Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 10C/12/2025 6625200959 15. 07. 2025 JUDr. Janka Gibaľová ECLI:SK:OSLC:2025:6625200959.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa Bratislava so sídlom Ul. 29. augusta 8 – 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484 proti žalovanému: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX D. C. E., o zaplatenie 3.274,46 Eur s prísl., takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.274,46 Eur v lehote troch dní právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.03.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.274,46 Eur, pričom uviedol, že podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/79/04 zo dňa 03.05.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/275/05 zo dňa 13.07.2005 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona. Uvedeného trestného činu sa dopustil svojím konaním dňa 10.11.2003 asi o 13:45 hod., kedy riadil nezaevidované motorové vozidlo značky F. F. po štátnej ceste A. v smere od D. C. E. C. G. C. E., kde v obci H., časť F. v blízkosti rodinného domu č. XX v dôsledku nesprávnej techniky jazdy v ľavotočivej zákrute na zľadovatenom úseku vozovky nezvládol riadenie vozidla a prešiel do protismeru, kde následne zišiel s vozidlom mimo vozovku a pravou stranou vozidla narazil do betónového stĺpa elektrického vedenia. V dôsledku nárazu bol zranený jeho spolujazdec p. I. J., ktorý utrpel rôzne zranenia, ktorým na mieste podľahol. Sociálna poisťovňa, ústredie B. rozhodnutím č. XXX XXX XXXX priznala vdove po zosnulom I. J., naposledy bytom K. L., M. XX, p. L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, vdovský dôchodok, ktorý jej vyplatila: - za obdobie od 22.11.2022 do 21.11.2023 vo výške 2.070,65 Eur, - za obdobie od 22.11.2023 do 21.11.2024 vo výške 2.0295,29 Eur. Sociálna poisťovňa, pobočka E. F. predpísala dôchodkové dávky vyplatené vdove po zosnulom p. J. žalovanému k náhrade v súlade s § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nasledovne: - za obdobie od 22.11.2022 do 21.11.2023 - výzvou č. X/XXXX zo dňa 25.01.2024 v sume 1.552,99 Eur, čo predstavuje 75 % zo sumy vyplatených dávok v súlade s rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 25C/228/2006, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/168/2007, - za obdobie od 22.11.2023 do 21.11.2024 - výzvou č. X/XXXX zo dňa 03.01.2025 v sume 1.721,47 Eur, čo predstavuje 75 % zo sumy vyplatených dávok v súlade s rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 25C/228/2006, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/168/2007. Uvedenými výzvami Sociálna poisťovňa vyzvala žalovaného na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť Sociálnej poisťovni škodu, ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových dávok v dôsledku
jeho zavineného protiprávneho konania zo dňa 10.11.2003, a to v lehote 15 dní odo dňa ich doručenia. Žalovaný výzvu č. X/XXXX prevzal dňa 01.02.2024 a výzvu č. 5/2025 dňa 13.01.2025. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný mal Sociálnej poisťovni uhradiť náhradu škody v celkovej výške 3.274,46 Eur, čo predstavuje 75 % z celkovej sumy dôchodkových dávok vyplatených p. L. J. za obdobie od 22.11.2022 do 21.11.2024, avšak do dnešného dňa tak neučinil. Žalobca poukázal na ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, na ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku, ako aj na predchádzajúce konania, v ktorých bolo žalobcom voči žalovanému úspešne uplatňované jeho právo na náhradu škody podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v súlade s § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku a navrhol na podporu tvrdení uvádzaných v žalobe pripojiť nasledovné rozsudky Okresného súdu, resp. Krajského súdu v Nitre, pričom poukázal na skutočnosť, že sumy priznané Sociálnej poisťovni právoplatnými rozhodnutiami boli zo strany žalovaného uhradené v plnej výške nasledovne: a/ rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 25C/228/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/168/2007 - žalovaná suma uhradená v plnej výške 22.12.2007; b/ rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 