KAUZIS.SK
RozsudokOkresný súd Lučenec19. 11. 2024plný text

Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10C/14/2024 z 19. 11. 2024

CitáciaRozsudok Okresného súdu Lučenec z 19. novembra 2024, sp. zn. 10C/14/2024, ECLI:SK:OSLC:2024:6624201286.5

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Lučenec 10C/14/2024 6624201286 19. 11. 2024 JUDr. Janka Gibaľová ECLI:SK:OSLC:2024:6624201286.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., toho času bytom E. XXX/XX, XXX XX D. proti žalovanému: F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto rozhodol: I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov – strán sporu sa do výlučného vlastníctva žalobkyne A. B., rodenej G., narodenej XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., občana Slovenskej republiky p r i k a z u j e : - nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., obec D., okres H., I. G. X na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXX nachádzajúci sa na ulici C. v obci D. stojaci na parc. č. XXX/X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XX/XXX z celku v hodnote 25.000,- Eur, - nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., obec D., okres H., parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2 v hodnote 50,- Eur, - rohová kuchynská linka v zostatkovej hodnote 500,- Eur. II. Súd p r i k a z u j e žalobkyni nezaplatený zostatok medziúveru č. XXXXXXX X XX poskytnutého Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. na základe zmluvy o úvere zo dňa 09.10.2013 uzatvorenej medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom, žalovaným ako dlžníkom a žalobkyňou ako spoludlžníkom so stavom ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. ku dňu 15.03.2021, vo výške 25.310,30 Eur.

III. Súd p r i k a z u j e žalobkyni do výlučného vlastníctva zostatok konta stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX prislúchajúceho k medziúveru č. XXXXXXX X XX so stavom ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. ku dňu 15.03.2021, vo výške 3.017,06 Eur. IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á vyplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 5.269,26 Eur v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žalobkyni sa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.03.2024 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“), pričom uviedla, že manželstvo so

žalovaným uzavreli dňa 15.01.2005 v Málinci. Týmto dňom vzniklo ich BSM, pričom nemali uzavretú dohodu o rozšírení alebo zúžení rozsahu BSM. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5P/69/2020 zo dňa 05.03.2021, právoplatným a vykonateľným dňa 15.03.2021, bolo ich manželstvo rozvedené. Počas trvania manželstva do svojho BSM nadobudli nasledovný majetok: - hnuteľné veci: celé vnútorné zariadenie bytu, - nehnuteľnosti v hodnote 20.045,90 Eur, evidované J. K. H., katastrálny odbor na: a) LV č. XXXX, k.ú. D., byt č. X na 1. p. vo vchode č. 1 bytového domu so súp. č. XXX nachádzajúci sa na ulici C. v obci D. stojaci na CKN parc. č. XXX/X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XX/XXX-XX z celku. Byt bol kúpený v roku 2014 za kúpnu cenu 20.000,- Eur. V byte býva žalovaný, ktorý žalobkyňu z bytu ešte pred rozvodom manželstva vyhodil aj s dvomi maloletými deťmi, preto bola nútená nasťahovať sa aj s deťmi k svojim rodičom na adresu E. XXX, D.. Deti, hlavne maloletý F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý má už 17 rokov, potrebuje súkromie. Bývanie u rodičov žalobkyne je pre nich nevyhovujúce. Rodičia žalobkyne majú už svoj vek a potrebujú súkromie a pokoj. Žalobkyňa doteraz BSM neriešila, pretože jej maloletá dcéra L., nar. XX.XX.XXXX mala vážne zdravotné problémy a musela podstúpiť dve vážne operácie a desať menej vážnych operácií. Byt č.X, ktorý je predmetom vyporiadania, je veľký trojizbový a žalovaný ho užíva sám. Na byte vymenil zámok, čím žalobkyni zabránil v užívaní bytu, hoci v byte majú žalobkyňa aj deti osobné veci. Rodičia žalovaného sú rozvedení a obaja vlastnia nehnuteľnosti určené na bývanie a bývajú v nich sami, b) LV č. XXXX, k. ú. D., CKN parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2, ktorá bola kúpená v roku 2017 za kúpnu cenu 45,90 Eur od J. D., - záväzky voči tretím osobám patriace do BSM: dlh zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX a zmluvy o stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., Bajkalská 30, Bratislava (ďalej aj „PSS, a.s.