Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 15Pc/6/2024 6624200736 10. 06. 2024 Mgr. Lenka Ragačová Černíková ECLI:SK:OSLC:2024:6624200736.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou v právnej veci navrhovateľky – osoby oprávnenej z výživného: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., toho času bytom D. E. F. G. H., I. J. X, XXX XX C. a osoby, ktorá je povinná platiť výživné: F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E., toho času bytom H. XXX/X, XXX XX K., o určenie výživného medzi manželmi, takto rozhodol: I. Povinný z výživného F. B., narodený XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu oprávnenej manželky A. B., narodenej XX.XX.XXXX výživným v sume 300,-Eur mesačne, počnúc dňom 06.02.2024, splatným k rukám oprávnenej manželky vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred. II. Zameškané výživné v alikvotnej čiastke za mesiac február 2024 a za mesiac marec až máj 2024 v celkovej výške 1.137,90 Eur súd p o v o ľ u j e povinnému z výživného splatiť v mesačných splátkach po 45,50 Eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc splatnosťou výživného z a mesiac jún 2024, pod následkom straty výhody mesačných splátok v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej z nich. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 06.02.2024 domáhala určenia manželského výživného v sume 300,-Eur mesačne, počnúc od 01.02.2024. V návrhu uviedla, že s manželom uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX L. E., zapísané je v knihe manželstiev F. D. E. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XXX. Navrhovateľka je nezamestnaná, nakoľko poskytuje pomoc a opateru dcére pochádzajúcej z manželstva, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň má zverených do náhradnej osobnej starostlivosti vnukom, ktorým poskytuje osobnú starostlivosť. Manžel je zamestnaný u zamestnávateľa H. G. M. (G.) G., IČO: XX XXX XXX, čistý mesačný príjem manžela navrhovateľka odhadla na sumu 1.000,-Eur. Manželia naposledy bývali v spoločnej domácnosti na adrese H. I. XXX/X, K.. Z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd a nadmernému užívaniu alkoholických nápojov zo strany manžela, problémového správania sa manžela došlo v roku 2019 k vysťahovaniu rodiny z nájomného mestského bytu, od tohto času navrhovateľka zostala na starostlivosť o deti sama, manžel spoločnú domácnosť opustila a presťahoval sa do K.. Navrhovateľka s deťmi od roku 2019 býva v rôznych sociálnych zariadeniach krízovej intervencie, momentálne v D. E. F. G. H. na adrese I. J. X, C.. Jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 180,-Eur, manžel jej na výživu a chod domácnosti nič neprispieva. Navrhovateľka zo svojho príjmu uhrádza úhradu za sociálnu službu v sume 117,80 Eur, náklady na stravu, ošatenie, lieky, hygienické potreby, celkové náklady navrhovateľky na chod domácnosti podľa jej udania činia spolu 300,-Eur, ktoré výdavky prevyšujú jej mesačný príjem. Preto žiadala súd o uloženie povinnosti manželovi prispieť jej na úhradu výdavkov na jej výživu a chod domácnosti, keďže tento dobrovoľne manželke žiadnou sumou dlhodobo neprispieva.
2. Návrh na začatie konania bol manželovi riadne doručený dňa 23.02.2024 aj spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podanému návrhu, tento sa však k návrhu nevyjadril. 3. Žiadosťou o súčinnosť adresovanou zamestnávateľovi manžela súd zistil, že príjem manžela za posledných 12 kalendárnych mesiacov činí 1.103,06 Eur netto. 4. Súd vo veci uskutočnil dve pojednávania, a to dňa 27.03.2024 a dňa 10.06.2024, navrhovateľka bola osobe prítomná na obidvoch pojednávania, manžel sa pojednávaní nezúčastnil, svoju neprítomnosť ani raz neospravedlnil, odročenie pojednávania nepožadoval. Preto súd nariadil pojednávania v neprítomnosti manžela podľa § 180 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných navrhovateľky, prečítaním návrhu na určenie manželského výživného, sobášneho listu manželov, potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi, zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb, potvrdenia o príjme manžela, uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 15P/129/2019-7 zo dňa 21.06.2019, právoplatného dňa 11.09.2019 a vykonateľného dňa 21.06.2019 o zverení maloletých detí H. B. a F. B. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 24.01.2024 o výške opakovaného príspevku na maloleté deti H. B. a F. B. po 35,-Eur mesačne na každého zvlášť, rozhodnutia Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku dcére účastníkov konania E. B. zo dňa 06.07.2023, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o výške preddavku v hmotnej núdzi navrhovateľke zo dňa 04.12.2023, lekárskych správ navrhovateľky z vyšetrenia u angiológa, cievneho chirurga a všeobecného lekára pre dospelých. 6. Navrhovateľka na pojednávaní naďalej trvala na podanom návrhu na určenie manželského výživného, nakoľko manžel, hoci má dostatočný príjem zo zamestnania, jej neprispieva na jej výživu a chod domácnosti, ani na starostlivosť o dcéru žiadnou sumou. Jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi, avšak jej mesačné výdavky prevyšujú sumu jej príjmu. Navrhovateľka je nezamestnaná, nakoľko poskytuje celodennú starostlivosť dcére E., ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Tiež má zdravotné problémy (I872 N. A. - M., E.), ktoré si vyžadujú pravidelnú medikamentóznu liečbu a dohľad odborného lekára (angiológa, cievneho chirurga). V osobnej starostlivosti má aj dvoch vnukov (H. B. a F. B.), s ktorých starostlivosťou a výchovou jej nikto nepomáha. Navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení predložila listinné dôkazy preukazujúce starostlivosť o vnukov, zdravotný stav dcéry s ťažkým zdravotným postihnutím a mieru jej odkázanosti na pomoc inej spôsobilej osoby, výšku svojho príjmu, výšku výdavkov na ubytovanie. 7. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 8. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 9. Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. 10. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 12. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 13. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 14. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 15. Podľa § 78 ods. 1 až 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 16. Podľa § 155 a § 156 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konanie sa začína len na návrh. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba oprávnená na výživné a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 17. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona o rodine a CMP súd na základe skutočností zistených z podaného návrhu na určenie manželského výživného, listinných dôkazov predložených navrhovateľkou a zamestnávateľom povinného z výživného dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného je dôvodný. 18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka A. B., O. K. s manželom F. B. uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v E., zapísané je v knihe manželstiev matričného úradu E. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XXX. Navrhovateľka s manželom neživú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka žije spolu s dcérou E. B., ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a svojimi vnukmi H. B. a F. B. v D. E. F. G. H., I. J. X C. (korešpondenčná adresa navrhovateľky), ktorého prevádzkovateľom je H. G. G. „G.“, H. G. XXX/X,E. XX, C., IČO: XX XXX XXX. Za ubytovanie navrhovateľka podľa predloženej zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a kolaudačného listu (č. l. 6-12 spisu) uhrádza v závislosti od počtu dní v mesiaci (28 dní, 30 dní alebo 31 dní) sumu od 106,40 Eur do 117,80 Eur mesačne. Dcéra navrhovateľky, E. B., narodená XX.XX.XXXX je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, miera funkčnej poruchy 50%, je zaradená do II. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Konkrétne sa dcéra navrhovateľky dokáže sama najesť a napiť, prejsť na toaletu, obliecť sa, prejsť po rovine aj po schodoch, avšak potrebuje pomoc inej osoby pri príprave jedla, pri strihaní nechtov na rukách aj nohách, pri príprave ošatenia, potrebuje usmerňovanie, aby dodržiavala hygienu a celkový kúpeľ. V oblasti úkonov starostlivosti o domácnosť potrebuje pomoc inej osoby pri domácich prácach, potrebuje zabezpečenie sprievodu na lekárske vyšetrenie, pri vykonávaní nákupov a pri predpisovaní, príprave a podávaní liekov. Potrebnú pomoc jej zabezpečuje matka A. B. (navrhovateľka). Z uvedeného je teda zrejmé, že u navrhovateľky je v dôsledku starostlivosti o dcéru podstatne znížená schopnosť dosahovať príjem zo zamestnania, nakoľko pre to, aby sa mohla navrhovateľka zamestnať, bola by nútená zabezpečiť pre dcéru dohľad inou spôsobilou fyzickou osobou. Preto je zrejmé, že nedostatočný príjem navrhovateľky nie je spôsobený jej neochotou pracovať alebo lenivosťou, ale životnou situáciou, v ktorej sa navrhovateľka nachádza. 19. Pri zisťovaní majetkových pomerov navrhovateľky súd zistil, že jej príjem toho času pozostáva len z dávky v hmotnej núdzi vo výške 180,-Eur. Jej výdavky pozostávajú s úhrady bývania v sume maximálne 117,80 Eur v mesiaci s 31 kalendárnymi dňami, stravy v sume 200,-Eur mesačne, výdavkov na ošatenie a obuv 30,-Eur mesačne, hygienických potrieb 20,-Eur mesačne, výdavkov na nákup liekov 20,-Eur mesačne. Celkové mesačné výdavky navrhovateľky činia spolu 387,80 Eur. Neuniklo pozornosti súdu, že navrhovateľka popri dávke v hmotnej núdzi poberá za maloleté deti zverené jej do náhradnej osobnej starostlivosti vyplácaný sirotský dôchodok v sume 191,50 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť a príspevok na podporu náhradnej osobnej starostlivosti o dieťa v sume 53,00 Eur
mesačne na každé dieťa zvlášť a zároveň disponuje invalidným dôchodkom vyplácaným dcére E. v sume 628,50 Eur mesačne, avšak uvedený príjem nemožno započítať na príjem navrhovateľky, nakoľko uvedené finančné prostriedky sú príjmom maloletých detí (sirotský dôchodok) a príjmom slúžiaci na zabezpečenie výživy maloletých detí (príspevok na podporu náhradnej osobnej starostlivosti) a príjmom E. B. (invalidný dôchodok), nejde o príjem navrhovateľky. 20. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného z výživného (manžela) súd dopytom na zamestnávateľa manžela zistil jeho mesačný príjem v sume 1.100,-Eur (zaokrúhlene). Keďže povinný z výživného bol v konaní nečinný, jeho výdavky boli určené odhadom, pričom na stravu manžela bola zarátaná suma 200,-Eur mesačne, na ošatenie a obuv 30 ,-Eur mesačne, hygienické potreby 20,Eur mesačne a úhradu výdavkov na bývanie suma 350,-Eur mesačne (súd mal za to, že uvedená suma za bývanie postačuje na úhradu nájomného pre jednu plnoletú osobu v garsónke v okolí mesta K., súd vychádzal pri tom z inzerovaných ponúk nájmu bytov v okolí mesta K.). Celkové výdavky povinného z výživného (manžela) súd ustálil na sume 600,-Eur. Povinnému z výživného teda po úhrade základných mesačných výdavkov na úhradu nevyhnutných životných potrieb (strava, bývanie, ošatenie, obuv a osobná hygiena) zostávajú voľné finančné prostriedky v sume 500,-Eur mesačne. Z uvedeného výpočtu je teda zrejmé, že manžel má dostatok voľných finančných prostriedkov na výživu manželky (oprávnenej), ktorej možnosti zabezpečiť si dostatočný príjem sú značne obmedzené, a to v dôsledku starostlivosti o ich spoločnú dcéru E.. 21. Z citovaných ustanovení § 19 ods. 1, 71 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny sa rozumie aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. 22. Keďže vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne zistené, že životná úroveň manželov je značne odlišná, keďže príjem manžela (1.100,-Eur mesačne) značne prevyšuje príjem manželky (180,-Eur), pričom manžel na výživu manželky neprispieva dobrovoľne žiadnou sumou. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné určiť manželovi sumu, ktorou bude prispievať na výživu manželky v záujme toho, aby sa vyrovnala ich životná úroveň. Mesačné výdavky manželky súd zistil v celkovej sume 387,80 Eur. Príjem manželky toho času činí 180,Eur v podobe vyplácanej dávky v hmotnej núdzi. Keďže navrhovateľke bude priznaním manželského výživného automaticky o suma určeného výživného znížená dávka v hmotnej núdzi, súd neurčoval rozdiel medzi príjmom a výdavkami navrhovateľky, ale mal za to, že suma, ktorú navrhovateľka nevyhnutne potrebuje na zabezpečenie svojich základných životných potrieb, činí 387,-Eur. Preto mal súd za to, že suma výživného žiadaná navrhovateľkou vo výške 300,-Eur je plne dôvodná a vzhľadom na zistené majetkové pomery manžela je v jeho finančných možnostiach túto sumu navrhovateľke uhrádzať. 23. Preto súd na základe vykonaného dokazovania priznal navrhovateľke žiadanú sumu manželského výživného vo výške 300,-Eur mesačne, a to počnúc dňom podania návrhu na súd, t. j. od 06.02.2024 (navrhovateľka žiadala manželské výživné priznať od 01.02.2024, avšak uvedený postup je v rozpore s ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine). 24. Vzhľadom na dátum určenia vyživovacej povinnosti manžela (povinného z výživného) súd určil povinnému z výživného zameškané výživné v alikvotnej čiastke za mesiac február 2024 (od 06.02.2024 do 29.02.2024 spolu za 23 dní) v sume 237,90 Eur a za mesiac marec až máj 2024 (3x300,-Eur) v sume 900,-Eur, spolu zameškané výživné v celkovej výške 1.137,90 Eur, ktorú sumu zameškaného výživného súd povolil povinnému z výživného splatiť v mesačných splátkach, nakoľko zo zistených skutočností je zrejmé, že rozdiel medzi príjmom a výdavkami manžela činí 500,-Eur, z ktorej sumy po úhrade sumy výživného 300,-Eur mesačne, manželovi nezostane dostatočná finančná čiastka na úhradu zameškaného výživného jednorazovo. Preto súd určil splátky zameškaného výživného vo výške 45,50 Eur, splatných spolu s bežným výživným, počnúc splatnosťou výživného z a mesiac jún 2024, pod následkom straty výhody mesačných splátok v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej z nich.
25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec, H. B. XX, XXX XX C.. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.