Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 11Csp/21/2024 6624201033 13. 11. 2024 JUDr. Katarína Červenková ECLI:SK:OSLC:2024:6624201033.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 851 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 851 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. XXX/XX, o zaplatenie 361,11 € s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.02.2024 sa žalobca: EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako právny nástupca BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA domáhal voči žalovanej zaplatenia dlžnej istiny vo výške 361,11 Eur s prísl. a náhrady trov konania titulom nesplatenia poskytnutých finančných prostriedkov žalovanou na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.04.2020. 1.1. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa XX.XX.XXXX medzi postupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. 1.2. Žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „Zmluva"), predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca 300,00 EUR a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Žalovaný porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, preto postupca ku dňu 16.03.2022 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. 1.3. Žalovaná suma v zmysle žaloby predstavuje sumu vo výške 361,11 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 302,46 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 49,12 EUR, z neuhradeného poistenia splátok vo výške 9,53 EUR, z neuhradených poplatkov vo výške 0,00 EUR a z neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 0,00 EUR. Žalobca si na základe vykonaných úhrad žalovanej vyčíslil úrok z omeškania po zosplatnení vo výške 5,00 % ročne zo sumy 302,46 Eur od 17.03.2022 do zaplatenia.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu: Zmluvu o revolvingovom spotrebnom úvere a vydaní kreditnej karty, Výpis z úverového účtu žalovanej, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 02.12.2021. 3. Súd výzvou zo dňa 25.03.2024 žiadal žalobcu o preukázanie doručenia výzvy banky žalovanej na zaplatenie pohľadávky pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách, ako aj označenie splátky, pre ktorú pristúpil jeho právny predchodca k zosplatneniu úveru. 3.1. Podaním zo dňa 11.04.2024 žalobca súdu uviedol, že zosplatnenie úveru je zároveň aj výzvou podľa § 92 ods. 8 ZoB. Podľa názoru žalobcu, v posudzovanom prípade nebol povinný dodržať postup podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže predmetok konania je revolvingový úver, napriek tomu poukázal na výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 02.12.2021 spolu s podacím hárkom. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo podľa žalobcu na základe podania zo dňa 18.03.2022. 4. Žalovanej súd doručil žalobu spolu s procesnou výzvou na adresu vedenú v REGOB, ktorú prevzal dňa 28.03.2024. Žalovaná sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadrila, ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa tak stali skutočnosti tvrdené žalobcom a ním predložené listinné dôkazy. 5. V zmysle § 297 písm. b) v spojení s § 219 ods. 3 CSP súd nenariadil na prejedanie veci samej ústne pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva nepresahovala sumu 1000,-Eur, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán považoval za nesporné. V súlade s ustanovením § 297 CSP súd vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania tak, že žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol a rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.05.2024. 6. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. V odôvodnení odvolania namietal najmä nesprávny procesný postup súdu, nakoľko súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 297 písm. b) CSP, pričom toto uvedené ustanovenie je potrebné vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu, to znamená skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd v zmysle § 297 písmeno b) CSP žalobe vyhovie bez nariadenia pojednávania. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, respektíve súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP, t. j. bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci nebolo nariadené pojednávanie, konajúci súd neuviedol ani svoje predbežné právne posúdenie veci v zmysle § 171 ods. 1 CSP., respektíve v zmysle § 181 ods. 2 CSP. 6.1. Následne sa žalobca v odvolaní zaoberal splnením podmienok pri postúpení pohľadávky na iný subjekt podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pričom v zmysle uvedeného ustanovenia zákona podľa jeho názoru postačuje pre účinné postúpenie pohľadávky kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to vyzvať dlžníka na splnenie čo i len časti jeho peňažného záväzku a omeškanie dlžníka so splnením čo i len časti peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní. V tejto súvislosti poukázal na výzvu označenú ako „Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru“ zo dňa 18.03.2022, ku ktorej pripojil doklad preukazujúci doručovanie. Žalobca považuje tak za nesporné, že v konaní bolo riadne preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky, a to i napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov. 6.2. Žalobca v odvolaní uviedol, že v prejednávanom prípade nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté plnenie v splátkach, v dôsledku čoho na vec nemožno aplikovať ust. § 565 Občianskeho zákonníka, respektíve ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V uvedenom prípade bol medzi zmluvnými stranami dojednaný revolvingový úver vo forme kreditnej karty, a nie klasický splátkový úver. 7. Odvolací súd rozhodnutím č.k. 15CoCsp/28/2024-133 zo dňa 25.09.2024 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, čo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom ( rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania )
znemožnil stane (žalobcovi), aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces s tým, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie je povinný vo veci nariadiť pojednávanie, s prihliadnutím na žalobcom doložené listinné dôkazy vysporiadať sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, na základe vykonaného dokazovania zistiť skutkový stav a vykonať náležité právne posúdenie vo veci. 8. Súd vo veci opätovne konal a rozhodol na pojednávaní dňa 13.11.2024 v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 6.11.2024, v ktorom v záujme hospodárnosti súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. 8.1. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná, ktorej bolo predvolanie doručené na adresu trvalého bydliska dňa 11.10.2024, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: 9.1. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalovaná v právnom postavení dlžníka s právnym predchodcom žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej revolvingový spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca do 5.000,- Eur, s aktuálnou výškou úverového rámca 300,- Eur, s výškou úrokovej sadzby: 30,00 % p.a, s poplatkom za poistenie: 5,29 %, s RPMN: 34,52 %, s výškou mesačnej splátky min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 Eur, so splatnosťou 10. deň v mesiaci. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. 9.2. Žalovaná úver čerpala dňa 05.05.2020 vo výške 229,00 Eur, dňa 18.06.2021 vo výške 209,00 Eur a dňa 23.09.2021 vo výške 22,17 Eur; t.j. spolu 460,17 Eur. 9.3. Z výpisu z úverového účtu žalovanej v spojení so samotnou úverovou zmluvou vyplýva, že žalovaná mala predpísané mesačné splátky v sume 15,- Eur so splatnosťou 10. deň v mesiaci počnúc od 10.06.2020. 9.4. Písomným podaním: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.12.2021, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že eviduje voči nej aktuálne dlžnú čiastku vo výške 78,00 Eur. Zároveň uvedeným písomným podaním aj upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia úveru v prípade neuhradenia omeškaných splátok úveru. Žalobca k uvedenej výzve priložil aj poštový podací hárok, ktorým preukazoval skutočnosť, že sa uvedená výzva dostala do dispozičnej sféry žalovanej. 9.5. Písomným podaním: „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - predžalobná výzva“ zo dňa 18.03.2022, právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanej, že eviduje voči nej pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 379,11 Eur, z čoho istina predstavuje 302,46 Eur, úroky 58,65 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 18,00 Eur. Zároveň oznámil žalovanej vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vrátane príslušenstva k 16.03.2022 a vyzval ju na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca k uvedenej výzve priložil aj ftk. doručenky z ktorej vyplýva, že si žalovaná listinu prevzala dňa 25.03.2022. 9.6. Z prehľadu splátok a úhrad žalovanej súd zisťuje, že žalovaná k 10.03.2022 celkovo čerpala úver v sume 460,17 Eur, jednotlivé splátky úveru splácala nepravidelne, pričom poslednú splátku pred zosplatnením uhradila dňa 20.08.2021. Po zosplatnení úveru, t.j. po 16.03.2022 žalovaná žiadnu splátku neuhradila. 9.7. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom zo dňa 21.06.2023, bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu. 10. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“ ), účinný ku dňu 22.04.2020, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa § 92 ods.8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu,86aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 53 ods. 9 Občiansky zákonník, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 14. Podľa § 565 Občiansky zákonník, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 15. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania a žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) a b) zákona č. 129/2010 Zb.z., a uzavretá zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.d) citovaného zákona, preto úver ňou poskytnutý je nutné považovať za spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je v danom prípade potrebné aplikovať nielen ustanovenia zákona č. 129/2010 Zb.z. , ale aj ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka. 16. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej postúpením pohľadávky pôvodného veriteľa – banky na nebankový subjekt. 