Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 17P/129/2024 6624203344 14. 11. 2024 JUDr. Andrea Gabrielová ECLI:SK:OSLC:2024:6624203344.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodená, 18.06.2017, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka C. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. D. E. XX a otec F. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom mesto H., v konaní o zvýšenie výživného, takto rozhodol: I.Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 16P/49/2022-40 zo dňa 09.11.2022 čo do výroku o výživnom tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca F. G., narodeného XX.XX.XXXX na maloletú A. B., narodenú XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 01.12.2024. II. Takto určené výživné je otec dňa toho ktorého mesiaca.
povinný
zasielať k rukám matky vždy mesačne vopred do 15.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1.Matka podaným návrhom žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú z dôvodu, že s otcom maloletej ukončili vzťah pred siedmimi rokmi a odvtedy sa o maloletú stará sama s podporou svojich rodičov. Kvôli maloletej má skrátený úväzok, pretože sa jej musí viacej venovať, nakoľko nastúpila do 1. ročníka základnej školy. Jej plat je 775 eur v hrubom, z toho dôvodu nemá dostatok finančných prostriedkov na výdavky. Otec maloletej je bezdomovec, nevie, na akej adrese sa zdržiava. Na výživu maloletej ničím neprispieva. 2. Matka na pojednávaní uviedla, že návrh podala z toho dôvodu, že dcéra má zdravotné problémy s očami, musí navštevovať zdravotné zariadenia. Naposledy boli v Bratislave, kde museli bývať v hoteli, čo ich veľa vyšlo. Taktiež sa zmenili pomery od posledného zvýšenia výživného. Dcéra nastúpila do školy, je už druháčka, s čím má zvýšené výdavky. Výživné požaduje zvýšiť na sumu 200 eur mesačne. O otcovi maloletej nemá žiadne informácie, nevie to zistiť ani polícia. Podľa jej vedomostí má ešte jedno dieťa, ale ani na toto výživné neplatí. Ona má požiadané o náhradné výživné. 3. Súd pojednával v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý doručenie mal vykázané fikciou doručenia. 4. Kolízny opatrovník uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa, výšku výživného ponechávajú na úvahu súdu vzhľadom na príjem otca, potreby a zdravotný stav maloletého dieťaťa.
5. Z rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 16P/49/2022-40 zo dňa 09.11.2022 bolo zistené, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 100 eur mesačne od 11.07.2022. 6. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 19.09.2024 vyplýva, že vykonali sociálne zisťovanie v domácnosti matky a maloletého dieťaťa. Maloletá počas sociálneho zisťovania bola oblečená vo vhodnom a čistom ošatení. Nejavila známky zanedbávania, resp. týrania. Pôsobila, že sa hanbí, no napriek tomu komunikovala a uviedla, že je žiačkou druhého ročníka. Do školy chodí celkom rada, teraz sa učia písať a čítať. Po škole rada trávi voľný čas bicyklovaním, pozeraním rozprávok v TV a prechádzkami po dedine s kamarátkami. Po ukončení rozhovoru ukázala pracovníčkam svoju izbu. S otcom maloletá nie je v kontakte vzhľadom na to, že sa momentálne nachádza na neznámom mieste a o maloletú nejaví záujem. Matka s maloletou obýva rodinný dom, ktorý pozostáva z kuchyne, spálne, kúpeľne a samostatnej izby, ktorú obýva matka s maloletou. Dom je v osobnom vlastníctve brata navrhovateľky. Maloletá má v domácnosti matky zabezpečený dostatok priestoru na pokojný spánok, prípravu na školské vyučovanie a trávenie voľného času. Hygiena bola počas sociálneho zisťovania na veľmi dobrej úrovni. Náklady na domácnosť hradí matka spoločne so svojou matkou. Je zamestnaná v spoločnosti I. C. C. s mesačným príjmom 500 eur. Je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Je vlastníčkou motorového vozidla, za ktoré hradí leasing. Uviedla, že na návrhu trvá v celom rozsahu. Zvýšenie nákladov vníma najmä preto, že maloletá sa s otcom nestretáva, preto všetky výdavky znáša ona. Maloletá nastúpila v septembri 2024 do druhého ročníka J. K. A. L. a výdavky v mesiaci september na školské potreby a oblečenie presiahli sumu 200 eur. Je zamestnaná na skrátený úväzok, aby v dostatočnej miere zabezpečovala starostlivosť maloletej. Rovnako má maloletá voľnočasové aktivity, ktoré sú spojené s ďalšími výdavkami. Úradu nie je známa adresa, kde by sa otec maloletej mohol zdržiavať, a preto nebolo možné vykonať zisťovanie u otca maloletej. Konštatujú, že maloletá má v domácnosti matky zabezpečené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť. Matka zabezpečuje komplexnú starostlivosť na požadovanej úrovni s prihliadnutím na jej zdravý, fyzický a psychický vývin. Konštatujú, že zvýšenie výživného je v záujme maloletej. 