Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 11Csp/78/2024 6624202964 30. 09. 2024 JUDr. Katarína Červenková ECLI:SK:OSLC:2024:6624202964.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 1.400,77 € s prísl., takto rozhodol: I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.06.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1.400,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.217,02 Eur od 23.02.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. 1.1.. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi postupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 07.12.2020 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. 1.2. Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru, v dôsledku čoho dňa 22.02.2022 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Pohľadávka predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu vo výške 1.420,77 Eur a pozostávala z neuhradenej istiny úveru 1.217,02 Eur, neuhradeného riadneho úroku 183,75 Eur, neuhradeného poistného vo výške 0,00 Eur a neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 20,00 Eur. 1.3. Žalobca si žalobou uplatnil sumu vo výške 1.400,77 Eur pozostávajúcu z neuhradenej istiny 1.217,02 Eur a neuhradeného riadneho úroku 183,75 Eur. Žalobca si tiež na základe vykonaných úhrad uplatnil aj úroky po zosplatnení, a to úrok z omeškania po zosplatnení vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.217,02 Eur od 23.02.2022 do zaplatenia. 2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu: Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, Výpis z úverového
účtu žalovaného, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spolu s ftk. doručenky, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru z 02.12.2021 spolu s ftk. poštového podacieho hárku a Obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb Cetelem, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 a pokus o zmier zo dňa 20.07.2023. 3. Žalobca na základe výzvy súdu ( č.l. spisu 66 ), ktorou ho súd žiadal o preukázanie doručenia výzvy banky žalovanému na zaplatenie pohľadávky pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách; špecifikovanie pre ktorú konkrétnu splátku pristúpil jeho právny predchodca k zosplatneniu úveru a zaslanie všetkých dokladov a výstupov z registrov, ktorými overoval jeho právny predchodca bonitu žalovaného, písomným podaním doručeným súdu dňa 18.07.2024 uviedol, že si uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka podaním zo dňa 22.02.2022 v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa jednalo o revolvingový úver nie je objektívne možné určiť pre ktorú neuhradenú splátku došlo k zosplatneniu dlhu. 3.1. Vo vzťahu k preukázaniu doručenia výzvy podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca argumentoval, že dodržal podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách tzn., že bol žalovaný v omeškaní so splnení čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol vyzvaný na úhradu omeškaných splátok výzvou zo dňa 02.12.2021 označenou ako: „ Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“, ku ktorej bol priložený podací hárok. Podľa názoru žalobcu možno uvedenú výzvu považovať za relevantnú výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. 3.2. K posúdeniu schopnosti splácať úver žalobca v prílohe predložil výstup z interných aplikácií postupcu a uviedol, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime z údajov dostupných z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne, ako aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity. V prílohe predložil dokument „Informácia k žiadosti o úver“ obsahujúci informácie o žalovanom, výsledky dopytu do úverového registra a výsledky dopytu do Sociálnej poisťovne. 4. Žalovanému súd doručil žalobu spolu s procesnou výzvou na adresu vedenú v REGOB, ktorú prevzal dňa 08.07.2024. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa tak stali skutočnosti tvrdené žalobcom a ním predložené listinné dôkazy. 5. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 30.09.2024 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu dňa 27.9.2024, v ktorom súhlasili s rozhodnutím veci bez ich prítomnosti. 5.1. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný, ktorému bolo predvolanie doručené 17.08.2024, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
dňa
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: 6.1. Dňa 07.12.2020 uzatvoril žalovaný v právnom postavení dlžníka, s právnym predchodcom žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému revolvingový úver s výškou úverového rámca: 5.000,-Eur a aktuálnou výškou úverového rámca: 1.200,-Eur, s výškou mesačnej splátky: minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 Eur, so splatnosťou prvej mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, s výškou úrokovej sadzby: 30,00% p. a fixná, RPMN: 34,48 %, odplatou: 30,00 %, so zvoleným balíkom poistenia: komplexný balík poistenia, poplatkom za poistenie: 0,00%, so spôsobom prvého čerpania revolvingového úveru: jednorázovo bezhotovostne.