16.1. Postúpenie pohľadávky ( cesia ) je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa ( postupcu ) vstúpi nový veriteľ ( postupník ) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stáva postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami ňou spojenými. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca v konaní preukazoval predložením Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 21.06.2023 uzatvorenej medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a EOS KSI Slovensko, s.r.o. 16.2. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom s charakterom lex specialis. Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka ( § 524 a nasl. ), je potrebné zohľadniť aj túto špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z o bankách.. Toto ustanovenie
totiž sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že postúpením pohľadávky iným nebankovým subjektom už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky v priebehu trvania úverového vzťahu. 16.3. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu aj z úradnej povinnosti, pričom dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ tieto skutkové tvrdenia veriteľa popiera (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021, sp.zn. 4Cdo/162/2020). 16.4. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z. o bankách, môže byť iba taká pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými ( dospelé splátky ), a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného teda vyplýva, že banka je oprávnená postúpiť peňažný záväzok až vtedy, ak je dlžník aktuálne napriek písomnej výzvy banky v omeškaní o viac ako 90 kalendárnych dní. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 z 24.04.2018, na ktoré nadväzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/26/2017, kedy nerešpektovanie zákonnej úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách, má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a spôsobuje nedostatok prechodu žalobou uplatneného práva na postupníka, a teda i nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie. 16.5. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že 1. predpokladom platného postúpenia pohľadávky je splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti, alebo účinného zosplatnenia pohľadávky. Banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, ale len pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splátky, ktoré sú už splatnými. Z uvedeného dôvodu súd musel posúdiť, či banka zosplatnila úver v súlade so zákonom, nakoľko predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. 17. Žalobca v konaní preukazoval účinnosť zosplatnenia úveru listinným dôkazom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.12.2021 (č.l. 47 spisu) a Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (č.l. 41 spisu). Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné a žalovaná doručenie uvedených písomností ani nerozporovala. 17.1. K mimoriadnemu zosplatneniu úveru môže veriteľ pristúpiť po splnení zmluvných a zákonných podmienok tzn., že zosplatnenie úveru musí byť jednak dojednané v zmluve, resp. v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, a zároveň aj v súlade so zákonnými podmienkami. 17.2. Pôvodný žalobca predložením zmluvy o úvere (bod 7.1.) preukázal, že ako veriteľ bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keď za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považovalo aj neuhradenie splatných peňažných záväzkov v termíne splatnosti a následne vyhlásiť úver za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorázovo pred termínom splatnosti. 17.3. Žalovaná mala uhradiť prvú splátku úveru dňa 10.06.2020 vo výške 15,- Eur (podľa prehľadu splátok) a ďalšie splátky vždy k 10.dňu v kalendárnom mesiaci. Z výpisov účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná pred zosplatnením úveru uhrádzala jednotlivé splátky nepravidelne, čím sa dostala do omeškania so splácaním úveru, pričom poslednú splátku pred zosplatnením uhradila dňa 20.08.2021. Do zosplatnenia úveru, t.j. do 16.03.2022 žiadnu ďalšiu splátku neuhradila. 17.4. Zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 17.5. Ak dlžník čerpá revolvingový úver, niet rozdielu v záväzku oproti klasickému úveru túto čerpanú časť s príslušenstvom vrátiť veriteľovi v splátkach. Ak je v úverovej zmluve stanovená povinnosť dlžníka čerpanú čiastku vracať v mesačných splátkach s dohodnutým termínom splatnosti v tom ktorom mesiaci, ide o plnenie dlžníka v splátkach a na zosplatnenie takéhoto úveru sa vzťahujú ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 129/2010 Z.z. nevylučuje z uplatňovania podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 17 tohto zákona revolvingový úver (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/10/2023 zo dňa 16.08.2023). Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle zmluvy mala žalovaná jednotlivé splátky pravidelne uhrádzať vždy k 10temu dňu v mesiaci, neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že na revolvingový úver sa nevzťahuje ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka.
