Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 11Csp/132/2023 6623204355 20. 05. 2024 JUDr. Katarína Červenková ECLI:SK:OSLC:2024:6623204355.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava-Petržalka, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX A., zast. JUDr. Elena Matulová, advokátka, Advokátska kancelária v Poltári, Železničná 287/9, o zaplatenie 398,79 € s prísl., takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100% právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.
do 3 dní od
odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2023 sa žalobca ako právny nástupca spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA domáhal voči žalovanej zaplatenia dlžnej istiny 398,79 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nesplatenia poskytnutých finančných prostriedkov žalovanou na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.12.2018. 2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca so žalovanou uzatvoril dňa 10.12.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 656,29 Eur a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 45. mesačných splátok vo výške 20,16 Eur, so splatnosťou prvej splátky v 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver žalovanej poskytnutý a s konečnou splatnosťou úveru 15.09.2022. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej, právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 22.07.2021 mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala sumu vo výške 398,79 Eur, pričom pozostávala z neuhradenej istiny: 342,08 Eur, neuhradeného riadneho úroku vo výške 27,71 Eur a neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 29,-Eur. 3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.12.2018, Výpis z úverového účtu žalovanej, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spolu s potvrdením o doručením, Obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru z 01.06.2021 spolu s ftk. poštového podacieho hárku, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 a Oznámenie o postúpení pohľadávky z 03.07.2023. 4. Súd výzvou zo dňa 29.11.2023 žiadal žalobcu o preukázanie doručenia samostatnej výlučnej výzvy na plnenie žalovanej pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách, ako aj o presnú špecifikáciu, pre ktorú omeškanú splátku pristúpil jeho právny predchodca k zosplatneniu pohľadávky. Na výzvu súdu reagoval žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 15.12.2023, v ktorom uviedol, že k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka pristúpil pre nesplatenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná 15.04.2021. Splnenie povinnosti v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách žalobca preukazoval výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky z 01.06.2021 a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 22.07.2021. V tejto súvislosti aj poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023. 5. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 30.01.2024, v ktorom v prvom rade namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, neúčinnosť zosplatnenia úveru z dôvodu, že z výzvy zo dňa 01.06.2021 nevyplýva nezaplatením ktorej splátky dochádza k zosplatneniu úveru, ani z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v dôsledku čoho považuje tento úkon za neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Namietala aj samotný obsah úverovej zmluvy, kedy podľa žalovanej je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu absencie náležitostí požadovaných zákonom č. 129/2010 Zb.z., a to konkrétne podľa § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, kedy zmluva neobsahuje správny údaj o úrokovej sadzbe a uvedený úrok považuje v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež podľa žalovanej nie je správne uvedený údaj podľa § 9 ods. 2 písm. h) citovaného zákona, a to ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, kedy podľa internetovej kalkulačky ktorú použila na výpočet RPMN, pri zadaní vstupných údajov suma pôžičky 656,29 Eur, splátky 20,16 Eur mesačne a doby splátok 46 mesiacov, vypočítala RPMN vo výške 19,56% a ročnú úrokovú mieru 9,02% p.a . Zmluva podľa žalovanej neobsahuje ani údaj podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Zb.z., a to výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Žalovaná ďalej namieta aj dvojité úročenie, a to zmluvný úrok vo výške 18% ročne, keďže podľa jej názoru zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nie je oprávnený požadovať dohodnuté úroky, len úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne. Napokon žalovaná namietala aj skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nepostupoval pred poskytnutím spotrebiteľského úveru s vyžadovanou odbornou starostlivosťou, nezaoberal sa bonitou žalovanej, a preto aj z tohto dôvodu žiadala žalobu zamietnuť. V závere svojho vyjadrenia vzniesla námietku premlčania v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Zb.z.. 6. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovanej písomným podaním doručeným súdu dňa 02.03.2024, v ktorom poprel tvrdenia žalovanej o neúčinnosti zosplatnenia úveru, resp. nutnosti posudzovať úver za bezúročný a bezpoplatkový. Uviedol, že možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovanou v časti 3 článok 3.1 písm. a) zmluvy o úvere a výzvou zo dňa 01.06.2021 ju vyzval na úhradu omeškaných splátok vo výške 105,60 Eur, zároveň ju upozornil aj na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Táto výzva jej bola v zmysle predloženého podacieho hárku doručená dňa 09.06.2021. Žalobca zároveň poukázal na predloženú platobnú históriu, podľa ktorej je zrejmé, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním úveru, preto podaním dňa 22.07.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a k predmetnému vyjadreniu predložil aj doručenku, preukazujúcu doručenie tohto oznámenia dňa 26.07.2021. Žalobca sa vyjadril aj k námietke premlčania a poukázal na doterajšiu judikatúru, kedy je potrebné počítať plynutie premlčacej doby a teda počiatok premlčania od splatnosti tej omeškanej splátky dlhu, ktorej termín splatnosti je najbližšie ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu, a teda má za to, že jeho nárok nie je premlčaným. 7. Žalovaná vo svojej duplike zo dňa 05.04.2024 zotrvávala na svojej právnej argumentácii a opätovne poukázala na to, že právny predchodca žalobcu nepostupoval pred poskytnutím spotrebiteľského úveru s vyžadovanou odbornou starostlivosťou a neskúmal bonitu žalovanej. Zdôraznila, že žalovaná už dňa 27.11.2018 uzavrela s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere s výškou úverového rámca 950,-Eur, dňa 01.12.2018 Zmluvu o revolvingovom úvere s výškou úverového rámca 1050,-Eur, dňa 10.12.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom tohto konania, dňa 05.01.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere s výškou úveru 734,-Eur a v tejto súvislosti poukázala na ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb.z. ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z.. Žalovaná zastáva názor, že pre porušenie povinnosti podľa § 7 nebol právny predchodca žalobcu oprávnený
predmetný úver predčasne zosplatniť podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho nemohol ani platne postúpiť svoju pohľadávku na žalobcu. 8. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 20.05.2024, za prítomnosti právnych zástupcov sporových strán, ktorí zotrvali na všetkých písomných podaniach a argumentáciách v nich uvedených. Právny zástupca žalobcu žiadal rozhodnúť v zmysle petitu žaloby a právna zástupkyňa žalovanej žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: 10. Dňa 10.12.2018 uzatvorila žalovaná v právnom postavení dlžníčky s právnym predchodcom žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške: 656,29Eur za účelom kúpy tovaru alebo služby, s výškou mesačnej splátky: 20,16 Eur, s počtom mesačných splátok: 45, so splatnosťou mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky: 15.01.2019, s konečnou splatnosťou úveru: 15.09.2022, s výškou úrokovej sadzby: 18% p.a, pri RPMN: 19,56% s odplatou: 18%, s priemernou RPMN: 10,53% a celkovou čiastkou k zaplateniu: 907,20 Eur. 11. Písomným upozornením: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 01.06.2021 právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanej, že eviduje voči nej pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 105,60 Eur. Zároveň upozorňuje žalovanú aj na možnosť zosplatnenia úveru v prípade, ak nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok. Priloženou fotokópiu poštového podacieho hárku žalobca súdu preukázal, že uvedená výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej ( č.l. spisu 47 ). 12. Písomným podaním: „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX predžalobná výzva“ zo dňa 22.07.2021, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej zosplatnenie celého zostatku úveru ku dňu 22.07.2021 a zároveň ju vyzval aj k úhrade dlhu vo výške 398,79 Eur. Priloženou fotokópiu doručenky žalobca súdu preukázal, že uvedená výzva bola žalovanej doručená dňa 26.7.2021 ( č.l. spisu 41 ). 13. Z výpisu čerpania splátok a úhrad žalovanej ( č.l. spisu 7 ) vyplýva, že žalovaná úver vo výške 656,29 Eur čerpala dňa 28.12.2018, jednotlivé splátky úveru uhrádzala nepravidelne, pričom poslednú splátku pred zosplatnením uhradila dňa 01.02.2021 a do zosplatnenia úveru, t.j. do 22.07.2021 žiadnu ďalšiu splátku neuhradila. 14. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom zo dňa 21.06.2023 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu. 15. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“ ), účinný ku dňu 10.12.2018, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 53 ods. 9 Občiansky zákonník, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 565 Občiansky zákonník, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 19. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania a žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Zb.z., a uzavretá zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) citovaného zákona, preto úver ňou poskytnutý je nutné považovať za spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je v danom prípade potrebné aplikovať nielen ustanovenia zákona č. 129/2010 Zb.z. , ale aj ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka. 20. Súd ex offo skúmal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a teda, či boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt. Postúpenie pohľadávky ( cesia ) je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa ( postupcu ) vstúpi nový veriteľ ( postupník ) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stáva postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami ňou spojenými. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca v konaní preukazoval predložením Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 21.06.2023 uzatvorenej medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a EOS KSI Slovensko, s.r.o. 21. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou a to Zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom s charakterom lex specialis. Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka ( § 524 a nasl. ), je potrebné zohľadniť aj túto špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z o bankách.. Toto ustanovenie totiž sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že postúpením pohľadávky iným nebankovým subjektom už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky v priebehu trvania úverového vzťahu. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu aj z úradnej povinnosti, pričom dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ tieto skutkové tvrdenia veriteľa popiera (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021, sp.zn. 4Cdo/162/2020). 22. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z. o bankách, môže byť iba taká pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými ( dospelé splátky ), a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného teda vyplýva, že banka je oprávnená postúpiť peňažný záväzok až vtedy, ak je dlžník aktuálne napriek písomnej výzvy banky v omeškaní o viac ako 90 kalendárnych dní. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 z 24.04.2018, na ktoré nadväzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/26/2017, kedy nerešpektovanie zákonnej úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách, má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a spôsobuje nedostatok prechodu žalobou uplatneného práva na postupníka, a teda i nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie. 23. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že 1. predpokladom platného postúpenia pohľadávky je splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti, alebo účinného zosplatnenia pohľadávky. Banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, ale len pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splátky, ktoré sú už splatnými.
24. Hoci žalobca v konaní preukazoval účinnosť zosplatnenia úveru listinným dôkazom označeným ako: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ a „Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že konečná splatnosť úveru mala nastať už dňa 15.09.2022, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.09.2023, t.j. po konečnej splatnosti predmetného úveru, preto súd konštatuje, že prvý predpoklad platného postúpenia pohľadávky je splnený, a to v dôsledku konečnej splatnosti úveru. 25. Následne súd skúmal, či aj druhá podmienka postúpenia úveru z banky na nebankový subjekt v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách bola naplnená ( zaslanie predchádzajúcej výzvy klientovi banky potom, ako je nepretržite dlhšia ako 90 kalendárnych dní v omeškaní). Na výzvu súdu žalobca v konaní uviedol, že za túto výzvu považuje výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 01.06.2021 a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22.07.2021. Žalobca, ktorému bola pohľadávka bankou postúpená je povinný tvrdiť aj preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka písomne vyzvala klienta na splnenie jeho záväzku a napriek tomu je dlžník v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Pre splnenie tejto podmienky je nevyhnutné, aby sa uvedená písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Takouto výzvou nemôže byť výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani samotné oznámenie o zosplatnení úveru, ale predpokladá sa výlučná a samostatná výlučná výzva banky, že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku ( rozhodnutie NS SR 2Cdo/266/2020 a NS SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 ). Hoci zákon o bankách nevyžaduje, aby banka presne citovala ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, ani povinnosť banky žalovaného upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky na iný subjekt, účelom tejto výzvy je práve ochrana klienta pred postúpením bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, preto je nevyhnutné, aby