Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 15P/34/2025 6625201306 14. 04. 2025 Mgr. Lenka Ragačová Černíková ECLI:SK:OSLC:2025:6625201306.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou o veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: C. D., E. F. G. H. I., dieťa rodičov: matka G. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J. G. I. E. XXXX/XX, I., zast.: B. H. K., advokátka so sídlom L. A. XX, XXX XX I. a otec D. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. M. XXX/XX, I., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného, takto rozhodol: I. Maloleté dieťa A. B., narodený XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky G. G., narodenej XX.XX.XXXX. Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloletého v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok. II. Otec maloletého dieťaťa D. B., narodený XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B. výživným vo výške 100,- Eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred na účet matky: IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX alebo k rukám matky, počnúc mesiacom február 2025. III. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e a ponecháva sa na dohode rodičov. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka sa podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a úpravy výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Spolu s návrhom na začatie konania predložila aj rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa rodičia dohodli na úprave starostlivosti a úprave výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu tak, že maloletý bude v zmysle dohody rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca prispievať na jeho výživu výživným v sume 100,-Eur mesačne na účet matky IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX alebo k rukám matky, počnúc mesiacom február 2025. Styk otca s maloletým dieťaťom rodičia osobitne neupravovali, nakoľko sa ohľadne pravidelného stretávania sa otca s maloletým synom vedeli dohodnúť. Jedinou neupravenou časťou zostalo zastupovanie maloletého a správa jeho majetku. 2. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 14.04.2025. Na pojednávaní otec maloletého dieťaťa nebol osobne prítomný, doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, žiadal schválenie rodičovskej dohody. Preto súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti otca podľa § 180 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, prečítaním návrhu na začatie konania, Dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu zo dňa 27.02.2025, vyjadrenia otca zo dňa 07.04.2025, vyjadrenia kolízneho opatrovníka. 4. Matka na pojednávaní trvala na obsahu predloženej rodičovskej dohody, ohľadne zastupovania a správy majetku dieťaťa, matka žiadala, aby obaja rodičia boli oprávnení a povinní maloletého v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok. 5. Kolízny opatrovník mal za to, že rodičmi predložená rodičovská dohoda je uzatvorená v záujme maloletého dieťaťa, ohľadne zastupovania a správy majetku dieťaťa vyjadril súhlas s návrhom matky. 6. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 7. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 8. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 9. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 10. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 11. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 12. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 13. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 15. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 17. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh. 18. Rodičia uzavreli dohodu, v zmysle ktorej sa dohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností a úprave výživného k maloletému dieťaťu, matka zároveň žiadala, aby obaja rodičia boli oprávnení a povinní maloletého v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok. Nakoľko úprava starostlivosti a úprava výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu v zmysle predloženej rodičovskej dohody a jej doplnenie ohľadne zastupovania a správy majetku dieťaťa je v záujme maloletého dieťaťa, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. až III. vyhláseného výroku rozsudku. 19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec, L. A. XX, XXX XX I.. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.