18.. Žalobca písomným podaním: „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 18.03.2022 oznámil žalovanej zosplatnenie celého úveru k 16.03.2022 a zároveň ju požiadal o úhradu celého dlhu. Splnenie podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t,j, doručenie výzvy dlžníkovi pred zosplatnením úveru žalobca v konaní preukazoval „Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 02.12.2021“ 18.1. Žalobca súdu neuviedol, ktorá konkrétna splátka vyvolala zosplatnenie úveru a táto informácia nevyplýva ani z podanej výzvy pred zosplatnením, ani z oznámenia o zosplatnení úveru. 18.2. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 dospel k záveru, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh ( obdobne aj v rozhodnutiach sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024 a 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024). 18.3. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením na možnosť zosplatnenia listinou označenou ako: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“. Súd nemá pochybnosť, že uvedená listina je výzvou predpokladanou ustanovením § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ako predpoklad pre možné platné predčasné zosplatnenie úveru. Z obsahu listiny je zrejmé, že veriteľ špecifikuje výšku uplatnenej pohľadávky na sumu 78,- Eur. Výzva obsahuje upozornenie na možnosť zosplatnenia v prípade nezaplatenia dlžnej sumy. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zvažuje zosplatnenie úveru však absentuje. 18.4. Z listiny označenej ako: „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42784046212100 predžalobná výzva“ vyplýva, že veriteľ dlžníkovi oznamuje mimoriadne zosplatnenie úveru ku dňu 16.03.2022. Obsahom vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru je aj výzva na splatenie zostatku úveru vo výške 379,11 Eur Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru však absentuje. 18.5. Zosplatnenie úveru má vážne následky pre dlžníka, preto tento úkon veriteľa, by mal byť dostatočne jasný a určitý, aby dlžník úhradou konkrétnej splátky dokázal zvrátiť prípadné nebezpečenstvo zosplatnenia úveru. Z uvedeného dôvodu sa súd v prípade neuvedenia splátky, pre ktorú veriteľ môže zosplatniť poskytnutý úver stotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/2/2023, 5Cdo/188/2023 a 5Cdo/197/2022 a dospel k záveru, že neuvedenie splátky vo výzve na zaplatenie realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, má za následok neplatné zosplatnenie úveru. 19. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa. 20. Súd konštatuje, že k účinnému zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo, čím nebola naplnená ani podmienka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu ani následný právny úkon, a to postúpenie pohľadávky nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko postúpenie je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. 21. Pre úplnosť súd napokon dodáva, že druhou podmienkou podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorá musí byť kumulatívne splnená pred postúpením pohľadávky je i zaslanie výzvy potom, čo je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. 21.1. Na výzvu súdu žalobca v konaní uviedol, že za túto výzvu považuje výzvu na zaplatenie zo dňa 02.12.2021 a výzvu zo dňa 18.03.2022 označenú ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (č.l. spisu 41). 21.2. Žalobca, ktorému bola pohľadávka bankou postúpená, je povinný tvrdiť aj preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka písomne vyzvala klienta na splnenie jeho záväzku, a napriek tomu
ostal dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň 90 dní. Pre splnenie tejto podmienky je nevyhnutné, aby sa uvedená písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka. 21.3. Takouto výzvou však nemôže byť výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani samotné oznámenie o zosplatnení úveru, hoci obsahuje aj výzvu na zaplatenie, ale predpokladá sa výlučná a samostatná písomná výzva banky, že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 z 31.03.2022 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 z 27.10.2022 ). 21.4. Hoci zákon o bankách nevyžaduje, aby banka presne citovala ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, ani povinnosť banky žalovaného upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky na iný subjekt, účelom tejto výzvy je práve ochrana klienta pred postúpením bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, preto je nevyhnutné, aby bol dlžník pred samotným postúpením opätovne na zaplatenie dlžnej čiastky bankou vyzvaný. Ide o minimálnu požiadavku na splnenie účelu uvedeného v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom táto výzva by mala nasledovať až po zosplatnení predmetného úveru. 21.5. Súd teda uzatvára, že výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ ani výzvu, ktorou došlo k zosplatneniu úveru nemožno považovať za kvalifikovanú výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách ( obdobne rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18.03.2021, sp.zn. 11CoCsp/3/2021, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13.05.2021, sp.zn. 12CoCsp/36/2020 a rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 31.07.2023, sp.zn. 14CoCsp/12/2023 - 150, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11.06.2024 sp.zn. 14CoCsp/2/2024-239 a vyššie uvádzané rozhodnutia NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 z 31.03.2022 a sp.zn. 4Cdo/75/2020 z 27.10.2022 ). 22. V dôsledku nepreukázania splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, ( zosplatnenie úveru resp. konečná splatnosť úveru + doručenie výzvy pred postúpením podľa § 92 ods. 8 prvej vety Zákona o bankách), samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa tejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na neplatnosť ktorej je povinný súd ex offo prihliadať, a to aj bez námietky žalovanej. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd uzatvára, že žalobu z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní spôsobenej neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky zamietol. 24. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Žalovaná mala v konaní plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a patrilo by jej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, no nakoľko si žalovaná v konaní žiadne trovy neuplatnila, ani jej zo spisu nijaké nevyplývajú, súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14, Lučenec. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.