9C/138/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/2/2011 - žalovaná suma uhradená v plnej výške 30.08.2011; c/ rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C/95/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/529/2014 - žalovaná suma uhradená v plnej výške 28.11.2016; d/ rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 14C/45/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/144/2015 - žalovaná suma uhradená v plnej výške 28.11.2016; e/ rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 14C/43/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/145/2015 - žalovaná suma uhradená v plnej výške 18.05.2016; f/ platobný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 17C/409/2016 - žalovaná suma uhradená v plnej výške 29.12.2016; g/ platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/43/2018 - žalovaná suma uhradená v plnej výške 12.02.2019; h/ platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5C/58/2021 - žalovaná suma uhradená v plnej výške 07.06.2024; i/ rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12C/2/2024 zo dňa 23.04.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/83/2024 zo dňa 30.12.2024 – žalovaná suma t.č. neuhradená. Žalobca má za to, že sú splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 420 Občianskeho zákonníka u žalovaného, a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj zavinenie. 2. Žalobca k žalobe pripojil tieto listinné dôkazy: fotokópie doručeniek, výzvu č. 2/2025 zo dňa 03.01.2025, potvrdenie o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 18.12.2024, výzvu č. X/XXXX N. dňa 25.01.2024 a potvrdenie o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 24.01.2024. 3. Okresný súd Lučenec vydal dňa 10.03.2025 platobný rozkaz č.k. 10C/12/2025-22, ktorým žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel. 4. V zákonnej lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením, v ktorom uviedol, že povinná osoba nie je majiteľ vozidla, ale poisťovňa, kde bolo prevádzkovanie auta povinne poistené. Nedôslednosť Sociálnej poisťovne; jednoduchšie bolo nájsť majiteľa auta, ako zistiť poisťovňu, kde bolo auto poistené, najmä keď auto aj s papiermi zmizlo a polícia nedala potvrdenie, kde sa auto nachádza ani žiadne oznámenie, čo je s ním. Aktivity žalovaného o zistení okolo tejto problematiky (poistenie a pod.) boli neúspešné (slušné odmietnutie polície, súdmi a inými úradmi), že dávajú informácie len súdom, polícii a prokuratúre a preto žalovaný žiadal, aby platobný rozkaz bol zrušený a predmetná vec riadne vyšetrená, lebo nie je správne určený dlžník. Všetky náklady s týmto sporom nech uhrádza žalobca. 5. Podaním odporu proti platobnému rozkazu bol platobný rozkaz zo zákona zrušený podľa 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.04.2025 k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovaný tvrdil, že motorové vozidlo mal povinne zmluvne poistené, avšak zmluvu o povinnom zmluvnom poistení nepredložil pre neochotu poisťovní a nesprávny postup polície po dopravnej nehode. Napriek svojim tvrdeniam poistenie motorového vozidla na základe povinného zmluvného poistenia žalovaný doposiaľ nepreukázal v žiadnom z predchádzajúcich konaní vedených medzi žalobcom a žalovaným od roku 2006 a neurobil tak ani v tomto konaní – svoje tvrdenie uvádzané v odpore nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi, nijakým spôsobom ich nepreukázal. V súlade s ustanovením § 267 ods. 1 CSP odpor sa musí vecne odôvodniť. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný odpor zo dňa 10.04.2025 síce vecne odôvodnil, avšak dôvody v ňom uvádzané nedoložil listinnými dôkazmi, ktorými by svoje tvrdenia preukázal . Obdobné tvrdenia použil žalovaný prvýkrát ako prostriedok procesnej obrany pred Okresným súdom Lučenec v roku 2024 v konaní č. 12C/2/2024, kde sa rozhodovalo o náhrade škody podľa § 238 zák. č. 461/2003 Z z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov medzi rovnakými stranami sporu a predmetom konania boli dôchodkové dávky vyplatené p. J. za predchádzajúce obdobie t. j. od 22.11.2020 do 21.11.2022 v celkovej výške 2.672,75 Eur. S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj všetky predchádzajúce konania o náhradu škody podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vedené Sociálnou poisťovňou voči žalovanému od roku 2006, žalobca osobitne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Co/83/2024 zo dňa 30.12.2024, ktorý rozhodoval o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/2/2024-87 z 23.04.2024, kde sa v odôvodnení v bode 9 a 10 uvádza: „9. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite a dostatočne nevysporiadal. 10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny a na zdôraznenie správnosti len v stručnosti dodáva, že pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že motorové vozidlo, ktorým spôsobil predmetnú dopravnú nehodu mal povinne zmluvne poistené, už súd prvej inštancie vysvetlil, že toto tvrdenie preukázané nebolo nielen v tomto spore, ale ani vo viacerých predchádzajúcich konaniach, ktorých predmetom boli totožné nároky žalobkyne voči žalovanému za iné časové obdobia. Odvolací súd len podotýka, že aj v prejednávanej veci mal žalovaný široký procesný priestor svoje tvrdenie preukázať, čo ale neurobil. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú premávkou motorového vozidla (zákon č. 381/2001 Z. z.) nezbavuje škodcu zodpovednosti za vzniknutú škodu, iba mu priznáva právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému preukázané škodové nároky (§ 4 ods. 2 a 3 cit. zákona), t. j. zodpovednosť žalovaného za žalobkyňou uplatnený nárok by bola daná aj v prípade preukázania, že mal motorové vozidlo poistené povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou u niektorého z poisťovateľov. Inými slovami, ani existencia spomenutého poistenia v čase dopravnej nehody by neviedla k nedôvodnosti žalobkyňou podanej žaloby. Preto právne irelevantnými pre rozhodnutie sporu boli aj tvrdenia žalovaného o odstránení vozidla z miesta nehody bez jeho informovania a o tom, že príslušné doklady sa nachádzali vo vozidle (a tiež o bližšie nešpecifikovanej trestnej činnosti „zo strany rôznych orgánov“).“. 7. Žalovaný sa na výzvu súdu podľa § 167 ods. 4 CSP k vyjadreniu žalobcu zo dňa 28.04.2025 písomne nevyjadril. 8. Vo veci sa dňa 15.07.2025 uskutočnilo súdne pojednávanie. Žalobca na pojednávaní uviedol, že si uplatňuje vyplatenie vdovských dávok dôchodku po smrti p. I. J. s tým, že dôchodkové dávky sú vyplatené mesačne. Sociálna poisťovňa pristupuje k uplatneniu nároku spravidla v ročnom období s tým, že zakaždým je vydaná výzva, ktorou žalobca oslovuje žalovaného, že ak v lehote 15 dní od doručenia výzvy túto sumu neuhradí alebo sa nepríde dohodnúť na splátkach, pristúpi k uplatneniu nároku cestou súdu, pretože priamo § 238 zákona o sociálnom poistení upravuje, že v prípade, ak dávky nie sú uhradené dobrovoľne, Sociálna poisťovňa pristupuje k uplatneniu súdnou cestou. Dôchodkové dávky sú vyplácané od roku 2004. V tejto veci boli vedené konania najprv na Okresnom súde Nitra, Krajskom súde v Nitre a po presťahovaní žalovaného na Okresnom súde Lučenec. Keďže už v prvom rozsudku Okresného súdu Nitra bolo ustálené zavinenie žalovaného 75 %, uplatňuje si aj žalobca právo na zaplatenie 75 % sumy vyplatených dôchodkových dávok, tzn. že síce z dokladov vyplýva, že dávky boli vyplatené v určitej sume, ale predpísané žalovanému boli len vo výške 75 %, nakoľko
jeho vina bola ustálená v tejto výške. Pokiaľ by žalovaný mal uzavreté povinné zmluvné poistenie podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, Sociálna poisťovňa by sa podľa tohto zákona mohla obrátiť s priamym nárokom aj na poisťovňu, ale keďže § 238 zákona o sociálnom poistení uvádza, že žalobca má priamy nárok voči tomu, kto škodu spôsobil, v prvom rade sa obracia na škodcu. Súdy ustálili, že povinné zmluvné poistenie je akýmsi bonusom, teda ak má škodca uzavreté povinné zmluvné poistenie, môže si uplatňovať nároky z povinného zmluvného poistenia. Ani počas jedného konania nebolo preukázané, že by mal žalovaný povinne zmluvne poistené motorové vozidlo a nebolo preukázané ani havarijné poistenie tohto motorového vozidla. Nie je povinnosťou Sociálnej poisťovne zisťovať, či mal žalovaný vozidlo povinne zmluvne poistené. U pána C. to nebolo zistené ani na stránke Slovenskej kancelárie poisťovateľov. 