Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 17P/61/2025 6625201589 10. 06. 2025 JUDr. Andrea Gabrielová ECLI:SK:OSLC:2025:6625201589.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/XX, a otec F. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. X, toho času: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, I. J. XX, K., v konaní o návrhu na zníženie výživného, takto rozhodol: I.Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1.Otec podal návrh na zníženie výživného na sumu 30% životného minima. Ako dôvod uviedol, že je v situácii, v ktorej nevie takú sumu platiť. Je v ústave pracovne nezaradený. Po ukončení trestu ide ulicu ako bezdomovec, nemá sa kam vrátiť, čo robiť, nieto ešte platiť výživné 100,--Eur mesačne. Kým si nenájde prácu a bývanie, zatiaľ mu to životná situácia nedovoľuje. Pre tieto dôvody žiada o úpravu vyživovacích povinností. Nerozumie, prečo matka nepožiada o náhradné výživné. Chcel by dočasne požiadať o zastavenie vyživovacej povinnosti, kým si nenájde prácu aj s bývaním. 2. Matka na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so znížením vyživovacej povinnosti, nakoľko má výdavky, ktoré rozpísala v spise. Všetky sa týkajú maloletého. Platí byt, televízor, internet. Teraz ide syn na výlet, musí mu dať 50,--Eur. Otec zaplatil výživné v októbri, potom v marci 50,--Eur, na konci minulého mesiaca jej prišlo náhradné výživné vo výške 100,--Eur. Ona pracuje, jej príjem mesačne predstavuje 130,--Eur. Bolo to východisko z núdze, že našla si takúto prácu, nakoľko v predchádzajúcej práci koncom roka dostala výpoveď. Bude sa snažiť nájsť si lepšiu prácu s lepším zárobkom, aby vedela zabezpečiť výživu syna. 3. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že otec má len jednu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti sa nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody. Tento výkon si spôsobil sám svojím neuváženým konaním a táto skutočnosť nemôže byť počítaná na ťarchu maloletého. Nakoľko od poslednej úpravy výživného sa pomery na strane otca podstatne nezmenili, považujú návrh otca za nedôvodný. 4. Súd pojednával v neprítomnosti otca. 5. So správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom zo dňa 15.05.2025 vyplýva, že aktualizovali sociálne pomery u matky. Tieto sa nezmenili. Matka s maloletým žijú v trojizbovom byte. Byt patrí starej matke zo strany matky. Maloletý má k dispozícii zariadenú detskú izbu, v ktorej má vytvorený priestor na hru, prípravu do školy a pokojný spánok. Matka je zamestnaná v L. M. A. na dohodu o vykonaní
práce, maximálne na 10 hodín týždenne. Potreby maloletého zabezpečuje výlučne sama. Maloletý navštevuje základnú školu, druhý ročník. Navštevuje školský klub detí a stravuje sa v školskej jedálni. Na stravu matka mesačne minie 150.--Eur. Pripravuje mu desiatu občas mu dá peniaze do školského bufetu. Na oblečenie minie sumu 60,--Eur mesačne. Na zakúpenie cvičebného úboru na telesnú výchovu a prezuviek do školy jednorázovo minula 100,--Eur. Na obuv sezónne minie cca 80,--Eur, nakoľko maloletému noha rastie. Zabezpečenie hygienických potrieb vyjdú mesačne na sumu 20,--Eur. Otec sa nijakým spôsobom nepodieľa na zabezpečovaní základných potrieb súvisiacich s nástupom maloletého do školy a ani sa o to nezaujímal. Na začiatku školského roka matka súhrnne minula 270,--Eur na školské potreby a pomôcky. Za príspevok do ZRPŠ zaplatila 153,--ročne, do triedneho fondu 12,--Eur polročne. Na poplatky za školské výlety, exkurzie, rôzne vystúpenia počas roka minie čiastku 20,--Eur. Za školský klub mesačne uhrádza 15,--Eur, za stravu v školskej jedálni uhrádza režijný poplatok 5,--eur. V súvislosti s trávením voľného času minie 50,--Eur mesačne. Maloletému poskytuje vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, starostlivosťou o ich spoločnú domácnosť finančnou úhradou potrieb dieťaťa súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, školskými povinnosťami a uspokojovaním jeho základných potrieb ako aj v súvislosti s trávením voľného času. Otec má iba jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému A.. Väčšinu času života strávil buď v ústave na výkon väzby, alebo v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Svojím úmyselným, respektíve neuváženým konaním bral na seba neprimerané riziko, zahrňujúce takú činnosť, ktorá ohrozila dosiahnutia príjmu, resp. až k jeho strate a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Protiprávnym konaním sa vzdal objektívnej možnosti platiť výživné. umiestnenie povinného otca v ÚVTOS je podľa ich názoru prechodná zmena pomerov, zapríčinená jeho subjektívnymi okolnosťami. Takéto správanie otca nemôže byť pre neho výhodou a dôvodom na zníženie výživného. 6. z potvrdenia o príjme zamestnania z ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyplýva, že otec od 10/2024 nie je pracovne zaradený. 7. Z odpovede oddelenia sociálno právnej ochrany detí a sociálnej kurately vo Veľkom Krtíši zo dňa 28.03.2025 vyplýva, že na základe jeho žiadosti bolo oslovený starosta N. H., a to ohľadom možnosti pomoci obecného úradu, jeho osobe po prepustení z VTOS. Pán starosta uviedol, že obec nemá možnosť poskytnúť mu náhradné bývanie, nakoľko takouto možnosťou nedisponuje. Po prepustení vie mu byť poskytnutý resocializačný príspevok v sume 109,60. Ide o jednorazový príspevok, nakoľko v inej výške rozpočet obce to neumožňuje. Starosta osobne oslovil príbuzných, či by bola možnosť jeho návratu do rodinného príspevku, s čím jeho rodinný príslušníci nesúhlasia, aby sa vrátil na adresu trvalého pobytu a to pre zlé a nefungujúce vzájomné vzťahy. 8. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 9. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 10. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 11. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 12. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 15. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 17. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 18. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 19. Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. 20. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 21. Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného otca na maloleté dieťa. Je potrebné podotknúť, že odôvodnenými potrebami pri určovaní výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život dieťaťa (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie, atď.), ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne) a rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené so zdravotným stavom a záujmami dieťaťa. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletého dieťaťa je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe školských prázdnin v súvislosti s úhradou školských výletov a iných školských aktivít, nakupovanie školských potrieb a v súvislosti so záujmami a mimoškolskými aktivitami maloletého. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa, teda aj potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. 21. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej, spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre maloleté dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a o toto právo nemôže byť ukracované. Súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej aj nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 zákona o rodine. Súd poukazuje na výdavky, ktoré sú nevyhnutné na výživu maloletého dieťaťa. Náklady vyčíslené matkou sú primerané, korešpondujú s jeho potrebami. Súd v tejto súvislosti poukazuje na notoricky všeobecne známu skutočnosť niekoľkonásobného zvyšovania cien potravín, drogérie, nákladov spojených s bývaním, vysokú infláciu. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Matka sa osobne o maloleté dieťa stará, zabezpečuje mu bývanie, celodennú starostlivosť, uspokojuje jeho každodenné potreby a stará sa o spoločnú domácnosť.
22. Otec dieťaťa bol pozbavený osobnej slobody a vykonával trest odňatia slobody. Pri určení výživného prihliadne súd na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného až vtedy, ak sa povinný vzdá dôležitého dôvodu, výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Toto pravidlo možno stiahnuť aj na výkon trestu odňatia slobody. Otec má byť vo výkone trestu odňatia slobody do 11.06.2025. 23. V súčasnosti by otec už nemal vykonávať trest odňatia slobody. V konaní o návrhu otca na zníženie výživného súd zisťoval, či dôvody uvedené v návrhu otca na zníženie výživného majú vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Naposledy bola určovaná vyživovacia povinnosť v roku 2024. Súd je toho názoru, že otcom uvádzané skutočnosti nie je možné považovať za dôvody na zníženie výživného v prospech maloletého dieťaťa. Tým, že maloleté dieťa je v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov, je potrebné uviesť, že k zníženiu výživného, teda aj životnej úrovne maloletého dieťaťa možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, to jest z dôvodov, keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov, napríklad pre nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Tá skutočnosť, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude bez finančných prostriedkov a bezdomovec, nemá vplyv na zníženie výživného, nakoľko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude mať viacej možností nájsť si vhodnú prácu a platiť určené výživné na maloletého syna. 24. Na doplnenie správnosti záverov súd dodáva, že v danom prípade spôsob života, aký si zvolil opakovane otec, nemôže byť vyhodnotené v neprospech maloletého dieťaťa. Ak sa otec svojim opakovaným protiprávnym zavineným konaním zbavil objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť, nie je možné takúto okolnosť pripísať k ťarche maloletého dieťaťa odkázaného na výživu svojich rodičov. Opačný výklad by viedol k tomu, že dôsledkom predchádzajúcej trestnej činnosti povinného rodiča, by bolo jeho zbavenie sa vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu a jej prenesenie na toho rodiča, v danom prípade na matku, ktorá sa o maloleté dieťa dlhodobo výlučne sama osobne stará. Ak sa rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bol odsúdený na trest odňatia slobody a v súčasnosti už aj prepustený z výkonu trestu odňatia slobody zbavil objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny, má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom. Takýto výklad by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu zbavil vyživovacej povinnosti. To isté platí, ak otec už bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a má možnosť si hľadať prácu. 25. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd nezistil žiaden dôvod pre zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a preto jeho návrh zamietol. 26. V súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, súd rozhodol tak ,že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.