KAUZIS.SK
RozsudokOkresný súd Lučenec27. 8. 2024plný text

Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17P/81/2024 z 27. 8. 2024

CitáciaRozsudok Okresného súdu Lučenec z 27. augusta 2024, sp. zn. 17P/81/2024, ECLI:SK:OSLC:2024:6624202252.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Lučenec 17P/81/2024 6624202252 27. 08. 2024 JUDr. Andrea Gabrielová ECLI:SK:OSLC:2024:6624202252.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D., štátna občianka Slovenskej republiky a manžela navrhovateľky: E. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Rakúsku, štátny občan Slovenskej republiky, za účasti maloletých detí: H. F., narodená XX.XX.XXXX a E. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto rozhodol: I.Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX I. J. G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev B. K. J. G., H. K. J. G., vo zväzku 21, ročník XXXX, strana 130, por. č. 2 r o z v á d z a . II.Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú H. F., narodenú XX.XX.XXXX a maloletú E. F., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá j e o p r á v n e n á maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. III. Otec j e p o v i n n ý platiť na maloleté deti, na každé dieťa zvlášť, výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. IV. Účastníci konania n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1.Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Ako dôvod uviedla, že s manželom sa brali po trojročnej známosti z lásky, žili harmonicky a spoločne vychovávali dve deti. Pred sobášom žili v Nemecku, tam sa narodila aj dcéra. V roku 2021 sa vrátili na Slovensko, žili v spoločnej domácnosti s jej rodičmi. Po návrate domov zbadala, že manžel je často pod vplyvom drog, vtedy dochádzalo medzi nimi, čím ďalej tým viac k roztržkám. Hádali sa najmä kvôli tomu, že manžel nechcel ísť pracovať, bol žiarlivý. Situácia sa vyhrotila v júni 2023, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti. Odvtedy nie sú v žiadnom kontakte s ním ani s jeho rodinou, podľa jej vedomostí žije v Rakúsku. V súčasnosti žije aj s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti s rodičmi. Vzhľadom k tomu, že odkedy odišiel, neprejavuje o rodinu žiadny záujem, ani ich nekontaktuje a o ďalšie manželské spolužitie nemá záujem. 2. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na návrhu, žiada, aby manželstvo bolo rozvedené, nakoľko od júna 2023 nežijú v spoločnej domácnosti s otcom maloletých detí, kedy z nej odišiel, kedy zistila, že je často pod vplyvom drog. V súčasnosti má vedomosť o tom, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Rakúsku. Ona už nemá záujem o obnovenie spolužitia. Deti žiada zveriť do svojej starostlivosti a keďže je otec vo výkone trestu, súhlasí s výživným v minimálnej sume.

3. Kolízny opatrovník k veci uviedol, že navrhujú zveriť maloleté deti do starostlivosti matky, nakoľko z prešetrenia pomerov zistili, že má vytvorené podmienky pre starostlivosť o ne. Keďže sa otec zdržiava vo výkone trestu odňatia slobody, celú starostlivosť o deti zabezpečuje sama matka. 4. Súd pojednával v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý predvolanie na pojednávanie mal vykázané. 5. Účastníci konania uzavreli dňa 03.01.2020 v Rimavskej Sobote manželstvo. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Šíde. 6. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 8. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 10. Podľa ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode, vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 11. Podľa ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19. 12. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 13. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 14. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa b) zastupovanie maloletého dieťaťa c) správa majetku maloletého dieťaťa . Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 15. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. Podľa ods. 3 každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti , možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo svojho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

18. Podľa ods.4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 19. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21. Podľa ods. 2 výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 22. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 24. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté deti je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 27. Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva, ako jeden zo spôsobov zániku manželstva na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, ale hlavne trvalý rozvrat pre ktorý už manželstvo nemôže plniť svoj účel a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia a v akom rozsahu manželia porušujú po vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí, ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav, vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. 28. Súd sa postavil na to stanovisko, že sú splnené podmienky vyššie citovaných zákonných ustanovení. 29. Súd sa postavil na to stanovisko, že sú splnené podmienky vyššie citovaných zákonných ustanovení. V manželstve účastníkov konania došlo k hlbokému a trvalému rozvratu. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že ďalšie udržiavanie manželstva by aj do budúcnosti prinášalo len rozpory, hoci z manželstva pochádzajú maloleté deti. Manželka obnoviť spolužitie nemieni vzhľadom na správanie manžela. Manželstvo si pre správanie manžela nemôže plniť svoje základné funkcie, ako to vyžaduje zákon o rodine. Navrhovateľka odmieta dať manželovi šancu na obnovenie spolužitia, je to jej slobodná vôľa a preto je aj spoločensky odôvodnené, aby takto rozvrátené manželstvo bolo rozvedené. Takéto manželstvo nedáva záruku ani dobrý príklad pre výchovu detí a preto súd manželstvo rozviedol. 30. Maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky podmienky na to, aby vedela zabezpečiť ich všestrannú starostlivosť a výchovu.

31. Z dôvodu, že maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky, súd určil otcovi povinnosť prispievať na ich výživu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody, súd mu určil platiť výživné len v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je minimálna suma výživného, ktorou je každý rodič povinný prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa, t. j. maloletých detí, suma 37,53 eura mesačne. V tejto sume súd určil otcovi platiť výživné na každé maloleté dieťa zvlášť počnúc právoplatnosťou rozsudku. 32. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 C. m. p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 C. m. p. odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 C. m. p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Upozornenie: Manžel, ktorý pri uzatvorení manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.