9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že prvým rozsudkom v Nitre bol oslobodený, potom sa sociálka odvolala, krajský súd to vrátil a potom sa rozhodlo, že 75 % je vinný on a 25 % cestári. Žalovaný k dopravnej nehode uviedol, že sa vrátil z E. F. C. O., bolo 7° C, presadol do Samuraja a tam bol ten kupec, pán J., ktorý chcel pozrieť drevo. Podľa žalovaného bol mŕtvy ešte pred nehodou v aute, pretože prestal hovoriť. Prišli na P., tam bol vyliaty potok, čistá poľadovica. Začalo ich točiť. Potom auto zmizlo aj s papiermi a žalovaný odvtedy hľadá papiere. Auto zobrali policajti, teda mu ho ukradli. Nemali právo zobrať ho. Žalovaný uviedol, že pobehal všetky úrady od B., išiel si pýtať papiere od auta na políciu v Poltári, jednoducho ho vyhodili. Chodil aj po poisťovniach, v Kooperative bol. Auto mal poistené v Slovenskej poisťovni, ale tá zanikla v roku 2009, bolo pohltená inou poisťovňou, žalovaný tam aj bol, povedali mu, že ho mal poistené a mal aj zelenú kartu, povedali mu to iba ústne. Bol aj na ústredni viacerých poisťovní, ale všade ho odbili. Všade mu povedali, že papiere nedávajú ľuďom, len súdu a úradom a vyhodili ho. V tej dobe, keď pán J. umrel, bol starobný dôchodca, poberal starobný dôchodok. Jeho manželka bola starobná dôchodkyňa. Teraz, keď umrel, Sociálna poisťovňa získala jeho dôchodok, nemusela platiť, teda získala zhruba 500,- Eur mesačne a z toho 30 % musela vyplatiť vdovský dôchodok, a tento vdovský dôchodok považuje za škodu? Akú škodu? Však ona mala zisk. Ten paragraf upravuje len všeobecne škodu, ale nie je tam uvedené, že vyplácanie dávok je škoda. Žalovaný tvrdí, že vdovský dôchodok pre vdovu je dávka zo zákona, nemôže to byť náhrada škody. V tej dobe bol vdovský dôchodok x korún, p. J. dostávala asi 120,- Eur v korunách mesačne a vdovský dôchodok sa teraz valorizuje, ale on bol odsúdený v tej dobe, prečo by mal platiť valorizovaný dôchodok? To je už vec štátu, prečo to jemu zvyšuje? Žalovaný žiadal, aby bol ihneď pozastavený rozsudok, pretože Sociálna poisťovňa si nesplnila povinnosť, neprešetrila stav, ako to bolo, zrejme spolupracovala s políciou a polícia mu zhabala auto. Žiadal, aby si Sociálna poisťovňa brala peniaze od poisťovne a aby mu vrátili tých 30.000,- Eur, čo mu doteraz bolo stiahnuté z účtu. Žalovaný tiež uviedol, že požiadal aj okresný súd, aby sa prešetrilo konanie Sociálnej poisťovne, že ho okradli. Má papier doma. Žiadal prešetrenie tohto prípadu. Prešetruje to tu nejaká sudkyňa, asi mesiac dozadu to podal a prijala to. Nejaká sudkyňa mu aj odpísala. On má aj list od Sociálnej poisťovne asi z minulého týždňa, že rušia vymáhanie. 10. Súd po oboznámení sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu a pripojenými listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav: 11. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/79/04 zo dňa 03.05.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/275/05 zo dňa 13.07.2005, právoplatným dňa 13.07.2005, bol žalovaný odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 10.11.2003 asi o 13.45 hod., kedy riadil nezaevidované motorové vozidlo značky F. F. a v dôsledku nesprávnej techniky jazdy v ľavotočivej zákrute na zľadovatelom úseku vozovky nezvládol riadenie vozidla a prešiel do protismeru, kde následne zišiel s vozidlom mimo vozovky a pravou stranou vozidla narazil do betónového stĺpa elektrického vedenia, pričom v dôsledku nárazu bol zranený spolujazdec I. J., ktorý utrpel viaceré zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol. Žalovanému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a trest zákazu vedenia motorových vozidiel podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 2,5 roka. 12. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25C/228/2006 súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi ten istý nárok - nárok na náhradu škody vo výške 43.138,50 Sk, ktorá suma predstavovala vdovský dôchodok vdove po I. J. L. J. za obdobie od 10.11.2003 do 21.11.2005, ktorý
rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/168/2007-98 zo dňa 09.10.2007, pričom v predmetnom konaní súd ustálil, že v tejto veci je daná sčasti zodpovednosť tretej osoby správcu ciest, pričom miera zodpovednosti žalovaného bola určená na 75 %. 13. Z potvrdenia žalobcu o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 24.01.2024 vyplýva, že L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX boli vyplatené dôchodkové dávky vo forme vdovského dôchodku vo výške 2.070,65 Eur za obdobie od 22.11.2022 do 21.11.2023. 14. Z potvrdenia žalobcu o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 18.12.2024 je zrejmé, že L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX bol vyplatený vdovský dôchodok vo výške 2.295,29 Eur za obdobie od 22.11.2023 do 21.11.2024. 15. Žalobca výzvou č. X/XXXX zo dňa 25.01.2024 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.552,99 Eur, čo predstavuje 75 % zo sumy vyplatených dávok 2.070,65 Eur vdove L. J.. Žalovaný uvedenú výzvu prevzal dňa 01.02.2024. 16. Žalobca výzvou č. X/XXXX zo dňa 03.01.2025 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.721,47 Eur, čo predstavuje 75 % zo sumy vyplatených dávok 2.295,27 Eur vdove L. J.. Žalovaný výzvu prevzal dňa 13.01.2025. 17. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 25C/228/2006-71 zo dňa 31.05.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/168/2007-98 zo dňa 09.10.2007, rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 9C/138/2010-48 zo dňa 15.07.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/2/2011-72 zo dňa 21.06.2011, rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 19C/95/2012-87 zo dňa 30.04.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/529/2014-114 zo dňa 30.06.2016, rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 14C/45/2014-51 zo dňa 09.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/144/2015-71 zo dňa 09.06.2016, rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 14C/43/2014-54 zo dňa 09.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/145/2015-80 zo dňa 13.01.2016, ako aj z pripojených spisov Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/43/2018, 5C/58/2021 a 12C/2/2024, má súd preukázané, že súdy rozhodli o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi ten istý nárok – nárok na náhradu škody za predchádzajúce obdobia, pričom v rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 25C/228/2006-71 zo dňa 31.05.2007, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/168/2007-98 zo dňa 09.10.2007, súd ustálil, že v danej veci je daná sčasti aj zodpovednosť tretej osoby – správcu ciest, pričom miera zodpovednosti žalovaného bola určená na 75 %. V rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 25C/228/2006-71 zo dňa 31.05.2007 bolo konštatované, že vozidlo, ktoré viedol žalovaný, bolo bez štátnej poznávacej značky a nemalo zákonnú poistku, toto bolo konštatované aj v rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 14C/45/2014, aj v rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 14C/43/2014. K záveru, že žalovaný nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, dospel aj Okresný súd Lučenec v rozsudku v spore sp. zn. 12C/2/2024. 18. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 19. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. 20. Podľa § 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu. 102) 21. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 22. Žalobca sa v predmetnom spore domáha zaplatenia náhrady škody titulom vyplatených dávok vdovského dôchodku vdove L. J. za obdobie od 22.11.2022 do 21.11.2024 v rozsahu 75 % zo sumy vyplatených dávok, v celkovej výške 3.274,46 Eur. 23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, za ktoré bol v trestnom konaní právoplatne odsúdený a bol mu uložený trest. Keďže v dôsledku jeho protiprávneho konania zomrel I. J., žalobca vypláca pozostalej manželke L. J. vdovský dôchodok, pričom za žalované obdobie od 22.11.2022 do 21.11.2023 jej vyplatil sumu 2.070,65 a od 22.11.2023 do 21.11.2024 sumu 2.295,29 Eur, spolu 4.365,94 Eur. Z tejto sumy si s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Nitra č.k. 25C/228/2006-71 zo dňa 31.05.2007 žalobca uplatňuje 75 %, čo predstavuje žalovanú sumu 3.274,46 Eur. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ tvrdil, že mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej zomrel I. J., pričom na ňom bolo dôkazné bremeno túto skutočnosť preukázať. 24. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje, inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. V sporovom konaní je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je možné meritórne rozhodnúť nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala byť aktívna a neposunula spor k ďalším skutkovým zisteniam. 25. V danom prípade bola medzi stranami spornou skutočnosť, či bolo motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej zomrel I. J., povinne zmluvne poistené. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že povinné zmluvné poistenie bolo dojednané, mal uvedenú skutočnosť preukázať, čo sa nestalo. Platnosť povinného zmluvného poistenia motorového vozidla v čase dopravnej nehody podľa svojho vyjadrenia na súdnom pojednávaní zisťoval aj žalobca, a to aj prostredníctvom siete internet na stránke Slovenskej kancelárie poisťovateľov, avšak bezúspešne, zrejme aj preto, že motorové vozidlo nebolo zaevidované (nemalo evidenčné číslo). Len pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že oslovil viaceré poisťovne za účelom preukázania dojednania PZP, avšak márne, pretože tieto ho odbili a nespolupracovali s ním, ani túto skutočnosť nepreukázal. To, že predmetné osobné motorové vozidlo nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, pritom už bolo predmetom dokazovania v predchádzajúcich konaniach súdov (okresných aj krajských). Ani v jednom z týchto konaní, rovnako tak ani v tomto spore žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a túto skutočnosť nepreukázal. 26. Žalobca svoj nárok odvodzuje z ustanovenia § 238 ods. 1 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tieto ustanovenia zakladajú regresný nárok Sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady. Poskytovaním dávok, na ktoré vznikol oprávneným osobám nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, vzniká Sociálnej poisťovni nepochybne majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení stanovených predpokladov. Tento regresný nárok je svojím charakterom samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúcim z vyššie citovaných zákonných ustanovení, majúci z tohto dôvodu povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Keďže ustanovenie § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. neupravuje dôsledky vyplývajúce z prípadného spoluzavinenia, treba pri posudzovaní týchto otázok vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 441). Z uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania v rozsahu podľa miery zavinenia.
27. V konaní bola nepochybne preukázaná zodpovednosť žalovaného za škodu, a to rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/79/2004 zo dňa 03.05.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/275/2005 zo dňa 13.07.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2005, ktorým bol žalovaný odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákonníka. Miera zavinenia žalovaného na škode spôsobenej pri dopravnej nehode dňa 10.11.2003 už bola ustálená súdmi, a to predovšetkým v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25C/228/2006, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/168/2007-98 zo dňa 09.10.2007, na 75 %. V súlade s takto stanovenou mierou zavinenia sa žalobca domáha zaplatenia náhrady škody za vyplatené dávky vdovského dôchodku vdove L. J. vo výške 3.274,46 Eur, čo predstavuje 75 % z celkovej sumy vyplatených dôchodkových dávok. 28. Pokiaľ žalovaný na súdnom pojednávaní uvádzal, že on smrť I. J. nezapríčinil, ale že tento bol mŕtvy ešte pred dopravnou nehodou, pretože v motorovom vozidle pred nehodou prestal hovoriť, súd uvádza, že podľa § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, a o tom, kto ho spáchal. Súd preto v tomto konaní nemôže preskúmavať skutok, pri ktorom zomrel I. J., ani túto otázku posúdiť sám, keďže rozhodnutím Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/79/2004 zo dňa 03.05.