Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 5P/159/2024 6624204016 14. 04. 2025 JUDr. Lucia Šupenová ECLI:SK:OSLC:2025:6624204016.4
Uznesenie Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov: matka C. B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. F. A. G. XXXX/XX, XXX XX H., štátna občianka SR, zast. BOOM SMART Slovakia, Dolná 370/6A, 974 01 Banská Bystrica, a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. XX, XXX XX J., adresa na doručovanie: C. B., B., G. XXXX, XXX XX K. L. H., M. K., štátny občan ČR, v konaní o návrhu matky o vydanie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Vyhlasuje, že vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, n e m á p r á v o m o c. II. Konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, z a s t a v u j e. odôvodnenie: 1. Dňa 19.08.2024 navrhovateľka - matka maloletých detí doručila Okresnému súdu Lučenec (ďalej len „tunajší súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 250,-Eur mesačne a na maloletú B. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 350,-Eur mesačne vždy do 20. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k jej rukám. 2. Tunajší súd vo veci rozhodol Uznesením, č.k. 5P/159/2024-27 zo dňa 23.08.2024 tak, že neodkladným opatrením dočasne zveril maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, a to do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (výrok I.) a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne vopred do 20. dňa, toho ktorého mesiaca na každé dieťa zvlášť, počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu bolo dňa 18.09.2024 doručené tunajšiemu súdu odvolanie otca, ktorý okrem iného vzniesol námietku medzinárodnej nepríslušnosti, s poukazom na čl. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len ako „Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111“), nakoľko v okamihu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matkou mali obe maloletí deti obvyklý pobyt v M. K.. Poukázal na to, že zo zreteľom ku všetkým okolnostiam je príslušný Obvodný súd pre Prahu 3 v Českej republike, u ktorého je konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom začaté na základe podania otca zo dňa 27.08.2024.
3. Krajský súd v Žiline, Uznesením č.k. 14CoP/16/2025 zo dňa 24.02.2025 Uznesenie tunajšieho súdu č.k. 5P/159/2024-27 zo dňa 23.08.2024 v spojení s opravným uznesením tunajšieho súdu č.k. 5P/159/2024-37 zo dňa 26.08.2024 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v prípade konania s medzinárodným prvkom je potrebné pre posúdenie právomocí na konanie súdu o úprave rodičovských práv a povinností, aplikovať platné právne akty Európskej únie, konkrétne Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111. Pre krajský súd tak nie je zrejmé, akým spôsobom okresný súd postupoval pri vyhodnotení právomocí na konanie o neodkladnom opatrení, ako aj od ktorého ustanovenia právnych aktov Európskej únie si odvodil medzinárodnú právomoc v predmetnej veci konať a rozhodnúť. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia tiež krajský súd uviedol, že nie je možné konštatovať, z akých skutočností tunajší súd vyvodil naliehavosť potreby svojho rozhodnutia a takisto, že tunajší súd síce rozhodol o uložení povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti, avšak v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje akékoľvek odôvodnenie k tomuto rozhodnutiu. Dodal, že tunajší súd navyše v ods. 9 napadnutého uznesenia spomenul iné dieťa a matku, ktorí nie sú účastníkmi tohto konania. V danom prípade podľa odvolacieho súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, teda, že súd prvej inštancie vec nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností odvolacím súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorá sa premietla do predčasnosti prijatých záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia možnosti konať pred súdom. Súdu prvej inštancie tak v ďalšom konaní uložil povinnosť komplexne, ako aj dôsledne objasniť a zhodnotiť všetky vyššie uvádzané skutočnosti odvolacím súdom. 4. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 5. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 7. Podľa článku 2 bod 2 ods. 9 a 10 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, ,,opatrovnícke právo“ zahŕňa práva a povinnosti súvisiace so starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. „právo styku“ je právo prístupu k dieťaťu vrátane práva vziať dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu. 8. Podľa článku 7 bod 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 9. Podľa článku 10 bod 1, 2, 3, 4 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že: (i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii) dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: (i) sa slobode dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo (ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc, a c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa. Dohoda o voľbe súdu podľa odseku 1 písm. b) musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci, alebo sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou.
