Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 38C/16/2024 z 3. 1. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Lučenec 38C/16/2024 6624200817 03. 01. 2025 JUDr. Tomáš Minárik ECLI:SK:OSLC:2025:6624200817.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobcu: Y. F., W.. XX. XX. XXXX, F. W. L. XX, XXX XX L., proti žalovanému: R. F., W.. XX. XX. XXXX, F. H. T. XXX, XXX XX T., zastúpenému STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., so sídlom Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36 795 038, o zaplatenie 13.800,00 € s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 626,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,53 € od 16.6.2023 do 20.6.2023, zo sumy 200,53 € od 16.7.2023 do 27.7.2023, zo sumy 200,53 € od 16.8.2023 do zaplatenia, zo sumy 12,03 € od 16.9.2023 do zaplatenia, zo sumy 12,03 € od 16.10.2023 do zaplatenia, zo sumy 200,53 € od 16.11.2023 do zaplatenia, zo sumy 200,53 € od 16.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 12,03 € od 16.1.2024 do 31.7.2024, zo sumy 200,53 € od 16.2.2024 do 28.2.2024, zo sumy 12,03 € od 29.2.2024 do 31.7.2024, zo sumy 200,53 € od 16.3.2024 do 31.7.2024, zo sumy 200,53 € od 16.4.2024 do 31.7.2024, zo sumy 200,53 € od 16.5.2024 do 31.7.2024, zo sumy 200,53 € od 16.6.2024 do 31.7.2024, zo sumy 200,53 € od 16.7.2024 do 31.7.2024 a zo sumy 0,36 € od 16.12.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu z a m i e t a . III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,92 %. IV. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,46 %. V. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,54 %. odôvodnenie: 1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 13.800 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.800 € odo dňa 01.03.2023 do zaplatenia a zo sumy 8.000 € odo dňa 13.04.2023 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dve zmluvy o pôžičke podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), na ktorých základe žalobca ako veriteľ prenechal dlžníkovi (žalovanému) peniaze a žalovaný sa zaviazal peniaze veriteľovi vrátiť do 2 rokov. Žalobca prenechal žalovanému dňa 01.03.2021 peniaze vo výške 5.800 € bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v peňažnom ústave Tatra banka č. ú. IBAN L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na osobný účet žalovaného vedený v peňažnom ústave Tatra banka a.s. č.ú. IBAN L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej aj „účet žalovaného“). Túto sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi do dňa 01.03.2023. Žalobca prenechal žalovanému dňa 13.04.2021 peniaze vo výške 8.000 € bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa a.s. (ďalej aj „ SLSP“ č. ú. IBAN L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet žalovaného. Túto sumu sa

žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi do dňa 13.04.2023. Napriek výzve zo dňa 18.01.2024, ktorú žalovaný prevzal 22.01.2024, žalovaný do dnešného dňa žalobcovi peniaze nevrátil. 2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol z dôvodu podaného odporu žalovaným zrušený. V odpore žalovaný uviedol, že je pravdou, že dňa 01.03.2021 mu žalobca poskytol prevodom na účet pôžičku vo výške 5.800 € a dňa 13.04.2021 sumu vo výške 8.000 €. Na základe ústnej dohody medzi stranami sporu však žalovaný mal svoj dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach, pričom sa zároveň dohodli, že dlh môže splatiť do osem rokov nasledujúcich po jeho poskytnutí. Zo žalovanej sumy pôžičky žalobcovi do dnešného dňa podľa vzájomnej dohody splatil už sumu v celkovej výške 5.699,06 €, a to nasledovne: 13.3.2021 - 152,42 €, 14.4.2021 - 152,42 €, 18.5.2021 - 156,00 €, 18.6.2021 - 156,00 €, 16.7.2021 - 156,00 €, 18.8.2021 - 156,00 €, 17.9.2021 - 156,00 €, 18.10.2021 - 156,00 €, 18.11.2021 - 156,00 €, 17.12.2021 - 156,00 €, 2021 - 800,00 €, 18.1.2022 -156,00 €, 18.2.2022 156,00 €, 18.3.2022 - 156,00 €, 14.4.2022 - 156,00 €, 18.5.2022 - 156,00 €, 17.6.2022 - 156,00 €, 18.7.2022 - 156,00 €, 18.8.2022 - 156,00 €, 16.9.2022 - 156,00 €, 18.10.2022 - 156,00 €,18.11.2022 - 156,00 €, 16.12.2022 - 156,00 €, 19.1.2023 - 156,00 €, 17.2.2023 - 156,00 €, 17.3.2023 - 156,00 €, 18.4.2023 - 156,00 €, 20.6.2023 - 200,53 €, 27.7.2023 - 200,53 €, 13.9.2023 - 188,50 €, 14.10.2023 - 188,50 €, 15.1.2024 - 188,50 € a 28.2.2024 - 188,50 €. Všetky uvedené platby žalobcovi zaslal na jeho bankový účet, okrem sumy vo výške 800 €, ktorú žalobcovi poskytol pred svedkom M. Y.. Má za to, že dostatočne preukázal skutočnosť, že žalobcovi riadne a včas podľa dohody spláca poskytnutú pôžičku a preto považuje jeho návrh na vydanie platobného rozkazu za podaný predčasne, ešte pred vzájomne dohodnutou splatnosťou. Svoj dlh chce naďalej splácať tak, ako doteraz mesačnými splátkami v sume 188,50 €. 3. Žalobca sa k podanému odporu nevyjadril. 4. Súd vo veci nariadil pojendávanie na 30.10.2024 a na 6.12.2024. 5. Na pojednávaní dňa 30.10.2024 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že naďalej trvá na podanej žalobe. Z podaného odporu vyplýva, že žalovaný potvrdil existenciu zmluvy o pôžičke a že prevzal finančné prostriedky v celkovej výške 13 800,00 €. Zdôraznil, že žalobca nemal finančné prostriedky na to aby mohol žalovanému požičať. Tieto získal z dvoch úverov, ktorých poskytnutie pre žalobcu inicioval žalovaný. Následne, keď úvery boli žalobcovi poskytnuté, ten požičal finančné prostriedky žalovanému. Žalovaný žalobcu požiadal o požičanie peňazí za účelom kúpy traktora s tým, že ročne sa s týmto traktorom dá zarobiť približne 12 000,00 €. Teda žalobca predpokladal, že mu žalovaný do dvoch rokov tieto pôžičky vráti. Nestalo sa tak a žalobca so žalovaným sa dohodli, že keďže tie finančné prostriedky, ktoré boli žalovanému poskytnuté, boli získané z úverov, kde bolo treba platiť aj úroky, že žalovaný bude splácať postupne mesačné splátky tých jednotlivých úverov, čo aj robil. Nejednalo sa však o úhradu záväzku z pôžičky, ale úhradu už spomínaných úverov. Pokiaľ sa jedná o jednotlivé splátky, ktoré žalovaný realizoval aj podľa tabuľky, ktorú priložil k odporu, tak tieto boli poukazované do Tatra banky na úverový účet, nie teda na úhradu pôžičiek a v podstate strany sporu sa dohodli, že bude uhrádzať tieto splátky tých úverov a okrem toho, že uhradí tú pôžičku v tej dohodnutej dobe splatnosti dvoch rokov odo dňa poskytnutia. Dňa 18. 04. 2023 realizoval žalovaný poslednú úhradu sumy 156,00 € na úver od Tatra banky a v tomto čase už mali byť vrátené obidve pôžičky, čo sa nedialo. Vtedy vymyslel žalovaný, že si žalobca zoberie ďalší úver z Prvej stavebnej sporiteľne a.s. (ďalej aj „PSS“), ktorým bude prefinancovaný úver z Tatra banky a následne mal žalovaný splácať ten novoposkytnutý úver. Uhradil však len niektoré zo splátok toho novoposkytnutého úveru. Zvyšné splátky, napríklad splátku za piaty, ôsmy, jedenásty a dvanásty mesiac roku 2023 musel uhradiť žalobca zo svojho. Žalobca teda nespochybňuje úhrady podľa tabuľky, ktorú žalovaný predložil s odporom, avšak tieto neslúžili na úhradu pôžičky, ale na úhradu úverov. 6. Žalovaný na tomto pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalovaný obdržal od žalobcu výlučne jedny peňažné prostriedky vo výške 13 800,00 €, a to v dvoch častiach dňa 01. 03. 2021 a 13. 04. 2021 tak ako je to uvedené v žalobe a neobdržal žiadne iné peňažné prostriedky zo žiadnych úverov. Následne všetky splátky, ktoré realizoval žalovaný vo vzťahu k žalobcovi išli na úhradu jedného jediného dlhu, ktorý bol poskytnutý v dvoch splátkach. 7. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v reakcii na predchádzajúce vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného uviedol, že netvrdil, že bolo poskytnutých viac pôžičiek ako na sumu 13 800,00 €. Tvrdili len

toľko, že finančné prostriedky, tých 13 800,00 €, žalobca reálne nemal a musel ich získať tým spôsobom, že si zobral úvery a následne, keď tie finančné prostriedky od bánk zinkasoval, tak z nich požičal tú sumy 13 800,00 € žalovanému. Zdôraznil, že netvrdili, že by bola požičaná viac ako suma 13 800,00 €. 8. Žalobca po výzve súdu na doplnenie skutkových tvrdení uviedol, že sa pôvodne so žalovaným dohodli, že do dvoch rokov, dokedy mal žalovaný celú pôžičku vrátiť, bude hradiť všetky splátky v bankách. Po poskytnutí úveru z PSS bol žalovanému poslaný papier a následne sa dohodli na tom, že bude uhrádzať splátky tej PSS. Je pravdou, že mu žalovaný písal o tom, že by chcel splácať pôžičku v splátkach raz za rok, okolo dvetisíc euro. On však na takýto návrh nepristúpi, čiže sa nedohodli. 9. Na pojednávaní dňa 6.12.2024 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že pôvodná dohoda medzi stranami sporu bola taká, že žalovaný uhradí len 13 800,00 € na základe pôžičky, a to do dvoch rokov, a táto dohoda sa ani po dvoch rokoch nezmenila. Bol tam však sľub žalobcu, že bude prispievať na tie úvery, ktorými žalobca získal finančné prostriedky, kým nezarobí finančné prostriedky a kým do dvoch rokov tú pôžičku neuhradí. Žalobca osobne na tomto pojednávaní uviedol, že pôvodná dohoda medzi stranami bola taká, že, keďže on finančné prostriedky získal z dvoch úverov, žalovaný do dvoch rokov uhradí oba úvery. Po upozornení, že naďalej dochádza k rozdielom v skutkových tvrdeniach žalobcu a jeho zástupcu a že tieto skutkové tvrdenia neobstoja popri sebe žalobca uviedol, že hoci reálne žalovanému poslal z tých úverov len 13 800,00 €, pôvodná dohoda bola taká, že žalovaný uhradí obidva úvery aj v Tatrabanke, a.s. aj v SLSP, a.s., a to v plnej výške, teda sumu 25 000,00 € aj s príslušenstvom. Zároveň sa dohodli, že to uhradí do dvoch rokov od toho, čo mu žalobca tých 13 800,00 € zaslal. Teda 25 000,00 € s príslušenstvom do dvoch rokov. Okrem toho žalovaný nemal uhradiť žiadnu sumu. Nebola dohoda o tom, že okrem toho by žalobcovi mal vrátiť ešte 13 800,00 €. Následne si však žalobca kúpil motorku, a to za 4 000,00 €, na čo bola použitá časť peňazí z 25 000,00 €, teda z tých úverov od Tatra banky, a.s. a od SLSP, a.s., s tým, že po kúpe tejto motorky sa dohodli, že kým žalobca nevyplatí 4 000,00 €, kým ich nevráti, tak on bude hradiť splátky do SLSP, a.s. a žalovaný bude hradiť iba splátky do Tatra banky, a.s.. Potom, keď už tú sumu 4 000,00 € formou splátok SLSP, a.s. žalobca posplácal a dal vedieť žalovanému, že už by mal on ďalej splácať úver z Tatra banky, a.s. a SLSP, a.s., tak prišiel žalovaný s nápadom na refinancovanie toho úveru z úveru z PSS, a.s.. Pokiaľ sa jedná o samotné refinancovanie, neuzatvorili žiadnu dohodu o tom, že dokedy sa má tento úver vyplatiť. Dohodli sa však na tom, že žalovaný má vyplatiť všetko sám. Žalobca si bol zisťovať, aký je momentálny stav na tomto úvere a je to 20 880,00 €. Túto sumu si chce uplatniť v osobitnom konaní. 10. V rámci záverečnej reči žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že tie splátky, ktoré vyplývajú z tabuľky, ktorá je súčasťou odporu proti platobnému rozkazu, a ktoré žalovaný poukázal od 13. 03. 2021 do 17. 03. 2023 v celkovej sume 4 388,00 €, žalobca považuje za úhradu tretej pôžičky zo dňa 05. 03. 2021 poskytnutej vo výške 4.000,00 €. Zvyšné splátky vyplývajúce z predmetnej tabuľky v odpore sú splátky úrokov úverov, ktoré s týmto konaním nemajú nič spoločné, pretože sa jedná o úverové vzťahy a nie vzťahy z pôžičky. 11. Žalovaný na pojednávaní dňa 6.12.2024 uviedol, že pôvodná dohoda bola taká, že peniaze mu boli poskytnuté z časti z úveru z Tatra banky, a.s., a z časti zo SLSP, a.s.. Dohodli sa tak, že žalovaný bude splácať úver z Tatrabanky, a.s. a žalobca bude splácať ten úver, ktorý poskytla SLSP, a.s.,, že to uhradia do ôsmych rokov a že žalovaný bude plniť záväzky voči Tatra banke, a.s. resp. posielať peniaze na úhradu do Tatrabanky, a.s. až do sumy 13 800,00 €, ktorú mal reálne požičanú. Po refinancovaní tých dvoch úverov z PSS, a.s. sa dohodli, že to bude platiť on (žalovaný) a to podľa splátok stanovených bankou, kým splatí sumu 13 800,00 € a že to bude splácať v každomesačných splátkach. 12. V rámci záverečnej reči žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že z úveru, ktorý poskytla Tatra banka, a.s. v sume 10 000,00 €, bolo žalovanému poskytnuté len 5 800,00 €, pričom žalobca sám potvrdil, že celú zvyšnú sumu využil na vlastnú potrebu. Čo sa týka úveru v SLSP, a.s. vo výške 15 000,00 €, z tohto poskytol žalobca žalovanému 8 000,00 € a celú zvyšnú sumu t. j. 7 000,00 € použil pre vlastnú potrebu. Čo sa týka úveru v PSS, a.s., bol poskytnutý úver vo výške 25 000,00 € s mesačnou splátkou 200,53 €, vo vzťahu k tomu, že medzi stranami síce existuje spor o celkovej dĺžke splatnosti medzi stranami v zásade nie sporné, že tento dlh má byť plnený v splátkach. Žalobca potvrdzuje to, že žalovaný mal plniť na účet Tatrabanky a.s., sumu cca 156,00 €, čo aj plnil, a následne vo vzťahu k PSS, a.s. rovnako potvrdil to, čo vyplýva aj zo zvukového správy, ktorá tu bola dnes čítaná, rovnako to vyplýva z výpovede aj z notárskej zápisnice,

