Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 15P/28/2026 6626200744 20. 05. 2026 Mgr. Lenka Ragačová Černíková ECLI:SK:OSLC:2026:6626200744.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., narodený XX.XX.XXXX a C. B., narodená XX.XX.XXXX, obidvaja bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov: otec A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, A. a matka C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, E., o zníženie výživného, takto rozhodol: I. Otec A. B. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí A. B., narodeného XX.XX.XXXX a C. B., narodenej XX.XX.XXXX výživným vo výške 114,-Eur mesačne, na každé dieťa zvlášť, počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky C. B.. II. Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 15P/2/2024-77 zo dňa 09.04.2024, právoplatného a vykonateľného dňa 20.05.2024 v časti o úprave výživného na maloleté deti. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Otec maloletých detí sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zníženia výživného na maloleté deti, ktoré bolo naposledy upravené rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 15P/2/2024-77 zo dňa 09.04.2024, právoplatného a vykonateľného dňa 20.05.2024 v sume 250,-Eur na každé dieťa zvlášť. Dôvodom podania návrhu je zmena pomerov na strane otca maloletých detí, ktorý v rokoch 2023-2024 pracoval v zahraničí ako opatrovateľ (ako samostatne zárobkovo činná osoba - na živnostenské oprávnenie) s príjmom 1500,-Eurž až 1.800,-Eur. V decembri 2025 sa otec vrátil na Slovensko, ukonči živnosť, nie je evidovaný na úrade práce, aktívne si hľadá zamestnanie, avšak v regióne je podľa tvrdenia otca práce málo. Od januára 2026 je otec bez príjmu, finančne mu pomáhajú rodičia. Na základe vyššie uvedených skutočností otec navrhol zníženie výživného na maloleté deti na sumu minimálneho výživného určeného zákonom o rodine, na pojednávaní uvedený návrh zmenil a žiadal o zníženie výživného na sumu 50,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. 2. Vykonanými dopytmi bolo zistené, že otec je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území F. (LV č. XX), je vlastníkom dvoch motorových vozidiel – ROVER 620 SDI RH/3/3 EČV: G., v premávke a ŠKODA FELICIA EFF613, EČV: G., v premávke), pri uvedených motorových vozidlách je evidovaný blokácia exekútorský – súdnym exekútorom F. F. H. pre vedené exekučné podanie sp. zn. 359EX561/2024. Otec nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok ani dávok vyplácaných sociálnou poisťovňou.
3. Matka je tiež vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území E. (LV č. XXX), je vlastníkom jedného motorového vozidla – ŠKODA SUPERB EČV: I., v premávke. Matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok- prídavku na dieťa v sume 120,-Eur, nie je poberateľkou žiadnych dávok vyplácaných sociálnou poisťovňou. 4. Dňa 13.04.2026 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec (ďalej len „úrad“) vykonal sociálne zisťovanie v domácnosti matky C. B. a maloletých detí A. a C. na adrese J. G. XX, J.. Matka spoločne s maloletým A. a maloletou Naomi obývajú trojizbový byt, ktorý majú v prenájme. Domácnosť pozostáva zo vstupnej chodby, obývacej izby, spálne, detskej izby, kuchyne, kúpeľne a toalety. Domácnosť je zariadená štandardným účelovým nábytkom vyhovujúcim potrebám rodiny. Elektrická energia, voda a plyn sú v domácnosti zavedené, vykurovanie je v zimnom období zabezpečované centrálnym plynovým kúrením. Hygiena a čistota v domácnosti boli počas sociálneho zisťovania na veľmi dobrej úrovni. Ako náklady na domácnosť matka uvádzala sumu 250,- Eur mesačne, čo zahŕňa nájomné, zálohovú platbu za elektrickú energiu, poplatok za vodu a plyn. Okrem toho hradí poplatok za internet v sume 30,- Eur mesačne a poplatok za mobilný paušál v sume 30,- Eur mesačne. Maloletým deťom hradí stravu v školskej jedálni v sume 5,- Eur za každé dieťa zvlášť a sumu 15,- Eur mesačne za každé dieťa zvlášť za školský klub detí. Matka C. B. je nezamestnaná, evidovaná na úrade ako uchádzačka o zamestnanie. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 120,- Eur mesačne. Otec maloletých detí nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok. V čase sociálneho zisťovania boli v domácnosti prítomné aj maloleté deti C. a A.. Obe maloleté deti boli oblečené vhodne a čisto. Nejavili známky zanedbávania, resp. týrania. S pracovníčkami úradu ochotne komunikovali. Uviedli, že u mamy sa majú veľmi dobre. S otcom sú v pravidelnom kontakte cez sociálnu sieť Messenger, vídavajú sa aj osobne, ale teraz sa dlhšiu dobu osobne nestretli. Maloletý A. je žiakom štvrtého ročníka Základnej školy G. D. s vyučovacím jazykom maďarským vo Fiľakove, maloletá Naomi je žiačkou druhého ročníka rovnakej školy. Do školy chodia pravidelne a navštevujú aj školský klub detí. Pediatrickú starostlivosť maloletým deťom zabezpečuje MUDr. Lal Faizi vo Fiľakove, odbornú ambulanciu nenavštevujú. Matka sa k návrhu otca maloletých detí vyjadrila, že s ním v zásade súhlasí. Pozná jeho momentálnu životnú situáciu. Musel ukončiť živnosť a momentálne chodí iba na brigády a nie je schopný uhrádzať výživné v takej výške, ako mu určil súd. Ďalej uviedla, že otec maloletých detí sa t. č. zdržiava v zahraničí, domov chodí sporadicky, preto ani nevie, či sa zúčastní súdneho pojednávania. Nie je s ním v kontakte. Na základe zistených skutočností úrad v závere správy konštatoval, že matka C. B. zabezpečuje maloletým deťom C. B. a A. B. starostlivosť na požadovanej úrovni. Zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. 5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.05.2026 za osobnej účasti všetkých účastníkov konania. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, prečítaním návrhu na začatie konania, listinných dôkazov získaných od dopytovaných orgánov na preukázanie majetkových pomerov rodičov, správy zo šetrenia pomerov v domácnosti matky. 7. Účastníkom konania bolo na pojednávaní poskytnuté predbežné právne posúdenie ohľadne zhodnotenia odôvodnených potrieb maloletých detí, v zmysle ktorého boli ako dôvodné výdavky na výživu maloletých detí (v rozsahu základných životných potrieb maloletých detí) akceptované výdavky na vedenie domácnosti 250,-Eur a internet 30,-Eur, spolu 280,-Eur, pri troch spolužijúcich osobách na maloleté dieťa zarátaná suma 93,-Eur mesačne. Ďalšie dôvodné výdavky na výživu maloletých detí (pozn. na každé dieťa zvlášť) súd akceptoval stravu v škole 5,-Eur, školský klub detí 15,-Eur, stravu v domácnosti 100,-Eur, oblečenie a obuv 50,-Eur, hygiena 20,-Eur, lieky 5,-Eur. Celkové výdavky na výživu maloletého dieťaťa činia 288,-Eur mesačne, od ktorej sumy je odčítaná suma 60,-Eur ako prídavok na dieťa, ktoré matka poberá. Celkové výdavky matky na výživu maloletého dieťaťa činia 228,-Eur mesačne. Keďže pomery obidvoch rodičov sú totožné (obaja rodičia sú nezamestnaní, bez príjmu) má súd za to, že je dôvodné, aby obaja rodičia znášali výdavky na výživu maloletých detí v rovnakej miere, a teda minimálna suma výživného, ktorou musí otec prispievať na výživu jedného maloletého dieťaťa činí 114,-Eur mesačne.
8. Otec s predbežným právnym posúdením nesúhlasil, zotrval na podanom návrhu, uviedol, že v súčasnosti dokáže uhrádzať na deti maximálne 100,-Eur, t. j. 50,-Eur na jedno a 50,-Eur na druhé. Zároveň poukázal na to, že nad rámec výživného deti vozí aj na výlety, do Maďarska a pod. Zo strany súdu bolo otcovi poskytnuté poučenie, že je nevyhnutné, aby maloleté deti mali zabezpečené základné životné potreby a na tieto musí otec nevyhnutne prispievať svojou čiastkou výživného. Na uvedené otec reagoval, že si je toho vedomý, ale matke pomáhajú s úhradou výdavkov starí rodičia (z otcovej aj matkinej strany), matka má zabezpečenú úhradu výdavkov na deti. Súd otca následne poučil, že vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom majú ich rodičia (nie starí rodičia), a preto je povinnosťou otca zabezpečiť úhradou výživného základné životné potreby maloletých detí, pričom nie je rozhodujúce, či s touto úhradou otcovi pomôžu jeho rodičia, avšak je nevyhnutné, aby matka vždy mala k dispozícii finančné prostriedky, ktoré nevyhnutne potrebuje na výživu maloletých detí. V prípade ak finančné prostriedky nebude mať matka k dispozícii, musí disponovať vykonateľným rozhodnutím, na základe ktorého sa bude vedieť domôcť výživného inou formou, a to vo forme náhradného