Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 17P/57/2024 6624201496 21. 05. 2024 JUDr. Andrea Gabrielová ECLI:SK:OSLC:2024:6624201496.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, toho času umiestnený: Centrum pre deti a rodiny Rimavská Sobota, Cukrovarská 127/17, Rimavská Sobota, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, toho času na neznámom mieste, štátna občianka Slovenskej republiky a otec: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, toho času na neznámom mieste, štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť nad maloletým A. B., narodený XX.XX.XXXX, ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny Rimavská Sobota, Cukrovarská 127/17, Rimavská Sobota. II. Rodičia s ú p o v i n n í prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, každý zvlášť podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na adresu Centra pre deti a rodiny Rimavská Sobota počnúc právoplatnosti od tohto rozsudku. III. Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 17P/63/2023-74 zo dňa 13.07.2023 a uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 17P/57/2024-15 zo dňa 20.03.2024. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny podal návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým A. B.. Ako dôvod uviedli, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 17P/63/2023-74 zo dňa 13.07.2023 bolo uložené výchovné opatrenie a to pobyt v zariadení a zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa najdlhšie na šesť mesiacov v Centre pre deti a rodiny Rimavská Sobota. Matka a otec maloletého v centre nenavštívili ani raz, neprejavujú oňho žiaden záujem, žiadnym spôsobom sa nekontaktujú od jeho umiestnenia. S úradom nespolupracujú. Rodičia ani blízki príbuzní počas priebehu výchovného opatrenia neprejavili záujem o zabezpečenie starostlivosti vo forme osobnej, resp. náhradnej osobnej starostlivosti. Perspektíva návratu maloletého do pôvodnej biologickej rodiny v súčasnej dobe nie je reálna, nakoľko neexistuje žiadna plnoletá osoba, ktorá by vedela zabezpečiť kompletnú starostlivosť o maloletého. Vzhľadom na skutočnosť, že uložené výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel navrhujú, aby bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletým. 2. Vo veci bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa maloletý ponechal v starostlivosti Centra pre deti a rodiny do právoplatného skončenia konania vo veci sp.zn.: 17P/57/2024.
3. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že trvajú na návrhu, žiadajú, aby nad maloletým bola nariadená ústavná starostlivosť, nakoľko maloletý je umiestnený v Centre pre deti a rodiny Rimavská Sobota. Rodičia maloletého neprejavujú záujem, sú na neznámom mieste a aj z vyjadrenia zariadenia vyplýva, že je v najlepšom záujme maloletého, aby bola nariadená nad ním ústavná starostlivosť. 4. Súd pojednával v neprítomnosti rodičov, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou doručenia. 5. Podľa § 44 ods.1 zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. 6. Podľa ods. 3 zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. 7. Podľa ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. 8. Podľa § 54 ods. 1 zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. 9. Podľa ods. 2 zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. 10. Podľa ods. 5 zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov. 11. Podľa § 55 ods. 1 zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. 12. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 13. Podľa ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 14. Podľa ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 15. Podľa ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 17. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 18. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 19. Podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. 20. Podľa ods. 2 zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa. 21. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že je v záujme maloletého, aby bolo zverené do ústavnej starostlivosti, nakoľko rodičia o maloletého neprejavujú žiaden záujem, maloletého nekontaktujú a v súčasnej dobe sa nachádzajú na neznámom mieste. Taktiež nikto z blízkych príbuzných o maloletého neprejavil záujem a v súčasnej dobe nie je možné maloletého vrátiť do pôvodnej biologickej rodiny. Vzhľadom na tú skutočnosť, že neexistuje žiadna fyzická osoba, ktorá by vedela zabezpečiť starostlivosť o maloletého, je v jeho najlepšom záujme, aby bola nad ním nariadená ústavná starostlivosť. 22. Súd určil platiť výživné rodičom na maloletého len v minimálnom rozsahu z dôvodu, že vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá a rodičia sa nachádzajú v súčasnej dobe na neznámom mieste. Rodičia sú povinní plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a to výživným, ktoré budú uhrádzať na adresu Centra pre deti a rodiny Rimavská Sobota. 23. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že ani jednému účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "C.m.p.") je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 C.m.p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 C.m.p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 C.m.p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 C.m.p. odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 C.m.p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 367 ods. 3 C.m.p. uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.