bol dlžník pred samotným postúpením opätovne na zaplatenie dlžnej čiastky bankou vyzvaný. Ide o minimálnu požiadavku na splnenie účelu uvedeného v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom táto výzva by mala nasledovať až po zosplatnení predmetného úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14CoCsp/12/2023 - 150 zo dňa 31.07.2023, v ktorom súd vychádzajúc z právnej úpravy ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ako aj teleologického výkladu tohto zákonného ustanovenia sledujúc účel a zmysel tejto právnej úpravy má za to, že pred samotným postúpením pohľadávky banky na iný subjekt zákonná úprava vyžaduje osobitnú a samostatnú písomnú výzvu banky, v ktorej banka v relevantnej časovej súvislosti pred samotným uskutočnením postúpenia pohľadávky klienta na iný subjekt, vyzve tohto klienta na eventuálne zaplatenie a splnenie si zameškaného záväzku voči banke s upozornením, že v súlade s dikciou ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách pokiaľ aj napriek tejto písomnej výzve banky zostane naďalej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke, môže banka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť aj inému subjektu bez súhlasu klienta. Práve takouto formou je ochrana klientov účinne nielen fiktívne zabezpečená. Vo vyššie uvedenom rozhodnutí Krajský súd Banská Bystrica poukazuje okrem iného aj na to, že medzi výzvou, ktorú pre platné a účinné postúpenie pohľadávky nevyhnutne vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách a samotným postúpením pohľadávky banky na iného veriteľa nevyhnutne musí byť aj časová súvislosť, pričom táto podmienka nie je naplnená, ak od výzvy banky po postúpenie pohľadávky uplynie značné obdobie. V súdenom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky na základe Zmluvy zo dňa 21.06.2023, pričom k vyhláseniu predčasnej splatnosti dňa 23.06.2021. Pokiaľ banka pristúpi k postúpeniu svojej pohľadávky po dvoch rokoch od zosplatnenia úveru, nemožno považovať výzvu obsiahnutú v oznámení o zosplatnení úveru za výlučnú a samostatnú výzvu v časovej súvislosti s postúpením pohľadávky. Súd teda uzatvára, že výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ, ani výzvu ktorou došlo k zosplatneniu úveru, nemožno považovať za kvalifikovanú výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách ( obdobne rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18.03.2021, sp.zn. 11CoCsp/3/2021, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13.05.2021, sp.zn. 12CoCsp/36/2020 a rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 31.07.2023, sp.zn. 14CoCsp/12/2023 - 150 a vyššie uvádzané rozhodnutia NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 z 31.03.2022 a sp.zn. 4Cdo/75/2020 z 27.10.2022 ). 26. Záverom súd dodáva, že mu je známe uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023, na ktoré sa odvoláva žalobca vo svojom vyjadrení, avšak v tomto rozhodnutí najvyšší súd posudzoval otázku náležitostí výzvy banky podľa § 92 ods.8 zákona o bankách, kde v bode 36 odôvodnenia rozhodnutia vyslovil právny názor, podľa ktorého nevyplýva pre banku povinnosť osobitne
klientovi uvádzať vo výzve možnosť postúpenia pohľadávky na tretiu osobu a v bode 37 odôvodnenia rozhodnutia poukázal na iné rozhodnutie NSSR sp.zn. 7Cdo/191/2021, ktorý okrajovo riešil otázku, či za výzvu podľa §92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať aj výzvu na zaplatenie a prioritne sa zaoberal otázkou účinkov doručenia oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru. Problematikou výzvy podľa §92 ods. 8 zákona o bankách a či možno považovať aj výzvu pred zosplatnením úveru resp. výzvu na zaplatenie v oznámení o zosplatnení úveru za výzvu podľa § 92 ods.8 zákona o bankách sa zoberal NSSR v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/75/2020 a dospel k záveru, že obsah ustanovenia § 92 ods.8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky o tom, že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku. Navyše rozhodnutie 7Cdo/191/2021 bolo vydané dňa 30.06.2022, t.j. skôr ako rozhodnutie ktorého závery súd prvej inštancie v tomto konaní aplikoval pod sp.zn. 4CDo/75/2020 zo dňa 27.10.2022. 27. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienky, t.j. doručenie samostatnej výlučnej výzvy podľa § 92 ods. 8 prvej vety Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky, je samotné postúpenie pre nesplnenie zákonných podmienok nutné považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, na neplatnosť ktorého je súd povinný ex offo prihliadať, a to aj bez námietky žalovaného. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní spôsobenej neplatnosťou postúpenia pohľadávky zamietol a nezaoberal sa námietkami žalovanej vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. 29. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto jej patrí právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, na základe zásady úspešnosti v konaní obsiahnutej v ustanovení § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.