“). Finančné prostriedky z úveru boli použité na kúpu bytu, kuchynskej linky na mieru, kuchynských spotrebičov a sedacej súpravy. Od zániku BSM úver spláca žalovaný, no nepravidelne. Niekoľkokrát požiadal o odklad splátok, o čom svedčí doklad „Povolenie odkladu splátok zo dňa 08.04.2022“. O tom, že žalovaný úver spláca nepravidelne, svedčí aj upomienka zo dňa 01.05.2023 na sumu 342,52 Eur, na základe ktorej žalobkyňa dňa 12.05.2023 uhradila sumu 342,52 Eur. Žalobkyni nie je známa sumu, ktorú žalovaný od zániku BSM uhradil a ani celková výška nesplateného dlhu, preto žiadala, aby súd požiadal PSS, a.s. o vyčíslenie zostatku dlhu, ako aj o oznámenie sumy, ktorú žalovaný uhradil od rozvodu manželstva. Do masy BSM nepatrí osobné motorové vozidlo značky M. N., EVČ: H., farba: oranžová metalíza pastelová, rok výroky 2012. Motorové vozidlo nadobudli darom od matky žalovaného O. B., bytom P., Q. R.. z dôvodu, že maloletá dcéra L. má zdravotné problémy. Ide o vec, ktorá nepatrí do masy BSM, nakoľko tvorí podielové spoluvlastníctvo manželov, každý v podiele 1/2-ina z celku. Ako vlastník vozidla je zapísaný žalovaný. Motorové vozidlo užíva momentálne výlučne žalobkyňa. Žalovaný nemá oprávnenie viesť motorové vozidlo, nakoľko mu bol odobratý vodičský preukaz z dôvodu, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Poistku za motorové vozidlo uhrádza výlučne žalobkyňa, ako aj všetky opravy, údržbu, technické a emisné kontroly. Žalobkyňa sa pokúšala so žalovaným dohodnúť tak, že mu navrhla, aby darovacou zmluvou previedli byt a pozemok (LV č. XXXX O. XXXX k.ú. D.) na maloleté deti, avšak žalovaný nesúhlasil. Nakoľko nie je predpoklad uzavretia dohody so žalovaným, žalobkyňa navrhla, aby súd prikázal do jej výlučného vlastníctva nehnuteľné veci v hodnote 20.045,90 Eur: a) LV č. č. XXXX, k.ú. D., byt č. X na X. p. vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXX nachádzajúci sa na ulici C. v obci D. stojaci na CKN parc. č. XXX/X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XX/XXX-XX z celku a b) LV č. XXXX, k. ú. D., parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2. Zároveň navrhla, že splatí záväzok voči PSS, a.s., a to zostatok nesplateného úveru zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX a zmluvy o stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX až do jeho úplného zaplatenia. 2. Žalobkyňa k žalobe pripojila rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/69/2020-115 zo dňa 05.03.2021, výpis z LV č. XXXX O. XXXX pre k.ú. D., povolenie odkladu splátok zo dňa 08.04.2022, 2. upomienku na neuhradené splátky úrokov medziúveru, resp. neuhradené vklady sporenia, potvrdenie o zrealizovaní transakcie 342,52 Eur dňa 12.05.2023 a osvedčenie o evidencii motorového vozidla.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe na výzvu súdu uviedol, že s návrhom žalobkyne nesúhlasí a bližšie sa vyjadrí na pojednávaní. 4. V písomnom vyjadrení zo dňa 28.05.2024 žalobkyňa uviedla, že v byte, ktorý je predmetom vyporiadania, nebýva a nevie, v akom stave sú hnuteľné veci. Spáleň dostala ako svadobný dar od svojich rodičov a ďalšie veci boli kúpené počas manželstva. Zároveň oznámila, že netrvá na tom, aby boli hnuteľné veci predmetom vyporiadania a súhlasí, aby ostali žalovanému. Požaduje, aby predmetom vyporiadania bola z hnuteľných vecí vstavaná kuchynská linka, ktorá je súčasťou bytu. Nadobúdacia hodnota kuchynskej linky bola cca 2.000,- Eur a zostatková hodnota ku dňu zániku BSM je podľa jej odhadu 500,- Eur. Na kúpu boli použité finančné prostriedky z úveru. 5. V predmetnom spore sa uskutočnili dve súdne pojednávania vo veci samej, dňa 08.10.2024 a 06.11.2024. 