len „Rodinný dom“) bez súpisného čísla postavenú na pozemku parcele č. XXXX/XX, všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti v čase prevodu vedené F. H. D. na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím F. H. D. zo dňa 17.10.2011 pod číslom J. XXXX/XX (Rodinný dom s Pozemkami tiež spolu ako “Nehnuteľnosť 1“), · kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Kúpna zmluva 1“), na základe ktorej žalobca ako predávajúci previedol na kupujúcu, E. I. B., spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k pozemku – parcele KN „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, nehnuteľnosť vedená F. H. D. na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. (ďalej len „Pozemok“) a stavbu – poschodovú garáž I. so súpisným číslom XXXX, nehnuteľnosť vedená F. H. D. na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. (ďalej len „Garáž“), pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím F. H. D. zo dňa 17.10.2011 pod číslom J. XXXX/XX. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 4.150,- EUR a uhradená bola formou zápočtu s pohľadávkou E. I. B. voči žalobcovi na vrátenie pôžičky vo výške 25.000,- EUR (Garáž s Pozemkom tiež spolu ako “Nehnuteľnosť 2“) a · kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Kúpna zmluva 2“) (Darovacia zmluva, Kúpna zmluva 1 a Kúpna zmluva 2 ďalej spolu aj ako „Zmluvy“), na základe ktorej žalobca ako predávajúci previedol na kupujúcu E. I. B. X – izbový byt č. XX s podlahovou plochou 103,80 m2, číslo vchodu XX, X. poschodie, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX na adrese K. L., D., postavenom na parcele KN „C“ č. XXXX/X, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 104/5998, nehnuteľnosť vedená F. H. D. na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. (ďalej len „Byt“ alebo “Nehnuteľnosť 3“) (Nehnuteľnosť 1, Nehnuteľnosť 2 a Nehnuteľnosť 3 ďalej spolu ako „Nehnuteľnosti“), pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím F. H. D. zo dňa 21.10.2011 pod číslom J. XXXX/XX). Kúpna cena bola dohodnutá v sume 57.500,- EUR. 5.4. Nehnuteľnosti žalobca nadobudol počas trvania manželstva. 5.5. Prostriedky z predanej Nehnuteľnosti 3 (57.500,- EUR) žalobca použil na vrátenie pôžičky A. A. B., ktorému dlhoval sumu vo výške 70.000,- EUR. 5.6. Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. 8C/130/2014 zo dňa 27.06.2016 (ďalej len „Rozsudok 8C/130/2014 zo dňa 27.06.2016“) v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/474/2016 zo dňa 31.08.2017 (ďalej len „Rozsudok 12Co/474/2016 zo dňa 31.08.2017“), právoplatné dňa 25.10.2017, rozhodol o návrhu H. B. tak, že Dohoda o výhrade vzniku BSM (spísaná Notárskou zápisnicou), Darovacia zmluva, Kúpna zmluva 1 a Kúpna zmluva 2 sú neplatné. 5.7. Dňa XX.XX.XXXX žalobca uzavrel s H. B. dohodu o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „Dohoda o vyporiadaní BSM“), na základe ktorej došlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) tak, že H. B. nadobudla do svojho výlučného vlastníctva Nehnuteľnosť 2 a Nehnuteľnosť 3 spolu s vnútorným vybavením a žalobca nadobudol do svojho výlučného vlastníctva Nehnuteľnosť 1, pričom z titulu vyporiadania BSM uhradil H. B. sumu 3.000,- EUR. 5.8. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje činnosť intervenientky ako vtedy pôsobiacej notárky pri spísaní Notárskej zápisnice, ktorá neobsahovala obligatórnu náležitosť, tj. údaj o tom, že Notárska zápisnica bola žalobcom a H. B. schválená. V dôsledku absencie tejto obligatórnej náležitosti Notársku zápisnicu nebolo možné považovať za notársku zápisnicu, čo malo za následok absolútnu neplatnosť Dohody o výhrade vzniku BSM. 5.9. V dôsledku absolútnej neplatnosti Dohody o výhrade vzniku BSM došlo k vzniku BSM už uzavretím manželstva, a preto aj Nehnuteľnosti, nadobudnuté počas trvania manželstva, boli od začiatku predmetom BSM, hoci sa žalobca v čase ich nadobudnutia domnieval, že tieto sú predmetom jeho výlučného vlastníctva, a preto s nimi ako výlučný vlastník aj disponoval, a tieto ešte počas trvania manželstva previedol prostredníctvom Zmlúv. Zmluvy uzavrel bez súhlasu svojej vtedajšej manželky H. B., čo vzhľadom na neplatnosť Dohody o výhrade vzniku BSM spôsobilo neplatnosť Zmlúv, čoho sa jeho bývalá manželka úspešne domohla prostredníctvom súdu. 5.10. Ak by sa intervenientka nedopustila nesprávneho úradného postupu pri spísaní Notárskej zápisnice, bola by Dohoda o výhrade vzniku BSM platná, a teda by boli platné aj Zmluvy, v dôsledku čoho by sa Nehnuteľnosti nestali predmetom vyporiadania BSM žalobcu a H. B.. Keďže z Dohody
o vyporiadaní BSM vyplýva, že predmetom vyporiadania boli výlučne Nehnuteľnosti, nevznikla by žalobcovi ani povinnosť uhradiť H. B. z titulu dorovnania výšky podielov sumu 3.000,- EUR. 5.11. V dôsledku nesprávneho úradného postupu intervenientky tak na strane žalobcu došlo k zmenšeniu jeho majetku zodpovedajúcemu hodnote vecí, ktorý zo zaniknutého BSM nadobudla jeho manželka H. B., a ktoré by v prípade správneho spísania Notárskej zápisnice, a teda aj platnosti Dohody o výhrade vzniku BSM neboli predmetom zaniknutého BSM, ergo boli by jeho výlučným vlastníctvom. 5.12. Žalobcovi ďalej vznikla škoda v M. trov konania v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov, na náhradu ktorých bol žalobca zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 27.06.2016, sp. zn. 8C/130/2014. Je zrejmé, že v prípade, ak by sa intervenientka nedopustila nesprávneho úradného postupu pri spísaní Notárskej zápisnice, nebola by H. B. v tomto konaní úspešná, a teda by žalobcovi nikdy nevznikla povinnosť nahradiť jej trovy konania. Náklady, ktoré žalobcovi v tejto súvislosti vznikli je tak potrebné považovať za škodu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom intervenientky. Rovnaký záver platí aj v prípade výdavkov žalobcu spojených s uplatnením jeho nároku na náhradu škody v tomto konaní v podobe odmeny znalcov za vypracovanie znaleckých posudkov za účelom ohodnotenia Nehnuteľnosti 2 a Nehnuteľnosti 3. 5.13. Celková výška škody predstavuje sumu 100.526,50 EUR, ktorá pozostáva z: · hodnoty Nehnuteľnosti 2 vo výške 8.000,- EUR, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 08.01.2020 vypracovaným znalcom L. K. N. (ďalej len „ZP č. X/XXXX“), · hodnoty Nehnuteľnosti 3 vo výške 77.700,- EUR, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom č. XXX/ XXXX vypracovaným znalcom L. A. I. (ďalej len „ZP č. XXX/XXXX“), · hodnoty vybavenia Nehnuteľnosti 3 vo výške 10.000,- EUR, pričom táto hodnota bola stanovená Dohodou o vyporiadaní BSM, · sumy vo výške 3.000,- EUR, ktorú žalobca vyplatil H. B. v zmysle Dohody o vyporiadaní BSM, · nákladov spojených s vyhotovením ZP č. XXX/XXXX vo výške 197,66 EUR, · nákladov spojených s vyhotovením ZP č. X/XXXX vo výške 150,- EUR, · náhrady trov konania vo výške 1.080,84 EUR (ďalej len „Trovy konania 8C/130/2014“) na základe uznesenia Okresného súdu Lučenec zo dňa 09.03.2020, č. k. 8C/130/2014-210, v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 14.07.2020, č. k. 8C/130/2014-226, ktoré žalobca uhradil H. B. dňa 27.07.2020, a · náhrady súdneho poplatku vo výške 398,- EUR (ďalej len „Súdny poplatok“), ktorý žalobca uhradil v zmysle Rozsudku 8C/130/2014 zo dňa 27.06.2016. 5.14. Obsahom hodnoty vybavenia Nehnuteľnosti 3 predstavujú veci nadobudnuté v rokoch 2004 až 2008 v celkovej sume 32.405,- EUR. V zmysle Dohody o vyporiadaní BSM zostatková hodnota predstavuje 10.000,- EUR. Konkrétne sa jedná o nasledujúce veci: · vešiaková skriňa nadobudnutá v roku 2008 za sumu 1.925,- EUR, · vybavenie kúpeľne (umývadlo s batériou, vstavaná skriňa, sprchový set) nadobudnuté v roku 2004 za sumu 1.842,- EUR, · plastové okná nadobudnuté v roku 2004 za sumu 1.261,- EUR, · šatníková skriňa nadobudnutá v roku 2007 v sume 5.809,- EUR, · posteľ nadobudnutá v roku 2006 za sumu 1.328,- EUR, · kuchynská linka nadobudnutá v roku 2007 za sumu 5.145,- EUR, · 3ks stoličiek nadobudnuté v roku 2007 za sumu 1.162,- EUR, · 4 ks stoličiek nadobudnuté v roku 2007 za sumu 664,- EUR, · jedálenský stôl nadobudnutý v roku 2008 za sumu 597,- EUR, · kuchynské spotrebiče (varná doska, rúra, mikrovlnka) nadobudnuté v roku 2006 za sumu 1.992,- EUR, · televízia nadobudnutá v roku 2008 za sumu 1.494,- EUR, · bezpečnostné dvere nadobudnuté v roku 2004 za sumu 887,- EUR, · interiérové dvere nadobudnuté v roku 2007 za sumu 996,- EUR, · sedačka nadobudnutá v roku 2007 za sumu 3.983,- EUR, · svietidlá nadobudnuté v roku 2007 za sumu 1.328,- EUR a · podlaha nadobudnutá v roku 2007 za sumu 1.992,- EUR. 5.15. Škodu predstavujú predovšetkým majetkové hodnoty (Nehnuteľnosť 2, Nehnuteľnosť 3, suma 3.000,- EUR), ktoré by neboli predmetom vyporiadania BSM medzi žalobcom a H. B., ak by Dohoda o výhrade vzniku BSM bola platná. Škoda predstavuje aj náklady za vypracovanie ZP č. XXX/XXXX, ZP č. X/XXXX a Trovy konania 8C/130/2014, ktoré by rovnako neboli vznikli, ak by pre nesprávny úradný postup intervenientky Dohoda o výhrade vzniku BSM bola platná. 