a výpovede pani F. R., že bola medzi nimi dohoda, že plní na účet PSS, a.s. a rovnako bola známa aj výška splátky 200,53 €. Žalobca sám potvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k poskytnutiu akýchkoľvek iných peňažných prostriedkov, ako tejto sumy 13 800,00 €, čo potvrdil na d pojednávaní. Bez ohľadu nato, že je veľké množstvo rozporov plných výpovedí v rámci jednotlivých svedkov, tak pri jednotlivom hodnotení dôkazov v záujme logickej súvislosti vyplývajú nasledovné skutočnosti. Pôvodné úvery Tatra banka, a.s. a SLSP, a.s. sa brali na osem rokov a to znamená, že nebol žiaden racionálny dôvod na to, aby sa žalobca a žalovaný dohodli na kratšej ako osemročnej splatnosti. Tomu zodpovedajú aj splátky, pretože naopak, ak by bola pravda, ktorá by vyplývala zo žalobcovej verzie, že sa dohodli na dvojročnej splatnosti, tak už od začiatku trvá, že mesačná splátka do Tatra banky, a.s. nemohla byť 156,00 €, ale musela by byť niekde vo výške medzi 500,00 až 600,00 €, čo sú diametrálne rozdiely. Keďže žalobu podal žalobca až v dvadsiatom štvrtom roku, tak už v prvom roku splácania si musel všimnúť, pokiaľ bol v tom, že sa dohodli na dvojročnej splatnosti, že pri 156,00 € nemá žalovaný akúkoľvek šancu splatiť celý úver 13 800,00 € do dvoch rokov. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/94/2018 vyplýva, že dôkazné bremeno stojí práve na žalobcovi, veriteľovi vo vzťahu preukázaniu nielen pôžičky ale aj obsahu samotnej dohody medzi zmluvnými stranami. Má zato, že preukázali, že nedošlo k dohode o dvojročnej splatnosti. 13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov U., T., R., V. E. Y., oboznámením komunikácie strán sporu cez aplikáciu Messenger zo dňa 6.4.2024, prehratím zvukových nahrávok žalobcu a oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav. 14. Výpisom z účtu na č. l. 23 spisu a potvrdením o transakcii na č. l. 24 spisu mal súd za preukázané, že dňa 01.03.2021 bola z účtu žalobcu vedeného v peňažnom ústave Tatra banka č. ú. K. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX poukázaná na účet žalovaného suma 5.800 € a dňa 13.04.2021 bola z účtu žalobcu vedeného v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa a.s. č. ú. K. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet žalovaného poukázaná suma 8.000 €. 15. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.2021 a z výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXXXX súd zistil, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi Tatra bankou a. s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, jej predmetom je poskytnutie bezúčelového úveru dlžníkovi vo výške 10.000 € a záväzok dlžníka úver splatiť v 96 splátkach s dátumom prvej splátky 20.3.2021 a dátumom poslednej splátky 20.2.2029 tak, že dlžník mal celkovo zaplatiť sumu 15.075,55 €. Výška splátky bola dojednaná na sumu 152,42 €, výška poistného 2,9 € (spolu teda 155,32 €). Úver bol poskytnutý na účet dlžníka č. ú. L. XXXX XXXX XXXX XXXX a z toho účtu bol úver aj splácaný odpísaním pohľadávky z účtu dlžníka (ide zároveň účet, z ktorého žalobca poskytol žalovanému sumu 5.800 € - poznámka súdu). Predmetný úver bol riadne splácaný mesačne od 20.3.2021 do 22.5.2023 splátkami v sume 152,42 € a dňa 23.5.2023 bol mimoriadne splatený sumou 7.927,81 €. 16. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.2.2021 a z výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXXXX súd zistil, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, jej predmetom je poskytnutie bezúčelového úveru dlžníkovi vo výške 15.000 € a záväzok dlžníka úver splatiť v 96 splátkach s dátumom prvej splátky 20.4.2021 a dátumom poslednej splátky 20.3.2029 tak, že dlžník mal celkovo zaplatiť sumu 26.998,28 €. Výška splátky bola dojednaná na sumu 281,26 € vrátane platby poistného 22,75 €. Úver bol poskytnutý na účet dlžníka č. ú. IBAN L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a z toho účtu bol úver aj splácaný odpísaním pohľadávky z účtu dlžníka (ide zároveň účet, z ktorého žalobca poskytol žalovanému sumu 8.000 € poznámka súdu). Predmetný úver bol riadne splácaný z uvedeného účtu žalobcu mesačne od 20.4.2021 do 20.6.2023 a dňa 27.6.2023 bol mimoriadne splatený sumou 12.392,58 €. 17. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 4.5.2023 a z výpisu z účtu medziúveru č.u. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX súd zistil, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi PSS ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, jej predmetom je poskytnutie medziúveru dlžníkovi v sume 25.000 €, ktorý sa po dodržaní zmluvných podmienok zúčtuje s nasporenou sumou na účte sporenia, čím sa zmení na stavebný úver vo výške cca 14.801,69 €. Povinnosťou dlžníka bolo poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach vo výške 200,53 € na účet č.ú. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po čerpaní medziúveru, resp. po mesiaci, v ktorom bolo vykonané prvé čerpanie medziúveru s tým, že celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť je

48.043,34 €. Úver bol prednostne poskytnutý na splatenie úveru č. XXXXXXXXXX v SLSP a úveru č. XXXXXXXXXX v Tatrabanke s tým, že dňa 16.5.2023 bola z tohto úveru uhradená suma 12.752,98 € na účet L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (účet, z ktorého sa odpisovali splátky pre SLSP na úhradu úveru č. XXXXXXXXXX ) a rovnakého dňa aj suma 8.092,98 € na účet L.V. XXXX XXXX XXXX XXXX (účet, z ktorého sa odpisovali splátky pre Tatra banku na úhradu úveru č. XXXXXXXXX). Zvyšok úveru vo výške 4.155,02 € bol dňa 6.7.2023 vyplatený na účet žalobcu č. ú. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. 18. Z výpisu z účtu žalovaného na č. l. 33 až 67 spisu a na č. l. 111 súd zistil, že z uvedeného účtu boli na účet žalobcu vedeného v peňažnom ústave Tatra banka č. ú. K. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX poukazované peňažné sumy nasledovne: 13.3.2021 - 152,42 €, 14.4.2021 - 156 €, 18.5.2021 - 156,00 €, 18.6.2021 - 156,00 €, 16.7.2021 - 156,00 €, 18.8.2021 - 156,00 €, 17.9.2021 - 156,00 €, 18.10.2021 - 156,00 €, 18.11.2021 - 156,00 €, 17.12.2021 - 156,00 €, 18.1.2022 -156,00 €, 18.2.2022 - 156,00 €, 18.3.2022 - 156,00 €, 14.4.2022 - 156,00 €, 18.5.2022 - 156,00 €, 17.6.2022 - 156,00 €, 18.7.2022 - 156,00 €, 18.8.2022 - 156,00 €, 16.9.2022 - 156,00 €, 18.10.2022 - 156,00 €,18.11.2022 - 156,00 €, 16.12.2022 - 156,00 €, 19.1.2023 - 156,00 €, 17.2.2023 - 156,00 €, 17.3.2023 - 156,00 €, 18.4.2023 - 156,00 €. Ďalej boli z tohto účtu na účet žalobcu vedeného v peňažnom ústave PSS č. ú. SK34 5900 0000 0047 1599 7201 poukazované peňažné sumy nasledovne: 20.6.2023 - 200,53 €, 27.7.2023 - 200,53 €, 13.9.2023 - 188,50 €, 14.10.2023 - 188,50 €, 15.1.2024 - 188,50 €, 28.2.2024 188,50 € a 31.7. 2024 - 2.029 €. 19. Žalobca v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalovaným sa spoznali na škole, spoločne následne pracovali a žalovaný dostal nápad kúpiť si traktor. Nemal však dostatočné finančné prostriedky a tak žalobcu požiadal vo februári 2021 o pôžičku. Keďže ani žalobca nemal k dispozícii dostatok finančných prostriedkov, žalovaný vymyslel, že sa tie finančné prostriedky získajú z bánk. Žalovaný mal uhradiť tú jemu poskytnutú sumu aj s úrokmi daným bankám, a to do dvoch sezón, resp. rokov. Žalobca z tohto v podstate nič nemal, bolo to z jeho strany len kamarátske gesto. Po dvoch rokoch, kedy úvery ešte splatené neboli, prišiel žalovaný za žalobcom, že nemá dosť finančných prostriedkov, aby to uhradil, že splátky sú vysoké a chcel toto refinancovať novým úverom z PSS, k čomu v podstate aj došlo, keď žalobca uzatvoril úverovú zmluvu s PSS na sumu 25 000,00 €, kde výška splátky bola 200,53 €. Žalovaný však začal posielať menej ako túto sumu, následne platiť prestal. Žalobca podal žalobu na sumu 13 800,00 € preto, že nevedel preukázať poskytnutie inej sumy žalovanému. Reálne sa žalovaný podľa spoločnej dohody zaviazal vrátiť 13 800,00 € aj spolu s úrokmi bankám, ktoré sumu požičali. Následne sa zaviazal uhradiť aj zvýšenú sumu PSS, ktorá refinancovala tie pôvodné úvery. Myslí si, že aktuálny dlh resp. celková suma, ktorá by mala PSS vrátená, je okolo 48 000,00 € a to z výšky posledne poskytnutého úveru 25 000,00 €. Pokiaľ sa jedná o tie pôvodné úvery, ktorými bola získaná suma, ktorú žalobca následne požičal žalovanému, tak prvý bol zobratý úver v Tatra banke, a to na sumu okolo osem alebo deväť tisíc eur. Druhý úver bol zo Slovenskej sporiteľne, a.s. , asi suma 12 000,00 €. Všetko to prebehlo cez sprostredkovateľku pani R., s ktorou ho zoznámil žalovaný. Pokiaľ sa jedná o tieto úvery, tak z obidvoch týchto úverov mal žalobca časť aj pre seba s tým, že žalovaný platil len na úver v Tatra banke. Na úver do Slovenskej sporiteľne uhradil len možno jednu alebo dve splátky. Zvyšok uhradil žalobca. Pokiaľ sa jedná o úver v Tatra banke, tento bol braný na osem rokov, výška splátky bola približne 150,00 € a z výšky toho úveru žalobca poskytol žalovanému 5 800,00 €. Pokiaľ sa jedná o úver zo Slovenskej sporiteľni, kde bola výška približne 12 000,00 €, splatnosť tam bola dohodnutá takisto na osem rokov, a z tohto žalobca poskytol žalovanému 8 000,00 €. Pokiaľ sa jedná o úver v PSS, ten bol braný v roku 2023, jeho výška bola 25 000,00 € a slúžil na výplatu zostatku úverov v Tatra banke a v Slovenskej sporiteľni. Zo sumy 25 000,00 € z tohto úveru neposkytol žalobca žalovanému žiadnu sumu. V tej PSS má uhradiť možno nie 48 000,00 €, ale určite je to viac ako 40 000,00 €. Strany sporu si vlastne v tej zmluve o pôžičke, ktorú spoločne uzatvorili, nedohodli žiadne úroky v prospech žalobcu, iba sa dohodli na tom, že žalovaný nahradí všetky úroky a všetky náklady bankám, ktoré finančné prostriedky poskytli. Podľa jeho názoru všetko to, čo žalovaný dodnes uhradil, išlo len na tie úroky, z istiny teda uhradené nič nebolo. Podľa jeho názoru sa žalovaný zaviazal, že uhradí všetky náklady so získaním sumy a splácaním sumy 13 800,00 €, čo momentálne predstavuje okolo 48 000,00 €. 20. Žalovaný v rámci svojho výsluchu potvrdil, že dostal nápad kúpiť si traktor, že nemal dostatok finančných prostriedkov aby ho zakúpil, že požiadal o požičanie peňazí aj žalobcu s tým, že tento mu peniaze požičal v tých dvoch platbách v sume 13 800,00 €. Táto pôžička sa splácala takým spôsobom, že žalobca mu posielal číslo účtu, na ktorý mal žalovaný splátky pôžičiek hradiť. Nebola však žiadna