6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 08.10.2024 trvala na podanej žalobe a uviedla, že v byte, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, v súčasnosti býva žalovaný, a to od obdobia rok pred rozvodom manželstva, kedy žalobkyňu vyhodil z bytu. Už vyše štyroch rokov preto žalobkyňa aj s deťmi býva u svojich rodičov. Dúfala, že žalovaný bude brať ohľad aspoň na deti, syn potrebuje izbu. Matka žalovaného má byt v P., otec má dom v S., aj oni by si mohli zobrať žalovaného k sebe tak, ako ona odišla k rodičom. Žalovaný veľa pil a nebol žalobkyni oporou ani v čase, keď mala vážnu operáciu ich dcéra, ktorá sa narodila s vážnymi zdravotnými problémami (mala tri obličky aj tri močovody do močového mechúra), ktoré si vyžiadali viaceré operácie a rekonštrukciu celého močového systému. Žalobkyňa by kvôli deťom chcela, aby jej súd byt prikázal do výlučného vlastníctva, aby tam bývala s deťmi. Žalobkyňa dodala, že byt nadobudli z prostriedkov stavebného sporenia. Od rozvodu manželstva, kedy žalovaný vymenil zámok, žalobkyňa v byte nebola. Byt nie je zrekonštruovaný a žalobkyňa navrhla pre účely vyporiadania jeho cenu na 20 – 25.000,- Eur. Žalobkyňa má záujem aj o kuchynskú linku, ktorú v súčasnosti tiež užíva žalovaný. Rohová kuchynská linka v dĺžke cca 2,5 m, ktorá bola vyrobená stolárom na mieru, bola tiež nadobudnutá zo stavebného sporenia v roku 2014 v cene 2.000,- Eur, teraz nemôže mať vyššiu hodnotu ako 500,- Eur bez spotrebičov. Do BSM patrí tiež pozemok – parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. D.. Jedná sa o pozemok pod plechovou garážou pri bytovke, ktorý odkupovali od obce v roku 2017. Plechovú garáž zatiaľ nikto neužíva. O túto nehnuteľnosť má žalobkyňa rovnako záujem. Pozemok bol nadobudnutý z pôrodného žalobkyne a stál asi 45,90 Eur. Pre účely vyporiadania navrhla sumu 50,- Eur. Úver zo zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 25.000,Eur si strany sporu zobrali za trvania manželstva. Úver bol použitý na kúpu bytu a zariadenia. Po rozvode manželstva ho splácal prevažne bývalý manžel, žalobkyňa zaplatila asi 3 splátky. Počas obdobia Covidu mal odklad splátok raz na 6 mesiacov, raz na 3 mesiace, keď neplatil, tak upomienky chodili aj žalobkyni. Motorové vozidlo uvádzané v žalobe do BSM nepatrí, kúpila ho matka žalovaného pre ich dcéru, pretože s ňou treba chodiť po lekároch. Žalobkyňa dodala, že pracuje vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou v P., jej príjem je približne 1.300 – 1.400,- Eur mesačne podľa služieb, víkendov, sviatkov. Žalovaný podľa jej vedomostí nie je zamestnaný, chodí pracovať zrejme načierno. Pokiaľ ide o starostlivosť o domácnosť a maloleté deti, žalobkyňa uviedla, že je pravdou, že žalovaný počas manželstva striedal prácu pre alkohol, ale nemôže povedať, že by sa nestaral alebo nevaril. 7. Na pojednávaní dňa 06.11.2024 žalobkyňa uviedla, že sumu 107,50 Eur, ktorá bola uhradená na účet Prvej stavebnej sporiteľne v zmysle potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 27.06.2024, uhradila ona zo svojho účtu, platba sa jej nevrátila. Nárok na náhradu trov konania voči žalovanému si neuplatnila a pre prípad, ak ju súd zaviaže na zaplatenie určitej sumy ako vyrovnacie podielu žalovanému, chcela ju vyplatiť naraz, nie v splátkach s tým, že je tak schopná urobiť do 90 dní. 8. Žalovaný sa na pojednávania nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil len na pojednávaní dňa 06.11.2024 práceneschopnosťou, ktorú však súdu nijakým spôsobom nepreukázal. O odročenie pojednávaní nežiadal. Preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 9. Po oboznámení sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu a pripojenými listinnými dôkazmi zistil súd tento skutkový stav:

10. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/69/2020-115 zo dňa 05.03.2021 (č.l. 3 spisu). Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2021. K tomuto dátumu zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako manželov, ktoré vzniklo uzatvorením manželstva dňa 15.01.2005. Žaloba na vyporiadanie BSM bola podaná v trojročnej lehote podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2021, žaloba bola podaná na súde dňa 11.03.2024). Z manželstva strán sporu pochádzajú dve maloleté deti F. B., nar. XX.XX.XXXX a L. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré boli rozsudkom súdu na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti a výchovy matky – žalobkyne a v súčasnosti s ňou aj žijú v domácnosti jej rodičov. Byt, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, v súčasnosti (a to od doby približne jedného roka pred rozvodom manželstva, t.j. cca 4 roky) užíva žalovaný. 11. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. D. (č.l. 9 spisu) súd zistil, že strany sporu počas trvania BSM nadobudli kúpnou zmluvou byt (v roku 2014) a podľa výpisu z LV č. XXXX, k.ú. D. (č.l. 10 spisu) aj pozemok (v roku 2017). 12. Na návrh žalobkyne vyžiadal súd od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX, uzatvorenú dňa 09.10.2013 medzi PSS, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom a žalobkyňou ako spoludlžníkom (č.l. 40 spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 25.000,- Eur. Zmluva obsahuje podmienky, za ktorých bol medziúver poskytnutý s tým, že tento bol poskytnutý na preklenutie obdobia do splnenia podmienok na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru. 13. Podľa správy PSS, a.s. (č.l. 60 spisu) stav účtu stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. ku dňu 15.03.2021 (kredit) bol 3.017,06 Eur a stav na účte mimoriadneho medziúveru č. XXXXXXX X XX ku dňu 15.03.2021 (debet) bol -25.310,30 Eur. Od rozvodu manželstva splácal úver prevažne žalovaný. Od 15.03.2021 do 15.10.2024 uhradil žalovaný celkom sumu 6.414,10 Eur a žalobkyňa sumu 342,52 Eur (č.l. 98 spisu). 14. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva, že z prostriedkov z medziúveru strany sporu nadobudli byt zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. D. a rohovú kuchynskú linku na mieru nachádzajúcu sa v tomto byte. 15. Z potvrdenia vypracovaného znalcom R. F. B. dňa 21.10.2024 (č.l. 105 spisu) súd zistil, že všeobecná (trhová) hodnota nehnuteľnosti – bytu č. X na 1. poschodí vo vchode č. X bytového domu č. súp. XXX evidovaného na LV č. XXXX, k.ú. D. je aktuálne približne 25.000,- Eur. Hodnotu pozemku zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. D. určila žalobkyňa na účely vyporiadania v sume 50,- Eur a hodnotu kuchynskej linky v sume 500,- Eur. Žalovaný uvedené hodnoty nerozporoval. 16. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 17. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. 18. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 19. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 20. Podľa § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

21. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 22. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 23. Podľa § 149 ods. 5 OZ, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4. 24. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 25. Po zániku manželstva nedošlo medzi stranami sporu k vyporiadaniu masy BSM dohodou, ani zo zákona v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 OZ, preto súd pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM strán sporu vychádzal zo zásad uvedených v ustanovení § 150 OZ, teda jednak zo strany kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, ako aj stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov, bývalých manželov. Pre vyporiadanie je podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. V priebehu konania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa súd pri vyporiadaní BSM odchýlil od zásady rovnosti podielov strán sporu na spoločnom majetku, preto mal súd za to, že podiely oboch strán sporu – žalobkyne aj žalovaného na spoločnom majetku sú rovnaké. 26. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné doplniť, že skoršia právna úprava vyporiadania BSM predpokladala, že súd viazaný povinnosťou vyporiadať všetok majetok patriaci do BSM bude z úradnej činnosti zisťovať rozsah masy majetku patriaceho do BSM. Táto prax zároveň umožňovala kedykoľvek počas prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM podávať opakovane návrhy na vyporiadnie ďalších a ďalších položiek. Zákonodarca už novelizáciou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb., účinnou od 01.01.1983 prehĺbil dispozitívny charakter noriem upravujúcich BSM a z dôvodu potreby zabezpečenia právnej istoty stanovil trojročnú lehotu, v ktorej bývalí manželia