5.16. Žiadosťou o predbežné prejednanie nároku zo dňa 24.01.2020 v spojení s doplnením žiadosti zo dňa 24.01.2020 (ďalej len „Žiadosť s doplnením“) žalobca svoj nárok predne uplatnil u Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MSSR“). MSSR podaním zo dňa 13.07.2020 Žiadosti s doplnením nevyhovelo. 5.17. Škodu predstavujúcu Trovy konania 8C/130/2014 (1.080,64 EUR) si žalobca uplatňuje napriek tomu, že to nebolo predmetom predbežného prerokovania s MSSR. Hoci nedošlo k formálnemu predbežnému prerokovania o tejto časti nároku, tohto nároku sa môže domáhať pred súdom, nakoľko judikatúra pripúšťa možnosť rozšírenia uplatneného nároku bez toho, aby bol tento vopred prerokovaný s príslušným orgánom v prípade, ak sa jedná o nárok založený na tých istých skutkových okolnostiach. Je nepochybné, že aj vznik škody zodpovedajúcej nahradeným Trovám konania 8C/130/2014 má skutkový základ v nesprávnom úradnom postupe intervenientky, rovnako ako celá zostávajúca časť nároku. Z hľadiska skutkového a právneho základu sa tak jedná o totožný nárok na náhradu škody, pričom jeho dodatočné uplatnenie je spôsobené výlučne tým, že k úhrade Trov konania 8C/130/2014 došlo až v čase po doručení oznámenia žalovanej o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, v zmysle ktorého žalovaná odmietla nárok uspokojiť. 5.18. Ak by Dohoda o výhrade vzniku BSM bola platná, prostriedky predstavujúce Nehnuteľnosť 1 (protihodnota) by netvorili masu BSM, pretože táto nehnuteľnosť bola darovaná. Kúpna cena (4.150,EUR ) za Nehnuteľnosť 2 by rovnako nebola predmetom BSM, pretože bola započítaná do jeho dlhu voči E. I. B.. Nakoniec ani kúpna cena (57.500,- EUR) za Nehnuteľnosť 3 by nebola predmetom BSM, pretože z tejto sumy uhradil pohľadávku A. A. B.. 5.19. Objektívna premlčacia doba 10 rokov sa vzťahuje pre prípad nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia a nie z titulu nesprávneho úradného postupu. 5.20. Žalobca sa o výške škody, ktorá mu nesprávnym úradným postupom vznikla, mohol reálne dozvedieť až v súvislosti s uzatvorením Dohody o vyporiadaní BSM, tj dňa 28.06.2019, kedy bolo možné uskutočniť reálne porovnanie majetkových hodnôt, ktoré by boli v jeho výlučnom vlastníctve v prípade, ak by k nesprávnemu úradného postupu nedošlo, s reálnym stavom zapríčineným nesprávnym úradným postupom. 5.21. Zodpovednosť za škodu je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. 5.22. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom (chybná Notárska zápisnica) a škodou je daná. Príčinná súvislosť zároveň nie je narušená obsahom Dohody o vyporiadaní BSM, pretože bez absolútne neplatnej Notárskej zápisnice by následok v podobe vzniku škody nevznikol. Príčinná súvislosť sa neprerušuje, ak k pôvodnej príčine pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, za predpokladu, že pôvodná príčina je takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo. Príčinná súvislosť by sa prerušila len vtedy, keby nová skutočnosť pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá by následok spôsobila bez ohľadu na pôvodnú príčinu. 5.23. V prípade platnosti Dohody o výhrade vzniku BSM by ku dňu rozvodu manželstva (28.11.2011) neexistoval majetok bývalých manželov podliehajúci vyporiadaniu. 5.24. V prípade zamietnutia žaloby žalobca navrhol, aby pri rozhodovaní o nároku na trovy konania súd nepriznal žalovanému a intervenientke trovy konania s odôvodnením, že v danom prípade boli dané okolnosti osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že sa nemuselo vykonávať rozsiahle dokazovanie, ak by súd prednostne posúdil námietku premlčania. Trovy konania mal taktiež zapríčiniť aj súd, a to nedôsledným právnym posúdením. 6. Žalobca na podporu svojich tvrdení súdu predložil dôkazy: Notárska zápisnica (čl. 11), rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 5P/5/2011-35 (čl. 12-14), rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8C/130/2014 zo dňa 10.12.2014 (čl. 15-19), uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/179/2015-120 zo dňa 28.04.2016 (čl. 19a – 19c), Rozsudok 8C/130/2014 zo dňa 27.06.2016 (čl. 20-24), Rozsudok 12Co/474/2016 zo dňa 31.08.2017 (čl. 25-32), Dohoda o vyporiadaní BSM (čl. 33-36), rozhodnutie Okresného úradu Lučenec zo dňa 06.08.2019, č. vkladu: J. XXXX/XXXX (čl. 37), ZP č. X/XXXX (čl. 38-50), pokladničný doklad za ZP č. X/XXXX (čl. 51), ZP č. XXX/XXXX (čl. 52-69), pokladničný doklad za ZP č. XXX/XXXX (čl. 70), uznesenie Okresného súdu Lučenec zo dňa 09.03.2020, č. k. 8C/130/2014-210 (čl. 71-72), uznesenie Okresného súdu Lučenec zo dňa 14.07.2020, č. k. 8C/130/2014-226 (čl. 73-74), potvrdenie o transakcii (čl. 76), Žiadosť s doplnením (čl. 76-80), oznámenie MSSR zo dňa 13.07.2020 (čl. 81), úrokové sadzby Európskej centrálnej banky (čl. 82), Darovacia zmluva (čl. 162-164), Kúpna zmluva 1 s čiastočným návrhom na vklad (čl. 165-166), Kúpna zmluva 2 s návrhom na vklad (čl. 167-169), potvrdenie o splatení dlhu zo dňa 11.10.2011 (čl. 170), príjmové doklady (čl. 171-172), detaily bankových prevodov (čl. 173-174), potvrdenie o transakcii (čl. 211), detaily transakcie (čl. 274-275) a navrhol vykonať nasledujúce dôkazy: vyžiadať od Komory notárov Slovenskej republiky, koľko sťažností bolo vybavených vo vzťahu k intervenientke, koľko a aké poriadkové opatrenia boli
intervenientke uložené, akých disciplinárnych previnení sa intervenientka dopustila, koľko návrhov na disciplinárne stíhanie bolo voči intervenientke podaných a ako boli vybavené. 7. Vyjadrenia žalovaného a jeho prostriedky procesnej obrany v priebehu konania boli nasledovné: 7.1. Zákon č. 58/1969 Zb., o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „Z č. 58/1969“), ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V posudzovanom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom intervenientky a uplatnenou škodou. 7.2. Predmetom predbežného prerokovania bol nárok na náhradu škody len vo výške 99.047,66 EUR. Trovy konania 8C/140/2014 vo výške 1.080,84 EUR a Súdny poplatok vo výške 398,- EUR neboli predmetom predbežného prerokovania nároku. Žalobca sa na súde nemôže domáhať iného rozsahu nároku než ktorý bol predmetom predbežného prerokovania. Suma prevyšujúca sumu 99.047,66 EUR je tak v rozpore s ustanovením § 10 Z č. 58/1969. Analogicky poukázal aj na znenie § 16 ods. 4 zákona č. 513/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „Z č. 514/2003“). 7.3. Žalobca nepreukázal vznik majetkovej škody, nakoľko nepreukázal zmenšenie svojho majetku v dôsledku nesprávneho úradného postupu intervenientky. Obecne dohoda o výhrade vzniku BSM ku dňu zániku manželstva má za následok, že ku dňu nadobudnutia právnych účinkov súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva nastanú účinky dohody manželov, podľa ktorej všetky veci a majetkové práva vytvoria k tomuto dňu jeden majetkový súbor, ktorý sa medzi manželov dohodnutým spôsobom rozdelí. Teda všetky veci (hnuteľné a nehnuteľné) a rovnako aj majetkové práva existujúce k uvedenému dňu (dňu zániku manželstva) tvoria BSM. Podstatou dohody teda je, že za trvania manželstva vznikne u oboch manželov len samotný majetok, s ktorým každý z manželov hospodári samostatne. Až zánikom manželstva sa z podstát samostatných majetkov vytvorí jednak podstata BSM a jednak podstata samostatných majetkov. Do podstaty BSM pripadne z doterajších samostatných majetkov všetko to, čo by bolo inak BSM už za trvania manželstva. Teda ku dňu zániku manželstva sa predmetom BSM stal všetok majetok, ktorý žalobca, resp. H. B. počas trvania manželstva nadobudli, a ktoré by patrili do bezpodielového spoluvlastníctva už za trvania manželstva. Samotná hodnota masy BSM by sa tak (ani s ohľadom na prípadnú platnosť Notárskej zápisnice) nezmenila. Rozdiel by spočíval len v tom, či by predmetom vyporiadania spoločného majetku boli predmetné Nehnuteľnosti alebo finančné prostriedky, ktoré za ich prevod žalobca získal. 7.4. Hodnota Nehnuteľností uplatnená v tomto konaní ako časť škody sa odlišuje od hodnoty Nehnuteľností podľa Kúpnej zmluvy 1 a Kúpnej zmluvy 2. 