Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 11Csp/108/2024 6624204595 22. 01. 2025 JUDr. Katarína Červenková ECLI:SK:OSLC:2025:6624204595.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť, Ružinov, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, Advokátska kancelária so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1 077,04 € s prísl., takto rozhodol: I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.09.2024 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1077,04 Eur s príslušenstvom. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.05.2019 medzi postupcom 365.bank a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 06.08.2012 Zmluvu č.XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Žalovaná, napriek opakovaným výzvam postupcu, jednotlivé splátky neuhrádzala v stanovených termínoch, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy. Z uvedeného dôvodu postupca k 26.05.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 3577,- Eur a pozostávala z istiny vo výške 3161,15 Eur, riadneho úroku 0 Eur, úroku z omeškania 415,89 Eur a poplatkov 0 Eur. 1.1. Dňa 02.08.2019 uzatvoril žalobca so žalovanou Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovaná záväzok vyplývajúci zo zmluvy uznala v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 v spojení s ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka, čo do právneho dôvodu a výšky a zaviazala sa celkovú dlžnú sumu vo výške 3971,39 Eur uhradiť podľa dohody v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná suma predstavuje 1077,04 Eur a pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 661,15 Eur a neuhradeného riadneho úroku vo výške 415,89 Eur. 2. Na základe výzvy súdu sa žalovaná k podanej žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 04.11.2024 v ktorom uviedla, že na predmetný úver do postúpenia pohľadávky, t. j. do dňa 22.05.2019 uhradila sumu 10 237,94 Eur a po postúpení pohľadávky ešte sumu 2500 Eur, spolu teda 12.737,94 Eur. Zároveň uviedla, že považuje nárok uplatnený v tomto súdnom konaní za nedôvodný, a to z dôvodu neplatnosti úkonu predčasnej splatnosti a s tým súvisiacim nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda pre nedodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zároveň považuje úver za bezúročný
a bezpoplatkový, z čoho vyplýva, že istina úveru bola právnemu predchodcovi žalobcu už vrátená, a teda pohľadávka zanikla splnením ešte pred postúpením. Uznanie dlhu považuje za neplatný úkon, nakoľko k platnému postúpeniu pohľadávky nedošlo a nemohla uznať neexistujúci dlh. V závere svojho vyjadrenia vzniesla aj námietku premlčania nároku žalobcu. 3. Žalobca vo svojej replike doručenej súdu dňa 17.01.2025 poukázal na to, že jeho právny predchodca nebol povinný pri zosplatňovaní úveru uvádzať vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ splátku, ktorá zosplatnenie vyvolala, nakoľko zákon takéto označenie splátky v zosplatňujúcom úkone nevyžaduje a veriteľovi túto povinnosť neukladá. V posudzovanej veci výzva pred vyhlásením splatnosti uvádza celkovú dlžnú sumu s ktorou bol dlžník v tomto čase v omeškaní a priemerný spotrebiteľ má vedomosť o výške sumy, zaplatením ktorej môže zabrániť zosplatneniu úveru, pričom priemerný spotrebiteľ musí mať aj vedomosť o čerpaní úveru a jeho výške, ako aj o tom, ako ho splácal a predovšetkým na akej výške mesačnej splátky sa s veriteľom dohodol. Špecifikácia splátky podľa žalobcu nemá v konečnom dôsledku žiaden pozitívny dopad na zvýšenie platobnej disciplíny dlžníka, pričom absencia špecifikácii splátky nestavia spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2024, sp.zn. 1Cdo/123/2022. 4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22.01.2024 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovanej. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a svojej právnej argumentácii uvádzanej v písomných vyjadreniach, žalovaná na nedôvodnosti uplatňovaného nároku z dôvodu, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový a z tohto dôvodu už celú pohľadávku právneho predchodcu žalobcu uhradila. Žalovaná zotrvala aj na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre neúčinné zosplatnenie a neplatné postúpenie pohľadávky. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadreniami sporových strán a listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav : 5.1. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou ako spoludlžníčkou dňa 15.08.2012 Zmluvu o úvere - pôžička na bývanie, na základe ktorej poskytol žiadateľovi A. B. a žalovanej ako spoludlžníčke, úver vo výške 3500 Eur, s výškou mesačnej splátky 57,95 Eur, poplatkom za správu a vedenie úveru 1,66 Eur, pri výške splátky s poplatkom za správu úverového účtu 59,61 Eur, s výškou úrokovej sadzby 12,9 % p.a , RPMN: 15,17 %, s priemernou RPMN: 19,59 %, pri celkovej výške nákladov 2961,31 Eur, s poistením schopnosti splácať úver : základný súbor poistenia, s dátumom prvej splátky 20.09.2012, s dátumom každej ďalšej splátky k 20. dňu v mesiaci, s dátumom konečnej splatnosti úveru 20.08.2022, s počtom mesačných splátok: 120. 