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/275/05 zo dňa 13.07.2005 je súd viazaný. 29. Vzhľadom na bod 25. odôvodnenia súd nevidel ani dôvod na postup žiadaný žalovaným – pozastaviť rozsudok, resp. ďalšie vymáhanie škôd voči jeho osobe a vyšetriť celý prípad tejto kauzy, keďže žalovaný povinné zmluvné poistenie svojho motorového vozidla doposiaľ ani v jednom konaní nepreukázal. V tejto súvislosti súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní platí, že súd vykonáva dôkazy v zásade len na návrh strany, pričom rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Sám od seba nemôže vykonávať dokazovanie, keďže v tomto konaní sa neuplatňuje vyšetrovací princíp ani princíp materiálnej pravdy. Pokiaľ žalovaný v záverečnej reči uviedol, že má od Sociálnej poisťovne list asi z minulého týždňa, že „rušia vymáhanie“, opäť sa jedná o skutočnosť, ktorú žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Toto tvrdenie súd tiež hodnotí ako účelové, motivované snahou oddialiť rozhodnutie v predmetnom spore. To rovnako platí aj pre tvrdenie žalovaného, že asi mesiac dozadu žiadal okresný súd, aby prešetril konanie Sociálnej poisťovne, že ho okradli. Uvedenú skutočnosť žalovaný súdu nijakým spôsobom nepreukázal. Lustráciou v súdnych registroch Okresného súdu Lučenec nebolo zistené, že by bolo vedené konanie iniciované žalovaným ako žalobcom proti Sociálnej poisťovni. Keď súd žalovanému prečítal znenie odporu proti platobnému rozkazu z č.l. 33 súdneho spisu, žalovaný najprv uviedol, že to je to podanie, ktorým žiadal o prešetrenie postupu Sociálnej poisťovne. Keď však súd zdôraznil, že predmetné podanie je označené ako „Odpor proti platobnému rozkazu sp. zn. 10C/12/2025-22“, žalovaný uviedol, že to je iné podanie. Vlastnou činnosťou súdu však bolo zistené, že žiadne živé konanie žalobcu B. C. proti Sociálnej poisťovni na tunajšom súde nie je vedené a uvedenú skutočnosť nepreukázal ani žalovaný. 30. V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozhodnutí č.k. 13Co/83/2024-127 zo dňa 30.12.2024, t.j. v totožnej právnej veci za iné žalované obdobie, podľa ktorého „(...) povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú premávkou motorového vozidla (zákon č. 381/2001 Z. z.) nezbavuje škodcu zodpovednosti za vzniknutú škodu, iba mu priznáva právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému preukázané škodové nároky (§ 4 ods. 2 a 3 cit. zákona), t. j. zodpovednosť žalovaného za žalobkyňou uplatnený nárok by bola daná aj v prípade preukázania, že mal motorové vozidlo poistené povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou u niektorého z poisťovateľov. Inými slovami, ani existencia spomenutého poistenia v čase dopravnej nehody by neviedla k nedôvodnosti žalobkyňou podanej žaloby. Preto právne irelevantnými pre rozhodnutie sporu boli aj tvrdenia žalovaného o odstránení vozidla z miesta nehody bez jeho informovania a o tom, že príslušné doklady sa nachádzali vo vozidle (a tiež o bližšie nešpecifikovanej trestnej činnosti „zo strany rôznych orgánov“).“. 31. Námietka žalovaného, prečo má nahrádzať valorizovaný vdovský dôchodok vyplácaný p. L. J., podľa názoru súdu vyznieva nepatrične až diskriminačne, keďže táto smrťou manžela prišla o osobu, ktorá by sa (aj svojím príjmom v podobe starobného dôchodku, ktorý by sa tiež valorizoval) podieľala na uspokojovaní jej životných potrieb a úhrade jej životných nákladov z titulu vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Nie je dôvod, aby sa dôchodkové dávky starobného dôchodku poskytované žalovanému pravidelne každoročne zvyšovali a vdovský dôchodok p. J. nie.
32. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobe žalobcu ako dôvodne podanej vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 3.274,46 Eur. 33. Lehotu na plnenie určil súd v súlade s ustanovením podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie nezistil dôvod. 34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v spore plný úspech, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nakoľko si však žalobca voči žalovanému žiadne trovy konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).