6.2. Písomným upozornením: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.12.2021 právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 245,00 Eur. Zároveň upozorňuje žalovaného aj na možnosť zosplatnenia úveru v prípade, ak nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok. 6.2.1. Priloženou fotokópiu podacieho hárku žalobca súdu preukázal, že uvedená výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného ( č.l. spisu 46 z opaku ). 6.3. Písomným podaním: „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX predžalobná výzva“ zo dňa 23.02.2022, právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ku dňu 22.02.2022 a zároveň ho vyzýva k úhrade dlhu vo výške 1.420,77 Eur. 6.4. Z pripojeného rozpisu čerpania splátok a úhrad žalovaného ( č.l. spisu 6 ) súd zistil, že žalovaný úver čerpal, jednotlivé splátky úveru splácal nepravidelne, poslednú splátku pred zosplatnením uhradil dňa 06.08.2021 a do zosplatnenia úveru, t.j. do 22.02.2022 žiadnu ďalšiu splátku neuhradil. 7. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom zo dňa 21.06.2023 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu. 8. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“ ), účinný ku dňu 08.06.2022, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 9. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 10. Podľa § 92 ods.8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu,86aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 53 ods. 9 Občiansky zákonník, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 12. Podľa § 565 Občiansky zákonník, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania a žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) a b) zákona č. 129/2010 Zb.z., a uzavretá zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.d) citovaného zákona, preto úver ňou poskytnutý je nutné považovať za spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je v danom prípade potrebné aplikovať nielen ustanovenia zákona č. 129/2010 Zb.z. , ale aj ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka. 14. Súd následne ex offo skúmal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a teda, či boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt. 14.1. Postúpenie pohľadávky ( cesia ) je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa ( postupcu ) vstúpi nový veriteľ ( postupník ) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stáva postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami ňou spojenými. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca v konaní preukazoval predložením Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 uzatvorenej medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a EOS KSI Slovensko, s.r.o.. 14.2. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom s charakterom lex specialis. Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka ( § 524 a nasl. ), je potrebné zohľadniť aj túto špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z o bankách.. Toto ustanovenie totiž sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že postúpením pohľadávky iným nebankovým subjektom už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky v priebehu trvania úverového vzťahu. 14.3. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu aj z úradnej povinnosti, pričom dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ tieto skutkové tvrdenia veriteľa popiera (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021, sp.zn. 4Cdo/162/2020). 14.4. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z. o bankách, môže byť iba taká pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými ( dospelé splátky ), a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného teda vyplýva, že banka je oprávnená postúpiť peňažný záväzok až vtedy, ak je dlžník aktuálne napriek písomnej výzvy banky v omeškaní o viac ako 90 kalendárnych dní. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 z 24.04.2018, na ktoré nadväzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/26/2017, kedy nerešpektovanie zákonnej úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách, má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a spôsobuje nedostatok prechodu žalobou uplatneného práva na postupníka, a teda i nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie. 14.5. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že 1. predpokladom platného postúpenia pohľadávky je splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti, alebo účinného zosplatnenia pohľadávky. Banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, ale len pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splátky, ktoré sú už splatnými. Z uvedeného dôvodu súd musel posúdiť, či banka zosplatnila úver v súlade so zákonom, nakoľko predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
15. Žalobca v konaní preukazoval účinnosť zosplatnenia úveru listinným dôkazom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.12.2021 ( č.l. spisu 46 ) a „Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 23.02.2022 ( č.l. spisu 41 ). 15.1. Žalovaný mal v zmysle zmluvných dojednaní uhradiť prvú splátku úveru 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru a ďalšie splátky vždy 10. deň v mesiaci. 15.2. K mimoriadnemu zosplatneniu úveru môže veriteľ pristúpiť po splnení zmluvných a zákonných podmienok tzn., že zosplatnenie úveru musí byť jednak dojednané v zmluve, resp. v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, a zároveň musí byť v súlade so zákonnými podmienkami. 