7.5. Medzi žalobcom a H. B. došlo k uzatvoreniu Dohody o vyporiadaní BSM, v rámci ktorej sa okrem prevodu vlastníckeho práva, žalobca s H. B. dohodli aj na stanovení hodnoty Nehnuteľností a ostatného hnuteľného majetku. Spôsob rozdelenia majetku, ako aj podmienky stanovené v dohode tak boli výlučne prejavom vôle žalobcu a H. B.. Ide o dobrovoľný prejav vôle dvoch strán. Z obsahu Dohody o vyporiadaní BSM pritom vyplýva, že žalobca sa s H. B. dohodli na stanovení hodnoty Nehnuteľností, ktorá bola v danej dohode určená nižšou sumou, než ktorú požaduje žalobca od žalovaného v súdnom konaní. 7.6. V súvislosti s existenciou Dohody o vyporiadaní BSM nie je daná existencia príčinnej súvislosti medzi označeným nesprávnym úradným postupom a uplatneným nárokom na náhradu majetkovej škody. Nie je zrejmé, prečo by mal žalovaný niesť zodpovednosť za vznik škody vo výške uplatnenej žalobcom. Žalobca totiž pristúpil k uzatvoreniu Dohody o vyporiadaní BSM s H. B. dobrovoľne, pričom nie je vylúčené, že v prípade konania a rozhodnutia súdu by bol výsledok vzájomného vyporiadania majetku odlišný, a pre žalobcu aj výhodnejší. Za rozhodnutie žalobcu uzatvoriť Dohodu o vyporiadaní BSM nemôže niesť zodpovednosť žalovaný. Vzťah medzi nesprávnym úradným postupom (neplatnosť Notárskej zápisnice) a vznikom tvrdenej škody (vo forme slobodného a autonómneho uzatvorenia Dohody o vyporiadaní BSM) nespĺňa definíciu vzťahu príčina a priameho následku. 7.7. Na Okresnom súde Lučenec sa pod sp. zn. 14C/150/2013, na základe podaného návrhu H. B. (doručený súdu dňa 02.12.2013), viedlo konanie o vysporiadanie BSM. Podaným návrhom H. B. žiadala, aby súd vysporiadal BSM tak, že H. B. sa do výlučného vlastníctva priznáva majetková hodnota vo výške 70.000,- EUR a žalobcovi sa do výlučného vlastníctva priznáva majetková hodnota predstavujúca hodnotu všetkých nehnuteľnosti (LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX), ako aj záväzok voči O. B., P.. Žalobca teda nevyužil všetky možnosti na ochranu svojich majetkových práv, naopak v rámci zmluvnej autonómie pristúpil dobrovoľne k uzatvoreniu Dohody o vyporiadaní BSM. 7.8. V zmysle Dohody o vyporiadaní BSM je hodnota Nehnuteľnosti 2 nižšia (5.500,-EUR) než v zmysle ZP č. X/XXXX (8.000,- EUR).
7.9. V zmysle Dohody o vyporiadaní BSM je hodnota Nehnuteľnosti 3 nižšia (67.400,- EUR) než v zmysle ZP č. XXX/XXXX (77.000,- EUR). 7.10. Uplatnená hodnota vybavenia Nehnuteľnosti 3 vo výške 10.000,- EUR je nepreukázaná, je stanovená len odhadom. Hnuteľné veci (posteľ, svietidlá, jedálenský stôl, stoličky, sedačka, televízia, skriňa) sú spotrebné predmety, ktoré podliehajú opotrebeniu, boli nadobudnuté v rokoch 2004-2008, pričom k vyporiadaniu BSM došlo až v roku 2019. Hodnota týchto vecí je po 11-15 rokoch používania nulová. Ďalšie veci uvedené ako vybavenie bytu (vybavenie kúpeľne, plastové okná, kuchynská linka, bezpečnostné dvere, interiérové dvere, podlaha) nie je možné posudzovať ako samostatné hnuteľné veci, nakoľko sú s bytom funkčne stavebne spojené a ich hodnota sa odráža v hodnote samotnej nehnuteľnosti. 7.11. Uplatnená škoda vo výške 3.000,- EUR nie je preukázaná a žalobca sa sám zaviazal túto škodu uhradiť H. B.. 7.12. Uplatnené náklady za vypracovanie ZP č. XXX/XXXX a ZP č. X/XXXX nemožno považovať za škodu v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Znalecké posudky boli vyhotovené na žiadosť žalobcu a pre posúdenie výšky škody sú nadbytočné, nakoľko hodnoty Nehnuteľnosti 2 a Nehnuteľnosti 3 boli predmetom Dohody o vyporiadaní BSM. 7.13. Majetkový stav, ktorý je tu východiskom pre zistenie existencie škody a pre vyčíslenie jej výšky je tvorený jednoznačne hodnotou Nehnuteľností určenej v Dohode o vyporiadaní BSM. Hodnota Nehnuteľnosti 2 a Nehnuteľnosti 3 určená znaleckými posudkami nemala nijaký vplyv na spôsob a rozsah vyporiadania BSM, ako aj určenie ich hodnoty v Dohode o vyporiadaní BSM. 7.14. Na Trovy konania 8C/130/2014 nebol žalobca zaviazaný sám, ale spoločne a nerozdielne s Mgr. Darinou Bakovou. Žalobca tak má regresný nárok na pomernú časť Trov konania 8C/130/2014 voči E. I. B.. 8. Žalovaný na podporu svojich tvrdení súdu navrhol vykonať nasledujúce dôkazy: Darovacia zmluva, Kúpna zmluva 1, Kúpna zmluva 2, pripojiť spis 14C/150/2013 a oboznámiť sa so žalobným návrhom. 9. Vyjadrenia intervenientky a jej prostriedky procesnej obrany v priebehu konania boli nasledovné: 9.1. Notárska zápisnica bola spísaná dňa XX.XX.XXXX a predmetná žaloba bola podaná dňa 18.09.2020, teda s časovým odstupom takmer 20 rokov. Nemožno tak hovoriť o zachovaní objektívnej 10-ročnej premlčacej lehoty stanovenej pre právo na náhradu škody v zmysle § 22 ods. 2 Z č. 58/1969. 9.2. Dohoda o výhrade vzniku BSM spísaná Notárskou zápisnicou predstavovala absolútne neplatný právny úkon, to znamená taký druh neplatnosti, na ktorú sa môže dovolávať každý a na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo bez osobitnej povinnosti napádať takúto neplatnosť samotnou žalobou. Z uvedeného tak vyplýva, že na prípadnú absolútnu neplatnosť Dohody o výhrade vzniku BSM by bol povinný ex offo prihliadať aj súd v konaní o vyporiadaní BSM vedenom pod sp. zn. 14C/150/2013. Súdne konania o neplatnosti Zmlúv začali v roku 2014. Pri nároku zodpovednosti za nesprávny úradný postup by sa mala uplatňovať subjektívna 3-ročná premlčacia doba podľa § 22 ods. 1 Z č. 58/1969, ktorej začiatok by sa mal počítať okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda kedy zistil skutkové okolnosti, z ktorých možno dôvodiť vznik škody a jej orientačný rozsah. Začiatok plynutia premlčacej doby sa nemusí odvíjať od vedomosti o nesprávnom úradnom postupe. Za daných okolností tak nemožno hovoriť o zachovaní 3-ročnej subjektívnej premlčacej doby. 9.3. Intervenientka nebola upovedomená o konaní (8C/130/2014) o určení neplatnosti Dohody o výhrade vzniku BSM a Zmlúv. Dohoda o výhrade vzniku BSM bola vykonaná dobromyseľne, s poctivým zámerom rešpektujúc a napĺňajúc vôľu účastníkov, ktorý si Notársku zápisnicu prečítali a obsah Dohody o výhrade vzniku BSM bez výhrad schválili. 9.4. Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá takmer 8 rokov po zániku manželstva a 2 roky po skončení konania vedeného pod sp. zn. 8C/130/2014 týkajúcom sa určenia neplatnosti Dohody o výhrade vzniku BSM a Zmlúv. 9.5. Inštitút dohody v zmysle § 143a ods. 2 OZ upravuje možnosť, keď až ku dňu zániku manželstva nastanú účinky dohody manželov o tom, že všetky veci nadobudnuté k tomuto dňu vytvoria súhrn spoločného majetku, ktorý sa potom vyporiada. Takáto dohoda manželov v danom prípade neupravuje rozsah BSM, ale dobu jeho vzniku. Každý z manželov ako účastníkov dohody až do zániku manželstva nadobúda vlastníctvo veci len pre seba a až okamihom zániku manželstva budú do BSM patriť tie veci, ktoré patrili niektorému z manželov v čase zániku manželstva a boli nadobudnuté za trvania manželstva. V posudzovanej veci tak predmet (masu) vyporiadavaného BSM medzi žalobcom a H. B. mohol bez ohľadu na (ne)platnosť Dohody o výhrade vzniku BSM tvoriť buď hnuteľný alebo nehnuteľný majetok vymedzený žalobcom alebo ekvivalent v podobe finančných prostriedkov obdržaných na základe scudzenia označeného majetku zmluvnými prevodmi, pričom hodnota tohto majetku by nevykazovala