Osoby, ktoré sa stanú účastníkmi konania po jeho začatí, môžu vyjadriť svoj súhlas po začatí konania. Pokiaľ neuplatnia námietku, považuje sa ich súhlas za udelený. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, len čo: a) proti rozhodnutiu vydanom v danom konaní už nemožno podať riadny opravný prostriedok, alebo b) konanie sa skončilo z iného dôvodu. Právomoc založená podľa odseku 1 písm. b) bodu ii) je výlučná. 10. Podľa článku 12, bod 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, za výnimočných okolností môže súd členského štátu, ktorý má právomoc vo veci samej, na návrh účastníka alebo bez návrhu, ak sa domnieva, že súd iného členského štátu, ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, je vo vhodnejšej situácii, aby posúdil najlepší záujem dieťaťa v danom konkrétnom prípade prerušiť konanie alebo jeho určitú časť a: a) určiť lehotu pre jedného alebo viacerých účastníkov, aby informovali súd druhého členského štátu o prebiehajúcom konaní a o možnosti prevziať právomoc a podali na tento súd návrh, alebo b) požiadať súd iného členského štátu, aby prevzal právomoc podľa odseku 2. 11. Podľa článku 15, bod 1, 2, 3 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského štátu, s ohľadom na: a) dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte, alebo b) majetok, ktorý patrí dieťaťu, a ktorý sa nachádza v danom členskom štáte. Ak si to vyžaduje ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa, súd, ktorý prijal opatrenia uvedené v odseku 1 tohto článku, bezodkladne informuje súd alebo príslušný orgán členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 7, alebo v relevantnom prípade súd členského štátu, ktorý už koná vo veci samej podľa tohto nariadenia, a to buď priamo podľa článku 86 alebo prostredníctvom ústredných orgánov určených podľa článku 76. Platnosť opatrení prijatých podľa odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané. V relevantných prípadoch môže tento súd informovať o svojom rozhodnutí súd, ktorý prijal predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, a to buď priamo podľa článku 86 alebo prostredníctvom ústredných orgánov určených podľa článku 76. 12. Podľa článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 13. Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu je však na základe Nariadenia (čl. 7), obvyklý pobyt dieťaťa. Nariadenie neobsahuje legálnu definíciu obvyklého pobytu. Vychádzajúc však z judikatúry medzinárodných inštitúcií, najmä Európskeho súdneho dvora, sa obvyklý pobyt chápe ako miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozhodnutie vo veci C-523/07 ESD). Obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých možno vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné, sociálne väzby dieťaťa, úmysel rodičov usadiť sa s dieťaťom v inom štáte prejavený určitými hmatateľnými krokmi (akým je napr. kúpa, nájom nehnuteľnosti). Pokiaľ ide o dieťa v nízkom veku, treba zohľadniť rodinné prostredie určené referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. 14. Obvodní soud Praha 3 oznámil na dožiadanie tunajšieho súdu
dňa 04.04.2025, že v konaní vo veci maloletých detí B. uzavrel, že je príslušný na rozhodovanie a preto naďalej koná o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom po dobu pred a po rozvode manželstva rodičov, ktorý bol na ich súde doručený otcom dňa 27.08.2024. Obvodní soud Praha 3 teda naposledy rozhodol o úprave maloletých detí formou neodkladného opatrenia Uznesením zo dňa 27.11.2024 č.j. 60P/103/2024-257, v spojení s Uznesením Mestského soudu v Prahe zo dňa 20.01.2025 č.j. 39Co/7/2025-325, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že z obsahu spisovej dokumentácie (k dátumu a rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia) „dovolil“ svoju príslušnosť pre rozhodovanie v opatrovníckych veciach maloletých detí. Zároveň ako prílohu pripojil citované uznesenia a uviedol, že ďalšie pojednávania majú nariadené na deň 09.04.2025 a 15.04.2025. 15. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdov Slovenskej republiky vec prejednať a rozhodnúť. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej moci v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá zásadne vedie k zastaveniu konania. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov SR ako členského štátu EÚ spravuje predovšetkým úniovým právom. V prejednávanej veci ide o konanie o návrhu o rozvod a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. S ohľadom na predmet konania súd postupoval podľa Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111. 