15.3. Žalobca predložením zmluvy o úvere (článok 7 bod 7.1 písm. a) zmluvy) preukázal, že jeho právny predchodca ako veriteľ bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keď za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považovalo aj neuhradenie splatných peňažných záväzkov v termíne splatnosti a následne vyhlásiť úver za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorázovo pred termínom splatnosti. 15.4. Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný pred zosplatnením úveru uhrádzal splátky nepravidelne, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru, poslednú splátku pred zosplatnením uhradil dňa 06.08.2021 a do zosplatnenia úveru, t.j. do 22.02.2022 žiadnu ďalšiu splátku neuhradil. 15.5. Zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 15.6. Ak dlžník čerpá revolvingový úver, niet rozdielu v záväzku oproti klasickému úveru túto čerpanú časť s príslušenstvom vrátiť veriteľovi v splátkach. Ak je v úverovej zmluve stanovená povinnosť dlžníka čerpanú čiastku vracať v mesačných splátkach s dohodnutým termínom splatnosti v tom ktorom mesiaci, ide o plnenie dlžníka v splátkach a na zosplatnenie takéhoto úveru sa vzťahujú ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 129/2010 Z.z. nevylučuje z uplatňovania podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 17 tohto zákona revolvingový úver (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/10/2023 zo dňa 16.08.2023). 15.7. Právny predchodca žalobcu písomným upozornením: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.12.2021 oznámil žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 245,00 Eur a zároveň ho upozornil aj na možnosť zosplatnenia úveru v prípade neuhradenia omeškaných mesačných splátok ( č.l. spisu 46 ). 15.8. Písomným podaním: „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 23.02.2022 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému zosplatnenie celého úveru k 22.02.2022 a zároveň ho vyzval k úhrade celého dlhu ( č.l. spisu 41 ). 16. Žalobca súdu neuviedol, ktorá konkrétna splátka vyvolala zosplatnenie úveru a táto informácia nevyplýva z podanej výzvy pred zosplatnením, ani z oznámenia o zosplatnení úveru. 16.1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 dospel k záveru, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh ( obdobne aj v rozhodnutiach sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024 a 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024). 16.2. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením na možnosť zosplatnenia listinou označenou ako „Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ ( čl. 46 spisu). Súd nemá pochybnosť, že uvedená listina je výzvou predpokladanou ustanovením § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ako predpoklad pre možné platné predčasné
zosplatnenie úveru. Z obsahu listiny je zrejmé, že veriteľ špecifikuje výšku uplatnenej pohľadávky na sumu 245,00 Eur. Výzva obsahuje upozornenie na možnosť zosplatnenia v prípade nezaplatenia dlžnej sumy. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zvažuje zosplatnenie, absentuje. 16.3. Z listiny označenej ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ ( čl. 41 spisu) vyplýva, že veriteľ dlžníkovi oznamuje mimoriadne zosplatnenie úveru ku dňu 22.02.2022. Obsahom vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru je aj výzva na splatenie zostatku úveru vo výške 1 420,77 Eur Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru však absentuje. 16.4. Zosplatnenie úveru má vážne následky pre dlžníka, preto tento úkon veriteľa, by mal byť dostatočne jasný a určitý, aby dlžník úhradou konkrétnej splátky dokázal zvrátiť prípadné nebezpečenstvo zosplatnenia úveru. Z uvedeného dôvodu sa súd v prípade neuvedenia splátky, pre ktorú veriteľ môže zosplatniť poskytnutý úver stotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/2/2023, 5Cdo/188/2023 a 5Cdo/197/2022 a dospel k záveru, že neuvedenie splátky vo výzve na zaplatenie realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, má za následok neplatné zosplatnenie úveru. 17. Zároveň súd dodáva, že nie len nesprávny postup pri zosplatnení úveru spôsobuje neplatné zosplatnenie úveru, ale aj konanie veriteľa pred poskytnutím samotného úveru, či dostatočným spôsobom preveril schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver, teda jeho bonitu je právne významnou skutočnosťou v súvislosti s platnosťou zosplatnenia úveru. 18. Podľa § 7 ods.1 zákona 129/2010 Zb.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 19. Podľa § 7 ods.2 zákona 129/2010 Zb.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. ) 20. Podľa § 7 ods.16 zákona 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 21. Podľa § 7 ods.17 zákona 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 22. Podľa § 11 ods.2 zákona 129/2010 Z.z, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 23. Cieľom ustanovenia § 7 a 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. je efektívne zamedziť nekontrolovateľnému predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona č. 129/2010 Zb.z. zároveň vyplýva, že informácie potrebné pre rozhodnutie veriteľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má zabezpečovať sám, a to v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa tak vychádza nielen z informácií dodaných samotným spotrebiteľom, ale aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Jeho povinnosťou je takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný prijať a získať objektívny obraz o žiadateľov finančnej situácii. 23.1. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to nie len stranu príjmov, ale aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 23.2. Na výzvu súdu, žalobca uviedol, že proces overovania bonity prebehol v automatickom režime a existujúce záväzky overil dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ mal v čase poskytnutia úveru jeden existujúci úverový záväzok s mesačnou splátkou vo výške 54,00 Eur ( čl. 74 zopaku spisu). Spotrebiteľ deklaroval svoj príjem vo výške 450,00 Eur. 23.3. Súd konštatuje, že žalobca nepredložil v konaní žiaden dôkaz o tom, že zisťoval výdavky žalovaného, overoval jeho skutočný príjem a stav, teda uvedené údaje neboli žiadnym spôsobom zo strany žalobcu verifikované potrebnými dokladmi, preto súd vyhodnocuje takéto tvrdenia bez ich podloženia relevantnými dokladmi za nedostatočné pre splnenie povinnosti skúmania bonity s odbornou starostlivosťou. Žalobca tak súdu nepredložil doklady, z ktorých by vyplývalo, že zisťoval u žalovaného jeho sociálnu situáciu, a to najmä výdavky na živobytie spočívajúce napr. v platbách za bývanie, za stravu, za telekomunikačné služby, za lieky a pod. Rovnako žalobca súdu nepredložil doklad o tom, že žalovaného pred poskytnutím úveru skutočne lustroval v niektorom z úverových registrov za účelom zistenia iných úverov a priebehu ich splácania, resp. si overoval výšku jeho príjmu u zamestnávateľa. 23.4. Súd uzatvára, že poskytnutý úver v zmysle § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. nebolo možné platne predčasne zosplatniť postupom podľa § 53 ods.9 OZ a § 565 OZ a tento úver je zároveň bez úrokov a bez poplatkov. Predčasné zosplatnenie úveru je teda neplatným právnym úkonom. Hrubé porušenie povinnosti odbornej starostlivosti umožňuje aplikáciu oboch zákonom predpokladaných sankcií na základe aplikácie pravidla „argumentum a maiori ad minus“ (od väčšieho k menšiemu; odsilnejšieho k slabšiemu - závažnejšie porušenie v sebe obsahuje aj porušenie menej závažné). 24. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa. 25. Súd konštatuje, že k platnému zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo, čím nebola naplnená ani podmienka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu ani následný právny úkon, a to postúpenie pohľadávky
nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko postúpenie je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. 26. Pre úplnosť súd dodáva, že druhou podmienkou podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorá musí byť kumulatívne splnená pred postúpením pohľadávky je i zaslanie výzvy potom, čo je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. 26.1. Na výzvu súdu žalobca v konaní uviedol, že za túto výzvu považuje výzvu zo dňa 02.12.2021 a výzvu zo dňa 23.02.2022 označenú ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. 26.2. Žalobca, ktorému bola pohľadávka bankou postúpená, je povinný tvrdiť aj preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka písomne vyzvala klienta na splnenie jeho záväzku, a napriek tomu ostal dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň 90 dní. Pre splnenie tejto podmienky je nevyhnutné, aby sa uvedená písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka. 26.3. Takouto výzvou však nemôže byť výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani samotné oznámenie o zosplatnení úveru, hoci obsahuje aj výzvu na zaplatenie, ale predpokladá sa výlučná a samostatná písomná výzva banky, že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 z 31.03.2022 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 z 27.10.2022 ). 26.4. Hoci zákon o bankách nevyžaduje, aby banka presne citovala ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, ani povinnosť banky žalovaného upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky na iný subjekt, účelom tejto výzvy je práve ochrana klienta pred postúpením bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, preto je nevyhnutné, aby bol dlžník pred samotným postúpením opätovne na zaplatenie dlžnej čiastky bankou vyzvaný. Ide o minimálnu požiadavku na splnenie účelu uvedeného v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom táto výzva by mala nasledovať až po zosplatnení predmetného úveru. 26.5. Súd teda uzatvára, že výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ ani výzvu, ktorou došlo k zosplatneniu úveru nemožno považovať za kvalifikovanú výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách ( obdobne rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18.03.2021, sp.zn. 11CoCsp/3/2021, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13.05.2021, sp.zn. 12CoCsp/36/2020 a rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 31.07.2023, sp.zn. 14CoCsp/12/2023 - 150, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11.06.2024 sp.zn. 14CoCsp/2/2024-239 a vyššie uvádzané rozhodnutia NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 z 31.03.2022 a sp.zn. 4Cdo/75/2020 z 27.10.2022, ). 27. V dôsledku nepreukázania splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, ( zosplatnenie úveru resp. konečná splatnosť úveru + doručenie výzvy pred postúpením podľa § 92 ods. 8 prvej vety Zákona o bankách), samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa tejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na neplatnosť ktorej je povinný súd ex offo prihliadať, a to aj bez námietky žalovaného. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd uzatvára, že žalobu z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní spôsobenej neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky zamietol. 29. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Žalovaný mal v konaní plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a patrilo by mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, no nakoľko si žalovaný v konaní žiadne trovy neuplatnil, ani mu zo spisu nijaké nevyplývajú, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.