rozdiel, odlišovala by sa iba forma tohto majetku. Za danej situácie tak nemožno hovoriť o vzniku škody ako reálnom úbytku v majetkovej sfére na strane žalobcu. 9.6. Pre zodpovednosť za škodu chýba príčinná súvislosť, pretože intervenientka nedeterminovala správanie a konanie žalobcu pri vstupe do záväzkových vzťahov rámci uzatvárania Zmlúv a pôžičiek a neparticipovala ani pri uzatváraní Dohody o vyporiadaní BSM. 9.7. O príčinnej súvislosti nemožno hovoriť ani v prípade nákladov spojených so znaleckými posudkami ani v prípade Trov konania 8C/130/2014. Náklady na ZP č. XXX/XXXX a ZP č. X/XXXX boli vyvolané výlučne z vôle žalobcu, s časovým odstupom cca 20 rokov od vyhotovenia Notárskej zápisnice a ex post po uzatvorení Dohody o vyporiadaní BSM. Trovy konania 8C/130/2014 okrem toho, že neboli predmetom predbežného prejednania nároku, boli výsledkom postojov a správania žalobcu (a E. I. B.) a zároveň okrem žalobcu zaväzovali aj E. I. B.. 9.8. Prevodmi niekoľko dní pred rozvodom manželstva (Zmluvami) sa žalobca snažil vyniesť z masy BSM hodnotné Nehnuteľnosti so súčasne konštruovanou fikciou, že do masy BSM sa nedostali ekvivalenty v podobe kúpnych cien, pretože boli použité na úhradu individuálnych záväzkov žalobcu. Predmetné prevody boli teda fiktívne, predstierané a nie vážne mienené právne úkony, ktoré sa priečili dobrým mravom. 9.9. Nie je jasne preukázané, akým spôsobom by bolo uskutočnené vyporiadanie BSM v prípade, ak by Zmluvy boli platné. 9.10. Intervenientka na podporu svojich tvrdení súdu navrhla vykonať nasledujúce dôkazy: spisy Okresného súdu Lučenec 8C/130/2014, 14C/150/2013 a 14C/225/2012, vkladové listy Okresného úradu Lučenec J. XXXX/XX, J. XXXX/XX, J. XXXX/XX, J. XXXX/XXXX, J. XXXX/XXXX P. J. XXX/ XXXX, výsluch žalobcu a svedkov E. I. B., H. B. a A. A. B., vyžiadať pôvodné nadobúdacie zmluvy k Nehnuteľnostiam a vyžiadať bankový výpis k účtu žalobcu a A. A. B. za obdobie 01-10/2011. 10. Podľa § 1 ods. 1 Z č. 58/1969, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. 11. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá Z č. 58/1969, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. 12. Podľa § 10 Z č. 58/1969, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. 13. Podľa § 18 ods. 1 Z č. 58/1969, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. 14. Podľa § 18 ods. 2 Z č. 58/1969, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 15. Podľa § 20 Z č. 58/1969, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. 16. Podľa § 22 ods. 1 Z č. 58/1969, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. 17. Podľa § 22 ods. 2 Z č. 58/1969, najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 18. Podľa § 22 ods. 3 Z č. 58/1969, ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. 19. Podľa § 25 ods. 1 Z č. 58/1969, za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. 20. Podľa § 25 ods. 3 Z č. 58/1969, v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1. 21. Podľa § 15 ods. 1 Z č. 514/2003, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 22. Podľa § 27 ods. 2 Z č. 514/2003, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. 23. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 24. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 25. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 26. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 27. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. 28. Podľa § 120 ods. 1 OZ, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. 29. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 30. Podľa § 143a ods. 2 OZ, manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. 31. Podľa § 143a ods. 3 OZ veta prvá, dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. 32. Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. 33. Podľa § 511 ods. 2 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. 34. Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných. 35. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 38. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Súd vec prejednal na pojednávaní, ktorého sa zúčastnili obidve strany konania vrátane intervenientky. 42. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predložené stranami sporu, ďalšími listinami: kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 369), kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 374), kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 378), kúpna zmluva zo dňa 12.07.2011 (čl. 382), odpoveď od O. B., P. (čl. 426 – 438), výsluchom žalobcu ako strany sporu, výsluchom svedkov: A. A. B., E. I. B., H. B., oboznámením sa spismi Okresného súdu Lučenec 14C/150/2013, 8C/130/2014 a 14C/225/2012 a oboznámením sa s katastrálnymi spismi Q. R. D. J. XXXX/XX, J. XXXX/XX, J. XXXX/XX, J. XXXX/XXXX, J. XXX/XXXX P. J. XXXX/XXXX.
43. Z úradnej činnosti súdu bola známu skutočnosť, že rozvodové konanie medzi žalobcom a H. B., ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/5/2011 bolo v súdnom registri zaevidované od dňa 14.09.2011. 44. Z Rozsudku 8C/130/2014 zo dňa 27.06.2016 (čl. 20-24) v spojení s Rozsudkom 12Co/474/2016 zo dňa 31.08.2017 (čl. 25-32) súd zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec začaté dňa 28.08.2014 vedené pod sp. zn. 8C/130/2014 bolo právoplatne rozhodnuté o určení, že Darovacia zmluva (ktorá bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX s uvedeným fiktívnym dátumom dňa 08.09.2011) je neplatná. Rovnako Kúpna zmluva 1 (ktorá bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX s uvedeným fiktívnym dátumom dňa 02.09.2011) a Kúpna zmluva 2 boli určené za neplatné. Jednalo sa (v prípade Zmlúv) o prípad relatívnej neplatnosti v zmysle § 145 ods. 1 OZ v spojení s § 40a OZ. Ďalej bolo zistené, že v prípade Dohody o výhrade vzniku BSM bolo tiež určené, že je neplatná, pričom sa jednalo o prípad absolútnej neplatnosti v zmysle § 40 ods. 1 OZ, a to z dôvodu, že Notárska zápisnica neobsahovala obligatórnu náležitosť, v dôsledku čoho nebolo možné hovoriť o notárskej zápisnici a Dohoda o výhrade vzniku BSM tak nebola spísaná v požadovanej forme (§143a ods. 3 OZ). V meritórnom rozhodnutí boli tiež žalobca (A. B.) spolu s E. I. B. zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 398,- EUR. 45. Z Dohody o vyporiadaní BSM (čl. 33) vyplýva, že bola spísaná dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a H. B.. Pre určenie masy BSM rozhodnou dobou bolo obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (trvanie manželstva). Predmetom Dohody o vyporiadaní BSM bol (masu BSM tvorilo): Nehnuteľnosť 1, Nehnuteľnosť 2, Nehnuteľnosť 3 s vybavením v hodnote 10.000,- EUR (hodnota vybavenia bytu bola stanovená účastníkmi). Nehnuteľnosť 3 aj s jeho vybavením v hodnote 10.000,- EUR a Nehnuteľnosť 2 pripadli do vlastníctva H. B.. Hodnotu Nehnuteľnosti 2 stanovili na sumu 5.500,- EUR. Nehnuteľnosť 1 pripadla do vlastníctva žalobcu. Na Nehnuteľnosti 1 bolo evidované záložné právo v prospech O. B., P. pre potreby zaistenia úveru č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Úver“), ktorého istina ku dňu 29.11.2011 predstavovala sumu 168.844,69 EUR. Žalobca sa zaviazal splatiť Úver, ktorý vznikol počas trvania BSM. V rámci vyporiadania BSM sa žalobca ešte zaviazal uhradiť H. B. sumu 3.000,- EUR. 46. Z Darovacej zmluvy (čl. 162) vyplýva, že žalobca predmetnou zmluvou bezodplatne previedol na E. I. B. C. 1. 47. Z Kúpnej zmluvy 1 (čl. 165) vyplýva, že žalobca predmetnou zmluvou previedol na E. I. B. C. 2 za kúpnu cenu 4.150,- EUR. 48. Z Kúpnej zmluvy 2 (čl. 167) vyplýva, že žalobca predmetnou zmluvou previedol na E. I. B. C. 3 za kúpnu cenu 57.500,- EUR. 49. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 369) vyplýva, že predmetom prevodu bola Nehnuteľnosť 2, ktorú žalobca kúpil od predávajúceho v roku 2008 za kúpnu cenu 125.000,- SK (4.149,24 EUR). 50. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 378) vyplýva, že predmetom prevodu boli Pozemky (parc. č. XXXX/XX P. XXXX/XX), ktoré žalobca nadobudol od predávajúceho v roku 2011 za sumu 120.000,EUR. 51. Z ďalšej kúpnej zmluvy zo dňa 12.07.2011 (čl. 382) vyplýva, že predmetom prevodu bol rozostavaný Rodinný dom, ktorý sa nachádzal na Pozemkoch, konkrétne na parcele č. XXXX/XX. Dokončenosť stavby bola 68,67 %. Žalobca nadobudol rozostavaný Rodinný dom od predávajúceho v roku 2011 za kúpnu cenu 10.000,- EUR. 52. Z odpovede od O. B., P. (čl. 460) vyplýva, že prevodom zo dňa 11.10.2011 žalobca zaslal A. A. B. sumu 70.000,- EUR, pričom táto suma bola z účtu vybratá dňa 12.10.2011. 53. Zo spisu Okresného súdu Lučenec 8C/130/2014 vyplýva, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti Zmlúv a Dohody o výhrade vzniku BSM. Žaloba bola doručená na súd dňa 28.08.2014. A. B. (v spore 8C/130/2014 vystupujúci na strane žalovaných) bola doručená dňa 17.10.2014. Vec bola právoplatne skončená dňa 25.10.2017. O trovách konania bolo rozhodnuté uznesením č. k. 8C/130/2014-210 zo dňa 09.03.2020 v spojení s uznesením č. k. 8C/130/2014-226 zo dňa 14.07.2020, právoplatné dňa 02.08.2020, a to tak, že A. B. spolu s E. I. B. sú povinní zaplatiť H. B. spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.080,- EUR. 54. Zo spisu Okresného súdu Lučenec 14C/150/2013 vyplýva, že predmetom konania bolo vyporiadanie BSM a stranami sporu boli H. B. v pozícii žalobcu a A. A. B. v pozícii žalovaného. Konanie bolo začaté dňa 02.12.2013. H. B. sa domáhala rozhodnutia, ktorým by jej bola priznaná majetková hodnota vo výške 70.000,- EUR a odporcovi by bola priznaná hodnota predstavujúcu hodnotu v návrhu špecifikovaných nehnuteľností spolu s úverovým záväzkom voči O. B. P.. Uznesením č. k. 14C/150/2013-195 zo dňa 11.08.2020, právoplatné dňa 11.09.2020, bolo konanie pre nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní, zastavené.