16. Vzhľadom na fakt, že v danej veci ide o konanie s cudzím prvkom, súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných právnych noriem pričom v prvom rade sa musel zaoberať otázkou, či je v jeho právomoci konať a rozhodnúť. Súd, konštatuje, že určujúcim kritériom pre určenie právomoci, t. j. súdy ktorého štátu majú v danej veci konať a rozhodnúť, je hľadisko obvyklého pobytu dieťaťa v čase začatia konania, v zmysle článku 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111. Konanie, predmetom ktorého je úprava rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletým deťom pred a po rozvode sa začalo podaním návrhu otca na Obvodní soud Praha 3 dňa 27.08.2024 a navrhovateľka podala návrh vo veci samej na tunajší súd až dňa 05.09.2024, preto je potrebné posúdiť návrh manžela o úpravu rodičovských práv k maloletým deťom pred a po rozvode považovať za skôr podaný ako návrh navrhovateľky v tomto konaní. Následne dňa 23.09.2024 podal otec na český súd návrh o nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom bolo rozhodnuté Uznesením Obvodního soudu Praha 3, č.j. 60/P/103/2024-257 dňa 27.11.2024 spolu s Uznesením Mestského soudu v Prahe č.j. 39Co/7/2025-325 zo dňa 20.01.2025, v ktorom sa český súd vysporiadal s otázkou obvyklého pobytu maloletých detí, ako aj právomocou konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Tunajší súd poukazuje na bod 19. odôvodnenia Uznesenia Obvodního soudu Praha 3 zo dňa 27.11.2024 č.j. 60P/103/2024-257, z ktorého nevyplýva, že by došlo k dohode rodičov o zmene bydliska maloletých detí na Slovensko, matka nepredložila dôkaz, ktorý by toto tvrdenie preukazoval a ani ostatné dôkazy v celku nevedú k záveru, že by sa rodičia dohodli na zmene bydliska maloletých, resp. že by otec s presťahovaním maloletých súhlasil. Takisto sa tunajší súd stotožnil s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Obvodního soudu Praha 3, kde skonštatoval, že samotné nariadenie neodkladného opatrenia tunajším súdom navyše nevytvorilo prekážku pre nariadenie predbežného nariadenia českým súdom v zmysle čl. 15 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111. 17. Za danej situácie možno skutkovo a právne uzavrieť, že obvyklý pobyt maloletých detí bol v čase začatia konanie v Českej republike a k dohode rodičov o prijatí právomoci slovenských súdov nedošlo. Súd preto v zmysle článku 18 Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať o úprave rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletým deťom a vzhľadom na to, že nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX v zmysle citovaného ustanovenia § 9 CSP zastavil. Súd však pripúšťa, že do budúcna môže dôjsť k zmene obvyklého pobytu u maloletých detí a to napríklad v prípade, ak by maloleté deti boli zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky, a začali by spolu s matkou trvalo žiť na území Slovenskej republiky. 18. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia zjavne nie je možné vykonať dokazovanie v naznačenom smere vzhľadom na zákonné lehoty určené procesným predpisom pre rozhodnutie
o nariadení neodkladného opatrenia, preto súd vychádzal len z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľkou a nariadil neodkladné opatrenie vzhľadom na obavu navrhovateľky o maloleté deti v tom smere, že by mohlo dôjsť k únosu zo strany otca maloletých detí. Rovnako vzhľadom na krátky časový úsek a vysoký nápad vecí v rodinnoprávnej agende v čase vydania rozhodnutia, malo za následok nedostatočné odôvodnenie uloženia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, ako aj pisársku chybu v bode 9. odôvodnenia uznesenia, ktorá naviac bola aj opravená opravným uznesením tunajšieho súdu č.k. 5P/159/2024-37 zo dňa 26.08.2024. 19. Pre úplnosť súd uvádza, že na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pod č.k. 5P/168/2024, ktoré tunajší súd Uznesením č.k. 5P/168/2024-170 zo dňa 02.12.2024 zastavil práve pre nedostatok právomoci vo veci konať a rozhodnúť a ktoré obsahuje aj jeho podrobné odôvodnenie. Konanie nie je právoplatne skončené, nakoľko bolo podané odvolanie matkou dňa 12.12.2024 a dňa 27.12.2025 otcom maloletých detí, ktoré bolo následne predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, XX, XXX XX H., a to písomne.
v N. D.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veci práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku,
m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 367 ods. 3 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 CMP, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia nové dôkazné návrhy.
a predkladať
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
v
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie.