Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 16Csp/5/2024 6624200340 08. 07. 2024 JUDr. Dušan Kucbel ECLI:SK:OSLC:2024:6624200340.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C., v konaní o zaplatenie 177,85 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 29 Eur z a s t a v u j e . II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 131,98 Eur spolu s úrokom vo výške 27,99 % ročne zo sumy 131,98 Eur od 16.11.2021 do zaplatenie spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 131,98 Eur od 16.11.2021 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a . IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,3 % v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania. odôvodnenie: 1. Predmetom sporu bol pôvodne nárok žalobcu na zaplatenie 177,85 Eur s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky ako veriteľ (ďalej aj „banka“) so žalovaným ako dlžníkom v sume 249,60 Eur. Z dôvodu neplnenia pôžičky zo strany žalovaného banka zosplatnila úver a následne ho postúpila na žalobcu. Pohľadávka pozostávala z neuhradenej istiny v sume 131,98 Eur, úroku 9,37 Eur, poistenia splátok v sume 7,50 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 29 Eur. Žalovaný uhradil na úver sumu 148,85 Eur. Žalovaný bol v spore pasívny, vo veci sa nevyjadril. 2. Súd nepovažoval podľa § 151 ods. 2 CSP za sporné, že banka spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.12.2020, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru pre žalovaného vo výške 249,60 Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver vo forme desiatich mesačných splátok vo výške 28,27 Eur so splatnosťou prvej splátky 15-ty deň v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý s konečnou splatnosťou úveru dňa 15.10.2021. V konaní súd nepovažoval za sporné, že žalovaný uhradil na predmetný úver sumu 148,85 Eur. V zmysle článku 1 a 3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný požiadal o kompletný balík poistenia s celkovou splátkou s poistením vo výške 29,77 Eur, ktorá bola zarátavaná v zmysle mesačných splátok k úveru. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 15.10.2021. Celková čiastka, ktorú
mal žalovaný vrátiť predstavovala sumu 282,70 Eur. Nebolo sporné, že žalobca ako postupník uzatvoril s bankou ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2023, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu, čo bolo bankou oznámené žalovanému listom zo dňa 03.07.2023. Banka vyzvala žalobcu na úhradu celého dlhu po jeho splatnosti listom zo dňa 25.11.2021. 3. Z vykonaného listinného dôkazu v prospech spotrebiteľa podľa § 295 CSP (platobná história, č. l. 49 spisu) za účelom zistenia, či časť nároku spotrebiteľa (žalovaného) nie je premlčaná, súd zistil, že žalovaný prestal plniť splátku splatnú dňa 15.06.2021. 4. Žalobca napriek predchádzajúcej písomnej výzve súdu, aby špecifikoval, z čoho pozostáva žalovaná suma, ako dospel k vyčísleniu istiny, úroku, ktoré konkrétne splátky neboli zaplatené a v akej výške, súdu doplnil skutkové tvrdenia, v ktorých uviedol výšku úhrad žalovaného s dátumom týchto úhrad. Neuviedol, ako dospel k vyčísleniu kapitalizovaného zmluvného úroku, t. j. ako došlo k jeho vzniku, u ktorej splátky došlo k tomuto úročeniu, najmä keď naďalej uplatnil v spore plynúci zmluvný úrok z dlžnej sumy od konečnej splatnosti úveru. To obdobne platí aj vo vzťahu k nákladom poistenia splátok v sume 7,50 Eur. Súdu nebolo zrejmé, z ktorých splátok si žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie nákladov spojených s poistením. Súd poukazuje na to, že nebolo jeho povinnosťou osobitne o tom žalobcu poučovať na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil. O tejto skutočnosti bol totiž predtým poučený písomnou výzvou, na ktorú reagoval, avšak v tejto časti nedostatočne. Bolo povinnosťou žalobcu podľa § 150 ods. 1 CSP uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia. Tie súd nie je oprávnený vyhľadávať za žalobcu z označených dôkazov podľa § 132 ods. 2 CSP. Z toho dôvodu súd neprihliadal na špecifikáciu pohľadávky predloženú žalobcom v podaní na č. l. 84 spisu, pretože by tým v rozpore s princípom rovnosti zbraní nahrádzal jeho procesnú pasivitu. 5. Súd mal za preukázané, že žalobca platne v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách nadobudol pohľadávku voči žalovanému od banky. Žalovaný bol v omeškaní viac ako 90 dní a bol výzvou zo dňa 25.11.2021 vyzvaný bankou na úhradu dlhu. Z toho dôvodu bol žalobca aktívne vecne legitimovaný v spore. 6. Súd subsumoval uplatnený nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, že žalovaný ako dlžník uzatvoril s bankou ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorou poskytla žalovanému úver v súlade s § 497 Obchodného zákonníka a žalovaný bol povinný poskytnutý úver vrátiť spolu s úrokom. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj uzavretie poistenia schopnosti splácať úver podľa čl. 1 a časti 3 zmluvy, ktoré mal platiť žalovaný spolu so splátkou úveru spoločne v sume 29,77 Eur v súlade s § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver v dohodnutých mesačných splátkach, keď prestal platiť splátku počnúc mesiacom jún 2021. Zaplatil len sumu vo výške 148,85 Eur z celkovej pôvodnej výšky 282,70 Eur, ktorú mal vrátiť v prípade, ak by plnil riadne a včas. Žalovaný tak podľa § 497 Obchodného zákonníka nezaplatil banke sumu istiny v sume 131,98 Eur. Rovnako banke vzniklo právo požadovať aj zaplatenie úroku z úveru stanoveného vo výške 27,99 % ročne z istiny, čo vzhľadom na výšku úveru a dobu splatnosti súd nepovažoval za neprimeraný nárok. Žalovaný mal platiť úrok vždy v rámci mesačnej anuitnej splátky podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca však požadoval v spore len zmluvný úrok z celkovej istiny počnúc dňom nasledujúcim po konečnej splatnosti úveru, teda menej ako mal nárok. Preto súd podanej žalobe v časti nároku na zaplatenie istiny a plynúceho zmluvného úroku vyhovel. Z dôvodu nepreukázania dôvodu a výšky kapitalizovaného zmluvného úroku v sume 9,37 Eur a nákladov spojených s poistením v sume 7,50 Eur súd žalobu v tejto časti zamietol. 7. Žalovaný sa v súvislosti s plnením pohľadávky žalobcu dostal do omeškania. Žalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo v súvislosti s omeškaním žalovaného podľa § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. požadovať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne až do zaplatenia priznanej pohľadávky žalobcu odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej nezaplatenej splátky. Keďže žalobca požadoval úrok z omeškania až po konečnej splatnosti úveru z celej sumy, teda menej, súd tomuto nároku vyhovel. 8. Z dôvodu pasivity žalovaného v spore súd nezistil iné dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobe vyhovieť. Súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 29 Eur.
9. Žalobca v spore bol úspešný v rozsahu 74,15 % oproti úspechu žalovaného v rozsahu 25,85 %. Súd preto podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol o trovách konania rozdelením pomeru úspechu strán sporu vo veci (74,15 % – 25,85 %) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,30 %. Trovy žalobcu je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.