môžu predmet bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota uplynie márne, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4 OZ (nevyvrátiteľná právna domnienka), brániace existencii nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva po neobmedzenú dobu. Uvedené nevylučuje, aby (bývalí) manželia pristúpili ku kumulácii rôznych spôsobov vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadali jednu jeho časť dohodou, ďalšiu rozhodnutím súdu s tým, že zostávajúca časť bude vyporiadaná zákonnou domnienkou. Ak bývalí manželia navrhnú v lehote do troch rokov od zániku ich BSM vyporiadať súdnym rozhodnutím iba časť ich majetku, súd môže do vyporiadania zahrnúť iba túto časť. Takémuto záveru nasvedčuje aj ustanovenie § 149 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4 (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2022 zo dňa 14.12.2023). 27. Súd je oprávnený vyporiadať len ten majetok, ktorý strany urobili predmetom vyporiadania (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1112/2006) a z vlastnej iniciatívy nie je oprávnený zisťovať a vyporiadať majetok nad rámec návrhu strán. Súd však nie je viazaný spôsobom vyporiadania navrhovaným účastníkmi. 28. Súd sa stotožnil so závermi z vyššie citovaných rozhodnutí a v konaní sa zaoberal len tým majetkom (prípadne záväzkami), ktoré predmetom sporu urobili strany sporu.

29. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 30. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 31. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 32. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 33. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci v podobe prehry sporu. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu. Žalobca a žalovaný majú povinnosť uviesť skutkové tvrdenia. Skôr, ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dokazovania, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považujú za sporné. 34. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). V danom prípade síce žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobkyne, keď vo vyjadrení k žalobe (§ 167 ods. 2 CSP) uviedol, že s návrhom žalobkyne nesúhlasí, pričom sa bližšie vyjadrí na pojednávaní. Takéto popretie skutkových tvrdení však nemožno považovať za účinné, keďže žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach a na súdne pojednávania nariadené v predmetnom spore sa nedostavil. Keďže žalovaný neuniesol bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany (žalobkyne) sú nesporné. 35. V sporovom konaní je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je možné meritórne rozhodnúť nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala byť aktívna a neposunula spor k ďalším skutkovým zisteniam. 36. Pokiaľ žalovaný, hoci bol úplne a riadne poučený, sa k žalobe vrátane listinných dôkazov nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobkyne nepoprel, nesplnením procesnej povinnosti sa tak vystavil sankcii straty sporu, keďže súd musel vychádzal z tvrdení žalobkyne ako nesporných. Z hľadiska konceptu spravodlivého súdneho konania a princípu rovnosti zbraní žalovaný, hoci mal primeranú možnosť a príležitosť vyjadriť sa, poprieť skutkové tvrdenia žalobkyne a uviesť vlastné skutkové tvrdenia, procesnú príležitosť zúčastniť sa pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný, uplatniť prostriedky procesnej obrany do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP), túto možnosť nevyužil. 37. Preto súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne ohľadne vecí nadobudnutých za trvania BSM a výšky ich ceny, pričom ustálil, že do zaniknutého BSM ku dňu jeho zániku patrí: - nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D., okres H., I. G. X na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXX nachádzajúci sa na ulici C. v obci D. stojaci na CKN parc. č. XXX/ X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XX/XXX-XX z celku v hodnote 25.000,- Eur, - nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D., okres H., parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 51 m2 v hodnote 50,- Eur, - rohová kuchynská linka na mieru v zostatkovej hodnote 500,- Eur.

38. Do BSM patrí aj záväzok titulom medziúveru č. XXXXXXX X XX z PSS, a.s., ktorý ku dňu zániku BSM, t.j. k 15.03.2021, bol vo výške 25.310,30 Eur (debet). S uvedeným medziúverom súvisí aj konto stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX, ktorého stav ku dňu 15.03.2021 činil 3.017,06 Eur (kredit). 39. Ohľadne vyporiadania BSM súd vyhovel návrhu žalobkyne. Žalovaný navrhovaný spôsob vyporiadania účinne nerozporoval ani nenavrhoval, aby súd vyporiadal BSM strán sporu inak. Súdu ani nie je známe, či by o majetok (príp. záväzok) alebo o niektoré konkrétne veci mal záujem. Nehnuteľnosti (LV č. XXXX O. XXXX, k.ú. D.), hnuteľnú vec (rohovú kuchynskú linku), zostatkovú hodnotu sporiaceho konta PSS, a.s. aj záväzok z medziúveru v PSS, a.s. súd preto prikázal žalobkyni, ktorá o ne mala záujem, tak, ako žiadala v žalobnom návrhu. Súd zohľadnil tiež skutočnosť, že žalobkyňa je zamestnaná s pravidelným príjmom vo výške 1.300 – 1.400,- Eur mesačne a podľa svojho vyjadrenia disponuje aj úsporami, ktoré jej umožnia vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel. Len na okraj súd poznamenáva, že ako vyplýva aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni, žalovaný je nezamestnaný a v konaní netvrdil ani nepreukázal, že by mal príjem alebo majetok z iných zdrojov ako zo zamestnania, ktorý by mu umožňoval vyplatiť žalobkyňu. 40. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu ohľadne bytu patriaceho do masy BSM, súd na doplnenie uvádza, že rozhodnutie podľa jeho názoru zároveň zohľadňuje zásadu, že pri určení majetku, ktorý bude prikázaný účastníkom, sa má prihliadať na záujmy a potreby maloletých detí. Vo vzťahu k bytu vzal súd do úvahy skutočnosť, že žalovaná má v starostlivosti maloleté deti pochádzajúce z manželstva strán sporu, spolu s deťmi má trvalý pobyt na adrese C. XXX/XX, XXX XX D. a o byt prejavila záujem. Žalovaná od obdobia cca rok pred rozvodom manželstva býva s maloletými deťmi v domácnosti svojich rodičov na adrese E. XXX/XX, XXX XX D.. Po rozvode manželstva žalovaný svojvoľne vymenil na dverách bytu zámok a od tej doby žalobkyňa v byte nebola. Z nepopretých tvrdení žalobkyne vyplýva, že aj žalovaný (tak ako žalobkyňa doposiaľ) môže bývať u svojich rodičov, z ktorých každý vedie samostatnú domácnosť (matka vlastní byt v P., otec rodinný dom v S.). V konaní bolo preukázané, že dcéra strán sporu L. (7 rokov) trpí vážnymi zdravotnými ťažkosťami, ktoré si doposiaľ vyžiadali viaceré náročné operačné zákroky močového ústrojenstva a aj do budúcnosti, zrejme doživotne, budú vyžadovať pravidelné lekárske kontroly, zvýšené nároky na disciplinované dodržiavanie predpísaného režimu (pitný režim, pravidelné vylučovanie, zvýšené nároky na hygienu, zákaz kúpania, atď.) a s tým súvisiace obmedzenia v každodennom živote, pričom na takúto starostlivosť potrebuje mať vytvorené adekvátne podmienky. T. F. (17 rokov) vzhľadom na svoj vek potrebuje súkromie. Preto súd považoval za dôvodné byt prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne, aby tak žalobkyňa, ako aj maloleté deti mali zabezpečené riadne bývanie. 41. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že BSM strán sporu predstavuje v aktívach sumu 28.567,06 Eur, ktorú tvorí hodnota nehnuteľností 25.050,- Eur (byt 25.000,- Eur + pozemok parc. č. XXX/X XX,- Eur), hodnota hnuteľných vecí (rohová kuchynská linka) 500,- Eur a stavebné sporenie 3.017,06 Eur. 42. Pokiaľ ide o pasíva, teda záväzky, ktoré vznikli za trvania manželstva, záväzkom bol úver z H., ktorý ku dňu zániku BSM, t.j. k 15.03.2021, bol vo výške 25.310,30 Eur. 43. Čistá masa BSM strán sporu je: aktíva – pasíva : 2, (t.j. 28.567,06 Eur – 25.310,30 Eur : 2) = 1.628,38 Eur, čo predstavuje podiel každého zo strán sporu v čistom vyjadrení. 