dohoda o tom, že by mal žalovaný plniť bankám nejakú istinu spolu s úrokmi a poplatkami. Dohoda bola len taká, že sa splatí tá suma 13 800,00 €, že sa splatí do ôsmych rokov od poskytnutia a on, ako už uviedol, dostával od žalobcu údaje o tom, že koľko má platiť a na aký účet. On si nezisťoval, či sa jedná o nejaký účet osobný, úverový alebo nejaký iný. Nebola medzi nimi dohodnutá ani žiadna predčasná splatnosť, keby sa dostal do omeškania s týmito splátkami. Je tiež pravdou, že v piatom mesiaci 2023 splátku nezaplatil, a to preto, že žalobca zmenil číslo účtu, na ktorý sa má posielať a vtedy vlastne žalovaný zistil, že peniaze idú na účet PSS. On však o úvere v PSS nevie nič, len toľko, že buď mu pani Jasovská alebo žalobca poslali listinu, z ktorej vyplývala výška splátky z PSS ako aj číslo účtu. On nebol prítomný pri dohadovaní žiadneho z úverov, ktoré boli spomínané žalobcom, teda ani úveru z Tatra banky, ani úveru zo Slovenskej sporiteľne, ani úveru z PSS. Pôvodne sa začali pôžičky splácať v splátkach okolo 152,00 € mesačne. Následne túto sumu zvýšil na sumu 156,00 €. Po tom, čo mu žalobca alebo spomínaná pani Jasovská poslala papier s číslom účtu, kde bola uvedená PSS a výška splátky vyše 200,00 €, začal platiť uvedenú sumu, ktorú následne znížili na sumu 188,50 €, čo mala byť podľa jeho názoru splátka istiny uvedeného úveru. Zvyšok tvorilo nejaké poistenie. Naposledy sa v máji alebo v júni roku 2024 dohodli, že bude hradiť uvedenú pôžičku len jedenkrát ročne, a to sumou viac ako 2 000,00 €, čo tento rok aj urobil. Má v tejto súvislosti za to, že nie je momentálne v žiadnom omeškaní. 21. Svedkyňa F. R., W.. XX. XX. XXXX, ktorá pôsobí ako finančný sprostredkovateľ, v rámci svojho výsluchu uviedla, že najskôr spoznala žalovaného, s ktorým riešili najskôr nejaké poistenie. Neskôr chcel riešiť kúpu traktora, ktorý mal stáť nejakých 57 000,00 € a úver si vybavoval pôvodne na svoju firmu. Nedostal však toľko koľko na zakúpenie toho traktora chcel. Následne jej povedal, že skúsi požiadať kolegu, ktorého ona predtým nepoznala, že či by nezobral na seba nejaký úver, aby on mohol ten traktor získať, a že sa s ním nejakým spôsobom dohodne. Neskôr jej zavolal, že príde aj so žalobcom. Tak to aj bolo, obidvaja prišli, bol tam prítomný aj pán V. a oni sa v podstate pred ňou v kancelárii dohodli, že sa zoberú úvery na sumu okolo 25 000,00 €, lebo toľko mu približne chýbalo do zakúpenia traktora, že sa to zoberie na maximálny čas, na ktorý sa dali teda tie spotrebné úvery brať, čo bolo osem rokov, kvôli tomu aby bola nízka splátka a zároveň sa dohodli, že tieto úvery bude splácať žalovaný. Takisto sa dohodli na tom, že žalovaný tieto úvery uhradí do dvoch rokov od ich poskytnutia. Následne tieto úvery boli aj vybavené, a boli to úvery od SLSP, a.s., a od Tatra banky, a.s.. Svedkyňa vie, že peniaze určite museli byť poskytnuté alebo sa dostali žalovanému, a to z toho dôvodu, že on jej následne poslal fotku traktora a svedkyňa tiež vie, že aj začal splácať. Podľa jej názoru, ak by žalovaný peniaze nedostal, splácať by nezačal. Po čase však žalovaný prišiel za ňou, že splátky tých úverov sú vysoké, on by to potreboval znížiť, že by to chcel nejakým spôsobom refinancovať kvôli zníženiu splátky a vraj už aj žalobcovi chodia nejaké upomienky, v súvislosti s nesplácaním úverov. Následne sa žalobca so žalovaným u nej stretli a dohodli sa, že uvedené úvery sa refinancujú. Refinancovanie sa vybavovalo v PSS, a.s. a vlastne pred uzatvorením zmluvy sa strany sporu stretli v jej kancelárii, a bolo tam opätovne povedané, že ten úver od PSS, a.s. bude splácať žalovaný a že sa uhradí do dvoch rokov. Ona bola v tom, že do dvoch rokov odkedy sa nadobudli tie finančné prostriedky od Tatra banky, a.s., a od SLSP a.s.. Je však možné, že mu žalobca niekde za dverami alebo, že sa inak stretli, a že žalobca žalovanému poskytol aj nejaký dodatočný čas na splácanie tohto úveru od PSS, a.s.. Následne svedkyňa bola účastná aj pri podpisovaní zmluvy žalobcu s PSS. Žalovaný tam prítomný nebol. Po uzatvorení tejto zmluvy ona žalovanému poslala tú časť zmluvy s PSS, a.s., kde bolo uvedené, akú sumu má splácať, akú výšku splátky a na aký účet. Ide o print screen, ktorý sa nachádza na str. 5 notárskej zápisnice JUDr. Marty Pavlovičovej č. N 614/2024 dňa 05. 12. 2024, ktorú predložil do konania žalovaný. Záverom uviedla, že keď uvádzala, že podľa jej názoru žalovaný dostal 25 000,00 € z tých pôvodných úverov, vychádzala len z toho, že to začal žalovaný splácať a poslal jej fotku toho traktora. Reálne však nemá dôkaz ani nejakú úplnú informáciu o tom, že celá suma 25 000,00 € bola žalovanému poukázaná. 22. Svedok R. V., W.. XX. XX. XXXX pri výpovedi uviedol, že sa riešili peniaze na traktor, ktorý mal pracovať, ktorý mal zarábať. Toto riešil žalovaný, ktorý nemal dosť peňazí na tento traktor. Prosil preto žalobcu o pomoc aby mu nejakým spôsobom peniaze požičal. Tento mu požičal peniaze, svedok si myslí, že to mohlo byť okolo 20 000,00 €, ale nevie to presne uviesť. Svedok bol pri tom, keď bolo spomínané, že žalovaný má peniaze vrátiť žalobcovi do dvoch poľnohospodárskych sezón, čo bude daný traktor pracovať. Toto počul v kancelárii pani R. v roku 2021. Nikdy však reálne nebol pri odovzdávaní nejakých peňazí. Pokiaľ sa jedná o to skadiaľ mal žalobca peniaze na požičanie žalovanému, svedok si myslí, že mal peniaze z nejakej pôžičky z banky.

23. Svedkyňa L. U., W.. XX. XX. XXXX v rámci svojho výsluchu uviedla, že pôvodne bola kamarátka „s výhodami“ žalobcu a teraz je snúbenicou žalovaného, s ktorým má dieťa. O pôžičke medzi stranami sporu sa dozvedela ešte pôvodne od žalobcu, a to takým spôsobom, že má kamaráta, ktorému pomohol nejakými finančnými prostriedkami, a že tento mu to nejakým spôsobom spláca. Malo ísť o pôžičku na nejaké podnikanie a ona si pamätá na poskytnutie sumy nejakých osemtisíc euro, ale viac sa o tom so žalobcom v danom čase nebavili. Ďalšie informácie o tomto vzťahu má už zo spolužitia so žalovaným, a to najmä po tom období, keď sa žalobca dozvedel o tom, že svedkyňa je vo vzťahu so žalovaným. Vtedy začal mať žalobca rôzne požiadavky a žalovaný jej ukázal výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že akú sumu od žalobcu dostal. Pokiaľ ona vie, mala to byť pôžička na sedem až osem rokov. Toto vie od žalovaného, prípadne od spoločných kamarátov, nakoľko to bola jedna partia, kde sa tieto veci preberali. Bol tam pán T., bol tam R. V., bol tam pán Y.. Pokiaľ sa jedná o dohodu o splátkach, tak pokiaľ ona vie, tak tieto splátky si určoval buď sám žalobca, alebo to bolo o tom, na akej výške sa dohodli. 24. Svedok R. T., W.. XX. XX. XXXX, bývalý kolega oboch strán sporu, v rámci svojho výsluchu uviedol, že vedel o tom, že žalovaný si chce kúpiť traktor. Tiež o tom, že peniaze naň mu mal požičať žalobca asi v r. 2020 alebo 2021, že to mala byť suma 13 tisíc aj niečo a že mal žalovaný túto pôžičku splácať do 8 rokov v nejakých splátkach. Pokiaľ sa jedná o dohodu o výške splátok, o tejto svedok nič uviesť nevedel. 25. Svedok M. Y., W.. XX. XX. XXX6, bývalý kolega oboch strán sporu, v rámci svojho výsluchu uviedol, že o prejednávanej veci vie toľko, že žalobca požičal žalovanému sumu približne 13 000,00 €, nevie úplne presne koľko to bolo. Vie aj, že za účelom nadobudnutia traktora. Boli dohodnutí, že žalovaný peniaze vráti do osem rokov. Tieto informácie má svedok z toho, že bol pri ich vzájomnej komunikácii, keď sa strany sporu opakovane o tom rozprávali. Svedok nevedel uviesť, či boli medzi stranami dohodnuté aj nejaké splátky, v akých mal žalovaný splácať. Ďalej uviedol, že bol spolu so žalobcom a žalovaným kupovať motorku pre žalobcu, a vtedy dal žalovaný žalobcovi peniaze, a to sumu 800,00 €. Musela to byť suma 800,000 €, lebo práve tých 800,00 € žalobcovi chýbalo do zakúpenia motorky. 26. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.6.2024 (ďalej aj „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 27. Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 28. Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. 29. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (ust. § 565 OZ). 30. Ako už bolo uvedené vyššie, podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia 13.800 € z titulu vrátenia bezúročných pôžičiek, ktoré žalovanému poskytol dňa 1.3.2021 (v sume 5.800 €) a dňa 13.04.2021 (v sume 8.000 €) na účet žalovaného a ktoré peňažné prostriedky mal žalovaný žalobcovi vrátiť do 2 rokov od ich poskytnutia, t.j. 5.800 € do 1.3.2023 a 8.000 € do 13.4.2023, čo však do podania žaloby na súd neurobil. Žalovaný v podanom odpore potvrdil, že mu žalobca požičal dňa 1.3.2021 sumu 5.800 € a dňa 13.04.2021 sumu 8.000 €. Tvrdil však, že tieto pôžičky mal uhradiť v mesačných splátkach do osem rokov od ich poskytnutia a že časť týchto pôžičiek už splatil. Strany sporu tak dospeli k zhodným skutkových tvrdeniam o poskytnutí dvoch pôžičiek, prvej zo dňa 1.3.2021 v sume 5.800 € a druhej zo dňa 13.04.2021 v sume 8.000 €. Okrem toho v priebehu konania zhodne opakovane uviedli, že peňažné prostriedky, ktorá žalobca žalovanému požičal, žalobca získal z úverov, ktoré predtým sám načerpal z Tatra banky a zo SLSP v celkovej sume 25.000 € a že úvery z Tatra banky a zo SLSP boli následne refinancované úverom z PSS (pre ľahšiu orientáciu súd zhodné skutkové tvrdenia strán sporu o tom, že boli poskytnuté dve pôžičky, 1. zo dňa 1.3.2021 v sume 5.800 € a 2. zo dňa 13.04.2021 v sume 8.000 €, že peňažné prostriedky, ktoré žalobca žalovanému požičal, žalobca získal z úverov, ktoré predtým sám načerpal z Tatra banky a zo SLSP v celkovej sume 25.000 € a že úvery z Tatra banky a zo SLSP boli následne refinancované úverom z PSS ďalej v texte označuje ako „Zhodný skutkový stav“). Z uvedených zhodných skutkových tvrdení strán sporu (t.j. zo Zhodného skutkového stavu) súd s poukazom na § 186 ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) vychádzal,

keď o ňom nemal dôvodné pochybnosti najmä vzhľadom na obsah výsluchov p. T. E. T.. Y. ako aj s poukazom na vyhodnotenie svedeckých výpovedí p. V. E. T.. R., o ktorom bude súd bližšie pojednávať v odseku 38 odôvodnenia tohto rozsudku. Naopak spornými skutkovými tvrdeniami v priebehu celého konania bolo, aká bola splatnosť uvedených pôžičiek (2 roky, resp. v mesačných splátkach najneskôr do 8 rokov) a či platby, ktoré žalovaný spomínal v podanom odpore proti platobnému rozkazu, slúžili na úhradu záväzkov z dvoch pôžičiek na sumu 13.800 € alebo na úhradu iných záväzkov žalovaného. 31. Na pojednávaní dňa 30.10.2024 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že pôvodne nemal finančné prostriedky na to aby mohol žalovanému požičať, že tieto získal z dvoch úverov (z Tatra banky a zo SLSP), že po ich poskytnutí požičal sumu 13.800 € žalovanému, ktorý ich mal žalobcovi vrátiť do dvoch rokov, že sa tak nestalo, v čoho dôsledku sa žalobca so žalovaným dohodli, že keďže tie finančné prostriedky, ktoré boli žalovanému poskytnuté, boli získané z úverov, žalovaný bude splácať postupne mesačné splátky tých jednotlivých úverov, čo aj robil, a napokon, že úhrady, ktoré žalovaný podľa obsahu odporu proti platobnému rozkazu realizoval, nepredstavovali úhradu záväzku z pôžičky, ale úhradu už spomínaných úverov. Týmto spôsobom žalobca doplnil Zhodný skutkový stav tak, že sa zaplatenia sumy 13.800 € naďalej domáha z titulu vrátenia pôžičiek, ale okrem sumy 13.800 € sa žalovaný po splatnosti pôžičiek (po dvoch rokoch) zaviazal hradiť aj splátky úverov z Tatra banky a zo SLSP, a pokiaľ splácal, hradil svoje záväzky z úverov, nie z pôžičiek (1. alternatíva doplnenia skutkového stavu). 32. Na rovnakom pojednávaní žalobca prostredníctvom svojho zástupcu ďalej uviedol, že „pokiaľ sa jedná o jednotlivé splátky, ktoré žalovaný realizoval aj podľa tabuľky, ktorú priložil k odporu, tak tieto boli poukazované do Tatra banky na úverový účet, nie teda na úhradu pôžičiek a v podstate strany sporu sa dohodli, že bude uhrádzať tieto splátky tých úverov a okrem toho, že uhradí tú pôžičku v tej dohodnutej dobe splatnosti dvoch rokov odo dňa poskytnutia.“ Podľa toho doplnenia Zhodného skutkového stavu tak žalobca rovnako získal peňažné prostriedky na to, aby vedel žalovanému požičať, z úverov od Tatra banky a zo SLSP, avšak zmluvné strany sa už pri uzatváraní zmlúv o pôžičke dohodli, že okrem toho, že žalovaný vráti 13.800 € žalobcovi, bude uhrádzať aj splátky oboch úverov. Ak by sa totiž žalovaný zaviazal uhrádzať splátky úverov až po splatnosti pôžičiek (po dvoch rokoch, ako to žalobca tvrdil v 1. alternatívne doplnenia skutkového stavu), logicky by sa v tom čase nemohol zaviazať, že pôžičky uhradí do 2 rokov od ich poskytnutia. Ide teda o 2. alternatívu doplnenia skutkového stavu, ktorú žalobca prostredníctvom svojho zástupcu prezentoval. 33. Obe prvé dve citované alternatívy doplnenia skutkového stavu tak majú spoločné to, že žalobca žalovanému poskytol z úverov len sumu 13.800 € (čo žalobca prostredníctvom svojho zástupcu osobitne niekoľkokrát na pojednávaní dňa 30.10.2024 zdôrazňoval a čo vyplynulo aj z výsluchu samotného žalobcu), a že žalovaný sa okrem vrátenia pôžičky v sume 13.800 € zaviazal tiež splácať oba úvery (až po splatnosti pôžičiek v prípade alternatívny 1. alebo hneď po uzatvorení zmlúv o pôžičke v prípade alternatívy 2). 34. Samotný žalobca na pojednávaní dňa 30.10.2024 prezentoval od alternatív 1. a 2. odlišné doplnenie skutkového stavu, ktoré vymedzil nasledovne: „my so žalovaným sme sa spoznali na škole, spoločne sme následne pracovali a žalovaný dostal nápad kúpiť si traktor. Nemal však dostatočné finančné prostriedky a tak teda vymyslel a aj ma požiadal o pôžičku, a to vo februári roku 2021 s tým, že keďže ani ja som nemal k dispozícii dostatok finančných prostriedkov, že teda sa tie finančné prostriedky získajú z bánk a on teda uhradí tú jemu poskytnutú sumu aj s úrokmi tým daným bankám. Toto mal realizovať do dvoch sezón, resp. rokov.“ ..... „Reálne sa žalovaný podľa našej dohody zaviazal vrátiť teda 13 800,00 € aj spolu s úrokmi bankám, ktoré sumu požičali“..... „Pokiaľ sa jedná teda o tie pôvodné úvery, ktorými bola získaná suma, ktorú som následne požičal žalovanému, tak prvý bol zobratý úver v Tatra banke, a to na sumu neviem teraz presne či okolo osem alebo deväť tisíc, vybralo sa to asi v Senci na pobočke. Druhý úver bol zo Slovenskej sporiteľne, asi suma 12 000,00 €, zrejme asi tiež v Senci na pobočke.“ ... „Pokiaľ sa jedná o úver v Tatra banke, tento bol braný na osem rokov, výška splátky bola približne 150,00 € a z výšky toho úveru, z tých osem alebo deväť tisíc, ako som už uvádzal, som poskytol žalovanému 5 800,00 €. Pokiaľ sa jedná o úver zo Slovenskej sporiteľni, kde bola výška približne 12 000,00 €, splatnosť tam bola dohodnutá takisto osem rokov, a z tohto som poskytol žalovanému 8 000,00 €.“ Podľa tejto (v poradí 3. alternatívy doplnenia skutkového stavu) tak žalovaný nemal uhradiť 13.800 € žalobcovi a okrem toho aj úvery obom bankám (ako v prípade alternatív doplnenia skutkového stavu č. 1 a 2), ale plniť len v prospech bánk, a to sumu 13.800 € s úrokmi. Uvedené alternatíva však de facto nie je doplnením