5.2. Dňa 03.03.2015 právny predchodca žalobcu písomne upozornil žalovanú na výšku nedoplatku 52,95 Eur, pozostávajúceho z omeškanej splátky 42,95 Eur a poplatku vo výške 10 Eur. Zároveň ju vyzval na úhradu dlžnej sumy do 10. kalendárnych dní od doručenia upomienky. 5.3. Dňa 30.04.2015 právny predchodca žalobcu písomne upozornil žalovanú na výšku nedoplatku 69 Eur, pozostávajúceho z omeškanej splátky 59 Eur, poplatkov vo výške 10 Eur a sankčného úroku vo výške 0,01 Eur. Zároveň ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy do 10 kalendárnych dní. 5.4. Dňa 07.07.2015 právny predchodca žalobcu opätovne žalovanú písomne upozornil na výšku jej nedoplatku 212 Eur, pozostávajúceho z omeškaných splátok 177 Eur a poplatku vo výške 35 Eur. Zároveň ju vyzval na úhradu dlžnej sumy do 3 kalendárnych dní od doručenia výzvy. 5.5. Dňa 19.01.2016 právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na výšku svojej pohľadávky, ktorá mu vznikla na základe zmluvy o úvere vo výške 266 Eur, pozostávajúcej z omeškaných splátok vo výške 256 Eur, poplatkoch 10,-Eur a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy do 10. kalendárnych dní od doručenia upomienky. 5.6. Písomným podaním: „ Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 02.05.2016, právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na omeškanie so splácaním úveru vo výške 353,15 Eur,
pozostávajúce z mesačných splátok 352 Eur a poplatkov vo výške 1,15 Eur. Zároveň ju upozornil, že je oprávnený využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným v prípade, ak nedôjde k úhrade dlhu do 15. kalendárnych dní od doručenia výzvy ( č.l. spisu 73 ). 5.6.1. K výzve pripojil žalobca aj poštový podací hárok, ktorým preukazoval, že uvedená výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. 5.7. Písomným podaním: „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 26.05.2016 ( č.l. spisu 25 ) právny predchodca žalobcu informoval žalovanú, že z dôvodu podstatného porušenia ustanovení Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.08.2012, sa stala jej pohľadávka k 26.05.2016 predčasne splatnou v celom rozsahu a pozostáva z dlžnej istiny 3161,15 Eur, úroku 267,95 Eur a poplatkov za upomienky 4,65 Eur. Zároveň ju vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 10. kalendárnych dní od doručenia výzvy. 5.7.1. K výzve žalobca predložil aj poštový podací hárok, ktorým preukazoval, že sa uvedená výzva na úhradu dlžnej sumy dostala do dispozičnej sféry žalovanej. 5.8. Dňa 02.08.2019 uzavrel žalobca so žalovanou Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, na základe ktorej žalovaná záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.08.2012 s pôvodným veriteľom Poštová banka uznala vo výške 3971,39 Eur a zaviazala sa svoj záväzok splniť v piatich pravidelných mesačných splátkach, s dohodnutou výškou splátky 50 Eur a šiestou zvýšenou splátkou vo výške 3721,39 Eur k 15. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol 15.07.2019 a splatnosť poslednej splátky 15.12.2019. 6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 účinných ku dňu 15.08.2012 Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom. 8. Podľa § 52 ods. 3 OZ, obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet. 9. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania. 10. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 12. Podľa § 565 Občiansky zákonník, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinný ku dňu 15.08.2012, Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 14. Podľa § 1 ods. 3 písm. d ) zákona 129/2010 účinný ku dňu 15.08.2012, spotrebiteľským úverom nie sú: d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. 15. Podľa § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. prvá veta, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. a ), c), j) zákona 129/2010 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov 17. Podľa § 11 ods. 1 zákona 129/2010, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 18. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania a žalovaná spolu so svojim manželom uzavreli zmluvu ako fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 129/2010 Zb. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa, teda na uvedenú úverovú zmluvu je potrebné okrem ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách aplikovať aj ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, a to aj napriek názvu zmluvy: Zmluva o úvere pôžička na bývanie, nakoľko v spotrebiteľskom úverom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme pôžičky úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci ( § 1 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. ), pričom zo zmluvy ani z obchodných podmienok nevyplýva, na aký konkrétny účel je úver určený, hoci je zmluva označená ako: „ Pôžička na bývanie“. V samotnej zmluve nie je tento pojem definovaný, pričom podľa právneho zástupcu žalovanej, zmluvu si zobrala žalovaná spolu s manželom ako bezúčelovú pôžičku, nebola určená na nadobudnutie, ani zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, resp. výstavbu nehnuteľnosti, čo by vylučovalo aplikáciu zákona č. 122/2010 Z.z.. 19. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu so žalovanou a jej manželom uzatvoril zmluvu o úvere, v zmysle ktorej boli žalovanej a jej manželovi zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3500,-Eur. Spornou skutočnosťou v konaní bolo, či zmluva, ktorú právny predchodca žalobcu so žalovanou a jej manželom uzavreli obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase podpisu zmluvy, a či z dôvodu absencie týchto náležitostí, nie je uvedený úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň bolo sporným, či právny predchodca žalobcu dostatočným spôsobom overil bonitu žalovanej a jej manžela pri poskytnutí úveru, či došlo k účinnému zosplatneniu úveru a aj následnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, teda či je žalobca aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. 20. Vzhľadom na namietané skutočnosti, súd podrobil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou prieskumu, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. 20.1. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy súd konštatuje, že zmluva neobsahuje náležitosť: druh spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona 129/2010 Z.z., ani celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona 129/2010 Z.z, len uvádza, že celková čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Presné vyčíslenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmluve absentuje, pričom súčinom výšky
mesačnej splátky 59,61 Eur a počtu splátok 120 dostaneme hodnotu 7153,20 Eur, ktorá predstavuje celkovú sumu, ktorú museli dlžníci zaplatiť, no pokiaľ by sme sčítali sumu istiny úveru 3500 Eur a náklady spojené s úverom, ktoré sú formálne uvedené v zmluve o úvere, t.j. so sumou 2961,31 Eur, dostali by sme hodnotu 6461,31 Eur a nie sumu, ktorú museli dlžníci zaplatiť. Uvedená hodnota nevychádza ani v prípade súčinu výšky mesačnej splátky bez poplatku za vedenie účtu 57,95 Eur a počtu splátok 120, kedy prepočtom dostaneme hodnotu 6954,-Eur. 20.2. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona 129/2010 Z.z. sa vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahovala aj ročnú percentuálnu mieru nákladov, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ktoré tiež v predmetnej zmluve absentujú. 20.2.1. V tejto súvislosti súd poukazuje na bod 53 až 64 rozsudku Súdneho dvora ( siedma komora ) z 23. januára 2025, ktorý sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútorného trhu a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ( ES) č. 2006/2004, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, v ktorom sa uvádza: povinnosť uviesť predpoklady použité na výpočet RPMN pomocou reprezentatívneho príkladu je stanovená aj v článku 5 ods. 1 písm. g) a v článku 6 ods. 1 písm. e) smernice 2008/48 ako požiadavka na poskytnutie informácií pred uzavretím zmluvy. Zmienka rôznych predpokladov použitých na výpočet RPMN pred uzavretím zmluvy umožňuje vykonať cieľ uvedený v článku 5 ods. 1 smernice 2008/48 týkajúci sa informácií potrebných na porovnanie rôznych ponúk, aby sa spotrebiteľ mohol s dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie, pričom toto porovnanie musí byť možné vykonať s prihliadnutím na RPMN podľa rôznej dĺžky trvania ponúk, ktoré má k dispozícii. Toto uvedenie musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN a ak nie uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy. Má podstatný význam povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti ako je RPMN a na základe judikatúry treba konštatovať, že uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež najmä z dôvodov uvedených v bode 58 a 59 tohto rozsudku pre spotrebiteľa zásadný význam. Ich neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku a sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle Článku 23 smernice 2008/48. Predpoklady použité na výpočet RPMN je potrebné zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje. Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má preto vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. 20.3. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že úver poskytnutý právnym predchodcom žalovanej a jej manželovi je potrebné podľa § 11 ods. 1 považovať za bezúročný a bezpoplatkový, v dôsledku čoho veriteľovi vznikol nárok len na vrátenie poskytnutej sumy, t. j. sumy 3500 Eur. Keďže v konaní nebola sporná skutočnosť o tom, že žalovaná spolu so svojim manželom uhradili celkovo sumu 12.737,94 Eur ( do postúpenia pohľadávky 10.237,94 Eur a po postúpení pohľadávky ešte sumu 2.500 Eur ), z uvedeného vyplýva, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu ešte pred postúpením pohľadávky zanikla splnením, čím nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá neexistovala, a teda ani k uznaniu dlhu, ktorý rovnako v čase uznania už neexistoval. 20.4. Nakoľko pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti postačuje absencia, resp. nesprávne uvedenie jedného z obligatórnych náležitostí uvádzanej v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., súd sa ďalšími námietkami v súvislosti so skúmaním bonity žalovaných pred uzavretím zmluvy už nezaoberal. 21. Len pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ žalovaná namietala aj neúčinnosť zosplatnenia úveru a tým pádom nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, aj v danom prípade súd posúdil obranu žalovanej ako dôvodnú, nakoľko zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozorní spotrebiteľa, dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Hoci žalobca v konaní predložením listinných dôkazov preukázal, že žalovaná
