KAUZIS.SK
UznesenieOkresný súd Lučenec2. 8. 2024plný text

Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 37Pc/4/2024 z 2. 8. 2024

CitáciaUznesenie Okresného súdu Lučenec z 2. augusta 2024, sp. zn. 37Pc/4/2024, ECLI:SK:OSLC:2024:6624201762.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Lučenec 37Pc/4/2024 6624201762 02. 08. 2024 Mgr. Lenka Ragačová Černíková ECLI:SK:OSLC:2024:6624201762.2

Uznesenie Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou v právnej veci navrhovateľa – oprávneného z výživného: A. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX C. D., zastúpený: Mgr. Andrea Legényová, advokátka, so sídlom D. X, XXX XX C. D. a povinného z výživného: E. B., narodený X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX C. D., toho času bytom F. G. C. XXX, zastúpený: AK Dlhopolec s.r.o., IČO: 36 867 306, so sídlom G. H. XX, XXX XX I., o zvýšení výživného na plnoleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd s ch v a ľ u j e zmier účastníkov konania v nasledovnom znení: Povinný z vyživovacej povinnosti E. B. s a z a v ä z u j e prispievať na výživu navrhovateľa A. B. počnúc dňom 02.04.2024 výživným v čiastke 350,- Eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa vopred. Zameškané výživné v čiastke 540,- Eur j e povinný z výživného o p r á v n e n ý uhrádzať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. II. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 13P/16/2021-91 zo dňa 03.09.2021, právoplatného dňa 10.09.2021, a to vo výroku o určení výživného k oprávnenému z výživného. III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal zaviazať osobu, ktorá je povinná platiť výživné (ďalej len „povinný z výživného“), t. j. svojho otca povinnosťou prispievať na výživu oprávneného výživným v sume 500,-Eur mesačne, so splatnosťou výživného do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc 02.04.2024. 2. Na pojednávaní dňa 02.08.2024 účastníci konania dospeli k zmiernemu riešeniu veci, v zmysle ktorého sa povinný z výživného zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa počnúc dňom 02.04.2024 výživným v čiastke 350,- Eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa vopred. Zameškané výživné v čiastke 540,- Eur povinný z výživného uhradí v mesačných splátkach po 30,Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Obsah zmieru je súčasťou zápisnice o pojednávaní, účastníci konania potvrdili uzavretie súdneho zmieru podpismi na prílohe k zápisnici z pojednávania (viď č. l. 82). 3. Obaja účastníci konania trvali na obsahu uzavretého súdneho zmieru a žiadali, aby súd uzavretý zmier schválil.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, prečítaním návrhu na zvýšenie výživného spolu s listinnými dôkazmi, rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 13P/16/2021-91 zo dňa 03.09.2021, právoplatného a vykonateľného dňa 10.09.2021, vyjadrenia povinného z výživného k podanému návrhu. 5. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 6. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 7. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 8. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Podľa § 78 ods. 1 až 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 10. Podľa § 155 a § 156 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konanie sa začína len na návrh. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 11. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana sporu a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 13. Podľa § 148 ods.1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje. Neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 14. Jediným z predpokladov pre schválenie zmieru v zmysle uvedenej právnej úpravy je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu je vykonať dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že uzavretý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov alebo ich neobchádza. Nie je úlohou súdu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aký by si vyžadovalo autoritatívne rozhodnutie súdu (uznesenie NS SR 5MCdo11/2009 z 19.10.2010). V danom prípade

strany sporu uzavreli zmier dňa 02.08.2024, ktorý spísali na tunajšom súde do zápisnice a uzavretie zmieru potvrdili podpismi na prílohe k zápisnici (č. l. 82 spisu). Keďže súd, zohľadniac všetko, čo v danom konaní vyšlo dovtedy najavo, nezistil rozpor uzavretého zmieru so zákonom - s hmotným právom (viď citované ustanovenia zákona o rodine), zmier schválil v znení, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Záverom poukazuje aj na to, že dohoda strán má vždy prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. 15. Týmto rozhodnutím o zvýšení výživného na navrhovateľa zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 13P/16/2021-91 zo dňa 03.09.2021, právoplatného dňa 10.09.2021, a to vo výroku o určení výživného k oprávnenému z výživného. 16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti výroku I. tohto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 CSP). Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Proti výroku II. a III. uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).