KAUZIS.SK
RozsudokOkresný súd Lučenec15. 7. 2025plný text

Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17P/78/2025 z 15. 7. 2025

CitáciaRozsudok Okresného súdu Lučenec z 15. júla 2025, sp. zn. 17P/78/2025, ECLI:SK:OSLC:2025:6625201985.3

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Lučenec 17P/78/2025 6625201985 15. 07. 2025 JUDr. Andrea Gabrielová ECLI:SK:OSLC:2025:6625201985.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka C. D. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XX a otec E. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, F., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Súd z v e r u j e maloletú A. B., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti oboch matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. II. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej v sume 100 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc 01.05.2025. III. Zročné výživné za obdobie od 01.05.2025 do 30.06.2025 v celkovej sume 200 eur j e otec p o v i n n ý zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletým dieťaťom. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1.Matka podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Ako dôvod uviedla, že maloletá sa narodila po ukončení šesťročného vzťahu, ktorý začal koncom roka 2015 a bol ukončený v lete 2022. Otec maloletej počas tehotenstva tvrdil, že druhé dieťa nechce, lebo nevie sa postarať ani o syna z prvého manželstva. Ona súhlasila s podmienkou, že im dá pokoj. Otec po pôrode zmenil názor, umožnila mu stretávať sa s dcérou. Otec maloletej je od roku 2020 nezamestnaný. Podľa neoverených informácii pracuje na dohodu v F.. Ona býva v rodinnom dome v D.. V súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 542,30 eura a má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou G. D., D., kde má dohodnutú hodinovú odmenu 8,30 eura, priemerne za mesiac zarobí 100 eur. Otec maloletej neprispieva na výchovu a výživu, asi už sedem mesiacov neprejavil záujem o maloletú. Navrhuje výživné platiť otcovi 200 eur mesačne. 2. Matka na pojednávaní uviedla, že na návrhu trvá a žiada, aby došlo k zvereniu maloletej do jej starostlivosti, nakoľko s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti. Už pred jej narodením prestali spolu žiť. Ona žije v D. v rodinnom dome a otec maloletej v F.. Uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa maloletá zveruje do jej starostlivosti a otec bude platiť výživné vo výške 100 eur. Styk nepožadujú upraviť, nakoľko sa na ňom vedia dohodnúť.

3. Kolízny opatrovník doporučil schváliť rodičovskú dohodu, aby maloletá bola zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume, na ktorej sa dohodli. 4. Otec zaslal súdu vyjadrenie, ktorom uviedol, že súhlasí s dohodou rodičov o úprave práv a povinností k maloletej, ktorá tvorí súčasť spisu a zároveň ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. 5. Zo správy úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 30.05.2025 vyplýva, že vykonali sociálne šetrenie u matky maloletého dieťaťa, ktorá býva v rodinnom dome, ktorého majiteľom sú jej rodičia. Dom je zariadený účelovým nábytkom. Maloletá A. má vo svojej izbe dostatok miesta na hry a trávenie voľného času. Nedostatky neboli zistené. Matka poberá rodičovský príspevok mesačne v sume 482,30 eura a prídavok na dieťa mesačne v sume 60 eur. Pracuje na dohodu v spoločnosti G. a jej ročný príjem z činnosti je cca 1 700 eur. Finančne jej pomáhajú rodičia. Matka uviedla, že s otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti v Poltári šesť rokov, rozišli sa v čase, keď zistila, že je tehotná. V spoločnej domácnosti s otcom maloletej nežije od roku 2022, nakoľko pán E. nechcel dieťa. Po pôrode otec kontaktoval matku s tým, že by rád videl maloleté dieťa. Neskôr matka navštevovala otca spolu s maloletou, ale od októbra 2024 s otcom nie je v kontakte. Vyživovaciu povinnosť si otec neplní. Dňa 30.05.2025 vykonali sociálne šetrenie u otca maloletej, ktorý býva v dvojposchodovom šesťizbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho matky. V spoločnej domácnosti žije so svojou priateľkou. Je zamestnaný na dohodu v spoločnosti D. H., D. v F. a jeho čistý príjem je cca 600 eur. Otec uviedol, že s maloletou A. nie je v kontakte od októbra 2024. Matku kontaktoval formou sms správ, ale matka na takúto formu komunikácie nereaguje. Komunikuje predovšetkým s jeho matkou. Uviedol, že vzťah s matkou maloletej sa snažil urovnať rok a pol, kedy bojoval o záchranu ich vzťahu a rodiny. Uviedol, že nesúhlasí s výškou výživného, nakoľko v súčasnosti nie je v jeho možnostiach platiť výživné vo výške 200 eur. Má syna z prvého manželstva, na jeho výživu mesačne prispieva sumou 200 eur. V súčasnosti rieši pracovné príležitosti a v prípade zabezpečenia si novej práce so stabilným a vyšším príjmom, by rád na maloletú prispieval vo výške, aká bola uvedená v návrhu matky. Súhlasí so stretávaním sa s maloletou za prítomnosti matky. Na základe vykonaného dokazovania odporúčajú zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať na platenie výživného s prihliadnutím na vek dieťaťa a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. 6. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 7. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 8. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 10. Podľa§ 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 11. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 15. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa. 16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka maloletej je tým z rodičov, ktorý v súčasnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť o ňu. S otcom maloletá momentálne nie je v kontakte. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa, pričom starostlivosť o ňu a výchovu vykonáva v jej záujme. Súd s prihliadnutím na kladné stanovisko kolízneho opatrovníka, ako aj vzhľadom na závery vykonaného dokazovania vyhovel návrhu matky a zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti. 17. Podľa zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda schopné uspokojovať všetky svoje potreby z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, štúdia, schopnosti zamestnať sa a vykonávať prácu. Súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, v danom prípade matka, si plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, zdravotná starostlivosť, ošatenie a podobne. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, v tomto prípade otec, musí prispievať na jeho výživu výživným, ktoré určí súd, rešpektujúc zákonné kritéria, schopností, možností a majetkových pomerov. 18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že rodičia maloletej nie sú manželmi a momentálne nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja súhlasia so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, ako aj s tým, že o styku otca s maloletou sa vedia dohodnúť. V súvislosti so zverením maloletej do starostlivosti matky vzniklo jej oprávnenie, ale aj povinnosť dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. O výške výživného súd rozhodol s prihliadnutím na osobné, majetkové a zárobkové pomery otca, ako aj na odôvodnené potreby maloletej a v neposlednom rade aj na dohodu rodičov. V súčasnosti otec pracuje na dohodu v spoločnosti D. H., D. v F. s mesačným príjmom cca 600 eur. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 482,30 eura a prídavok na dieťa mesačne v sume 60 eur. Súd dospel k záveru, že výživné vo výške 100 eur mesačne je vzhľadom na možnosti a schopnosti otca ako povinného a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa primerané. Súd rovnako prihliadol i na rozsah osobnej starostlivosti o maloletú, o ktorú sa matka celodenne stará. Uvedená suma výživného spolu so sumou rodinných prídavkov by mala pokryť všetky nevyhnutné výdavky súvisiace so zabezpečením starostlivosti o maloleté dieťa. 19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.