bola zo strany jeho právneho predchodcu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti vyzvaná, napriek námietkam žalovanej však nepreukázal doručenie výzvy podľa § 53 ods. 9 aj jej manželovi, ktorý bol žiadateľom o úver a dlžníkom úveru, a teda súd dáva za pravdu žalovanej, že nie je účinné zosplatnenie úveru v prípade, ak veriteľ zosplatní úver len voči jednému z viacerých spoludlžníkov, ale pre platné a účinné zosplatnenie sa vyžaduje dodržanie postupu určeného v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka voči obom dlžníkom z poskytnutého úveru. 21.1.Napokon súd dopĺňa, že výzvy, ktoré žalobca doložil do súdneho spisu adresované žalovanej pred zosplatením úveru ani len nešpecifikujú, ktorá konkrétna splátka zosplatnenie vyvolala, pričom aj v samotnom oznámení o zosplatnení úveru uvedenie konkrétnej splátky vyvolajúcej zosplatnenie absentuje. 21.2. Zosplatnenie úveru má však vážne následky pre dlžníka, preto tento úkon veriteľa by mal byť dostatočne jasný a určitý, aby dlžník úhradou konkrétnej splátky dokázal zvrátiť prípadné nebezpečenstvo zosplatnenia úveru. Z uvedeného dôvodu sa súd v prípade neuvedenia splátky, pre ktorú veriteľ môže zosplatniť poskytnutý úver stotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR: sp.zn. 5Cdo/2/2023, 5Cdo/188/2023 ako aj 6Cdo/15/2023 a dospel k záveru, že neuvedenie splátky vo výzve na zaplatenie realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má za následok neplatné zosplatnenie úveru. 22. Nakoľko vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanej vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom s charakterom lex specialis, okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka je potrebné zohľadniť aj túto špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Toto ustanovenie totiž sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že postúpením pohľadávky iným nebankovým subjektom už nad pohľadávku nie vždy zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky v priebehu trvania úverového vzťahu. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z. o bankách môže byť iba taká pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, t.j. dospelé splátky a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. 22.1. V zmysle vyššie uvedeného je teda zrejmé, že prvým predpokladom platného postúpenia pohľadávky je splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti alebo účinného zosplatnenia pohľadávky. Banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, ale len pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splátky, ktoré sú už splatnými. 23. Súd konštatuje, že k platnému zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo, čím nebola naplnená ani podmienka zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch a z uvedeného dôvodu ani následný právny úkon, a to postúpenie pohľadávky by nebol platným právnym úkonom a žalobca by nemal aktívnu vecnú legitimáciu ani v prípade, ak by súd nevyhodnotil poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový, čím pohľadávka veriteľa zanikla splnením. 24. Súd uzatvára, že poskytnutý úver pre absenciu obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, kedy veriteľ má právo požadovať od spotrebiteľa len poskytnuté prostriedky bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, ktoré žalovaná už právnemu predchodcovi žalobcu v plnom rozsahu uhradila, a teda jeho pohľadávka zanikla splnením. Z tohto dôvodu ani následný právny úkon, a to postúpenie pohľadávky, ktorá už v čase postúpenia neexistovala, nemôže byť platným právnym úkonom. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná po postúpení pohľadávky uznala svoj dlh voči žalobcovi, keďže uznanie dlhu je len zabezpečovacím inštitútom, ktoré umocňuje postavenie žalobcu ako veriteľa v prípadnom súdnom konaní a uľahčuje mu uniesť dôkazné bremeno, no platí tu dôkaz o opaku, čo znamená, že prechádza dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý v konaní musí preukázať, že jeho dlh v čase uznania dlhu už
neexistoval, respektíve zánikol splnením, čo žalovaná v konaní aj riadne preukázala, preto súd vzhľadom na vyššie uvedené žalobu v celom rozsahu zamietol. 25. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a patrí jej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu na základe zásady úspešnosti v tomto konaní obsiahnutej v ustanovení § 255 ods. 1 CSP, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.