Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 38Csp/21/2026 6126240989 16. 09. 2026 JUDr. Tomáš Minárik ECLI:SK:OSLC:2026:6126240989.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, v zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D., v zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 696,07 € s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100,00 %, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na upomínacom súde sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 696,07 €, úroku 263,18 € a úroku z omeškania z jednotlivých neuhradených splátok úveru, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom Úverovú zmluvu č. 4909045049 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2363.00 € zo strany žalobcu. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 42,55 €. Žalobca dňa 14.09.2023 podal voči žalovanej žalobu, ktorou sa domáhal úhrady sumy 1.498,15 € s tým, že konanie bolo právoplatne skončené dňa 03.04.2024 rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 26Csp/62/2023, ktorý priznal žalobcovi plnenie len zo splátok splatných ku dňu 16.02.2024. Žalobca svoje nároky priznané rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 26Csp/62/2023 považuje za uhradené, keďže bolo ku dňu 23.2.2026 zo strany žalovaného zaplatených 2572,40 €. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácala. O splátkach v poradí 1.splátka (splatná dňa 28.4.2019) až 59. splátka (splatná dňa 16.02.2024) už rozhodol súd menovaným rozsudkom. Splátky v poradí 60. a čiastočne 61. boli dobrovoľné uhradené. Žalovaná uhradila na 61. splátku sumu 19,40 € s tým, že uvedená suma bola započítaná na úhradu istiny splátky 26,72 €, a teda dlh žalovanej na úhrade 61. splátky predstavuje sumu 7,32 € istina a 15,83 € úrok. Dlh žalovanej predstavuje čiastočne uhradená 61. splátka splatná dňa 15.4.2024 až splátka 83. splatná dňa 15.2.2026 v celkovej výške 959,25 €. Táto suma pozostáva zo súčtu istiny 696,07 € a úroku 263,18 €. 2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol z dôvodu podaného odporu žalovanou zrušený. V odpore žalovaná uviedla, že v plnom rozsahu rešpektuje právny názor súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 26Csp/62/2023 (v zmysle ktorého žalobca pred poskytnutím úveru žalovanej nepostupoval pri skúmaní jej schopnosti splácať úver s náležitou odbornou starostlivosťou, keď nevyužil možnosť nahliadnuť aj do registra bankových úverov, preto žalobca nemôže požadovať od žalovanej
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru), avšak poukazuje na skutočnosť, že od uvedeného momentu došlo k zásadnému posunu v rozhodovacej praxi a k zjednoteniu výkladu pojmu „hrubé porušenie povinnosti veriteľa“. Aktuálne má žalovaná za to, že je dnes nepochybné, že rezignácia veriteľa na objektívne overenie dlhov spotrebiteľa v dostupných registroch (NRKI/SRBI) už nemožno považovať za „obyčajné porušenie“, ale za porušenie „hrubé“, v dôsledku čoho je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedla, že podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia ÚZ (ďalej len „ZSÚ“) musí zmluva o úvere obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V predmetnej zmluve o úvere však absentuje uvedenie predpokladov na výpočet RPMN, čo má za následok porušenie zákonnej formy zmluvy v otázke vyčíslenia nákladov úveru. V súlade s ustálenou judikatúrou a v spojení so sankčným ustanovením § 11 ods. 1 ZSÚ sa preto predmetný úver musí považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Vzhľadom k uvedenému navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania. 3. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu sa v prvom rade nestotožnil s názorom žalovanej o tom, že neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Čo sa týka RPMN a predpokladov použitých pre výpočet RPMN žalobca je toho presvedčenia, že výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedene priamo v úverovej zmluve v zmysle indikatívneho výpočtu. Jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú špecifikovane priamo v úverovej zmluve v časti Úver na strane 2. a 3., kde sú uvedene všetky položky, ktoré do vzorca vstupujú, t. j. výška úveru 2363,00 €, výška mesačnej splátky 42,55 €, úhrada prvej splátky 28.4.2019, úhrada nasledujúcich splátok vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci, ročná úroková sadzba 15,24 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 4084,80 €. Žalovaná tak tieto parametre nemusela dohladovať a identifikovať podrobným preskúmavaním podmienok zmluvy. Žalobca tak umožnil žalovanej bez ťažkosti a s istotou identifikovať všetky predpoklady na výpočet RPMN. Záverom zdôraznil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov či vzorec výpočtu RPMN. 4. V písomnom vyjadrení na č.l. 111 spisu žalovaná zotrvala na svojej argumentácii o tom, že žalobca pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Ďalej uviedla, že pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že zmluva obsahuje všetky náležitosti a predpoklady potrebné pre výpočet RPMN, pričom odkazuje na zoznam údajov na strane 2. a 3, táto argumentácia je právne irelevantná a nesprávna. Žalobca si totiž zamieňa zmluvné údaje (parametre úveru) s dodatočnými predpokladmi na výpočet RPMN, ktoré musia byť v zmluve uvedené výslovne a transparentne. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok SDEÚ vo veci C-677/23, ktorý vyložil čl. 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 (transponovaný do § 9 ods. 2 písm. l/ ZSÚ) tak, že: „...predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“ Z citovaného rozsudku vyplýva, že veriteľ má zákonnú povinnosť v texte zmluvy jasne deklarovať hypotézy a matematické predpoklady (napr. predpoklad okamžitého čerpania, predpoklad nemennosti úrokovej sadzby, kalendárny základ 365 dní a pod.), na ktorých je výpočet RPMN v konkrétnom prípade založený. Žalobcom uvádzaný zoznam v bode III. jeho vyjadrenia predstavuje len súhrn dohodnutých zmluvných podmienok. Skutočnosť, že si spotrebiteľ môže tieto údaje v zmluve „vyhľadať“ a následne sa pokúsiť spätne zrekonštruovať výpočet RPMN, podľa SDEÚ nenapĺňa zákonnú požiadavku na uvedenie predpokladov výpočtu. Pokiaľ teda zmluva neobsahuje výslovnú pasáž venovanú predpokladom výpočtu RPMN (tzv. hypotézy podľa Prílohy č. 2 k ZSÚ), ale len strohé zmluvné údaje, na ktoré poukazuje žalobca, ide o nesplnenie povinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZSÚ (v čase uzatvorenia ÚZ šlo o § 9 ods. 2 písm. h/ ZSÚ – poznámka súdu) , v dôsledku čoho je predmetný úver bez úroku a bez poplatkov. Nakoľko žalovaná čerpala úver vo výške 2.363 € a uhradila 2.572,40 € je žaloba nedôvodná v celom rozsahu. 5. Súd nariadil pojednávanie na 16.9.2026, na ktoré sa strany sporu a ani ich právni zástupcovia nedostavili. Preto súd aj s poukazom na § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), v zmysle ktorého ustanovenia súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo
rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, vec prejednal v neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov. 6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav. 7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „ÚZ“) súd zistil, že bola uzavretá dňa 22.2.2019 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, pričom obsahuje okrem iného nasledovné údaje o poskytnutom úvere: Druh úveru: účelový úver; Celková výška úveru: 2.363 €; Ročná úroková sadzba: 15,24 % ; Výška splátky 42,55 €; Počet splátok: 96; Dátum prvej splátky: 28.4.2019; Celková čiastka splatná spotrebiteľom: 4.084,80 €; RPMN: 16,4 % s tým, že bola vypočítaná s dátumom poskytnutia 28.3.2019. Neoddeliteľnou súčasťou ÚZ sú ÚZP s kódom IKH118. 8. Podľa tabuľky na č.l. 44 spisu mala žalovaná poskytnutý úver splatiť v 96 splátkach po 42,55 €. 49. splátka mala byť tvorená istinou 22,86 € a úrokom 19,69 €, 50. splátka istinou 23,78 € a úrokom 18,77 €, 51. splátka istinou 23,46 € a úrokom 19,09 €, 52. splátka istinou 24,37 € a úrokom 18,18 €, 53. splátka istinou 24,08 € a úrokom 18,47 €, 54. splátka istinou 24,39 € a úrokom 18,16 €, 55. splátka istinou 25,28 € a úrokom 17,27 €, 56. splátka istinou 25,05 € a úrokom 17,51 €, 57. splátka istinou 25,91 € a úrokom 16,64 €, 58. splátka istinou 25,70 € a úrokom 16,85 € a 59. splátka istinou 26,03 € a úrokom 16,52 €. Žalovaná na úhradu úveru zaplatila celkovo sumu 2.572,40 €. 9. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 26Csp/62/2023 - 121 zo dňa 29. 2. 2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.2024, bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 468,05 € s úrokom z omeškania s tým, že priznaná suma predstavuje zostatok splátky č. 49. vo výške 12,55 € a splátok č. 50 - 59 po 42,55 €, spolu vo výške 425,50 € ( 10 x 42,55 €) totožnej zmluvy o úvere. 10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. 12. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.6.2024 (ďalej aj „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 13. Podľa § 1 ods. 2 ZSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. 14. Podľa § 2 písm. a/ ZSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 15. Podľa § 2 písm. b/ ZSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 2 písm. i/ ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. 17. Podľa § 9 ods. 1 prvej vety ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. 18. Podľa § 9 ods. 2 písm. h) ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 19. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. 20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ označený v ÚZ obchodným menom, IČOm, sídlom a číslom zápisu v Obchodnom registri SR a žalovaná ako dlžník - fyzická osoba označená v ÚZ trvalým pobytom, dátumom narodenia, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu uzatvorili zmluvu o úvere. V danom prípade sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ, keď žalobca konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keď predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 ZSÚ). Na základe predmetnej zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi úver v sume 2.363 €, ktorý mal dlžník splácať v 96 splátkach tak, že celkovo zaplatí (spolu s úrokom) sumu 4,084,80 €. Žalovaný podľa platobnej histórie (i podľa obsahu žaloby) úver riadne nesplácala, keď uhradila len 2.572,40 €, čo napokon nebolo medzi stranami sporu ani sporné. 20. Súd v prvom rade pristúpil k preskúmaniu obsahových náležitostí ÚZ a dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h/ ZSÚ, v zmysle ktorého ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať nie len ročnú percentuálnu mieru nákladov, ale zároveň aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ sa jedná o
„všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“ súd poukazuje tiež na závery vyslovené v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 23.1.2025 vo veci C-677/23, v zmysle ktorých povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na výpočet RPMN musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy ako aj ostatné práva stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 odôvodnenia tohto rozsudku), že uvedenie týchto predpokladov má pre spotrebiteľa zásadný význam (bod 61 citovaného rozsudku), že tieto predpoklady je potrebné zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje (bod 63 odvodnenia tohto rozsudku) a že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy (bod 64 odôvodnenia citovaného rozsudku). V časti ÚZ označenej ako „Účelový úver“ je uvedená RPMN vo výške 16,4 % s dovetkom, že uvedená RPMN bola vypočítaná s dátumom poskytnutia úveru 28.3.2019. Aké predpoklady boli pre výpočet RPMN bezúčelového úveru použité, však predmetná zmluva (a to ani v ÚZP) neobsahuje. V tejto súvislosti sa pritom nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že predmetné predpoklady pre výpočet RPMN sú špecifikované na strane 2. a 3. ÚZ, kde sú uvedene všetky položky, ktoré do vzorca pre výpočet RPMN vstupujú. Na strane 2 ÚZ totiž síce sú uvedené údaje ako druh úveru, typ úveru, celková výška úveru, výška mesačnej splátky, počet splátok, bezúročné obdobie, ročná úroková sadzba, RPMN, celková čiastka splatná spotrebiteľom, dátum prvej splátky, úhrada nasledujúcich splátok, ďalej tiež poistenie úveru, platobné údaje, poplatok za prvú upomienku, poplatok za druhú a ďalšiu upomienku, zmluvná pokuta a podobne, z tejto časti zmluvy (a ani zo žiadnej inej časti zmluvy) však nevyplýva, ktoré z uvedených položiek predstavujú predpoklady pre výpočet RPMN (t.j napríklad, či k týmto predpokladom patrí celková výška úveru alebo nie, celková výška mesačnej splátky alebo nie, len poplatok za prvú upomienku alebo aj poplatok za druhú a ďalšiu upomienku, alebo, naopak, žiadny z týchto poplatkov, zmluvná pokuta alebo nie a podobne). Predmetná zmluva tak vôbec neuvádza, ktoré z údajov, ktoré sa v tejto zmluve nachádzajú, sú predpokladmi pre výpočet RPMN. V zmysle už citovaného rozsudku by však spotrebiteľ nemal sám identifikovať, ktoré zo všetkých údajov, ktoré sa v zmluve nachádzajú, predpoklady pre výpočet RPMN predstavujú. Naopak, má byť stručne a jasne upovedomený o tom, z akých predpokladov bola RPMN vypočítané, t.j. ktoré údaje boli vzaté do úvahy. Predmetné vysvetlenie predpokladov pritom neobsahuje ani strana 2 ÚZ (ako tvrdil žalobca), ani strana 3 (ako opätovne tvrdil žalobca), keď táto obsahuje špecifikáciu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, ktorý nie je predmetom tohto konania a zároveň nie je správne ani tvrdenie žalobcu o tom, že predmetná zmluva obsahuje (aspoň) indikatívny výpočet RPMN. Absencia výslovného uvedenia predpokladov pre výpočet RPMN má s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ ZSÚ za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (v tejto súvislosti súd len na okraj opätovne poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 23.1.2025 vo veci C-677/23, tento krát na jeho bod 62, z ktorého vyplýva, že keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES). 21. Vzhľadom k záverom prezentovaným v predchádzajúcom odseku tak bola žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len istinu poskytnutého úveru, t.j. sumu 2.363 €. Pozornosti súdu však neušlo, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 26Csp/62/2023 - 121 zo dňa 29. 2. 2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.2024, bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 468,05 €, ktorá suma predstavuje zostatok splátky č. 49. vo výške 12,55 € a splátok č. 50 - 59 po 42,55 €, spolu vo výške 425,50 € ( 10 x 42,55 €) totožnej zmluvy o úvere. Vzhľadom k tomu, že podľa tabuľky na č.l. 44 spisu predstavuje úrok 50. splátky 18,77 €, úrok 51. splátky 19,09 €, úrok 52. splátky 18,18 €, úrok 53. splátky 18,47 €, úrok 54. splátky 18,16 €, úrok 55. splátky 17,27 €, úrok 56. splátky 17,51 €, úrok 57. splátky 16,64 €, úrok 58. splátky 16,85 € a úrok 59. splátky 16,52 €, a zároveň bola žalovaná právoplatne zaviazaná zaplatiť žalobcovi zostatok 49. splátky (bez špecifikácie, či sa jedná o zostatok istiny alebo úroku z tejto splátky) vo výške 12,55 €, bola žalobkyňa právoplatne zaviazaná uhradiť žalobcovi na úroku z totožnej zmluvy sumu najviac 190,01 € (18,77 € + 19,09 € + 18,18 € + 18,47 € + 18,16 € + 17,27 € + 17,51 € + 16,64 € + 16,85 € + 16,52 € + maximálne 12,55 € zo splátky č. 49). Žalovaná tak bola povinná vrátiť žalobcovi poskytnutú istinu 2.363 € a na základe právoplatného rozsudku tiež úrok v maximálnej sume 190,01 €, čo spolu predstavuje 2.553,01 €. Nakoľko však žalobcovi uhradila (až) 2572,40, čo medzi stranami sporné nebolo, t. j. uhradila viac, neostávalo súdu nič iné len podanú žalobu zamietnuť.
22. Len na doplnenie súd udáva, že vzhľadom k tomu, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. h/ ZSÚ, nebolo potrebné sa v konaní ďalej zaoberať námietkami žalovanej o tom, že zároveň došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZSÚ veriteľom, keď i prípadné konštatovanie uvedeného záveru by s poukazom na § 11 ods. 2 ZSÚ malo rovnaké následky, t.j. opätovné (a duplicitné) konštatovanie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. 23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako procesne úspešnej strane konania priznal voči v konaní neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.