Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 38C/58/2024 6624205116 09. 05. 2025 JUDr. Tomáš Minárik ECLI:SK:OSLC:2025:6624205116.2
Uznesenie Okresný súd Lučenec v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, XXX XX D., zastúpenej E. D. B. – advokát, F. XX, XXX XX D., proti žalovanej: G. H. A., I. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v H. H. XX, D. J. F.: K. L. X, XXXX F., F., o zaplatenie 21.000 € s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, takto rozhodol: I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: Žalovaná je p o v i n n á zdržať sa scudzenia, zriadenia záložného práva a zriadenia vecného bremena k nehnuteľnostiam vedeným M. N. J. A., katastrálny odbor, pre obec a katastrálne územie H. na LV č. XX ako - stavba rodinný dom so súpisným č. XX, ktorý sa nachádza na parcele registra „C" s parcelným č. XXX/X - parcela registra „C" s parcelným č. XXX/X záhrada o výmere 762 m2, - parcela registra „C" s parcelným č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 534 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II. V prevyšujúcom rozsahu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a.
III. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 21.000 € spolu so zákonným úrokom z omeškania z titulu nevrátenej pôžičky zo dňa 25.10.2023. 2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila s poukazom na to, že voči žalobkyni nemá žiadne záväzky. Zároveň poukázala na skutočnosť, že vzhľadom k tomu, že má trvalé bydlisko v Maďarsku, právomoc v prejedávanej veci majú maďarské súdy. 3. Písomným podaním na č.l. 70 spisu žalobkyňa navrhla aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami vedenými M. N. J. A., katastrálny odbor, pre obec a katastrálne územie H. na LV č. XX ako stavba rodinný dom so súpisným č. XX, ktorý sa nachádza na parcele registra „C" s parcelným č. XXX/X, parcela registra „C" s parcelným č. XXX/X záhrada o výmere 762 m2 a parcela registra „C" s parcelným č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 534 m2 (ďalej aj „Predmetné nehnuteľnosti“), a to vrátane ich prevodu, zaťaženia a zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Podaný návrh odôvodnila tým, že žalovaná nie len, že dobrovoľne neuhradila žalobou uplatnenú sumu, ale sa snaží ohroziť výkon prípadnej exekúcie žalobou uplatnenej sumy 21.000,00 € s príslušenstvom, keďže sa účelovo snaží zbaviť nehnuteľného majetku darovacou zmluvou, ktorú spolu s návrhom na zápis do katastra nehnuteľností zaslala na M. N. J. A., katastrálny odbor bezprostredne potom, čo sa žalovaná dozvedela o predmetnom súdnom konaní. O týchto okolnostiach svedčí vyznačená plomba č. V-534/2025 zo dňa 24.04.2025 na príslušnom liste vlastníctva č. XX. Už samotná forma úkonu žalovanej
- darovacia zmluva prezumuje ukracujúci úmysel žalovanej (dlžníka) ukrátiť pohľadávku žalobkyne (veriteľa), a to darovaním Predmetných nehnuteľností obdarovanej - zrejme blízkej osobe. Žalovaná okrem uvedených nehnuteľností nemá žiadne majetkové hodnoty, ktorých postihnutím by mohla byť žalobkyňa i vzhľadom na výšku uplatnenej sumy (21.000,00 € s prísl.) v prípade úspechu vo veci samej uspokojená a je preto potrebné zabrániť nekontrolovanému odlivu nehnuteľného majetku žalovanej, a tým zabezpečiť v čo najvyššej možnej miere budúce uspokojenie žalobkyne. 4. Písomným podaním na č.l. 87 žalobkyňa navrhla nariadiť zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k Predmetným nehnuteľnostiam, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky uplatnenej v tomto spore. Tento návrh odôvodnila rovnakými skutočnosťami ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 5. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa o.i. predložila potvrdenku zo dňa 25.10.2023, výpis z LV č. XX pre k. ú. H. a SMS komunikáciu na č.l. 103 p.v. spisu. 6. Z potvrdenky zo dňa 25.10.2023 súd zistil, že touto strany sporu potvrdili, že z titulu pôžičky/kúpnej ceny žalovaná od žalobkyne prevzala 21.000 €. SMS správou odoslanou na tel. číslo +XX XX XXX XXXX E. F. B., ktorý je manželom žalobkyne, vyzval príjemcu uvedenej SMS správy na uhradenie sumy 21.000 € z titulu pôžičky poskytnutej žalobkyňou dňa 25.10.2023, a to v lehote do 24.9.2024. Odpoveď na uvedenú SMS správu, datovaná dňom sobota 23.11. (bez uvedenia roku) je nasledovná: „Ahoj F., A. mi pozicala peniaze, cakám aby sa mi ona ozvala a prisla v pondelok alebo v utorok do kancelarie vela veci doriesit. Dakujem.“ 7. Z LV č. XX vedeného M. N. J. A., katastrálny odbor, pre katastrálne území a obec Sečianky súd zistil, že sú na ňom evidované Predmetné nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je žalovaná. Zároveň je na tomto LV vyznačená plomba na základe V-534/2025 (Darovacia zmluva). 8. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 10. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení, nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov (strán sporu). Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ (žalobca) nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje bezodkladná potreba upraviť pomery, prípadne reálna obava, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. 11. Podľa názoru súdu žalobkyňa v podanom návrhu svojimi skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi v prvom rade osvedčila dôvodnosť nároku vo veci samej, keď z listinných dôkazov, o ktorých súd už pojednával v odseku 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, mal súd za osvedčené, že žalobkyňa skutočne poskytla žalovanej dňa 25.10.2023 peňažné prostriedky v sume 21.000 € s tým, že sa predbežne javí, že uvedené peňažné prostriedky boli žalovanej poskytnuté titulom pôžičky. Hoci sú totiž v potvrdenke zo dňa 25.10.2023 o prevzatí sumy 21.000 € odovzdanej žalobkyňou žalovanej uvedené celkom 2 dôvody, a to pôžička a kúpna cena, nie len skutkové tvrdenia žalobkyne, ale aj predložená SMS komunikácia nasvedčuje tomu, že dôvodom poskytnutia týchto peňažných prostriedkov žalovanej bola pôžička. Práve pôžička v sume 21.000 € zo dňa 25.10.2023 sa totiž uvádza v SMS správe, ktorú manžel žalobkyne zaslal na t.č. +36 30 374 7578 a aj keď dosiaľ nebolo preukázané,
že predmetné t.č. patrí žalovanej, je všeobecne známou skutočnosťou (ktorú s poukazom na § 186 ods. 1 CSP nie je potrebné dokazovať), že predvoľba +36 je medzinárodnou telefónnou predvoľbou do Maďarska. Hoci teda nie je jednoznačne preukázané, že táto SMS práva bola odoslaná žalovanej, na účely rozhodovania o neodkladnom opatrení bolo osvedčené, že sa jedná o jej telefónne číslo, a to aj vzhľadom na obsah odpovede na túto SMS správu, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa skutočne osobe, ktorá na SMS správu odpovedá, peniaze dňa 21.10.2023 požičala. 12. Rovnako podľa názoru súdu žalobkyňa osvedčila aj to, že nariadenie neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje reálna obava žalobkyne z toho, že prípadná exekúcia jej pohľadávky bude ohrozená. Existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia, keď táto len osvedčuje dôvodnosť nároku, ktorému je neodkladným/zabezpečovacím opatrením potrebné poskytnúť ochranu (m. m. R 20/1998, alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X F. O.), avšak skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že by exekúcia mohla byť ohrozená, je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo jeho iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V danom prípade je táto požiadavka splnená, keď žalobkyňa osvedčila, že vo vzťahu k Predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej je zapísaná plomba o zmene práva k nehnuteľnosti, ktorá preukazuje, že žalovaná ako dlžníčka žalobkyne scudzuje nehnuteľnosti, a to navyše bezodplatne, keďže tieto sú predmetom darovania. Uvedené konanie žalovanej reálne môže spôsobiť sťaženie budúceho uspokojenia pohľadávky žalobkyne v exekúcii, keďže uvedenými úkonmi dlžníčky z jej vlastníctva unikajú nehnuteľnosti, ktoré by potenciálne mohli byť postihnuté v exekúcii, a to navyše bez toho, aby za ne žalovaná obdržala peňažný ekvivalent, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Takéto úkony majú nepochybne nepriaznivý dopad na majetkové pomery žalovanej, a preto žalobkyňa jednoznačne osvedčila i skutočnosť, že bez poskytnutia bezodkladnej ochrany zo strany súdu existuje reálna obava z ohrozenia vymoženia jej pohľadávky v exekúcii. 13. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobkyňa sa domáhala tak nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej s Predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, ako aj zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd na Predmetných nehnuteľnostiach zriadil záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovanej v tomto spore. Vzťah medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je v § 324 ods. 3 CSP vyjadrený tak, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Preto súd ďalej skúmal, či zabezpečenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobkyne možno v prejednávanej veci dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V prejedávanej veci bolo osvedčené, že na LV č. XX, na ktorom sú evidované Predmetné nehnuteľnosti, bola vyznačená plomba, ktorá informuje o začatí konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva k Predmetným nehnuteľnostiam titulom darovacej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prioritu zápisov práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností upravuje ust. § 41 