7. Z čestných vyhlásení M. B. a C. B. vyplýva, že na domácnosť prispieva sumou 200 eur mesačne. 8. Z dokladov o príjme vyplýva, že priemerný mesačný príjem matky predstavuje 886,78 eura. 9. Zo stanoviska úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že F. G. bol naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.09.2016 do 13.11.2016. Bol vyradený na základe nespolupráce s úradom. Tiež nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a iných štátnych sociálnych dávok. 10. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 14. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 15. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 17. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 18. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 19. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 20. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovodu o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). 21. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 78 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu pomerov je neprípustná. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Súd preto pri posudzovaní návrhu v prvom rade skúmal, či nastala zásadná zmena pomerov od posledného súdneho rozhodnutia. 22. Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. 23. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami, primeranými vlastnosťami rodičov. 24. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, pretože bola preukázaná zmena pomerov, ktorá odôvodnila zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynuli dva roky. U maloletej v dôsledku jej prirodzeného rastu a vývinu došlo k nárastu nákladov. Maloletá bola predškoláčka, v súčasnosti je žiačkou 2. ročníka základnej školy. 25. K vyživovacej povinnosti súd vo všeobecnosti uvádza, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy maloletej dcéry, ktorá je v plnej miere odkázaná na výživu svojich rodičov, keďže nie je schopná sama sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a podobne) a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispievať na jeho výživu výživným predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa. Primárnou povinnosťou otca je jeho vyživovacia povinnosť k maloletej. Otec je povinný riadne sa zamestnať a zabezpečiť si tak príjem, z ktorého bude vedieť platiť výživné na svoje maloleté dieťa. Súd pri výške príjmu otca použil princíp proporcionality v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine. 26. Pri uplatnení princípu proporcionality pri ňom neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, tzn. príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliadne len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019 sp. zn. 3Cdo/236/2018). Princíp proporcionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.03.2021 sp. zn. 5Cdo/14/2021). 27. Podľa oznámenia MPSVaR č. 372/2023 Z. z. je minimálna mzda pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou suma 750 eur od 01.01.2024. 28. Z údajov Štatistického úradu SR bolo zistené, že priemerná hrubá mesačná mzda zamestnanca v SR v roku 2023 bola suma 1 430 eur (1 143,09 eura čistá mzda). 29. Počas konania sú nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by otcovi v dosahovaní adekvátneho príjmu bránili (napr. zhoršený zdravotný stav a pod.). Súd preto vychádzal z toho, že otec je zdravý, muž vo vysoko produktívnom veku a ustálil, že je v možnostiach otca dosahovať príjem aspoň na úrovni okolo 1 100 eur mesačne v čistom. Pri takomto stanovenom príjme otca považoval súd za primerané výživné na maloletú sumu 200 eur mesačne. Stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami, ktoré na maloletú matka poberá, zabezpečia, aby základné potreby maloletej boli primerane uspokojované. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej platiť takto zvýšené výživné a preto mu zvýšil výživné o sumu 100 eur mesačne tak, ako požadovala matka. 30. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.