Zhodného skutkového stavu, ale jeho zmenou, na ktorú súd s poukazom na § 186 ods. 2 veta druhá CSP neprihliadal, keď účelom ustanovenia druhej vety § 186 ods. 2 CSP je okrem nespornej snahy o hospodárnosť (a to časovú i ekonomickú v tom zmysle, aby sa konanie nepredlžovalo a nevynakladali sa finančné prostriedky na dokazovanie niečoho, čo ani strany sporu za sporné nepovažujú) aj posilnenie procesnej zodpovednosti strán sporu a snaha viesť strany k tvrdeniu pravdivých skutočností. Ako pritom už bolo uvedené vyššie, sporové strany písomnou formou prezentovali zhodné skutkové tvrdenia okrem iného aj o tom, že boli poskytnuté 2 pôžičky na celkovú sumu 13.800 € a na základe týchto pôžičiek mal žalovaný vrátiť peniaze priamo žalobcovi (nie bankám). O pravdivosti tohto Zhodného skutkového stavu súd nemal vzhľadom na vykonané dokazovanie pochybnosti (ako už o tom pojednával v ods. 30 odôvodnenia tohto rozsudku) a preto z neho podľa prvej vety ods. 2 § 186 CSP vychádzal. 35. Po tom, čo súd z dôvodu existencie viacerých alternatív doplnenia skutkového stavu vyzval žalobcu podľa § 150 ods. 2 CSP na doplnenie ďalších skutkových tvrdení, žalobca na pojednávaní dňa 6.12.2014 prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že „pôvodná dohoda medzi stranami sporu bola taká, že žalovaný uhradí len 13 800,00 € na základe pôžičky a to do dvoch rokov, a táto dohoda sa ani po dvoch rokoch nezmenila. Bol tam však sľub žalobcu, že bude prispievať na tie úvery, ktorými žalobca získal finančné prostriedky, kým teda nezarobí finančné prostriedky a kým do dvoch rokov tú pôžičku neuhradí.“ Po výzve na doplnenie skutkových tvrdení tak žalobca zotrval na Zhodnom skutkovom stave v tej časti, že žalovaný mal podľa zmlúv o pôžičke splatiť 13.800 €, skutkový stav však upravil tak, že okrem toho síce nemal hradiť splátky úverov (ako to uvádzal 1. a 2. alternatíve doplnenia skutkového stavu), ale sľúbil, že na tieto úvery bude aspoň prispievať. Akým spôsobom to bude robiť, kedy, za akých podmienok a v akom rozsahu, však zástupca žalobcu bližšie nešpecifikoval. Týmto doplnením Zhodného skutkového stavu tak de facto došlo k vzniku ďalšej alternatívy doplnenia skutkového stavu (alternatíva č. 4). 36. Žalobca na tomto pojednávaní na opakovanú výzvu na doplnenie ďalších skutkových tvrdení uviedol nasledovné: „Pôvodná dohoda bola medzi nami taká, že hoci ja som reálne žalovanému poslal z tých úverov len 13 800,00 €, pôvodná dohoda bola taká, že on uhradí obidva úvery aj v Tatra banke, a.s. aj v SLSP, a.s., a to v plnej výške, teda sumu 25 000,00 € aj s príslušenstvom. Zároveň sme sa dohodli, že to uhradí do dvoch rokov od toho, čo som ja tých 13 800,00 € jemu zaslal. Čiže 25 000,00 € s príslušenstvom do dvoch rokov. Okrem toho mne nemal uhradiť žiadnu sumu. Čiže nebola dohoda o tom, že okrem toho by mne mal vrátiť ešte 13 800,00 €. Následne som si však ja kúpil motorku, a to za 4 000,00 €, načo bola použitá časť peňazí z 25 000,00 €, teda z tých úverov od Tatra banky, a.s. a od SLSP, a.s., s tým, že sme sa potom po kúpe tejto motorky dohodli, že kým ja nevyplatím 4 000,00 €, kým ich nevrátim, tak ja budem hradiť splátky do SLSP, a.s. a žalovaný bude hradiť iba splátky do Tatra banky, a.s.. Potom, keď som už ja tú sumu 4 000,00 € formou splátok SLSP, a.s. posplácal a dal som vedieť žalovanému, že už by teda mal on ďalej splácať úver z Tatra banky, a.s. a SLSP, a.s., tak prišiel žalovaný s nápadom na refinancovanie toho úveru z úveru z PSS, a.s.. Pokiaľ sa jedná o samotné refinancovanie, my sme neuzatvorili žiadnu dohodu o tom, že dokedy sa má tento úver vyplatiť. Dohodli sme sa však na tom, že má vyplatiť všetko sám. Ja som si bol zisťovať, aký je momentálny stav na tomto úvere a suma je tam 20 880,00 €, my si túto chceme uplatniť v osobitnom konaní.“ Žalobca tak prezentoval v poradí 5. alternatívu doplnenia skutkového stavu, podľa ktorej mal žalovaný, hoci mu bola zo strany žalobcu poskytnutá (z úverov z Tatra banky a zo SLSP v celkovej výške 25.000 €) len suma 13.800 €, splatiť obom bankám oba úvery v plnej výške (t. j. nie len do sumy 13.800 € s úrokmi ako to tvrdil v prípade alternatívy doplnenia skutkového stavu č. 3) a po ich refinancovaní zo strany PSS úverov v sume 25.000 € aj celý tento úver, avšak nemal povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 13.800 €. I v prípade tejto argumentácie tak nejde v skutočnosti o ďalšie doplnenie Zhodného skutkového stavu, ale o jeho zmenu, na ktorú súd s poukazom na § 186 ods. 2 veta druhá CSP neprihliadal, a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré už neprihliadal na zmenu skutkového stavu označenú ako 3. alternatíva doplnenia skutkového stavu. 37. Napokon v rámci záverečnej reči žalobca po tom, čo zotrval na podanej žalobe, uviedol, že tie splátky, ktoré poukazoval žalovaný od 13. 03. 2021 do 17. 03. 2023, a ktorými zaplatil sumu 4 388,00 €, predstavujú úhradu tretej pôžičky medzi stranami sporu zo dňa 5.3.2021 na sumu 4 000,00 €. Ostatné splátky žalovaného sú splátky úrokov jednotlivých úverov. Ide teda v podstate o šiestu alternatívu doplnenia skutkového stavu postavenú na tom, že žalobca neposkytol žalovanému len 13.800 € (ako to vyplýva z prvých piatich alternatív doplnenia, či zo Zhodných skutkových tvrdení), ale až 17.800 €, z ktorej sumy žalovaný vrátil do 17.3.2023 4.388 € a zvyšné úhrady, ktoré žalovaný preukazoval, slúžili na úhradu

úrokov úverov, ktoré nie sú predmetom tohto konania. K tejto šiestej alternatíve doplnenia skutkových tvrdení je potrebné osobitne uviesť, že medzi stranami sporu nebolo v priebehu celého konania sporným, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume 13.800 €, že tieto finančné prostriedky poskytol z úverov, ktoré predtým sám načerpal z Tatra banky a zo SLSP v celkovej sume 25.000 € a že úvery z Tatra banky a zo SLSP boli následne refinancované úverom z PSS. Skutkové tvrdenia, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky práve a len v sume 13.800 €, boli zhodnými až do záverečnej reči na pojednávaní dňa 6.12.2024, v rámci ktorej žalobca prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že poskytol žalovanému aj pôžičku v sume 4.000 € (t.j. celkom 17.800 €) a že pokiaľ žalovaný hradil splátky od 13. 03. 2021 do 17. 03. 2023, hradil práve uvedenú tretiu pôžičku. Ak však žalobca v žalobe tvrdil, že poskytol žalovanému 13.800 €, čo potvrdil žalovaný v podanom odpore, ak výslovne túto skutočnosť žalobca potvrdil aj prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 30.10.2024 (a to opakovane slovami, že netvrdil, že bolo poskytnutých viac pôžičiek ako na sumu 13 800,00 €) a ak len poskytnutie uvedenej sumy vyplýva nie len z výpisu z účtu na č.l. 23 spisu a z potvrdenia o transakcii na č.l. 24 spisu, ale aj z výsluchu oboch strán sporu, možno mať za to, že strany sporu nie len, že opakovane predniesli zhodné skutkové tvrdenia, o ktorých pravdivosti súd aj s ohľadom na vykonané dokazovanie nemal žiadne pochybnosti (ust. § 186 ods. 2 veta prvá CSP), ale aj za to, že na zmenu uvedených zhodných tvrdení súd s poukazom na druhú vetu ods. 2 § 186 CSP neprihliada. Len na okraj pritom súd uvádza, že na túto zmenu skutkových tvrdení by neprihliadal ani s poukazom na § 153 ods. 2 CSP, keď žalobcovi nič nebránilo tieto skutkové tvrdenia predložiť aj skôr (v žalobe, vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, keď už v ňom žalovaný poukazoval na jednotlivé splátky pôžičiek, ktoré podľa 6. alternatívy doplnenia skutkových tvrdení žalobcu mali byť úhradami onej tretej pôžičky, alebo najneskôr na prvom pojednávaní dňa 30.10.2024, na ktorom však žalobca opakovane zdôrazňoval, že žiadne iné pôžičky, ako tie na sumu 13.800 €, uzatvorené neboli). 38. Medzi stranami tak bol sporný obsah dohody, na základe ktorej žalobca žalovanému sumu 13.800 € poskytol, keď žalobca v alternatívach 1, 2 doplnenia skutkového stavu tvrdil, že žalovaný mal na základe vzájomnej dohody vrátiť žalovanému sumu 13.800 € a okrem toho splatiť oba pôvodné úvery, v alternatíve 4, že mal vrátiť žalovanému sumu 13.800 € a že mal na splátky oboch úverov len prispievať, zatiaľ čo v alternatívach 3 a 5 uvádzal, že žalovaný mal plniť bankám (nie jemu), a to v prípade alternatívy 3 sumu 13.800 € s úrokmi z tejto sumy a v prípade alternatívy č. 5 uhradiť oba úvery (25.000 € s príslušenstvom), a to v každej alternatíve do 2 rokov. Žalovaný naopak tvrdil, že žalobca mu poskytol pôžičky v celkovej sume 13.800 €, a to 5.800 € dňa 1.3.2021 a 8.000 € dňa 13.4.2021, že tieto pôžičky mal splácať v splátkach, ktorých výšku mu oznamoval žalobca, že mu žalobca oznamoval aj čísla účtu, na ktoré má splátky posielať a že mal formou týchto splátok uhradiť len požičaných 13.800 €, a to najneskôr do 8 rokov od poskytnutia pôžičiek. Z vykonaného dokazovania pritom v prvom rade vyplynulo, že žalobca peňažné prostriedky, ktoré použil na ich následné poskytnutie žalovanému, získal z úveru z Tatra banky, a.s. (sumu 10.000 €) a z úveru od SLSP (15.000 €), t.j., že získal 25.000 €, že žalovanému z tejto sumy poskytol len 13.800 €, a že zvyšok (11.200 €) si ponechal pre vlastnú potrebu (viď. výsluch žalobcu). Tento záver nie je spochybnený výsluchom p. Jasovskej, ktorá poskytnutie oboch úverov pre žalobcu sprostredkovala, keď táto sa síce stretla so žalobcom a so žalovaným vo svojej kancelárii (za prítomnosti p. V.), kde podľa vlastnej výpovede bola svedkom dohody o tom, že sa zoberú 2 úvery na žalobcu v celkovej výške 25.000 € na 8 rokov, skutočnosť, že žalovaný následne celú sumu 25.000 € (načerpanú z úverov) od žalobcu dostal, vyvodzovala len z toho, že jej následne zaslal fotku traktora a že získala vedomosť o tom, že žalovaný začal úvery splácať. Zdôraznila tiež, že „keď som uvádzala, že podľa môjho názoru žalovaný dostal 25 000,00 € z tých pôvodných úverov, vychádzam len z toho, že to teda začal splácať a poslal mi fotku toho traktora. Reálne však nemám dôkaz ani nejakú úplnú informáciu o tom, že celá suma 25 000,00 € mu bola poukázaná.“ Záver o poskytnutí len sumy 13.800 € žalovanému nie je vyvrátený ani výsluchom p. V., ktorý bol prítomný v kancelárii p. R. v čase, keď sa strany sporu o úveroch dohadovali a z ich komunikácie si pamätal, že sa zoberú nejaké pôžičky z bánk, že sa poskytne žalovanému suma okolo 20.000 € (s dovetkom „ale neviem ja presne uviesť, aká to bola suma“) a že ju tento bude splácať do 2 poľnohospodárskych sezón. Nikdy však nebol pri odovzdávaní nejakých peňazí žalovanému. Z uvedených dvoch svedeckých výpovedí v ich porovnaní s listinnými dôkazmi tak možno vyvodiť, že strany sporu sa stretli v kancelárii p. R. za účasti p. V. a v tejto kancelárii sa dohodli, že p. R. sprostredkuje vybavenie 2 úverov v celkovej sume 25.000 € pre žalobcu, že tento peniaze z úverov poskytne žalovanému a žalovaný oba úvery do 2 poľnohospodárskych sezón uhradí. Takáto dohoda musela byť uzatvorená ešte pred uzatvorením úverových zmlúv žalobcom s bankami, ktoré úverové zmluvy boli uzatvorené dňa 24.2.2021, resp. dňa 25.2.2021 (uvedené je zdôraznené aj výpoveďou p. Jasovskej, ktorá uviedla, že až po stretnutí u nej v