55. Zo spisu Okresného súdu Lučenec 14C/225/2012 vyplýva, že predmetom konania bolo určenie neúčinnosti Zmlúv voči H. B.. Stranami sporu boli H. B. a E. I. B.. V priebehu konania ako strana sporu bola vypočutá aj E. I. B. (čl. 162 pripojeného spisu), ktorá dňa 30.09.2013 vo veci na otázku, prečo jej syn na ňu prevádzal Nehnuteľnosti, uviedla, „Pretože boli moje“. Ďalej k veci uviedla, že na základe Notárskej zápisnice tento majetok bol jej syna (A. A. B.). H. B. s jej synom sa zobrali vtedy, keď syn ešte študoval. Ona ich finančne podporovala. Prevádzal predmetné Nehnuteľnosti na jej meno, pretože sa síce považovala za vlastníčku nehnuteľností, ale tieto Nehnuteľnosti neboli vedené na jej meno. Syn prevádzal Nehnuteľnosti na jej meno, pretože bola spochybnená Notárska zápisnica. Predpokladala, že Notárska zápisnica bude napadnutá. Uznesením č. k. 14C/225/2012-437 zo dňa 27.05.2020, právoplatné dňa 19.06.2020, bolo konanie pre späťvzatie žaloby zastavené. 56. Z výsluchu žalobcu (čl. 352) je zrejmé, že Byt nadobudol približne v roku XXXX. Garáž kúpil niekedy v roku XXXX. Rodinný dom kúpil v roku XXXX, ktorého cena bola približne 120.000,- EUR. Najskôr si požičal peniaze od A. A. B., potom získal úver. Od A. A. B. si požičal sumu 70.000,- EUR, ktoré mu poskytol v hotovosti niekde v Bratislave, pričom nevedel presnejšie uviesť, kedy sa tak malo stať. Nepamätal si, či matke vrátil peniaze, keď sa Nehnuteľnosti vrátili z titulu neplatnosti prevodov. 57. Svedok A. A. B. (čl. 352) uviedol, že približne v roku 2010 alebo 2011 ho žalobca požiadal o pôžičku, ktorú mu poskytol. Jednalo sa o sumu 60.000,- EUR alebo 70.000,- EUR. Pôžičku mu vrátil. 58. Svedkyňa E. I. B. (čl. 353) uviedla, že žalobca je jej syn. V roku 2011 nadobudla od syna 2-3 nehnuteľnosti. Nevie, čo bolo pohnútkou prevodu Nehnuteľností od jej syna na ňu. Ona sa o prevody nestarala a ani o kúpne ceny. Všetko riešil syn (žalobca). Zmluvy ani nečítala, len ich podpísala. Nevedela, či v Byte niekto býval, ona tam nebola. Nevedela sa vyjadriť, prečo syn na ňu previedol rozostavaný Rodinný dom. Mala svoj byt. Iné bývanie nepotrebovala. Žalobcovi poskytla peniaze v sume asi 50.000,- EUR alebo 60.000,- EUR, a to v hotovosti bez dokladu. Nepamätá si, či boli peniaze vrátené. 59. Svedkyňa H. B. (čl. 353) uviedla, že žalobca je jej exmanžel. Jej bývalý právnik jej povedal, že podľa jeho názoru Notárska zápisnica nie je napísaná správne, je napadnuteľná. Súdne spory iniciovala hlavne z dôvodu, aby s deťmi mali kde bývať. Nevie ako ustálili hodnotu masy BSM. Suma 3.000,- EUR jej však bola vyplatená na právnikov. 60. Podaním zo dňa 27.07.2024 sa žalobca domáhal vykonať dokazovanie aj vyžiadaním od Komory notárov Slovenskej republiky, koľko sťažností bolo vybavených vo vzťahu k intervenientke, koľko a aké poriadkové opatrenia jej boli uložené, akých disciplinárnych previnení sa dopustila, koľko návrhov na disciplinárne stíhanie bolo voči nej podaných a ako boli vybavené. Súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania nevykonal, pretože pre rozhodnutie vo veci boli irelevantné. V konaní nebolo sporné, že Dohoda o výhrade vzniku BSM spísaná Notárskou zápisnicou bola absolútne neplatná pre chýbajúcu obligatórnu náležitosť, za čo bola zodpovedná intervenientka. Prípadné sťažnosti či disciplinárne návrhy a rozhodnutia o týchto sťažnostiach/návrhoch nemohli pre súd priniesť nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene rozhodnutia vo veci. Aj ak by sa po dobu výkonu svojej funkcie intervenientka opakovane dopustila previnení, ktoré by mali za následok jej disciplinárne potrestanie, nič by to nezmenilo na veci, že pre chybu v Notárskej zápisnici, za ktorú zodpovedala intervenientka, bola Dohoda o výhrade vzniku BSM absolútne neplatný právny úkon. Rovnako by to nemalo vplyv ani na posúdenie otázky zodpovednosti štátu za činnosť intervenientky ako notárky, pretože zodpovednosť štátu za predmetný nesprávny úradný postup bol nepochybne daný (§ 1 ods. 1 a § 18 Z č. 58/1969). 61. Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na nesporné skutočnosti súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX žalobca uzavrel s H. B. manželstvo. Následne dňa XX.XX.XXXX uzavreli Dohodu o výhrade vzniku BSM (spísaním Notárskej zápisnice) ktorou vyhradili vznik BSM ku dňu zániku manželstva. Po dobu trvania manželstva žalobca kúpil Nehnuteľnosti. V roku 2011 H. B. podala návrh na rozvod manželstva, pričom rozvodové konanie bolo na súde vedené od XX.XX.XXXX pod sp. zn. 5P/5/2011. V období od 27.09.2011 do 03.10.2011 žalobca previedol Zmluvami Nehnuteľnosti na svoju matku E. I. B.. Manželstvo žalobcu s H. B. bolo rozvedené dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX H. B. doručila súdu návrh na vyporiadanie BSM, pričom toto konanie bolo vedené pod sp. zn. 14C/150/2013. Konanie bolo skončené bez meritórneho rozhodnutia vo veci dňa 11.09.2020. Žalobca a H. B. ako bývalí manželia si zaniknuté BSM vyporiadali dňa XX.XX.XXXX Dohodou o vyporiadaní BSM. V konaní vedenom pod sp. zn. 8C/130/2014 bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že Dohoda o výhrade vzniku BSM a Zmluvy sú neplatné, pričom v prípade Dohody o výhrade vzniku BSM sa jednalo o absolútnu neplatnosť z dôvodu chybnej Notárskej zápisnice, za ktorú bola zodpovedná intervenientka a v prípade Zmlúv sa jednalo o prípad relatívnej neplatnosti. O konaní sp. zn. 8C/130/2014 sa žalobca dozvedel dňa 17.10.2014 a vec bola právoplatne skončená dňa 25.10.2017. Žalobca a E. I. B. ako
neúspešné strany konania v spore sp. zn. 8C/130/2014 boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť H. B. trovy konania vo výške 1.080,84 EUR a súdu Súdny poplatok vo výške 398,- EUR. Pred podaním žaloby žalobca si svoj nárok vo výške 99.047,66 EUR vrámci predbežného prerokovania uplatnil u MSSR, avšak nárok mu nebol priznaný. Trovy konania 8C/130/2014 vo výške 1.080,84 EUR a Súdny poplatok vo výške 398,- EUR neboli predmetom predbežného prerokovania. 62. Po zistení skutkového stavu a následnom právnom posúdení súd dospel k záveru, že žalobe nie je na mieste vyhovieť. 63. Predne sa súd zaoberal otázkou zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup intervenientky a teda či je daná pasívna vecná legitimácia. V konaní nebolo sporné, že Zmluvy boli vyhlásené za neplatné v súvislosti s absolútne neplatnou Dohodou o výhrade vzniku BSM, a to pre chybu v Notárskej zápisnici, ktorú spôsobila intervenientka. Ako však vyplýva z § 1 ods. 1 a § 18 Z č. 58/1969, za predmetný nesprávny úradný postup je zodpovedný štát a preto mu prináleží aj pasívna vecná legitimácia. To znamená, že ak žaloba bola podaná proti štátu, ktorý niesol objektívnu zodpovednosť za nesprávny úradný postup intervenientky, tak označenie žalovaného zo strany žalobcu bolo správne. Ako už bolo spomenuté vyššie, vo veci nebolo potrebné nariaďovať ďalšie dokazovanie k prípadnej zodpovednosti štátu za činnosť intervenientky, ako to v priebehu konania navrhoval žalobca, pretože zodpovednosť štátu bola nepochybne daná a prípadné ďalšie dokazovanie k tejto otázke by bolo nehospodárne. 64. Intervenientka v priebehu konania vzniesla námietku premlčania, a to ako pre uplynutie objektívnej 10-ročnej premlčacej doby, tak aj pre uplynutie 3-ročnej subjektívnej premlčacej doby. 65. K 10-ročnej objektívnej dobe premlčania súd uvádza, že táto sa na posudzovaný prípad neaplikuje. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu by bolo možné aplikovať len v tom prípade, ak by predmetom konania bola uplatnená náhrada škody pre nezákonné rozhodnutie, no nie v prípade uplatňovania nároku na náhradu škody pre nesprávny úradný postup, ako to vyplýva z doslovného znenia § 22 ods. 2 Z č. 58/1969. Na tomto mieste je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 3/2018 zo dňa 13.12.2018, kde bol prijatý právny názor, že „pri nárokoch na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, vyvodzovaných z nesprávneho úradného postupu, sa právo môže premlčať len uplynutím subjektívnej trojročnej premlčacej doby podľa § 22 ods. 1 vety prvej tohto zákona, plynúcej odo dňa získania poškodeným vedomosti o škode (o tom, že už vznikla).“, pričom predmetné rozhodnutie bolo aj uverejnené v zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3/2019 a jedná sa tak o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Tento právny názor je zároveň aj ústavne komfortný (viď uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 173/2019 zo dňa 17.12.2019). 