Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 36Pc/7/2024 6624204045 06. 05. 2025 JUDr. Lucia Šupenová ECLI:SK:OSLC:2025:6624204045.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec pred sudcom JUDr. Luciou Šupenovou vo veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. C., XXX XX D., prechodne bytom: E. F. XXX/XX, XXX XX G. H., štátny občan SR a druhého manžela: F. G. B., A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. C., XXX XX D., doručovacia adresa: J. J. XX/XX, XXXXXX K., L. A., štátna občianka Bieloruskej republiky, o návrhu o rozvod manželstva, takto rozhodol: I. Súd manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a F. G. B., A. I., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 22.07.2011 vo M., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX r o z v á d z a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Lučenec (ďalej len „tunajší súd“) dňa 20.08.2024 domáhal rozvodu manželstva. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzatvorili po cca jeden a polročnej známosti. Z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti. Prvé roky manželstva prebiehali štandardne, ojedinelé konflikty riešili kompromisne. Od uzavretia manželstva bývali v rodinnom dome vo G. H., ktorý bol vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa ešte pred uzavretím manželstva. Postupom času manželstvo nadobudlo stereotypný charakter a došlo k vzájomnému odcudzeniu manželov, príčinou čoho boli aj rozdielne názory na fungovanie manželského spolužitia. Manželka je pôvodom z L. A., avšak v roku 2017 získala slovenské občianstvo. Pracovala ako učiteľka na Základnej škole v D., v dôsledku čoho navrhovateľ v roku 2013 kúpil byt v Lučenci, aby manželka nemusela každý deň dochádzať. V roku 2019 manželka zmenila zamestnanie a odišla pracovať ako učiteľka do Bratislavy, čo spôsobilo medzi manželmi vážnejšie odcudzenie a v dôsledku čoho spoločne dospeli k tomu, že ich manželstvo je nefunkčné, neplní žiadny spoločenský účel a tento rozpor je trvalého a neprekonateľného charakteru. Navrhovateľ uviedol, že vylučuje akýkoľvek návrat alebo obnovenie ich vzťahu, nakoľko považuje ich manželstvo za trvalo rozvrátené. Manželia intímne spolu nežijú cca 6 rokov a v súčasnosti podľa tvrdenia navrhovateľa, manželka od Vianoc 2020 pracuje a žije v Minsku v Bieloruskej republike. 3. Manželka vo svojom vyjadrení k návrhu o rozvod manželstva, doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.12.2024, súhlasila s návrhom manžela o rozvod manželstva, keďže v posledných rokoch ich manželstvo skutočne neplní svoju funkciu kvôli odcudzovaniu, rozdielnym názorom a vzájomne narušeným vzťahom. (č.l. 20 spisu)
4. Zo sobášneho listu zo dňa 22.07.2011 má tunajší súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo vo M. dňa 22.07.2011, ktoré je zapísané v knihe manželstiev K. N. M. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX. (č.l. 4 spisu) 5. Z potvrdenia Mesta Veľký Krtíš zo dňa 20.08.2024 vyplýva, že A. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., A. I., nar. XX.XX.XXXX mali podľa evidencie obyvateľstva mesta G. H. posledný spoločný pobyt vo G. H. E. F. XXX/XX od 21.10.2011 – 29.03.2018. (č.l. 5 spisu) 6. Vzhľadom na to, že manželka je štátnou občiankou L. A., tunajší súd konštatujúc, že ide o konanie s cudzím prvkom sa najskôr zaoberal, či má právomoc v danej veci konať. Medzi Slovenskou republikou a Bieloruskou republikou dvojstranná zmluva upravujúca právne vzťahy uzatvorená nie je, avšak oba štáty ako nástupnícke štáty potvrdili platnosť Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach zo dňa 12.8.1982, vyhlásená dňa 13.9.1983 vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 95/1983 zo dňa 16.5.1983 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zmluva“). Bielorusko viazanosť touto zmluvou voči SR potvrdilo osobitnou diplomatickou nótou z 13.7.2007. 7. Podľa čl. 26 ods. 1 a 2 zmluvy, rozvod manželstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej občanmi sú manželia v čase podania návrhu. Ak jeden z manželov je občanom jednej zmluvnej strany a druhý druhej zmluvnej strany, použije sa právny poriadok zmluvnej strany, u orgánu ktorej konanie o rozvod prebieha. 8. Podľa čl. 27 ods. 1 a 2 zmluvy, na rozvod manželstva v prípade uvedenom v článku 26 ods. 1 je daná právomoc orgánov tej zmluvnej strany, ktorej občanmi sú manželia v čase podania návrhu. Ak obaja manželia majú v čase podania návrhu bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je daná právomoc aj orgánov tejto zmluvnej strany. Na rozvod manželstva v prípade uvedenom v článku 26 ods. 2 je daná právomoc orgánov tej zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je na rozvod manželstva daná právomoc orgánov oboch zmluvných strán. 9. Podľa § 92 zákona č. zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku, na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. 10. V zmysle vyššie uvedeného je daná právomoc súdu Slovenskej republiky a príslušnosť Okresného súdu Lučenec. 11. Na pojednávaní dňa 06.05.2025 bol osobne prítomný len navrhovateľ, ktorý na predmetnom návrhu naďalej trval. Manželka sa na pojednávanie nedostavila, avšak písomne ospravedlnila svoju neprítomnosť a súhlasila s pojednávaním bez svojej prítomnosti. Preto súd v zmysle § 180 CSP v spojení s § 2ods. 1 CMP nariadil pojednávanie v neprítomnosti manželky. 12. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 14. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine veta prvá, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine. 16. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, mal tunajší súd za preukázané, že navrhovateľ a manželka uzavreli manželstvo vo Zvolene dňa 22.07.2011 a z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti. Z návrhu a postoja účastníkov v konaní eklatantne vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú narušené, manželia sa navzájom citovo odcudzili a obidvaja nemajú záujem o obnovenie spolužitia. Manželia v súčasnej dobe žijú oddelene, spoločnú domácnosť nezdieľajú ani nehospodária spoločne od roku 2019 a intímne sa nestýkajú približne 6 rokov. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že spoločenský účel manželstva, ktorý vyplýva z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej tak, aby manželstvo vytváralo vhodné prostredie na zabezpečenie reprodukcie a na uspokojenie citových potrieb v danom prípade absentuje. Taktiež funkcia vzájomnej pomoci spočívajúca vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorej si členovia rodiny navzájom pomáhajú, nie je naplnená. Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. O uspokojovanie potrieb rodiny, založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených v Zákone o rodine. Manželstvo je teda dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemožno teda nikoho nútiť, aby vo zväzku zotrval, keď nemá záujem. Zo strany navrhovateľa, ako aj manželky nie je snaha obnoviť manželský vzťah a ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel, keďže už nevytvára harmonické a ani trvalé životné spoločenstvo. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností, súd vyhovel návrhu navrhovateľa a manželstvo účastníkov konania rozviedol. 17. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 Zákona o rodine). 18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Podľa § 364 CSP, rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.