kancelárii sa úvery v Tatra banke a v SLSP začali vybavovať). Ďalej je však potrebné uviesť, že nakoľko k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému došlo až dňa 1.3.2021 (v sume 5.800 €) a dňa 13.4.2023 (v sume 8.000 €) a zároveň k poskytnutiu zvyšku finančných prostriedkov (11.200 €) zo strany žalobcu žalovanému nedošlo nikdy (napriek tomu, že z úverov načerpal až 25.000 €), je zrejmé, že pôvodná dohoda medzi stranami sporu, uzatvorená v kancelárii p. R. pred svedkami p. R. E. T.. V. (podľa ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému celú sumu 25.000 € a žalovaný mal splatiť oba úvery bankám do 2 rokov, či poľnohospodárskych sezón) musela byť stranami sporu do poukázania finančných prostriedkov žalovanému zmenená (a to na ktorúkoľvek z alternatív tvrdených žalobcom, či na alternatívu tvrdenú žalovaným). Preto je zrejmé, že pokiaľ obaja svedkovia hovorili o poskytnutí sumy 25.000 € alebo okolo 20.000 € žalovanému a o záväzku žalovaného poskytnutú peňažné prostriedky vrátiť do dvoch rokov (či sezón), mohli hovoriť len o pôvodnej dohode strán sporu, a žiadny z uvedených svedkov už len z dôvodu, že nemali vedomosť o tom, že žalovanému z úverov bola poukázaná len suma 13.800 €, nemá vedomosť o následnej dohode strán sporu, na základe ktorej žalobca z úverov poskytol žalovanému len 13.800 €. Pokiaľ teda žalobca preukazoval dohodu o tom, že žalovaný mal do 2 rokov (či sezón) vrátiť aj sumu 13.800 € práve svedeckými výpoveďami p. R. E. T.. V., takáto dohoda z ich svedeckých výpovedí nevyplýva. Existenciu dohody o tom, že žalobca poskytne žalovanému 13.800 € a žalovaný tieto finančné prostriedky vráti žalobcovi, a to do dvoch rokov, nepreukazuje žalobca ani svojou vlastnou výpoveďou, v rámci ktorej uviedol, že (žalovaný sa zaviazal, že) „uhradí tú jemu poskytnutú sumu aj s úrokmi tým daným bankám. Toto mal realizovať do dvoch sezón, resp. rokov.“, ďalej že „reálne sa žalovaný podľa našej dohody zaviazal vrátiť teda 13 800,00 € aj spolu s úrokmi bankám, ktoré sumu požičali“ a napokon, že „podľa môjho názoru sa žalovaný zaviazal, že uhradí všetky náklady so získaním sumy a splácaním sumy 13 800,00 €“. Z výsluchu žalobcu tak vyplýva, že žalovaný sa nezaviazal vrátiť sumu 13.800 € s príslušenstvom žalobcovi, ale sa zaviazal vrátiť 13.800 € aj s úrokmi jednotlivým bankám. Takúto dohodu, ak by jej existencia v konaní jednoznačne bola preukázaná, by súd právne posúdil ako nepomenovanú zmluvu, ktorej predmetom by bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi sumu 13.800 € a záväzok dlžníka túto sumu nevrátiť veriteľovi (ako by tomu bolo v prípade zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ), ale čiastočne splniť záväzok veriteľa voči jeho veriteľom t. j. voči obom bankám do sumy 13.800 € s príslušenstvom (t.j. šlo by o kumuláciu zmluvy o pôžičke s pristúpením k záväzku podľa § 534 OZ, v zmysle ktorého ustanovenia kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi). V prípade jej existencie by však neexistovala povinnosť žalovaného plniť žalobcovi, ale miesto nej povinnosť žalovaného plniť bankám (veriteľom žalobcu), čo navyše nezodpovedá ani žalobcom formulovanému petitu Možno tak uzatvoriť, že žalobca existenciu dohody, na základe ktorej by on bol povinný žalovanému poskytnúť sumu 13.800 € a žalovaný by bol povinný mu 13.800 € vrátiť do 2 rokov od ich poskytnutia, nepreukázal. 39. Pokiaľ sa jedná o žalovaného, ten (ako už bolo opakovane uvedené vyššie) potvrdil existenciu zmlúv o pôžičke, ktorými nadobudol celkovo sumu 13.800 €. Tvrdil však, že tieto pôžičky mal splácať v splátkach, ktorých výšku mu oznamoval žalobca, že mu žalobca oznamoval aj čísla účtu, na ktoré má splátky posielať a že mal formou týchto splátok uhradiť 13.800 €, a to najneskôr do 8 rokov od poskytnutia pôžičiek. Svoje tvrdenia žalovaný preukazoval v prvom rade vlastnou výpoveďou, v rámci ktorej uviedol, že požiadal o požičanie peňazí žalobcu, ktorý mu peniaze požičal v dvoch platbách v sume 13 800,00 €, že pôžička sa splácala takým spôsobom, že žalobca mu posielal číslo účtu, na ktorý mal žalovaný splátky pôžičiek hradiť, že on si nezisťoval, či sa jedná o nejaký účet osobný, úverový alebo nejaký iný, že medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá žiadna predčasná splatnosť, keby sa dostal do omeškania s týmito splátkami a že dohoda bola len taká, že sa splatí tá suma 13 800,00 € a že sa splatí do ôsmych rokov od jej poskytnutia. Okrem toho žalovaný svoje tvrdenia preukazoval aj výsluchom dvoch bývalých kolegov, p. T. E. T.. Y.Ď., ktorí obaja boli pri vzájomnej komunikácii medzi stranami sporu, a ktorí potvrdili, že žalovaný si od žalobcu požičal okolo 13.000 € a že túto sumu mal splatiť do 8 rokov. Zároveň svoje tvrdenia preukazoval aj svedeckou výpoveďou svojej družky p. U.I., ktorá je spoludisponentkou jeho osobného účtu a ktorá má informácie o forme splácania sumy 13.800 € len od žalovaného. Uvedenú svedeckú výpoveď tak súd za vierohodnú nepovažoval. 40. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný už od 13.3.2021 začal na účet žalobcu č. ú. K. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý slúžil na splácanie úveru z Tatra banky, a.s., poukazovať finančné prostriedky vo výške 152,42 € (výška splátky úveru z Tatra banky a.s.), ktorú sumu následne zvýšil na 156 €. Týmto boli vyvrátené skutkové tvrdenia žalobcu prezentované ako 1. alternatíva doplnenia skutkových tvrdení., t. j. že žalovaný sa zaviazal hradiť splátky úverov z Tatra banky a.s. a zo SLSP až po dvoch rokoch od poskytnutia pôžičky, t.j. až od r. 2023.

41. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že peňažné prostriedky na účet žalobcu č. ú. K. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý slúžil na splácanie úveru z Tatra banky, a.s., žalovaný posielal až do 18.4.2023 a že 22.5.2023 bol úver od Tatra banky a.s. mimoriadne splatený (viď. výpis z úverového účtu č. 3121714758 a výpis z účtu žalovaného na č. l. 33 až 67 spisu). Peniaze na predčasné splatenie tohto úveru poskytla PSS z úveru a boli na účet žalobcu č. ú. K. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý slúžil na splácanie úveru z Tatra banky, a.s., zaslané 16.5.2023. Pokiaľ sa jedná o úver zo SLSP, načerpaný vo výške 15.000 €, tento bol splácaný z účtu žalobcu č. ú. K. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to splátkami vo výške 258,51 € na istinu a úroky + 22,75 € na poistenie od 20.4.2021 a dňa 27.6.2023 bol mimoriadne splatený. Peniaze na predčasné splatenie tohto úveru poskytla PSS z úveru a boli na účet žalobcu č. ú. K. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý slúžil na splácanie úveru z SLSP, zaslané 16.5.2023. Úver od PSS, ktorým boli refinancované oba predchádzajúce úvery z Tatra banky a zo SLSP a z ktorého zvyšok bol vyplatený na účet žalobcu, mal byť uhrádzaný splátkou vo výške 200,53 € na účet č.ú. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a bol splácaný nasledovne: žalovaný na tento účet uhradil dňa 21.6.2023 - 200,53 €, dňa 28.7.2023 - 200,53 €, dňa 14.9.2023 - 188,5 €, dňa 16.10.2023 188,5 €, dňa 15.1.2024 - 188,5 €, dňa 29.2.24 - 188,5 € a dňa 1.8.2024 - 2029 € so správou pre adresáta: „splátka rok 2024 mesiace 3,4,5,6,7,8,9,10,11,12 plus doplatok k rozdiel 1,2 mesiac“. Žalobca na tento účet uhradil dňa 14. 9. 2023 - 377 €, dňa 12. 12. 2023 - 333,66 €, dňa 26. 3. 2024 - 500 €, dňa 29. 4. 2024 - 500 €, dňa 4. 6. 2024 - 380 €, dňa 18. 6. 2024 - 200 €, dňa 21.7.2024 - 200 €, dňa 26. 8. 2024 - 200 €, dňa 27. 9. 2024 - 200 € a dňa 25. 10. 2024 - 200 €. 42. Vzhľadom k všetkému už vyššie uvedenému súd uzatvára, že okrem Zhodného skutkového stavu, ktorý predstavovali zhodné skutkové tvrdenia strán sporu o tom, že žalobcovi boli žalovanému poskytnuté dve pôžičky, 1. zo dňa 1.3.2021 v sume 5.800 € a 2. zo dňa 13.04.2021 v sume 8.000 €, že peňažné prostriedky, ktoré žalobca žalovanému požičal, žalobca získal z úverov, ktoré predtým sám načerpal z Tatra banky a zo SLSP v celkovej sume 25.000 € a že úvery z Tatrabanky a zo SLSP boli následne refinancované úverom z PSS, žalobca v konaní postupne prezentoval 6 alternatív doplnenia skutkového stavu. Prvú, že žalovanému poskytol 13.800 €, ktoré mal žalovaný vrátiť do 2 rokov a že po 2 rokoch, keď suma 13.800 € nebola vrátená, sa žalovaný zaviazal hradiť aj splátky úverov z Tatra banky a zo Slovenskej sporiteľne. Táto alternatíva doplnenia skutkového stavu bola vyvrátená vykonaným dokazovaním z dôvodov, o ktorých súd bližšie pojednával v odseku 40 odôvodnenia tohto rozsudku. Druhú, že žalovanému poskytol 13.800 € s tým, že žalovaný mal vrátiť 13.800 € žalobcovi do dvoch rokov a okrem toho do dvoch rokov splatiť oba úvery obom bankám. Táto alternatíva je tak založená na kumulatívnom záväzku žalovaného uhradiť aj 13.800 € žalobcovi do 2 rokov, aj splatiť oba úvery bankám. Nakoľko však v konaní (z dôvodov, ktoré boli bližšie prezentované v odsekoch 38 a 39 odôvodnenia tohto rozhodnutia) žalobca neprezentoval žiadny dôkaz o existencii dohody vrátiť sumu 13.800 € žalobcovi do 2 rokov, keď prezentoval len dôkazy o pôvodnej dohode o povinnosti žalobcu poskytnúť žalovanému z úverov sumu 25.000 € a o povinnosti žalovaného uhradiť oba úvery do 2 rokov bankám (výsluchy p. R. E. T.. V.), a aj z jeho výsluchu vyplýva len povinnosť žalovaného plniť bankám (nie žalobcovi), v konaní nebola preukázaná ani táto druhá alternatíva doplnenia skutkového stavu, ktorý žalobca prezentoval. Ďalej žalobca prezentoval štvrtú alternatívu doplnenia skutkového stavu, podľa ktorej poskytol žalovanému 13.800 €, ktoré mal žalovaný vrátiť do 2 rokov a okrem toho prisľúbil žalovanému, že bude prispievať na úvery z Tatra banky a zo SLSP, kým pôžičky do 2 rokov nesplatí. Nakoľko však žalobca nedokázal špecifikovať, akým spôsobom mal žalovaný na úvery prispievať, kedy, za akých podmienok a v akom rozsahu, a takýto (bližšie nešpecifikovaný ) prísľub nevyplynul ani zo žiadneho z vykonaných dôkazov, a navyše v konaní (z dôvodov, ktoré platia aj pre 2. alternatívu doplnenia skutkového stavu) nepreukázal ani existenciu dohody o povinnosti vrátiť sumu 13.800 € žalobcovi do 2 rokov, súd v konaní nemal preukázanú ani túto 4. alternatívu doplnenia skutkového stavu prezentovanú žalobcom. Žalobca tiež prezentoval šiestu alternatívu, podľa ktorej žalovanému poskytol až 17.800 €. Táto alternatíva nezodpovedá opakovaným zhodným tvrdeniam strán sporu, v čoho dôsledku (ako aj z iných dôvodov, o ktorých súd pojednával bližšie v odseku 37 odôvodnenia tohto rozsudku) súd na túto alternatívu neprihliadal. Napokon podľa tretej a piatej alternatívy doplnenia skutkového stavu žalobca žalovanému poskytol 13.800 € s tým, že žalovaný mal vrátiť len bankám sumu 13.800 € s úrokmi z tejto sumy do dvoch rokov (alternatíva 3), alebo vrátiť obom bankám oba úvery v plnej sume aj s príslušenstvom, t.j. 25.000 € s úrokmi (alternatíva č. 5). Obe posledne spomínané alternatívy však predstavujú zmenu Zhodných skutkových tvrdení, na ktorú súd s poukazom na § 186 ods. 2 druhá veta CSP (z dôvodov bližšie uvedených v ods. 34 a 36 odôvodnenia tohto rozsudku) neprihliadal. Nad rámec uvedeného súd k alternatíve 3 a 5 uvádza, že podľa týchto alternatív žalovaný nebol povinný

vrátiť žalobcovi žiadnu sumu, len uhradiť veriteľom žalobcu (Tatra banke a SLSP) buď 13.800 € s príslušenstvom alebo 25.000 € s príslušenstvom. Tieto alternatívy, prvá podporená výsluchom žalobcu, druhá výsluchom svedkov R. E. V., by tak nezakladali nárok uplatnený podanou žalobou, t.j. nárok žalobcu aby mu žalovaný uhradil 13.800 €, ale by žalobu len oprávňovali domáhať sa, aby žalovaný plnil (či už sumu 13.800 € s príslušenstvom alebo 25.000 € s príslušenstvom, prípadne akúkoľvek inú sumu po zohľadnení toho, čo žalovaný už uhradil) veriteľom žalobcu, t.j. Tatra banke a SLSP (k uvedenému pozri znenie § 534 OZ, z ktorého vyplýva, že kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi; veriteľovi z toho však priame právo nevznikne). Ak by teda súd na tieto alternatívy (hoci predstavovali zmenu Zhodného skutkového stavu) prihliadal, musel by dospieť k záveru o potrebe žalobu podanú žalobcom zamietnuť. Žalobca tak v konaní nepreukázal žiadnu z alternatív doplnenia Zhodného skutkového stavu a osobitne nie skutočnosť, že žalovaný mal pôžičky vrátiť do 2 rokov od ich poskytnutia. 43. Na druhej strane žalovaný nie len vlastným výsluchom, ale aj výsluchom svedkov T. a Y. preukázal, že pôžičky mal splatiť až do 8 rokov od ich poskytnutia, a to v splátkach (k uvedenému viac v ods. 39 odôvodnenia tohto rozsudku). Pokiaľ sa jedná o výšku týchto splátok a kam (na aké číslo účtu) ich mal žalovaný posielať, ani svedok T. a ani svedok Y. a ani svedok V. o týchto skutočnostiach informácie nemali. Žalovaný v rámci doplnenia skutkových tvrdení na pojednávaní i v rámci svojho výsluchu tvrdil, že výšku týchto splátok určoval žalobca, ktorý žalovanému zároveň zasielal aj informácie o tom, kam má žalovaný splátky posielať. Pravdivosť týchto jeho tvrdení mal súd osvedčenú v prvom rade tým, že (ako už bolo vedené vyššie) vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že už od 13.3.2021 žalovaný uhrádzal na účet žalobcu, z ktorého sa uhrádzal úver z Tatra banky, splátky v sume 152,42 € (výška splátky úveru z Tatra banky a.s.), ktorú platbu následne zvýšil na 156 € (zaokrúhlená výška splátky pre Tatra banku spolu s poplatkom za poistenie). Ďalej samotný žalobca v rámci doplnenia svojich skutkových tvrdení na pojednávaní dňa 6.12.024 uviedol, že po tom, čo sám z úveru zo SLSP splatil 4.000 €, ktoré z tohto úveru použil na kúpu motorky a následne oznámil žalovanému, že žalovaný má ďalej uhrádzať aj splátky na úhradu tohto úveru, žalovaný vymyslel, že by sa oba úvery mohli refinancovať. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný nie len žiadnym spôsobom nepoprel, ale sú aj nanajvýš logické, keďže spočiatku žalovaný platil na účet žalobcu, z ktorého sa hradil úver z Tatra banky, len 152,42 € až 156 € a po požiadavke žalobcu aby platil aj na účet, z ktorého za hradili splátky úveru SLSP vo výške 258,51 € na istinu a úroky + 22,75 € na poistenie úveru, mal tak žalovaný hradiť mesačne spolu až 437,26 € (156 + 258,51 + 22,75). Navyše v konaní bolo preukázané, že to bol žalovaný, ktorý sa obrátil na p. R. s požiadavkou na refinancovanie úverov tak, aby došlo k zníženiu splátky. Ďalej z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že hoci žalovaný nebol účastný pri uzatvorení zmluvy medzi žalobcom a PSS, ktorou boli úvery od Tatra banky a SLSP refinancované (zhodné tvrdenia strán sporu, i výsluch p. Jasovskej), začal poukazovať finančné prostriedky na účet, z ktorého sa úver z PSS splácal, a to na základe toho, že mu p. R. časť zmluvy uzatvorenej medzi PSS a žalobcom, ktorá platobné údaje obsahuje, zaslala. Skutočnosť, že mu platobné údaje zaslala p. Jasovská vyplýva z výsluchu spomínanej svedkyne, ktorá potvrdila, že print screen, ktorý je súčasťou notárskej zápisnice, ktorú žalovaný predložil, a ktorý obsahuje platobné údaje pre splácanie úveru z PSS, zaslala žalovanému práve ona. Dohoda, že žalovaný bude ďalej platiť na účet, z ktorého sa strhávali splátky v prospech úveru PSS, napokon vyplýva aj z tvrdení žalovaného (hoci so zdôraznením, že takúto povinnosť mal len dovtedy, kým splatí sumu 13.800 €), ktorý zároveň uviedol, že „po refinancovaní teda tých dvoch úverov z PSS, a.s. sme sa dohodli, že to budem platiť ja a to podľa splátok stanovených bankou“. Žalovaný tak potvrdil i skutočnosť, že mal platiť tú výšku splátky, ktorú stanovila PSS. Napokon aj z oboch hlasových správ, ktoré zaslal žalobca žalovanému dňa 6.4.2024 a v ktorých uviedol „ Už niekoľko mesiacov mi nedošlo na účet do PSS, a.s peniaze od teba, sú z toho výpisy, máš platiť 200,58 € a chodia tam platby 180,00 € a podobne, za čo mne chodia pokuty a podobné pičoviny a posledné mesiace som platil zo svojho, až už to je 1 000,00 €, to čo som platil zo svojho.“ a tiež „tak ako ti poslali, poslala Blanka papier, že máš platiť 200,58 €, či koľko to tam je, toľko máš platiť.“ vyplýva dohoda o tom, že po refinancovaní úverov od Tatra banky a SLSP má peniaze na splácanie úveru z PSS poukazovať žalovaný, a že má posielať 200,58 €. Možno teda ďalej uzatvoriť, že hoci v konaní nebola preukázaná ani jedna zo žalobcom prezentovaných alternatív doplnenia skutkového stavu, čím nebolo preukázané ani to, že mal povinnosť okrem dvoch pôžičiek uhradiť úvery bankám (alternatívy 1,2, 4 a 6 doplnenia skutkového stavu), či tieto úvery hradiť miesto úhrady pôžičiek (alternatívy 3 a 5 doplnenia skutkového stavu), bolo preukázané, že povinnosťou žalovaného bolo uhrádzať predmetné 2 pôžičky v splátkach, ktorých výšku určoval žalobca. Zároveň žalovaný na pojednávaní dňa 30.10.2024 tvrdil, že medzi stranami nebola dohoda o možnosti žalobcu pôžičky predčasne zosplatniť v prípade omeškania žalovaného s úhradou

splátok. Toto skutkové tvrdenie žalobca v priebehu celého konania nespochybnil, a preto ho súd s poukazom na § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné. Preto nakoľko s poukazom na § 565 OZ môže veriteľ, ak ide o plnenie v splátkach, žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, avšak zmluvné strany sa na takomto oprávnení žalobcu (ako veriteľa) nedohodli, žalobca nemal právo od žalovaného požadovať vrátenie oboch pôžičiek naraz ani v prípade, ak sa žalovaný s požadovanými splátkami omeškal. Žalobca tak nemá nárok jednorazovo od žalovaného požadovať zaplatenie 13.800 € (celú výšku pôžičiek), či naraz sumu rozdielu medzi 13.800 € a splátkami, ktoré už žalovaný uhradil, má však nárok na zaplatenie tých splátok, z ktorými bol žalovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku v tomto spore v omeškaní (podľa § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Preto bol súd povinný ďalej skúmať, či žalovaný nie je v omeškaní s úhradou niektorých zo splátok pôžičiek. 44. Žalobca na pojednávaní dňa 30.10.2024 tvrdil, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok za piaty, ôsmy, jedenásty a dvanásty mesiac roku 2023. Pokiaľ sa jedná o splátku za piaty mesiac 2023, žalobca neuviedol, či mal na mysli len splátku, ktorú mal žalovaný poukazovať na účet žalobcu vedený v Tatra banke, z ktorého sa splácal úver z Tatra banky (a na ktorý účet žalovaný podľa vykonaného dokazovania realizoval úhrady od marca 2021 do apríla 2023), alebo mal na mysli aj splátku za tento mesiac na jeho účet v SLSP, z ktorého sa zrealizovali splátky úveru zo SLSP, keď ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že ho žalobca neskôr žiadal aj o úhrady na účet v SLSP a že preto žalovaný vymyslel refinancovanie oboch úverov (k uvedenému viac v ods. 43 odôvodnenia tohto rozsudku), nespochybnil. Bez ohľadu na uvedenú neurčitosť tvrdení žalobcu vo vzťahu k splátke za máj 2023 však možno uviesť, že vykonaným dokazovaním (výpis z účtu PSS č.ú. L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením č. 3121714758 zo dňa 25.2.2021, zmluva o splátkovom úvere č. 5177482992 zo dňa 24.2.2021, výsluch p. Jasovskej a zmluva o úvere s PSS) bolo preukázané, že strany sporu sa pred uzatvorením zmluvy s PSS stretli v kancelárii p. Jasovskej, kde sa dohodli, že žalovaný bude ďalej uhrádzať splátky v prospech úveru PSS vo výške stanovenej touto finančnou inštitúciou. Nakoľko zmluva medzi PSS a žalobcom bola uzatvorená dňa 4.5.2023, muselo k uvedenej dohode dôjsť ešte pred 4.5.2023. Ďalej z týchto dôkazov vyplynulo, že PSS z úveru, ktorý slúžil na refinancovanie oboch pôvodných úverov, už dňa 16.5.2023 poukázala tak sumu 12.752,98 € na účet žalobcu, z ktorého sa následne splatil jeho úver zo SLSP, ako aj sumu 8.092 € na iný účet žalobcu, z ktorého sa následne splatil jeho úver v Tatra banke. Žalovaný tak nebol povinný splátku úverov z Tatra banky a zo SLSP hradiť nie len z dôvodu, že ešte pred uzatvorením zmluvy s PSS sa strany dohodli inak (a to tak, že oba úvery budú refinancované z PSS), ale aj pre to, že splátka za mesiac máj 2023 a následne aj celý zostatok oboch úverov bol vyplatený z úveru z PSS, ktorá finančné prostriedky na doplatenie oboch úverov zaslala už 16.5.2023, t.j. ešte pred splatnosťou splátky oboch refinancovaných úverov za mesiac máj 2023 (ktorá bola zmluvne stanovená na 20.5.2023). Preto sa žalovaný do omeškania so splátkou za mesiac máj 2023 nedostal. 45. Ďalej je potrebné uviesť, že tak zo skutkových tvrdení žalovaného na pojednávaní dňa 6.12.2024, ktorý uviedol, že sa dohodli, že po refinancovaní dvoch úverov z PSS, bude on platiť podľa splátok stanovených bankou (hoci so zdôraznením, že takúto povinnosť mal len dovtedy, kým splatí sumu 13.800 € ako bolo pôvodne dohodnuté), ako aj z oboch hlasových správ, ktoré zaslal žalobca žalovanému dňa 6.4.2024 ( v znení „ Už niekoľko mesiacov mi nedošlo na účet do PSS, a.s peniaze od teba, sú z toho výpisy, máš platiť 200,58 € a chodia tam platby 180,00 € a podobne, za čo mne chodia pokuty a podobné pičoviny a posledné mesiace som platil zo svojho, až už to je 1 000,00 €, to čo som platil zo svojho.“ a tiež „tak ako ti poslali, poslala Blanka papier, že máš platiť 200,58 €, či koľko to tam je, toľko máš platiť.“) vyplynulo, že žalovaný mal hradiť na účet v PSS, z ktorého sa splátky na úver z PSS strhávali, sumu 200,53 €, a to počnúc splátkou splatnou v mesiaci jún 2023 (viď. aj článok 5.5. zmluvy o úvere medzi žalobcom a PSS, z ktorého vyplýva, že prvá splátka je splatná 15. deň mesiac nasledujúceho po čerpaní medziúveru, ku ktorému čerpaniu došlo dňa 16.5.2023 poukázaním sumy 12.752,98 € na výplatu úveru z SLSP a 8.092 € na výplatu úveru z Tatra banky). Túto dohodu o splácaní v prospech účtu PSS od júna 2023 žalovaným, žalovaný v podstate nepovažoval za zmenu pôvodnej dohody o splácaní pôžičiek, v ktorej sa strany dohodli, že výšku splátky a účet, na ktorý sa bude platiť, určí žalobca. Uvedené možno vyvodiť napr. z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 6.12.2024, na ktorom uviedol: „Pôvodná dohoda bola asi taká, že teda peniaze mi boli poskytnuté z časti z úveru z Tatra banky, a.s., a zo SLSP, a.s., a my sme sa vlastne dohodli tak, že budem splácať úver z Tatrabanky, a.s. alebo teda ten úver, ktorý poskytla Tatra banka, a.s., on bude splácať ten úver, ktorý poskytla teda SLSP, a.s., a, že sa to teda, že to teda uhradíme do tých ôsmych rokov a že ja si teda budem plniť tie záväzky

voči teda k Tatra banke, a.s. resp. posielať na úhradu do Tatra banky, a.s., až do sumy 13 800,00 €, ktoré som mal reálne požičané. Po refinancovaní teda tých dvoch úverov z PSS, a.s. sme sa dohodli, že to budem platiť ja a to podľa splátok stanovených bankou, kým splatím sumu 13 800,00 €, že to budem teda splácať v každomesačných splátkach.“ Naopak žalobca na tomto pojednávaní k dohode o splácaní po načerpaní úveru z PSS uviedol nasledovné: „Pokiaľ sa jedná o samotné refinancovanie, my sme neuzatvorili žiadnu dohodu o tom, že dokedy sa má tento úver vyplatiť. Dohodli sme sa však na tom, že má vyplatiť všetko sám.“ Z uvedených skutkových tvrdení žalobcu však nie je zrejmé, či dohodou, že má žalovaný vyplatiť všetko sám, mal na mysli, že žalovaný mal okrem povinnosti uhradiť zvyšok pôžičiek po novom aj povinnosť uhradiť celý úver z PSS (t.j. mu vznikol okrem povinnosti vrátiť zvyšok pôžičky aj nový záväzok) alebo, či dohoda o povinnosti žalovaného uhradiť celý úver z PSS nahradila jeho pôvodný záväzok vrátiť žalobcovi pôžičky. Pokiaľ sa jedná o druhú z uvedených variant, táto, okrem toho, že by musela viesť k zamietnutiu podanej žaloby z dôvodu, že po zmene obsahu záväzku by sa žalobca mohol domáhať len plnenia v prospech PSS a nie v prospech svojej osoby (ako žalobný návrh formuloval), predstavovala by aj zmenu Zhodného skutkového stavu, v zmysle ktorého sa strany sporu zhodli o.i. na tom, že povinnosťou žalovaného bolo (tak v čase podania žaloby na súd dňa 12.2.2024 ako aj v čase podania odporu proti platobnému rozkazu dňa 30.4.2024) plniť žalobcovi (nie PSS). Pokiaľ tento zhodný skutkový stav strán sporu vznikol akceptáciou tejto časti žaloby žalovaným v podanom odpore, nie je možné sa od neho odchýliť neskoršou argumentáciou žalovaného o tom, že žalovaný už podľa dohody z r. 2023 (t.j. uzatvorenej pre podaním žaloby, či odporu) mal plniť nie jemu, ale v prospech PSS. Preto by súd na takúto zmenu zhodných skutkových tvrdení s poukazom na § 186 ods. 2 veta druhá CSP prihliadať nemohol. Pokiaľ sa jedná o druhú možnosť, ktorá mohla z tvrdení žalobcu vyplynúť, teda že žalovaný sa zaviazal okrem povinnosti uhradiť zvyšok pôžičiek aj k povinnosť uhradiť celý úver z PSS (t.j. mu vznikol okrem povinnosti vrátiť zvyšok pôžičky aj nový záväzok), táto vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázaná nebola. V prvom rade totiž o takejto dohode nemal vedomosť svedok Y. (ktorý nevedel o forme splácania ani podľa pôvodnej dohody nič), svedok T. (ktorý vedel len o pôvodnej dohode, že sa pôžičky budú splácať v splátkach do 8 rokov) a ani svedok V. (ktorý bol prítomný len pri pôvodnej dohode, kde sa riešilo načerpanie úverov od Tatra banky a SLSP). Svedkyňa R., ktorá podľa obsahu svojej výpovede bola aj pri dohode, ktorá neskôr viedla k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a PSS, v rámci tejto výpovede uviedla, že sa strany dohodli, že úver z PSS bude hradiť žalovaný a že ho uhradí do 2 rokov odkedy sa nadobudli finančné prostriedky od Tatra banky, a.s., a od SLSP a.s.. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že tak úver od Tatra banky ako aj úver od SLSP boli poskytnuté koncom februára 2021. Ak by sa teda stany sporu pred svedkyňou skutočne dohodli, že úver z PSS splatí žalovaný, a to do 2 rokov od poskytnutia úverov z Tatra banky a z SLSP, musel by tak urobiť najneskôr do konca februára 2023. Samotný úver z PSS však bol vybavený až začiatkom mája 2023 a poskytnutý až koncom mája 2023, t. j. tri mesiace po tom, čo ho mal žalovaný podľa tvrdení svedkyne splatiť. Je teda zrejmé, že svedecká výpoveď p. R. je (minimálne) v tejto časti nesprávna. Zároveň, ak si svedkyňa aj správne pamätala, že sa strany dohodli o tom, že úver z PSS bude hradiť žalovaný (hoci si nesprávne zapamätala dokedy tak má urobiť), ako už o tom súd pojednával v odseku 38 odôvodnenia tohto rozhodnutia, svedkyňa nemala žiadnu vedomosť o tom, že žalovaný z oboch úverov, ktoré boli úverom z PSS refinancované, nedostal celú sumu 25.000 €, ale len 13.800 €. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na nasledovné časti jej svedeckej výpovede: „keď som uvádzala, že podľa môjho názoru žalovaný dostal 25 000,00 € z tých pôvodných úverov, vychádzam len z toho, že to teda začal splácať a poslal mi fotku toho traktora. Reálne však nemám dôkaz ani nejakú úplnú informáciu o tom, že celá suma 25 000,00 € mu bola poukázaná.“ Ak teda menovaná svedkyňa nemala správnu informáciu o tom, že z pôvodných úverov v sume 25.000 € si žalobca 11.200 € nechal pre seba, z ktorého dôvodu nemala skutočnú predstavu o tom, ako sa strany sporu pôvodne dohodli o splácaní oboch úverov (ako o čom už súd pojednáva v odseku 38 vyššie), nemohla mať reálnu vedomosť ani o tom, aká bola skutočná dohoda strán sporu o splácaní úveru z PSS, ktorým boli refinancované oba pôvodné úvery (požité v prospech žalovaného len v rozsahu 13.800 €). Záveru, že sa žalovaný okrem vrátenia zvyšku pôžičky zaviazal aj k tomu, že výučne on sám zaplatí celý úver z PSS (t.j. sumu 25.000 € s príslušenstvom) nenasvedčuje ani výpis z účtu č.ú. L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (účet, na ktorý sa mala byť poukazovaná podľa zmluvy o úvere uzatvorenej s PSS suma 200,53 € mesačne a z ktorého sa následne strhávali splátky úveru). Z tohto výpisu totiž vyplýva, že hoci splátky uvedeného úveru začal na predmetný účet poukazovať žalovaný, v prípade, ak žalovaný splátku neuhradil, túto uhradil samotný žalobca. Na prvý pohľad sa pritom môže zdať, že žalobca tak robil len z dôvodu, aby sa vyhol vlastnému omeškaniu, keď to bol on, kto vystupoval ako dlžník voči PSS a teda on bol povinný zabezpečiť pripísanie sumy 200,53 € na predmetný účet. V skutočnosti však žalovaný napr. v mesiaci január 2024 uhradil len 188,5 € a v mesiaci február tiež len 188,50 € (v čoho dôsledku vznikol za tieto

mesiace dlh 2 x 12,03 €) a do 15.3.2024, dokedy mala byť splatná ďalšia splátka v sume 200,53 €, neuhradil nič. K 16.3.2024 tak bol dlh na úverových splátkach 224,59 €. Žalobca však nepristúpil v mesiaci marec 2024 len k úhrade dlhu na splátkach vo výške 224,59 €, ale v tomto mesiaci uhradil 500 €. Rovnakú sumu uhradil žalobca aj v mesiaci apríl 2024, hoci existovala len splátka vo výške 200,53 € za tento mesiac po lehote splatnosti. Obdobné závery platia aj pre splátky za máj a jún 2023 (v úhrnnej výške 401,06 €), na úhradu ktorých žalovaný poukázal až 580 €. Napokon, keď žalovaný dňa jednorazovo uhradil sumu 2.029 € so správou pre adresáta: „splátka rok 2024 mesiace 3,4,5,6,7,8,9,10,11,12 plus doplatok k rozdiel 1,2 mesiac“, teda sumu, ktorou uhradil 10 splátok za r. 2024 (od 3tej po 12 tu) a uhradil aj zvyšok splátok za január v sume 12,03 € a za február v sume 12,03 €, bola na vyššie citovaný účet už ku dňu 1.8.2024 poukázaná celkovo suma 4.186 € (188,5 € za január od žalovaného, 188,5 € za február od žalobcu, 2029 € ako doplatok od žalovaného, 500 € od žalobcu za marec, 500 € od žalobcu za apríl, 580 € od žalobcu za máj a jún a 200 € od žalobcu za júl). Ide o sumu, ktorá už k 1.8.2024 bola o 1.779,64 € vyššia, ako suma, ktorú mal žalobca vložiť na tento účet za celý rok (4.186 - 2.406,36 €). Napriek tomu žalobca aj v auguste, septembri a októbri pokračoval v posielaní sumy 200 € na uvedený účet. Už z uvedeného možno vyvodiť, že ak by sa strany sporu skutočne dohodli, že za žalobcu bude splátky úveru z PSS hradiť žalovaný, a to až do úplného splatenia tohto úveru (a to podľa § 534 OZ, z ktorého vyplýva, že kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi; veriteľovi z toho však priame právo nevznikne), žalobca by síce mal záujem odstraňovať prípadné omeškanie žalovaného s úhradou dlhu (nakoľko len on zodpovedá za splnenie dlhu svojmu veriteľovi, teda banke), nebolo by však v jeho záujme plniť dlh voči svojmu veriteľovi ešte pred splatnosťou jednotlivých splátok. Ak totiž žalobca ako dlžník plní svojmu veriteľovi ešte pred splatnosťou dlhu, zbavuje tým povinnosti žalovaného (ako osoby, ktorá k záväzku dlžníka pristúpila) plniť tomu istému veriteľovi. Po takomto predčasnom plnení dlžníka už pristupujúci dlžník nemá nie len povinnosť, ale dokonca ani možnosť plniť, keď sa nezaviazal plniť dlžníkovi, ale existuje len jeho záväzok plniť priamo veriteľovi. Záverom je k tejto otázke potrebné uviesť, že ak by skutočne bola uzatvorená dohoda medzi stranami sporu o tom, že hoci žalobca reálne poskytol žalovanému len pôžičku v sume 13.800 €, žalovaný je povinný nie len vrátiť 13.800 € žalobcovi, ale aj uhradiť PSS sumu 25.000 € istiny s príslušenstvom (ktoré príslušenstvo podľa obsahu zmluvy o úvere uzatvorenej s PSS predstavuje 23.043,34 €), t.j. spolu 61.843,34 € (13.800 € + 25.000 € + 23.043,34 €), t.j. takmer 4,5 x viac, ako si požičal, bolo by potrebné takúto dohodu považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ), prípadne pre úžeru (§ 39a OZ). Uvedené platí o to viac, že z pôvodných úverov vo výške 25.000 € si žalobca nechal pre seba sumu 11.200 € a aj úverom z PSS nedošlo len k vyplateniu zostatku oboch pôvodných úverov (ktoré dovtedy hradili aj žalobca, aj žalovaný), ale zvyšok z úveru PSS v sume 4.155,02 € bol dňa 6.7.2023 vyplatený na osobný účet žalobcu (viď. výpis z účtu č. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) a z tejto sumy žalobca aj podľa vlastných tvrdení žalovanému neposkytol nič. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že strany sporu sa v r. 2023 pred refinancovaní úverov z Tatra banky a zo SLSP úverom z PSS dohodli len na tom, že sa zmení číslo účtu a výška splátky, ktorou bude žalovaný svoj dlh z pôžičiek splácať (tak, že bude uhrádzať splátky na úver z PSS), a to až do uhradenia celkovej výšky pôžičiek v sume 13.800 €. 46. Ďalej súd z tvrdení žalovaného na pojednávaní dňa 6.12.2024, kde uviedol, že sa dohodli, že po refinancovaní dvoch úverov z PSS, bude on platiť podľa splátok stanovených bankou (hoci so zdôraznením, že takúto povinnosť mal len dovtedy, kým splatí sumu 13.800 € ako bolo pôvodne dohodnuté), ako aj z oboch hlasových správ, ktoré zaslal žalobca žalovanému dňa 6.4.2024 ( v znení „ Už niekoľko mesiacov mi nedošlo na účet do PSS, a.s peniaze od teba, sú z toho výpisy, máš platiť 200,58 € a chodia tam platby 180,00 € a podobne, za čo mne chodia pokuty a podobné pičoviny a posledné mesiace som platil zo svojho, až už to je 1 000,00 €, to čo som platil zo svojho.“ a tiež „tak ako ti poslali, poslala F. papier, že máš platiť 200,58 €, či koľko to tam je, toľko máš platiť.“) mal jednoznačne za to, že žalovaný mal podľa dohody ďalej uhrádzať splátku vo výške 200,53 € (a nie v sume 188,50 €). Uvedené vyplýva aj z toho, že podľa výpisu z účtu č. ú. L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého sa následne realizovali úhrady úveru z PSS, žalovaný na tento účet uhradil dňa 21.6.2023 200,53 €, dňa 28.7.2023 - 200,53 €, dňa 14.9.2023 - 188,5 €, dňa 16.10.2023 - 188,5 €, dňa 15.1.2024 - 188,5 €, dňa 29.2.24 - 188,5 € a dňa 1.8.2024 - 2029 € so správou pre adresáta: „splátka rok 2024 mesiace 3,4,5,6,7,8,9,10,11,12 plus doplatok k rozdiel 1,2 mesiac“. Žalovaný tak začal od mesiaca jún 2023 platiť 200,53 €, ktorú uhradil aj v júli, v septembri už sumu znížil na 188,5 € a zníženú sumu zaplatil aj v októbri 2023 a v januári a februári 2024. Následne 1.8.2024 však zaslal žalovanému celkovú sumu 2029 € predstavujúcu podľa poznámky pre adresáta jednak splátky 3 - 12 za r. 2024, ale aj doplatok za splátky 1 a 2. a nakoľko súčet sumy 2029 € a splátok, ktoré uhradil v januári a februári 2024 predstavuje

2406 €, čo po vydelení 12timi mesiacmi predstavuje výšku splátky 200,5 € (nie 188,5 €), nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný si bol vedomý svojej dohody so žalobcom, že na účet, z ktorého sa uhrádzajú splátky úveru pre PSS má poukazovať 200,53 €, ktorú sumu aj pôvodne začal poukazovať (a nie 188,5 €). 47. Ďalej je potrebné uviesť, že žalovaný nespochybnil to, že neuhradil splátku za ôsmy a dvanásty mesiac r. 2023 a ani v konaní nepreukázal opak. Pokiaľ sa jedná o splátku za 11-ty mesiac r. 2023, tvrdil, že túto odovzdal žalovanému osobne, čo preukazoval vlastným výsluchom ako aj výsluchom svojej družky p. U.. Z výsluchu družky žalobcu však vyplynulo, že táto nebola pri osobnom stretnutí žalobcu a žalovaného, ktoré sa malo uskutočniť v novembri 2023 vo Veľkom Biely keď potvrdila nanajvýš to, že sa strany sporu v novembri 2023 vo Veľkom Biely stretli. Zároveň menovaná svedkyňa v rámci svojho výsluchu neuviedla ani to, že má vedomosť o tom, že žalovaný žalobcovi splátku za mesiac november 2023 osobne odovzdal. Táto skutočnosť vyplynula len z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 6.12.2024, na ktorom pojednávaní žalovaný tiež uviedol, že „nikto toto odovzdanie peňazí nevidel, nemám o tom žiaden listinný dôkaz, resp. sa to nespisovalo.“. Žalovaný tak v konaní zaplatenie splátky za mesiac november 2023 relevantne nepreukázal, čo platí o to skôr, že ani v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 30.4.2024, v ktorom preukazoval splácanie oboch pôžičiek, takúto platbu žalovanému neuviedol. Možno tak uzatvoriť, že pokiaľ sa jedná o r. 2023 žalovaný neuhradil splátku v mesiaci august 2023 v sume 200,53 €, v mesiaci september (v ktorom uhradil len 188,5 €) neuhradil zvyšok splátky v sume 12,03 €, v mesiaci október (v ktorom uhradil len 188,5 €) neuhradil zvyšok splátky v sume 12,03 €, neuhradil splátku v mesiaci november 2023 v sume 200,53 € a ani v mesiaci december v sume 200,53 €. V r. 2023 tak žalovaný neuhradil splátky v sume 625,65 €. Za r. 2024 mal uhradiť 12 splátok po 200,53 €, t. j. spolu 2.406,36 €, avšak uhradil len 2.406 € (súčet sumy 2029 €,ktorú uhradil 1.8.2024 a splátok, ktoré uhradil v januári a februári 2024). Za tento rok mu ostáva uhradiť 0,36 €. K 3.1.2025 (kedy bol rozsudok vyhlásený) nebola ešte splatná žiadna zo splátok za r. 2025. Z uvedeného dôvodu súd žalovaného v prvom rade zaviazal uhradiť žalobcovi 626,01 € (625,65 € + 0,36 €). Len na okraj pritom uvádza, že ani po úhrade sumy 626,01 € nedôjde zo strany žalovaného k zaplateniu vec ako sumy 13.800 €, ktorú mal žalobcovi na základe zmlúv o pôžičiek vrátiť. 48. Žalobca sa okrem zaplatenia sumy 13.800 € domáhal aj úhrady úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.800 € odo dňa 01.03.2023 do zaplatenia a zo sumy 8.000 € odo dňa 13.04.2023 do zaplatenia. Preto súd ďalej skúmal, či žalovaný nebol s úhradou niektorých splátok od 1.3.2023 v omeškaní. Ako pritom vyplynulo z vykonaného dokazovania splátku za marec 2023, ktorú mal uhradiť do 20.3.2023 uhradil už dňa 17.3.2023 a splátku splatnú dňa 20.4.2023 už dňa 18.4.2023. Splátku za máj 2023 žalovaný nebol povinný zaplatiť (z dôvodov uvedených už v ods. 44 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Ďalšie splátky (počnúc júnom 2023) bol žalovaný (ako bolo bližšie vysvetlené v ods. 46 odôvodnenia) hradiť podľa splatnosti stanovenej zo strany PSS, t.j. vždy do 15 dňa v tom-ktorom mesiaci. Podľa výpisu z účtu č.u. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého sa splátky na úver z PSS realizovali a kam mal žalovaný splátky pôžičiek od júna 2023 hradiť, splátka žalovaného v sume 200,53 € bola na tento účet pripísaná až dňa 21.6.2021 (t.j. žalovaný bol v omeškaní s úhradou tejto splátky od 16.6.2023 do 20.6.2023), ďalšia splátka žalovaného v sume 200,53 € bola na tento účet pripísaná až dňa 28.7.2021 (t.j. žalovaný bol v omeškaní s úhradou tejto splátky od 16.7.2023 do 27.7.2023), splátku za august neuhradil (preto je v omeškaní s úhradou splátky 200,53 € za august od 16.8.2023 naďalej), splátku september uhradil síce včas (14.9.2023) avšak len v sume 188,50 € (preto je v omeškaní s úhradou zvyšku splátky vo výške 12,03 € od 16.9.2023 naďalej), čo obdobne platí aj pre splátku za október 2023, z ktorej tiež uhradil len 188,50 € (preto je v omeškaní s úhradou zvyšku splátky vo výške 12,03 € od 16.10.2023 naďalej), splátku za november neuhradil (preto je v omeškaní s úhradou splátky 200,53 € za november od 16.11.2023 naďalej), splátku za december neuhradil (preto je v omeškaní s úhradou splátky 200,53 € za december od 16.12.2023 naďalej). Splátku za január 2024 žalovaný uhradil síce včas (15.1.2024) avšak len v sume 188,50 €, zvyšok doplatil až dňa 1.8.2024 (súhrnnou splátkou vo výške 2.029 €), v čoho dôsledku bol v omeškaní s úhradou zvyšku splátky vo výške 12,03 € od 16.1.2024 do 31.7.2024. Splátku za február 2024 uhradil až 29.2.2024 a navyše len v sume 188,50 €, zvyšok doplatil až dňa 1.8.2024 (súhrnnou splátkou vo výške 2.029 €), v čoho dôsledku bol v omeškaní s úhradou sumy 200,53 € od 16.2.2024 do 28.2.2024 a v omeškaní so zvyškom splátky vo výške 12,03 € od 29.2.2024 do 31.7.2024. Splátku za marec 2024 uhradil až súhrnnou splátkou dňa 31.7.2024, v čoho dôsledku bol v omeškaní s úhradou sumy 200,53 € od 16.3.2024 do 31.7.2024. Splátku za apríl 2024 uhradil až súhrnnou splátkou dňa 31.7.2024, v čoho dôsledku bol v omeškaní s úhradou sumy 200,53 € od 16.4.2024 do 31.7.2024. Splátku za máj 2024 uhradil až súhrnnou splátkou dňa 31.7.2024, v čoho

dôsledku bol v omeškaní s úhradou sumy 200,53 € od. 16.5.2024 do 31.7.2024. Splátku za jún 2024 uhradil až súhrnnou splátkou dňa 31.7.2024, v čoho dôsledku bol v omeškaní s úhradou sumy 200,53 € od. 16.6.2024 do 31.7.2024. Splátku za júl 2024 uhradil až súhrnnou splátkou dňa 31.7.2024, v čoho dôsledku bol v omeškaní s úhradou sumy 200,53 € od. 16.7.2024 do 31.7.2024. Ďalšie splátky, ktoré mal žalovaný uhrádzať k 15.8.2024, k 15.9.2024, k 15.10.2024, k 15.11.2024 a k 15.12.2024 uhradil žalovaný predčasne, avšak nie v úplne celej výške, keď za r. 2024 bol celkom povinný uhradiť 12 splátok po 200,53 €, t.j. 2.406,36 €, avšak za tento rok uhradil len 2.406 € (2.029 € dňa 1.8.2023 a dve splátky za január a február 2024 po 188,5 €). Žalovaný je tak naďalej v omeškaní aj zo zvyškom poslednej splátky v r. 2024, ktorá mala byť v plnom rozsahu uhradená k 15.12.2024, a to v rozsahu sumy 0,36 €. 49. Súd pritom komunikáciu strán sporu cez aplikáciu messenger, v rámci ktorej žalobca dňa 06. 04. 2024 zaslal žalovanému správu s textom: „To čo sa má doplatiť sa dá na papier, dostaneš peniaze raz za rok 2 406,00 €, čo je 200,50 € za dvanásť mesiacov je 2 406,00 € a hotovo dostaneš to vždy po žatve, budeš mať peniaze na rok do predu a hotovo, a ty si s tým rob čo chceš, bude o tom vždy výpis z účtu a vybavené, buď takto, keď sa zrazu chceš dohodnúť, alebo počkáme teda na súd. Ty si povedal tvoju a ja svoju možnosť a vybavené. A z toho dôvodu raz ročne, lebo nebudem počúvať kade tade, ako ti neplatím, a podobne a správy, že to nedošlo pätnásteho alebo osemnásteho a podobne.“, na čo odpovedal žalobca textom: „Dobre peniaze raz za rok vyhovujú ale chcem to medzi nami ukončiť čo najskôr. Vyriešime miesto, kde to spíšeme....ale chcem, aby tam bo aj dátum dokedy sa to má vyplatiť.“ a napokon žalovaný textom „No keďže teraz nepršalo a mám trochu času a predpokladám že aj ty, kedy chceš spísať papier o tej dohode? O ktorej sme si písali predminulý týždeň?“ (ktorá komunikácia strán sporu je súčasťou notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Martou Paulovičovou č. N 614/2024) nepovažoval za zmenu obsahu záväzku ohľadne frekvencie splácania (z mesačnej formy na formu ročnú). Obsahom tejto komunikácie je totiž síce návrh žalovaného zmeniť formu splácania na ročnú v sume 2406 € vždy po žatve, žalobca však z predmetného návrhu akceptoval nanajvýš to, že sa bude splácať len raz ročne (nie časti o výške splátky, či jej splatnosti), čím nedošlo k plnej akceptácii návrhu. Čo je však dôležitejšie, žalobca vo svoje správe žalovanému výslovne zdôraznil, že chce o forme splácania dohodu spísať a že v nej musí byť aj dátum konečnej splatnosti dlhu. Takýto prejav vôle žalobcu tak nie je akceptáciou pôvodného návrhu žalovaného (prejavy vôle strán sporu sa nestretli v celom svojom obsahu), čo napokon akceptoval v danom čase i žalovaný, ktorý následne žalobcu na „spísanie papiera o dohode“ vyzval. Nakoľko žiadna zo strán následne spísanie akejkoľvek dohody ani len netvrdila, nie je možné dôjsť k inému záveru ako k takému, že strany sporu sa na zmene formy splácania pôžičiek nedohodli. Zároveň je však potrebné uviesť, že pokiaľ sa žalovaný rozhodol poskytnúť 10 splátok naraz úhradou zo dňa 1.8.2024, uvedené neodporovalo povahe pohľadávky (peňažný záväzok) a ani dohode strán sporu, keď žiadna z nich v spore nie len, že netvrdila, že by uhrádzanie pohľadávky z pôžičiek vo vyšších splátkach bolo zmluvne vylúčené, ale naopak prejavovali vôľu na čo najskoršej úhrade (žalobca tvrdením, že mala byť uhradená už do 2 rokov, žalovaný tým, že opakovane zdôrazňoval, že hoci sa dohodli na splatení do 8 rokov, mal záujem aj o skoršie splatenie v prípade jeho finančných možností). Preto jednorazové splatenie 10 splátok nebolo ani v rozpore s ust. § 566 ods. 1 OZ. 50. Vzhľadom k uvedenému súd žalovaného okrem sumy 626,01 € zaviazal zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,53 € od 16.6.2023 do 20.6.2023, zo sumy 200,53 € od 16.7.2023 do 27.7.2023, zo sumy 200,53 € od 16.8.2023 do zaplatenia, zo sumy 12,03 € od 16.9.2023 do zaplatenia, zo sumy 12,03 € od 16.10.2023 do zaplatenia, zo sumy 200,53 € od 16.11.2023 do zaplatenia, zo sumy 200,53 € od 16.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 12,03 € od 16.1.2024 do 31.7.2024, zo sumy 200,53 € od 16.2.2024 do 28.2.2024, zo sumy 12,03 € od 29.2.2024 do 31.7.2024, zo sumy 200,53 € od 16.3.2024 do 31.7.2024, zo sumy 200,53 € od 16.4.2024 do 31.7.2024, zo sumy 200,53 € od 16.5.2024 do 31.7.2024, zo sumy 200,53 € od 16.6.2024 do 31.7.2024, zo sumy 200,53 € od 16.7.2024 do 31.7.2024 a zo sumy 0,36 € od 16.12.2024 do zaplatenia. V prevyšujúcom rozsahu, t. j nad sumu priznanej istiny (626,01 €) a nad priznaný úrok z omeškania, súd žalobu zamietol. 51. O trovách konania strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP a žalovanému ako procesne úspešnejšej strane konania priznal voči v konaní neúspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,92 %, keď žalobcovi bola priznaná suma 626,01 € z 13.800 € (úspech žalobcu 4,54 %), vo zvyšku bol v spore úspešný žalovaný (95,46 %). Rozdiel medzi úspechom žalovaného a jeho neúspechom tak predstavuje 90,92 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

52. V priebehu konania SLSP i Tatra banka na žiadosť súdu doručili súdu zmluvy o úvere a výpisy z úverových účtov, za čo si podľa § 92 ods. 10 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení v spojení s § 190 a § 259 CSP uplatnili úhradu nákladov, a to SLSP vo výške 24 € a Tatra banka v sume 16,80 €. Z dôvodu, že žiadna zo strán nebola vyzvaná na zloženie preddavku na úhradu týchto nákladov (v čoho dôsledku preddavky na zabezpečenie týchto dôkazov neboli zložené), náklady uvedeným bankám budú uhradené z rozpočtových prostriedkov. Civilný sporový poriadok neobsahuje komplexnú právnu úpravu trov, ktoré v konaní vynaložil štát, keď táto sa obmedzuje len na ust. § 155 ods. 2 CSP, ktorý upravuje prípad, v ktorom štát trovy konania znáša a z tohto dôvodu nepripadá do úvahy, aby mu boli tieto trovy nahradené. Z uvedeného možno v prvom rade vyvodiť, že pokiaľ platná právna úprava taxatívne (presne) vypočítava prípady, kedy štátu náhrada trov konania neprináleží, v ostatných prípadoch je potrebné na ich úhradu niektorú zo strán (alebo obe) zaviazať, a to podľa pomeru úspechu strán v spore za analogickej aplikácie (čl. 4 ods. 1 CSP) ust. § 55 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (k uvedenému pozri napr. rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/20/2021 zo dňa 22.9.2021 a sp. zn. 15Co/50/2022 zo dňa 19.10.2022). V prejednávanom prípade sa v prvom rade nejedná o situáciu, v ktorej štát trovy znáša zo svojho, keď predložením listín bankami nebolo uplatnené právo žiadnej zo strán konať vo svojom materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Preto aplikujúc § 55 zákona č. 161/2015 Z.z. (v zmysle ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé) mal súd za to, že by nebolo spravodlivé, aby štát znášal trovy, ktorých vznik nezavinil a v konaní, ktorého nebol účastníkom (stranou). Uvedené možno vyvodiť aj z toho, že pokiaľ štát vynaložil v konaní, ktorého stranou nebol, trovy, ktoré v zmysle zákona nie je povinný znášať zo svojho, mohol legitímne očakávať, že podľa výsledku konania mu bude od jednej zo strán sporu (prípadne od oboch, ak obe strany sporu mali úspech len čiastočný) priznaná ich náhrada. Preto nakoľko v konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 4,54 % a žalovaný v rozsahu 95,46 %, súd vyslovil, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,46 % (v tejto časti žalobca úspešný nebol) a voči žalovanému v rozsahu 4,54 % (v tejto časti nebol úspešný žalovaný). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.