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), podľa ktorého sa práva k tej istej nehnuteľnosti zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Vydaním zabezpečovacieho opatrenia by došlo k situácii, že okresný úrad, katastrálny odbor by prioritne podľa poradia doručených listín a návrhov zapísal vklad vlastníckeho práva na podklade darovacej zmluvy v prospech obdarovaného z tejto zmluvy, a až následne by pristúpil k skúmaniu, či je možné k Predmetným nehnuteľnostiam zapísať i záložné právo na základe nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko po zápise darovacej zmluvy by už žalovaná nebola vlastníčkou Predmetných nehnuteľností, okresný úrad, katastrálny odbor, by záložné právo k Predmetným nehnuteľnostiam s poukazom na § 36a ods. 1 a 3 katastrálneho zákona zapísať nemohol. Vzhľadom na prebiehajúce vkladové konanie k darovacej zmluve, tak zabezpečovacie opatrenie nie je spôsobilé zabezpečiť ochranu ohrozených práv žalobkyne, naopak túto je spôsobilé zabezpečiť neodkladné opatrenie, ktoré by obmedzovalo žalovanú v práve nakladať s Predmetnými nehnuteľnosťami (k uvedenému pozri aj napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XXXX/ XX/XXXX z 14.1.2025). Takéto neodkladné opatrenie sa zapisuje poznámkou podľa § 38 a nasl. katastrálneho zákona a predstavuje skutočnosť, ktorú je v súlade s § 31 katastrálneho zákona povinný okresný úrad, katastrálny odbor skúmať pred rozhodnutím o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zároveň, ak bolo účastníkovi katastrálneho konania neodkladným opatrením nariadené, aby s určitou nehnuteľnosťou nenakladal, je okresný úrad, katastrálny odbor povinný konanie
o návrhu na vklad prerušiť (§ 31a písm. e/ katastrálneho zákona). Preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 14. Žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhla, aby súd žalovanej zakázal s Predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, a to zrejme vychádzajúc z doslovného znenia ust. § 325 ods. 2 písm. c/ CSP. Ako vyplýva z § 123 OZ, právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, či už dvojstranných (kúpna zmluva, darovacia zmluva, nájomná zmluva, záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena a pod.) alebo jednostranných (napr. závet). Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúcim dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a pod.. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby neodkladným opatrením legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie tak nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je preto pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať na to, aby ujma osoby, proti ktorému neodkladne opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Preto súd neodkladným opatrením žalovanej nezakázal s Predmetnými nehnuteľnosťami, nakladať, ale žalovanej v prvom rade zakázal tieto nehnuteľnosti scudziť aby jej bolo znemožnené odplatne alebo aj bezodplatne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v priebehu konania na tretie osoby. Ďalej súd žalovanej zakázal zriadiť k nim záložné právo, keď v prípade vyhovenia žalobe by síce nehnuteľnosti stále boli vo vlastníctve žalovanej, avšak po zriadení záložného práva by jednak došlo k zníženiu ich hodnoty, a jednak pohľadávka záložného veriteľa by sa stala pohľadávkou prednostnou voči pohľadávke žalobkyne (k uvedenému pozri ust. § 157 zákona č. 233/1995 Z.z.). Napokon súd žalovanej zakázal zriadiť k nehnuteľnostiam vecné bremeno, keď zriadením vecného bremena by tak isto došlo podstatnému zníženiu hodnoty Predmetných nehnuteľností a k sťaženiu vymáhania pohľadávky žalobkyne (napr. zriadenie práva doživotného bývania v Predmetných nehnuteľnostiach). V prevyšujúcom rozsahu nakladania s nehnuteľnosťami potom súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 15. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd zároveň v zmysle podaného návrhu limitoval čas trvania neodkladného opatrenia tak, že toto neodkladné opatrenie bude trvať len do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 16. Záverom súd udáva, že prekážkou pre nariadenie neodkladného opatrenia nebola námietka žalovanej o neexistencii právomoci tunajšieho súdu, keď podľa čl. 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach na súdy členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu, aj keby mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu. Preto súd musel konať o podanom návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia bez ohľadu na to, či má právomoc konať vo veci samej a z tohto dôvodu na účely nariadenia týchto opatrení svoju právomoc ani neskúmal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Lučenec v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.