Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 17Pc/21/2024 6624202246 11. 07. 2024 JUDr. Andrea Gabrielová ECLI:SK:OSLC:2024:6624202246.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou vo veci navrhovateľky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., štátna občianka Slovenskej republiky a označeného otca: F. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXXX/X, E., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Družstevná 1611/2, priečinok XX, J. - K., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej: E. I. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, takto rozhodol: I.Súd u r č u j e , že F. G., narodený XX.XX.XXXX je otcom maloletej E. I. B., narodenej XX.XX.XXXX z matky A. B., narodenej XX.XX.XXXX, zapísanej v knihe narodení MV SR - osobitná matrika Bratislava, zväzok ORI/172, ročník XXXX, strana 220, por. č. 658. II. Maloletá E. I. B., narodená XX.XX.XXXX s a ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 30. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1.Matka podaným návrhom žiadala, aby súd určil otcovstvo k jej maloletej dcére a zaviazal domnelého otca na platenie výživného. S otcom maloletého sa poznali dlhšiu dobu, ich vzťah trval takmer tri roky, žili spolu v spoločnej domácnosti v Rakúsku, kde pracoval. Počas ich trvania vzťahu otehotnela a narodila sa im dcéra E. I. dňa 30.01.2024. Do rodného listu otca dieťaťa neuviedla, pretože porodila v Rakúsku a tam nie je takáto možnosť. Otec dieťaťa bol počas jej pôrodu aj v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, kde si odpykáva trest. Obidvaja ako rodičia sú si vedomí, že domnelý otec je skutočne otcom ich maloletej dcéry, avšak vzhľadom na skutočnosť, že je výkone trestu odňatia slobody, musí o jeho otcovstvo rozhodnúť súd. Keďže je presvedčená, že jedine domnelý otec je otcom maloletej E. I. má záujem, aby maloletá mala obidvoch rodičov zapísaných v rodnom liste. Zároveň žiada, aby maloletá bola zverená do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný na platenie výživného. 2. Otec zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súhlasí s tým, že maloletá E. I. je jeho dieťaťom a súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do starostlivosti matky, aj s platením výživného. Žiada, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
3. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že vykonali sociálne šetrenie v domácnosti matky A. B., ktorá žije v štvorizbovom byte, ktorý patrí jej otcovi, ktorý sa zdržiava v zahraničí z dôvodu výkonu zamestnania. Domácnosť je kompletne zariadená štandardným nábytkom a vybavená elektrospotrebičmi bežnej potreby. Maloletá s matkou majú k dispozícii kompletne zariadenú samostatnú izbu, v ktorej má maloletá všetko potrebné. Prostredie, v ktorom žije plne vyhovuje potrebám maloletého dieťaťa. V domácnosti má maloletá dostatok oblečenia primeraného k veku a počasiu, hygienické potreby vrátane plienok, detskú postieľku, vaničku, kočík, hračky a pod. V čase vykonanej návštevy maloletá javila znaky veľmi dobrej starostlivosti. Maloletá je dojčená. Zdravotnú starostlivosť jej zabezpečuje pediatrička v Rakúsku. Matka sa preukázala tehotenskou a materskou knižkou, pričom podľa záznamov vyplýva, že s maloletou absolvuje prehliadky u pediatra v Rakúsku. Matka poskytuje maloletej starostlivosť výlučne sama, pretože označené otec sa nachádza v L. I. M. A. N. K. J. – K.. Maloleté dieťa pochádza zo vzťahu s označeným otcom, nakoľko matka s ním žila v spoločnej domácnosti a intímne sa stýkala v čase počatia dieťaťa. Podľa slov matky sa označený otec k otcovstvu hlási. Aktuálne je matka s ním v pravidelnom telefonickom kontakte, resp. prostredníctvom videohovoru Na základe vykonaného sociálneho šetrenia konštatujú, že matka je spôsobilá poskytovať maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť a má objektívne vytvorené vhodné podmienky, aby sa mohla postarať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa. Domnelý otec napriek tomu, že sa nachádza v ÚVTOS, sa k otcovstvu k maloletej E. I. hlási a podľa slov matky chce, aby bol zapísaný do rodného listu ako otec. Z vykonaného sociálneho zisťovania vyplynulo, že označený otec je biologickým otcom maloletého dieťaťa, pretože matka s ním mala intímny pomer pred narodením dieťaťa a žila s ním v rozhodnom čase pre splodenie dieťaťa v spoločnej domácnosti. Označený otec svoju rolu otca dobrovoľne uznáva a chce sa podieľať na starostlivosti o maloleté dieťa. Je preto žiaduce, aby sa vzťah biologického otca k maloletému dieťaťu právne zosúladil a stabilizoval, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa. Z toho dôvodu odporúčajú návrhu matky vyhovieť. 4. Matka na pojednávaní uviedla, že otcom maloletej dcéry je F. G., s ktorým v inkriminovanom čase udržiavala intímny vzťah, nikto iný nemôže byť z toho dôvodu otcom maloletej. V čase, keď sa maloletá narodila, otcovstvo nemohol uznať, nakoľko sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. 5. Súd pojednával v neprítomnosti otca, ktorý doručenie mal vykázané a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. 6. Kolízny opatrovník uviedol, že prešetrili pomery u matky, kedy matka udávala, že otec sa hlási k otcovstvu k maloletej. Matka má vytvorené vhodné podmienky na to, aby vedela zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa. Správy, ktorú zaslali súdu, sa pridržiavajú. 7. Podľa § 84 zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. 8. Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. 9. Podľa § 105 písm. b) Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konaniami vo veciach určenia otcovstva sú konania o určenie otcovstva. 10. Podľa § 106 CMP na konania vo veciach určenia otcovstva je miestne príslušný súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Ak takéhoto súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté. 11. Podľa § 107 CMP konanie sa začína len na návrh. 12. Podľa § 108 ods. 2 CMP účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. 13. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 17. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 18. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. 20. Z výsledku vykonaného dokazovania najmä z výpovedí účastníkov konania, pripojených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav: 21. Zákonná zástupkyňa maloletej – matka dňa 30.01.2024 porodila dcéru E. I. B., ktorá v rozhodnom období pred splodením dieťaťa mala pomer len s označeným otcom. V domácnosti žije s maloletou, ktorej zabezpečuje celodennú starostlivosť, zakupuje jej stravu a ošatenie. Aktuálne je na materskej dovolenke. Domnelý otec sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Keďže súd mal vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané otcovstvo F. G. k maloletej E. I., určil, že je otcom maloletej, nakoľko je v záujme maloletej, aby mala svojho biologického otca uvedeného v rodnom liste, aby ten aj prispieval na jej výživu. 22. Súd mal takisto preukázané, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a kolízny opatrovník súhlasil so zverením do jej starostlivosti, preto súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd taktiež určil výživné zo strany otca pre maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, nakoľko otec maloletej sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. 24. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 C. m. p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 C. m. p. odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 C. m. p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 367 ods. 3 C. m. p. uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.