44. Žalobkyni pripadol z BSM majetok aj záväzky, v čistej hodnote 3.256,76 Eur (28.567,06 Eur – 25.310,30 Eur), žalovanému z majetku v BSM nepripadlo nič. Keďže žalobkyni pripadli veci v hodnote 3.256,76 Eur a má mať 1.628,38 Eur, žalobkyňa vyplatí žalovanému na vyrovnanie jej podielu sumu 1.628,38 Eur. 45. Následne súd zohľadnil aj tieto nároky strán sporu: Z potvrdenia PSS, a.s. (č.l. 98 spisu) vyplýva, že po zániku manželstva žalovaný plnil na úver sumu 6.414,10 Eur a žalobkyňa sumu 342,52 Eur. V priebehu konania však žalobkyňa preukázala, že okrem sumy 342,52 Eur dňa 12.05.2023 (č.l. 13 a 125 spisu) uhradila zo svojho účtu (IBAN: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) na účet PSS, a.s. (T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – totožný ako v potvrdení o zrealizovaní transakcie na č.l. 125 spisu a zároveň účet, ktorý je uvedený ako účet stavebného úveru v zmluve o úvere zo dňa 09.10.2013) aj sumu 107,50 Eur dňa 27.06.2024 (č.l. 126 spisu), hoci táto bola

v informácii pre príjemcu označená ako „platba juraj krňan“. Preto súd zohľadnil úhrady žalobkyne na úver v PSS, a.s. vo výške 450,02 Eur (342,52 Eur + 107,50 Eur) a úhrady žalovaného vo výške 6.306,60 Eur (6.414,10 Eur – 107,50 Eur). Súd síce uvedené úhrady realizované v čase od rozvodu manželstva nemohol zahrnúť do BSM, avšak zohľadnil, že predmetný úver bol čerpaný počas manželstva a použitý pre potreby rodiny (kúpu bytu, zariadenia a kuchynskej linky). Na splácanie úveru boli podľa zmluvy povinní obaja. Žalovaný, ktorý splácal úver v prevažnej miere, vzhľadom na vyššie uvedené realizoval po rozvode manželstva splátky vo výške 6.306,60 Eur, z toho polovica, ktorú bola povinná plniť žalobkyňa, je vo výške 3.153,30 Eur. Túto sumu preto súd pripočítal k vyrovnaciemu podielu žalovaného, na výplatu ktorého zaviazal žalobkyňu. Od tohto podielu zároveň súd odpočítal polovicu sumy, ktorú po rozvode manželstva na splatenie úveru uhradila žalobkyňa, t.j. polovicu zo sumy 450,02 Eur, teda 225,01 Eur. Zároveň súd musel zohľadniť aj skutočnosť, že hoci ku dňu zániku manželstva konto stavebného sporenia činilo 3.017,06 Eur, ku dňu 15.10.2024 bola hodnota sporenia, ktoré preberá žalobkyňa, už 4.442,23 Eur, teda vyššia. Polovicu rozdielu tejto sumy (4.442,23 Eur – 3.017,06 Eur = 1.425,17 Eur : 2 = 712,59 Eur) súd tiež zohľadnil tak, že ju pripočítal k vyrovnaciemu podielu žalovaného. Výška vyrovnacieho podielu žalovaného teda celkovo činí 5.269,26 Eur (t.j. 1.628,38 Eur + 3.153,30 Eur – 225,01 Eur + 712,59 Eur), na výplatu ktorého súd zaviazal žalobkyňu, a to v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Dlhšiu lehotu na plnenie (§ 232 ods. 3 druhá veta CSP) určil súd na žiadosť žalobkyne aj s ohľadom na výšku vyrovnacieho podielu. Žalovaný sa pojednávaní nezúčastnil a určenie dlhšej paričnej lehoty nenamietal. 46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. XX. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, avšak nakoľko na pojednávaní vyhlásila, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje, súd jej proti žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje