Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 15Pc/7/2024 6624201015 09. 09. 2024 Mgr. Lenka Ragačová Černíková ECLI:SK:OSLC:2024:6624201015.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou A. B. C. D. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka G. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. XXX/XX, I. J. C. a otec K. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom M. C. XXXX/XX, I. J. C., prechodne bytom N. XXX, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého, takto rozhodol: I. Maloleté dieťa E. F., narodený XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky G. F., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá je zároveň o p r á v n e n á a p o v i n n á maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. II. Otec K. L., narodený XX.XX.XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého E. F., narodeného XX.XX.XXXX výživným vo výške 105,- Eur mesačne, vždy vopred do 15.dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom vykonateľnosti rozsudku. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka sa podaným návrhom domáhala určenia otcovstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a úpravu výživného k maloletému E. F., narodenému XX.XX.XXXX. 2. Keďže otec K. L. na súde dobrovoľne uznal otcovstvo k maloletému dieťaťu, v súlade s § 109 Civilného mimomsporového konania súd uznesením č. k. 15Pc/7/2024-60 zo dňa 24.05.2024, právoplatným dňa 03.06.2024 konanie v časti o určenie otcovstva zastavil. Predmetom konania zoslala úprava výkonu rodičovských práv a povinností a úpravu výživného k maloletému E. F., narodenému XX.XX.XXXX. 3. Kolízny opatrovník vykonal sociálne zisťovanie v domácnosti matky maloletého dieťaťa, o výsledku ktorého bola súdu dňa 14.08.2024 predložená správa. Podľa predloženej správy bolo sociálne šetrenie u matky maloletého dieťaťa vykonané dňa 13.08.2024. V čase šetrenia bola menovaná doma spolu s maloletými deťmi. Matka spolu s maloletými deťmi býva v 1 izbovom staršom rodinnom dome, ktorý má v osobnom vlastníctve. V spoločnej domácnosti býva matka sama spolu s tromi maloletými deťmi a to : 1. E. F., narodeným XX.XX.XXXX, ktorý od septembra 2024 nastúpi do X.ročníka O. G. I. J. C., 2. P. F., narodeným XX.XX.XXXX, ktorý má odklad povinnej školskej dochádzky a nastúpi od septembra do A. G. I. J. C. , 3. E. F., narodenou XX.XX.XXXX, ktorá tiež od septembra 2024 má nastúpiť do A. G. I. J. C. . V dome je zariadená kuchyňa a obývacia izba, ktorá slúži tiež ako spálňa. Kúrenie v dome je na pevné palivo krbovými kachľami. Mesačné náklady na bývanie sú v sume 70,- Eur. V čase šetrenia bolo v dome čisto. V spálni majú 2 rozťahovacie gauče, skrine na osobné veci, stolík. Nedostatky neboli zistené. Rodinný dom je zariadený starším účelovým nábytkom.
Z programového informačného systému, programu RSD bolo zistené, že matka maloletého dieťaťa pani G. F., narodená XX.XX.XXXX, poberá štátnu sociálnu dávku a to prídavky na tri maloleté deti v sume 180,- Eur. Iný príjem nemá. Pani F. sa pri šetrení vyjadrila, že momentálne si vybavuje peňažný príspevok na opatrovanie ŤZP dieťaťa P. F., zatiaľ jej príspevok nebol priznaný. Uviedla, že žiada, aby maloletý E. jej bol zverený do osobnej starostlivosti a otec dieťaťa bol zaviazaný na platenie výživného. Maloleté deti pôsobili počas šetrenia spokojné, boli čisto oblečené a chystali sa s matkou na prechádzku. K návrhu sa maloletý E. nevedel vyjadriť, pretože je to dieťa útleho veku. Kolízny opatrovník v závere správy odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca dieťaťa zaviazať na platenie výživného s prihliadnutím na vek dieťaťa a príjem otca. 4. Pojednávania dňa 09.09.2024 sa otec nezúčastnil, predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené. Telefonické ospravedlnenie neprítomnosti otca s uvedením dôvodu neprítomnosti – úmrtie svokry – po zistení, že zomrelou je matka súčasnej partnerky otca, teda že nejde o úmrtie blízkej osoby otca, súd neakceptoval. Preto súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti otca podľa § 180 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. 5. Matka na pojednávaní trvala na podanom návrhu, žiadala zveriť maloletého E. do jej osobnej starostlivosti a určiť výživné vo výške zodpovedajúcej odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Uviedla, že otec nejavil o maloletého záujem od narodenia. K podaniu návrhu pristúpila z toho dôvodu, že po nástupe maloletého do školy sa mu deti začali vysmievať. Určenie výživného požaduje z toho dôvodu, že náklady na výživu dieťaťa sú každým rokom vyššie. Dopyt bolo zistené, že výdavky na maloletého pozostávajú z výdavkov na bývanie v sume 70,- Eur pre štyroch členov domácnosti, t. j. alikvotná čiastka na jednu osobu činí 17,50 Eur, strava maloletého 150,- Eur, ošatenie a obuv 30,- Eur mesačne, hygiena 15,- Eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že jej bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 669,- Eur mesačne. 6. Kolízny opatrovník na pojednávaní potvrdil, že matka sa riadne stará o maloleté dieťa, má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa. Preto kolízny opatrovník mal za to, že návrh matky je podaný dôvodne a doporučil zveriť maloletého E. do osobnej starostlivosti matky a zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným, a to s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, prečítaním návrhu na začatie konania, rodného listu maloletého dieťaťa, uznesenia o zastavení konania v časti o určenie otcovstva, správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v domácnosti matky, listinných dôkazov predložených otcom na preukázanie majetkových pomerov (č. l. 80-82). 6. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 7. Podľa § 24 ods. 1 až 6 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.. 8. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 9. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 10. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 11. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 13. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 14. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 15. Podľa § 78 ods. 1 až 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 16. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona o rodine a CMP súd na základe skutočností zistených z podaného návrhu na zvýšenie výživného, listinných dôkazov predložených účastníkmi konania dospel k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. F. a určenie výživného na maloletého je dôvodný. 17. Z podanej správy kolízneho opatrovníka o výsledku sociálneho zisťovania v domácnosti matky maloletého ako aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní mal súd preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletého E., v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd vyhovel návrhu matky a zveril maloletého E. F. do osobnej starostlivosti matky G. F.. Keďže starostlivosť o maloletého matka zabezpečuje sama, súd zároveň rozhodol o oprávnení matky maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. 18. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté dieťa, za odôvodnené a preukázateľne vynaložené mesačné výdavky na úhradu potrieb maloletého dieťaťa súd považoval nasledujúce výdavky: alikvotná čiastka výdavkov na vedenie domácnosti pripadajúca na maloletého v sume 17,50 Eur, strava maloletého 150,- Eur, ošatenie a obuv 30,- Eur, hygiena 15,- Eur, spolu v sume 212,50 Eur. Príjem matky pozostáva z poskytnutého priznaného peňažného príspevku na opatrovanie vo výške 669,- Eur mesačne. Ďalej je matke vyplácaný prídavky na 3 maloleté deti v celkovej výške 180,-Eur. 19. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, tento je nezamestnaný, podľa predložených listinných dôkazov je otec od novembra 2023 bez akéhokoľvek príjmu (podľa predloženého potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi č. l. 80 a 82 mu bola predmetná dávka vyplatená naposledy v mesiaci október 2023). Otec má okrem vyživovacej povinnosti k maloletému E. F. aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej L. L., narodenej XX.XX.XXXX. Otec napriek písomnej výzve súdu zo dňa 12.08.2024 (doručenej otcovi dňa 16.08.2024) nepredložil do termínu pojednávania rozpis svojich mesačných výdavkov, zároveň ani žiadnym listinným dôkazom nepreukazoval, že by mal zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili v možnosti riadne sa zamestnať. Otec tiež nepreukázal ani aktívnu snahu nájsť si zamestnanie. Preto súd pri zisťovaní príjmu povinného rodiča vychádzal z potencionality príjmu otca, ktorý by výkonom práce (zamestnania) na území Slovenskej republiky mohol dosahovať príjem minimálne vo výške minimálnej mzdy (750,-Eur mesačne brutto za rok 2024) a dosahoval by tak mesačný príjem minimálne v sume 616,50 Eur v čistom (bez daňového bonusu, na ktorý by otec tiež mal nárok, keby pracoval). Za účelom zistenia mesačných výdavkov otca súd vychádzal z obvyklých výdavkov každého človeka na zabezpečenie svojich základných životných potrieb (výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, obuv, hygienu, plnenie vyživovacej povinnosti na výživou odkázané deti povinného rodiča). Na základe uvedeného súd vyčíslil predpokladané výdavky na vedenie domácnosti minimálne v sume 70,-Eur mesačne (ako boli zistené aj u matky), na stravu otca súd započítal sumu 250,-Eur mesačne, na ošatenie a obuv 30,-Eur mesačne, hygienu 20,-Eur mesačne. Vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k maloletej L., súd zarátal medzi výdavky otca aj výživné na maloletú dcéru otca v sume 105,-Eur (približne sume predstavujúca polovicu preukázaných výdavkov na maloletého E.). Celkové predpokladané mesačné výdavky otca teda činia 457,-Eur. Po odčítaní mesačných výdavkov otca z výšky jeho potencionálneho mesačného príjmu je zrejmé, že keby otec riadne pracoval a dosahoval by pravidelný mesačný príjem minimálne v sume minimálnej mzdy, mal by po odrátané jeho predpokladaných mesačných výdavkov voľné finančné prostriedky vo výške 159,50 Eur. 20. Vykonaným dokazovaním s odvolaním sa na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že z preukázaného príjmu otca (žiadny príjem) je síce zrejmé, že otec nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného vo výške odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že otec sa absolútne žiadnym spôsobom nepodieľa na výchove a výžive maloletého dieťaťa a výchova maloletého E. je výlučne zabezpečovaná len zo strany matky, súd mal za to, že je potrebné zaviazať otca na úhradu výživného v takej sume, ktorá pokryje nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa, a to aj na úkor toho, že táto vyživovacia povinnosť povinného rodiča bude na úrovni maximálnych finančných možností povinného rodiča. Pri vyhodnotení v majetkových pomerov otca, berúc do úvahy potencionalitu jeho príjmu, súd zistil u otca voľné mesačné finančné prostriedky v celkovej sume 159,50 Eur mesačne. Pri tomto vyčíslení súd vzal do úvahy potencionálny príjme otca ako aj jeho predpokladané
mesačné výdavky. Tiež vzal do úvahy výdavky matky na maloletého v sume 212,50 Eur mesačne a príjem matky vo výške 669,- Eur, ktorý je síce o niečo vyšší ako potencionálny príjme povinného rodiča, je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že matka má zároveň aj o jednu vyživovaciu povinnosť viac ako otec. Vzhľadom na vyššie uvedené súd na základe vykonaného dokazovania, berúc do úvahy vyjadrenia účastníkov konania a obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi, dospel k záveru, že je dôvodné určenie výživného na maloletého E. (vzhľadom na vyčíslené výdavky maloletého dieťaťa a preukázané majetkové pomery povinného rodiča) v sume 105,- Eur mesačne, ktorú sumu súd považoval vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za primeranú sumu výživného, ktorú by otec, kedy pracoval, dokázal zo svojho príjmu uhradiť bez toho, aby bola neprimerane ohrozená vyživovacia povinnosť otca voči jeho ďalšiemu maloletému dieťaťu (na výžive ktorého sa otec zrejme podieľa spolu s matka maloletej L.). Matka maloletého dieťaťa so sumou výživného 105,-Eur mesačne súhlasila. Súhlas s uvedenou sumou výživného vyjadril aj kolízny opatrovník na pojednávaní. 21. Na základe uvedeného súd preto otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. F. výživným v sume 105,- Eur mesačne, so splatnosťou výživného k rukám matky vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred počnúc dňom vykonateľnosti rozsudku. 22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec, P. H. XX, XXX XX B.. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.