66. Čo sa týka 3-ročnej subjektívnej premlčacej doby, táto je podľa názoru súdu pre daný prípad aplikovateľná. Ako vyplýva z dikcie § 22 ods. 1 Z č. 58/1969, právo na náhradu škody pre nesprávny úradný postup sa premlčí za 3 roky od doby, keď sa poškodený o škode dozvedel. „Predpoklad hypotézy právnej normy § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu) sa totiž nespája s vedomosťou poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá ale ani s jeho vedomosťou o tom, či a prípadne kedy nesprávnosť úradného postupu bola vyslovená (konštatovaná) príslušným orgánom; teda nevyžaduje sa, aby poškodený mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá - v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. za škodu je zodpovedný vždy štát (§ 18 a § 25 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.). Jediným predpokladom začiatku plynutia premlčacej doby je okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu známe skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť vznik škody (v predpokladanej výške) zakladajúcej jej uplatnenie v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., preto nie je určujúce, či napríklad (ne)správnosť úradného postupu bola v inom konaní zisťovaná, prípadne vzniknuté následky mohli byť v takom konaní reparovateľné a či výsledky takéhoto konania (jeho právne závery) boli poškodenému známe; v uvedenom okamihu teda nemusí byť daná (napr. z rozhodnutia súdu vyplývajúca) nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednosti povinného subjektu.“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 13/2010 zo dňa 20.03.2012). Pre začiatok plynutia premlčacej doby je významný teda okamih, kedy sa žalobca dozvedel o škode, teda kedy mu boli známe skutkové okolnosti, z ktorých bolo možné zistiť vznik škody v predpokladanej výške. Podľa názoru súdu o okolnostiach zakladajúce vznik škody sa žalobca dozvedel dňa 17.10.2014, kedy mu bola doručená žaloba o určenie neplatnosti Dohody o výhrade vzniku BSM a Zmlúv, čo bolo predmetom konania vedeného pod sp. zn. 8C/130/2014. Najneskôr od tohto momentu tak žalobca mal vedomosť o tom, že Notárska zápisnica má vadu, ktorá mala za následok absolútnu neplatnosť Dohody o výhrade vzniku BSM a zároveň žalobcovi bolo známe, že H. B. sa legitímne domáha určenia neplatnosti Zmlúv s účinkami ex tunc. V deň začiatku plynutia premlčacej doby bolo zároveň možné stanoviť približnú
(žalobcom tvrdenú) škodu, ako ju vyčísloval aj v tomto konaní, pričom s uplatnením nároku na súde nemusel čakať na konečné rozhodnutie vo veci 8C/130/2014 a ani na spísanie Dohody o vyporiadaní BSM. To znamená, že ak trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom 17.10.2014, tak uplynula dňa 17.10.2017, pričom žaloba na súd v posudzovanej veci bola podaná až dňa 18.09.2020, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Žalobcom uplatnený nárok je tak v celom rozsahu premlčaný. 67. Súd sa venoval aj otázke predbežného prerokovania nároku, čo by mohlo mať vplyv na pozastavenie plynutia premlčacej doby. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie § 9 ods. 1 Z č. 58/1969, podľa ktorého predbežné prerokovanie nároku sa vyžadovalo v prípade, ak sa nárok uplatňoval z dôvodu nezákonného rozhodnutia. Ak sa nárok uplatňoval z dôvodu nesprávneho úradného postupu, tak sa predbežné prerokovanie nároku nevyžadovalo (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 13/2010 zo dňa 20.03.2012). Preto ak žalobca žalobou uplatnený nárok najprv (v takmer celom rozsahu) predbežne prerokoval s MSSR, nebol povinný tak urobiť a žalobu mohol na súd podať aj bez predbežného prerokovania nároku. V každom prípade, keďže predbežné prerokovanie nároku sa v danom prípade nevyžadovalo, nemohlo dôjsť ani k prípadnému pozastaveniu plynutia premlčacej doby (§ 22 ods. 3 Z č. 58/1969). 68. Aby bola naplnená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, tak musia byť naplnené tri základné podmienky: 1/ nesprávny úradný postup (v danom prípade intervenientky ako notárky), 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. 69. Pokiaľ sa jedná o prvú podmienku, nesprávny úradný postup, tak táto podmienka bola splnená, pretože za nesprávny úradný postup je potrebné považovať nesprávne spísanie Notárskej zápisnice, čo zapríčinilo absolútnu neplatnosť Dohody o výhrade vzniku BSM. 70. Čo sa týka druhej podmienky, príčinnej súvislosti, tak táto podľa názoru súdu nebola splnená a to z viacerých dôvodov. Príčinnú súvislosť žalobca videl medzi nesprávnym úradom postupom intervenientky (chybne spísaná Notárska zápisnica) a škodou predstavujúcu (primárne) majetkové hodnoty, ktoré nadobudla H. B. na základe Dohody o vyporiadaní BSM (hodnota Nehnuteľnosti 2, hodnota Nehnuteľnosti 3, vybavenie Nehnuteľnosti 3 v hodnote 10.000,- EUR a vyrovnanie v hodnote 3.000,- EUR). Vzťah príčiny a následku však musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 32/2007 zo dňa 29.03.2007). Medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou škodou (pokiaľ sa jedná o nároky vyplývajúce z Dohody o vyporiadaní BSM) však v posudzovanom prípade nemožno hovoriť o zachovaní priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti, pretože predmetná škoda je odvodzovaná od uzavretej Dohody o vyporiadaní BSM, ktorá sama o sebe prerušuje príčinnú súvislosť medzi chybnou Notárskou zápisnicou a danou škodou. Teda pokiaľ bola uzavretá Dohoda o vyporiadaní BSM, tak nemožno dospieť k záveru, že uplatnená škoda bola priamo a bezprostredne spôsobená chybnou Notárskou zápisnou, pretože tento reťazec tvrdenej príčinnej súvislosti je prerušený práve samotnou Dohodou o vyporiadaní BSM, ktorú žalobca uzavrel s H. B. na základe ich zmluvnej autonómie a intervenientka sa na nej nepodieľala. Reťazec príčinnej súvislosti nemôže byť zachovaný pri neobmedzenom množstve kauzalít, ale ako už bolo spomenuté, príčinná súvislosť musí byť priama a bezprostredná, čo spísaním Dohody o vyporiadaní BSM nebolo zachované. 71. Príčinná súvislosť však nie je daná aj pre ďalšie dôvody, a to už vo vzťahu k celému uplatnenému žalobnému nároku. 72. Podľa vyjadrení žalobcu reťazec príčinnej súvislosti mal byť daný v tom, že pre nesprávnu Notársku zápisnicu (nesprávny úradný postup) došlo k neplatnosti Zmlúv a následne po uzatvorení Dohody o vyporiadaní BSM a súdnom konaní sp. zn. 8C/130/2014 došlo k vzniku škody (v celkovej výške 100.526,50 EUR), ktorá mala pozostávať z majetkového prospechu H. B. podľa Dohody o vyporiadaní BSM, Trov konania 8C/130/2014 vo výške 1.080,84 EUR, Súdneho poplatku vo výške 398,- EUR, nákladov za ZP č. 155/2019 vo výške 197,66 EUR a nákladov za ZP č. 2/2020 vo výške 150,- EUR. Podmienka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom intervenientky a uplatnenou škodou však nemôže byť zachovaná, pokiaľ tu existuje ďalšia príčina, ktorá sama o sebe spôsobuje neplatnosť Zmlúv. Súd je totiž názoru, že neplatnosť Zmlúv nebola zapríčinená len nesprávnym úradným postupom intervenientky, respektíve neplatnosťou Dohody o výhrade vzniku BSM, ale Zmluvy je potrebné považovať za neplatné aj pre nedostatok vážnosti (§ 37 OZ) a ich uzatváranie v rozpore s dobrými mravmi (39 OZ), čo spôsobuje absolútnu neplatnosť Zmlúv. 73. Podľa názoru súdu Zmluvy neboli uzavreté vážne (§ 37 OZ) ale jednalo sa len o predstierané úkony, ktorých skutočným cieľom bolo vyniesť hodnotný majetok z masy BSM krátko pred rozvodom manželstva, a to za tým účelom, aby H. B. nemala na Nehnuteľnosti dosah pri vyporiadaní zaniknutého
BSM. Predmetné preukazuje nie len priamy rodinný vzťah účastníkov Zmlúv (matka a syn), ale aj časový aspekt uzatvárania Zmlúv, ktoré boli uzavreté počas rozvodového konania krátko pred rozvodom manželstva (rozvodové konanie bolo na súde vedené od XX.XX.XXXX, k rozvodu došlo dňa XX.XX.XXXX a k uzavretiu Zmlúv došlo v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX). Tiež to preukazuje antidatovanie Darovacej zmluvy (ktorá bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX s uvedeným fiktívnym dátumom dňa 08.09.2011) a Kúpnej zmluvy 1 (ktorá bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX s uvedeným fiktívnym dátumom dňa 02.09.2011), ktoré boli datované ku dňu pred začatím rozvodového konania a zjavne tak mali evokovať dojem, že neboli uzatvárané v súvislosti s predmetným rozvodovým konaním, ale pred ním. V konečnom rade fikciu prevodov Nehnuteľností potvrdzuje aj výpoveď E. I. B. v pripojenom spise vedenom pod sp. zn. 14C/225/2012 zo dňa 30.09.2013, z ktorej vyplýva, že Nehnuteľnosti boli prevádzané z toho dôvodu, že (už vtedy) bola známa skutočnosť, že Notárska zápisnica bola spochybnená a (matka žalobcu) predpokladala, že bude aj napadnutá. Tu súd poukazuje aj na diametrálne odlišnú výpoveď E. I. B. v tomto konaní zo dňa 19.01.2024 (čl. 353), keď uvádzala, že nevie čo bolo pohnútkou prevodu Nehnuteľností zo strany žalobcu, že sa o prevody nestarala a nevedela prečo bol na ňu prevedený Rodinný dom. Pre súd však bola dôveryhodnejšia výpoveď E. I. B. zo dňa 30.09.2013, pretože vtedy sa dokázala k veci vyjadriť v podrobnejších súvislostiach, pričom vo výpovedi zo dňa 19.01.2024 sa svedkyňa prevažne uchýlila k pojmom “neviem“ a “nepamätám“, čo s prihliadnutím na obsah výpovede zo dňa 30.09.2013 nebolo pre súd presvedčivé. Na margo uvedeného, aj ak by súd považoval výpoveď E. I. B. zo dňa 19.01.2024 za vierohodnú, rovnako by súd dospel k záveru, že Zmluvy neboli uzavreté vážne, pretože ako v predmetnej výpovedi uviedla, nevedela, čo bolo pohnútkou prevodu Nehnuteľností od jej syna na ňu, ona sa o prevody nestarala, ani o kúpne ceny, Zmluvy ani nečítala, len ich podpísala. Takto učinený právny úkon v podobe uzavretia Zmlúv by rovnako nebolo možné považovať za vážne mienený v zmysle § 37 OZ. Zhrnúc práve uvedené, neplatnosť Zmlúv nezapríčinila len neplatnosť Dohody o výhrade vzniku BSM, ale Zmluvy boli absolútne neplatné aj pre absenciu zložky vážnosti pri ich uzatváraní, respektíve aj keby Dohoda o výhrade vzniku bola platná, tak neplatnosť Zmlúv by bola daná v zmysle § 37 OZ. 74. Pre dôvody uvedené v predchádzajúcom bode súd považoval Zmluvy za neplatné taktiež pre ich uzavretie v rozpore s dobrými mravmi, čo zakladá dôvod absolútnej neplatnosti v zmysle § 39 OZ. Dobré mravy zadefinoval Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 4Cdo/71/2023 zo dňa 16.07.2024, keď uviedol, že „ide o pravidlá etického, morálneho a hodnotového charakteru, ktoré sú zdieľané a uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a ktoré sa vyznačujú svojou nemennosťou do takej miery, že boli zákonodarcom považované za tak významné, že boli pomocou odkazu včlenené do občianskeho práva. Činnosť v rozpore s týmito pravidlami možno potom označiť za činnosť v rozpore s dobrými mravmi. Zmyslom tohoto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 6. 1997, sp. zn. 3 Cdon 69/96). V súlade so súdnou praxou možno § 3 ods. 1 OZ aplikovať len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva) (...) Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.“ Ako už bolo spomenuté vyššie, podľa názoru súdu Zmluvy boli uzavreté za účelom vynesenia hodnotného majetku (Nehnuteľností) z masy BSM na úkor H. B., a to zneužijúc inštitút dohody o výhrade vzniku BSM. Dohoda podľa § 143 ods. 2 OZ znamená, že za trvania manželstva vznikne u oboch manželov len samostatný majetok, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom bol nadobudnutý. S týmto majetkom každý z manželov hospodári samostatne. Masa BSM vznikne až ku dňu zániku manželstva, pričom do tejto masy spadajú všetky veci a majetkové práva nadobudnuté manželmi počas trvania manželstva. Do podstaty BSM teda pripadne z doterajších samotných majetkov všetko to, čo by bolo BSM už za trvania manželstva. To, čo z majetku tejto povahy už manžel spotreboval, nie je povinný uhradiť a dopĺňať (Občiansky zákonník Veľký komentár 2. zväzok, L. S., strana 334-335). Účelom inštitútu dohody podľa § 143a ods. 2 OZ je teda slobodná dispozícia niektorého z manželov s majetkom, ktorý nadobudol za trvania manželstva. Podľa názoru súdu je však v rozpore s dobrými mravmi, teda so zásadami etického a morálneho charakteru, ak žalobca v snahe využiť Dohodu
o výhrade vzniku BSM zneužije slobodnú dispozíciu s majetkom nadobudnutým počas manželstva, a to takým spôsobom, že hodnotný majetok (Nehnuteľnosti) počas rozvodového konania prevedie na osobu blízku v priamej línii (matku) v snahe ukrátiť H. B. pri vyporiadaní BSM, ktoré by ku dňu zániku manželstva (rozvodom) vzniklo a do ktorého by spadali aj predmetné Nehnuteľnosti. Inými slovami, postup žalobcu, ktorý krátko pred rozvodom manželstva previedol Nehnuteľnosti na svoju matku, ktoré by inak spadali do masy BSM, a to navyše takým spôsobom, aby žiadna protihodnota z prevádzaných Nehnuteľností nepripadla do masy BSM (darovaním Nehnuteľnosti 1 a údajným spotrebovaním kúpnej ceny z Nehnuteľnosti 2 a Nehnuteľnosti 3) je v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu dohody o výhrade vzniku BSM podľa § 143a ods. 2 OZ a tiež v rozpore sa dobrými mravmi. Zhrnúc práve uvedené, neplatnosť Zmlúv nezapríčinila len neplatnosť Dohody o výhrade vzniku BSM, ale Zmluvy boli absolútne neplatné aj pre ich uzatvorenie v rozpore s dobrými mravmi, respektíve aj keby Dohoda o výhrade vzniku bola platná, tak neplatnosť Zmlúv by bola daná v zmysle § 39 OZ. 75. Okrajovo súd ešte dodáva, že v priebehu konania nebolo spoľahlivo preukázané, že žalobca kúpnu cenu za Nehnuteľnosť 3 (57.500,- EUR) reálne spotreboval vyplatením tvrdenej pohľadávky A. A. B. vo výške 70.000,- EUR. Hoci z dokazovania vyplynulo, že žalobca vyplatil A. A. B. sumu 70.000,- EUR na jeho bankový účet, súd to nepresvedčilo o tom, že by tvrdená pohľadávka reálne aj existovala. Súd rozhodne nepovažoval za vierohodné tvrdenie, že A. A. B., známy žalobcu, tak veľký obnos financií vyplatil žalobcovi v hotovosti ako pôžičku bez toho, aby k tomu existovalo akékoľvek potvrdenie. Žalobca ani nevedel presnejšie uviesť, kde k odovzdaniu peňazí malo vôbec dôjsť. Nemožno odhliadnuť ani od toho, že deň po tom, ako bola suma 70.000,- EUR vyplatená na účet A. A. B., tak táto suma bola z účtu vybratá, čo tiež nepridáva na dôvere v reálnu existenciu tvrdenej pohľadávky. Súd tak mal za to, že v skutočnosti žiadna pohľadávka A. A. B. voči žalobcovi neexistovala a žalobca vykonaným prevodom sa tak len snažil vytvoriť dojem, že došlo k spotrebovaniu kúpnej ceny za Nehnuteľnosť 3, aby táto protihodnota za predmetnú nehnuteľnosť nespadala do masy BSM. 76. Čo sa týka tretej podmienky, vznik škody, tak ak by sme vychádzali z predpokladu, že Zmluvy boli neplatné len pre nesprávny úradný postup intervenientky a bola by daná príčinná súvislosť, tak podľa názoru súdu táto podmienka by nebola splnená. 77. Vo vzťahu k tvrdenej škode, ktorá má predstavovať majetkový prospech H. B. z Dohody o vyporiadaní BSM vo výške 98.700,- EUR (8.000,- EUR za Nehnuteľnosť 2, 77.700,- EUR za Nehnuteľnosť 3, 10.000,- EUR za vybavenie Nehnuteľnosti 3 a 3.000 EUR za dorovnanie vyporiadania), tak súd je názoru, že o škodu by sa mohlo jednať len v tom prípade, ak by majetkový úbytok z dôvodu neplatnosti Zmlúv u žalobcu reálne existoval. Pre zodpovedanie tejto otázky je potrebné dať do porovnania výšku majetku, ktorým by žalobca pri zániku BSM disponoval, ak by Zmluvy boli platné, v porovnaní s tým, aká bola hodnota žalobcom nadobudnutého majetku z masy BSM po uzavretí Dohody o vyporiadaní BSM s prihliadnutím na neplatnosť Zmlúv. Ak by Dohoda o výhrade vzniku BSM bola platná a boli by platné aj Zmluvy (pri zachovaní príčinnej súvislosti a nezarátavajúc hypotekárny úver), tak ku dňu zániku BSM (rozvodom manželstva) by predmetom BSM nebol žiadny majetok, pretože Nehnuteľnosti by boli Zmluvami prevedené na E. I. B.. Z masy BSM by tak žalobcovi nič nepripadlo a jeho obohatenie by spočívalo len v (už spotrebovaných) kúpnych cenách, ktoré nadobudol prevodom Nehnuteľnosti 2 (4.150,- EUR) a Nehnuteľnosti 3 (57.500,EUR) spolu vo výške 61.650,- EUR. Keďže ale Zmluvy neboli platne uzavreté, tak zánikom BSM po jeho vyporiadaní na základe Dohody o vyporiadaní BSM žalobca nadobudol do svojho výlučného vlastníctva Nehnuteľnosť 1 s povinnosťou vyplatenia sumy 3.000,- EUR H. B.. Hodnota Nehnuteľnosti 1 však bola minimálne 130.000,- EUR, čo vyplýva z kúpnych zmlúv zo dňa 12.07.2011, pričom ku dňu zániku BSM, respektíve ku dňu vyporiadania BSM musela byť hodnota Nehnuteľnosti 1 s prihliadnutím na dlhšie časové obdobie nepochybne už vyššia. To znamená, že majetkový prospech žalobcu z masy BSM bol vo výške (minimálne) 127.000,EUR. Po porovnaní majetkových hodnôt žalobcu po zániku manželstva dospel súd k záveru, že bolo vo finále pre žalobcu majetkovo výhodnejšie, keď Zmluvy boli neplatné, než keby boli platné, pretože po zániku manželstva, v prípade platnosti Zmlúv, by bol žalobca fakticky obohatený len (už spotrebovanou) majetkovou hodnotou vo výške 61.650,- EUR (kúpne ceny za Nehnuteľnosť 2 a Nehnuteľnosť 3), zatiaľ čo, pre neplatnosť Zmlúv, po vyporiadaní BSM disponuje majetkovou hodnotou (Nehnuteľnosť 1 po odpočítaní sumy 3.000,- EUR) minimálne vo výške 127.000,- EUR. Pre tieto závery tak nemožno hovoriť o vzniku škody na strane žalobcu v súvislosti s neplatnými Zmluvami a Dohodou o vyporiadaní BSM. Neplatnosťou Zmlúv mohla byť na majetku ukrátená nanajvýš E. I. B., na ktorú mali byť Nehnuteľnosti (na základe predmetných Zmlúv) prevedené.
78. Čo sa týka uplatnenej škody vo výške 197,66 EUR predstavujúcu náklady za vyhotovenie ZP č. XXX/ XXXX a škody vo výške 150,- EUR predstavujúcu náklady za vyhotovenie ZP č. X/XXXX, tak po právnom posúdení má súd za to, že sa vo svojej podstate nejedná o nárok na náhradu škody, ale o príslušenstvo k uplatnenej pohľadávke (§ 121 ods. 3 OZ). Predmetné znalecké posudky boli vypracované za účelom ocenenia Nehnuteľnosti 2 a Nehnuteľnosti 3 a následné ocenenie slúžilo ako podklad na vyčíslenie uplatnenej škody. Preto podľa názoru sudu náklady spojené s vypracovaním predmetných znaleckých posudkov nemožno považovať za škodu, ale ako príslušenstvo uplatnenej pohľadávky (škody), pričom konkrétne sa jedná o náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Keďže ale nárok na náhradu škody nie je dôvodný, nemôže byť dôvodné ani príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, teda náklady za vypracovanie ZP č. XXX/XXXX a ZP č. X/XXXX. 79. Ďalej čo sa týka uplatnenej škody predstavujúcu Trovy konania 8C/130/2014 vo výške 1.080,84 EUR a škody predstavujúcu Súdny poplatok vo výške 398,- EUR, tak v tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že predmetné čiastky bol žalobca povinný uhradiť spoločne a nerozdielne spolu s E. I. B.. S prihliadnutím na znenie § 511 ods. 2 OZ tak žalobca bol reálne povinný uhradiť len polovicu z predmetných súm, a pokiaľ uhradil sumy 1.080,84 EUR a 398,- EUR sám v celosti, tak v rozsahu 50 % má regresný nárok voči E. I. B.. Preto nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby zodpovedal žalobcovi za celé Trovy konania 8C/130/2014 vo výške 1.080,84 EUR a celý Súdny poplatok vo výške 398,- EUR, ale zodpovednosť za škodu (za predpokladu, ak by bola vôbec daná) by prichádzala do úvahy najviac vo výške 50% z uplatnených súm. Pre vylúčenie pochybností súd však dodáva, že, ako už bolo podrobnejšie odôvodnené vyššie, zodpovednosť žalovaného za uplatnenú predmetnú škodu (1.080,84 EUR a 398,- EUR) nie je daná, pretože neplatnosť Zmlúv nebola daná len pre neplatnosť Dohody o výhrade vzniku BSM, ale aj pre ich absolútnu neplatnosť podľa § 37 a 39 OZ. 80. Osobitne sa súd zaoberal aj uplatnenou škodou vo výške 10.000,- EUR, ktorá v zmysle Dohody o vyporiadaní BSM mala predstavovať hodnotu vybavenia Nehnuteľnosti 3, ktoré spolu s predmetnou nehnuteľnosťou pripadlo H. B.. Súd má zato, že tento nárok nie je dôvodný tiež z toho dôvodu, že časť predmetných veci je neoddeliteľne spojená s Nehnuteľnosťou 3 a u zvyšnej časti vecí nebola v konaní preukázaná ich hodnota. Veci, ktoré sú spojené s Nehnuteľnosťou 3 a tvoria tak jej súčasť (§ 120 ods. 1 OZ) nemožno samostatne ohodnocovať, pretože ich hodnota je odzrkadlená v hodnote Nehnuteľnosti 3. V zásade sa teda nejedná o individuálne určené veci, pretože sú neoddeliteľne spojené s Nehnuteľnosťou 3 a sú tak jej súčasťou. Preto vo vzťahu k týmto veciam si žalobca ani nemôže uplatňovať osobitne nárok na náhradu škody z titulu ich pripadnutia do vlastníctva H. B., pretože z právneho hľadiska sa nejedná o samostatné veci, ale predstavujú súčasť Nehnuteľnosti 3. Konkrétne sa jedná veci ako vstavané skrine, vybavenie kúpeľne (umývadlá, sprchový set), plastové okná, kuchynská linka, vchodové a interiérové dvere, svietidlá či podlaha. Čo sa týka druhej časti vecí, ako sú posteľ, stoličky, stôl, spotrebiče, televízia či sedačka, tak žalovaný v priebehu konania namietal, že ich hodnota s prihliadnutím na dobu používania 11-15 rokov je už nulová, pričom žalobca vo vzťahu k týmto veciam neuniesol dôkazné bremeno, respektíve nepreukázal ich skutočnú hodnotu v čase vyporiadania BSM. Obmedzil sa len na uvedenie ich nadobúdacej hodnoty, čo však s prihliadnutím na dobu ich používania nemôže byť pre súd smerodajné. 81. Súd sa osobitne tiež venoval aj uplatnenej škode vo výške 3.000,- EUR, ktorá bola vyplatená žalobcom H. B. z titulu Dohody o vyporiadaní BSM. Ako vyplýva zo svedeckej výpovede H. B., táto suma nepredstavovala dorovnanie podielu vrámci vyporiadania BSM, ale jednalo sa v skutočnosti o sumu, ktorá mala slúžiť na úhradu odmien advokátov, ktorých využívala v súdnych konaniach so žalobcom. V danom prípade tak nie je daný dôvod, aby štát zodpovedal za danú škodu, keď táto mala v skutočnosti predstavovať náklady H. B. za právne služby a k ich úhrade žalobca nebol žiadnym rozhodnutím súdu zaviazaný. Okrem toho, náklady H. B. v sume 3.000,- EUR neboli v súdnom konaní ani preukázané. 82. S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (výrok I.). 83. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.), pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 84. Rovnako keďže aj intervenientka bola v konaní úspešná, súd jej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.), pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 85. Súd posudzoval tiež návrh žalobcu na uplatnenie § 257 CSP a dospel k záver, že mu nie je na mieste vyhovieť. Je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, kto je pánom sporu a do súdneho konania
musí vstupovať s vedomím, že ak nebude úspešný, tak bude jeho povinnosťou hradiť trovy konania. Nemôže svoju zodpovednosť prenášať na súd s odôvodnením, že súd okamžite nerozhodol o vznesenej námietke premlčania alebo že stranám včas neposkytol predbežné právne posúdenie. Námietka premlčania bola žalobcovi známa ihneď po jej vznesení a prakticky od vtedy žalobca nepochybne mal možnosť si zvážiť, či bude v konaní pokračovať alebo nie. Naopak žalobca premlčanie nároku neakceptoval a aj keď súd poskytol stranám predbežné právne posúdenie, kde sa vyjadril aj k otázke premlčania, tak i napriek tomu žalobca zotrval na podanej žalobe. Nehovoriac o tom, že i po predbežnom právnom posúdení žalobca trval na ďalšom dokazovaní, čomu ak by súd vyhovel, trovy konania by sa ešte navyšovali. Ďalej ako vyplýva z odôvodnenia, pre presvedčivosť rozhodnutia súd neoprel svoje rozhodnutie len o premlčanie nároku, ale aj o radu ďalších dôvodov pre zamietnutie žaloby, ku ktorým sa súd dopracoval práve na základe vykonaného dokazovania. Okrem toho vo veci sa ani nevykonávalo neprimerane rozsiahle dokazovanie, ktoré by malo za následok zbytočné navyšovanie trov konania. Vo veci sa zároveň konali len 3 pojednávania, čo nepredstavuje nehospodárnosť konania s prihliadnutím na hodnotu sporu a jeho skutkovú a právnu náročnosť. Zhrnúc uvedené, súd má tak za to, že neboli dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP a teda nepriznanie náhrady trov konania úspešným stranám. 86. Keďže v priebehu konania vznikli aj trovy, ktoré boli hradené z rozpočtových prostriedkov štátu, súd na ich náhradu zaviazal žalobcu ako neúspešnú stranu konania (výrok IV.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Lučenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (exekučný poriadok).