výživného, prípadne exekučnou formou. Otec napriek vyššie uvedeným skutočnostiam zotrval na predchádzajúcom vyjadrení, že deti majú všetko, čo potrebujú, odmietal akceptovať svoj podiel zodpovednosti na výžive maloletých detí. Zisťovaním majetkových pomerov otca otec uviedol, že výdavky na vedenie domácnosti toho času otcovi uhrádzajú jeho rodičia, tieto si sám neuhrádza. Výdavky otca, ktoré teraz uhrádza, činia 150,-Eur advokátovi, ktorý rieši pôžičky otca a splácanie dlhu zdravotnej poisťovni, keďže si poplatky v zdravotnej poisťovni minulý rok nedokázal uhrádzať. Všetky tieto výdavky dokopy činia 200,-Eur mesačne. Ako ďalšie výdavky otec uvádza výdavky na svoju stravu, oblečenie, obuv, lieky a pod. Otec toho času si občasne privyrobí nejakou brigádou 30,-Eur na deň v okolí Lučenca, Rimavskej Soboty, prípadne mu pomôže rodina z Nemecka, ktorá prispeje otcovi na živobytie maximálne 100,-Eur, podporuje ho finančne aj rodina na Slovensku. Súd poučil otca, že vzhľadom na tú skutočnosť, že otec je toho čase bez príjmu, avšak nepredložil žiadny listinný dôkaz ani neuviedol žiadnu skutočnosť o tom, že má zníženú pracovnú spôsobilosť, sa bude pri zistení príjmu otca vychádzať z potencionality jeho príjmu, t. j. z výšky minimálnej mzdy na území Slovenskej republiky. Na dopyt, prečo otec nepracuje a nedosahuje aspoň minimálnu mzdu, otec uviedol, že za 700,-Eur pracovať nebude, nestačilo by mu to na život. Otec zároveň poukázal na dohodu s matkou, s ktorou dohodol na úhrade výživného v sume 50,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, matka túto dohodu akceptovala. Kolízny opatrovník s uzavretím dohody, v zmysle ktorej by sa výživné na maloleté deti znížilo na sumu 50,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť nesúhlasil, nakoľko je nevyhnutné, aby boli pokryté základné životné potreby maloletých detí vo forme výživného. 9. Matka na pojednávaní uviedla, že rozumie finančnej situácii otca, vyjadrila súhlas so znížením výživného na maloleté deti, a to na sumu vyplývajúcu z predbežného právneho posúdenia 114,-Eur mesačne, nesúhlasila však so znížením výživného vo väčšom rozsahu. 10. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. Vyjadril pochopenie momentálnej zložitej finančnej situácii otca, v prípade zníženia výživného poukázala na to, že je nevyhnutné, aby boli pokryté aspoň základné životné potreby maloletých detí. 11. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 15. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 16. Podľa § 78 ods. 1 až 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 17. Naposledy bolo o výžive maloletých detí rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 15P/2/2024-77 zo dňa 09.04.2024, právoplatného a vykonateľného dňa 20.05.2024, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou 250,Eur mesačne, na každé dieťa zvlášť, so splatnosťou výživného do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. 18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že celkové mesačné výdavky matky na úhradu základných životných potrieb maloletých detí - na každé dieťa zvlášť - činia 288,-Eur a pozostávajú z alikvotnej čiastky na vedenie domácnosti 93,-Eur, stravy 100,-Eur, poplatku za stravu v škole 5,Eur, školský klub detí 15,-Eur, výdavkov na oblečenie a obuv 50,-Eur, hygienu 20,-Eur, lieky 5,-Eur. Od celkovej sumy mesačných výdavkov na výživu detí bola odčítaná suma 60,-Eur, suma prídavku na dieťa, ktorý matka poberá (spolu 120,-eur na dve deti), a teda celkové náklady matky na výživu jedného maloletého dieťaťa, ktoré matka musí hradiť zo svojho príjmu, činia 228,-Eur mesačne. 19. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca ako osoby povinnej platiť výživné, súd mal v konaní preukázané, že na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov v podobe zníženia jeho mesačného príjmu (z pôvodnej sumy 1.500,- až 1.800,-Eur mesačne na príležitostný príjem z brigádnickej činnosti). Vykonaným dokazovaním mal však súd tiež preukázané, že otec je toho času dobrovoľne nezamestnaný, nemá žiadny príjem, odmieta sa zamestnať, pokiaľ nedosiahne výkonom práce požadovaný príjem (podľa svojich predstáv), jednoznačne sa na pojednávaní vyjadril, že odmieta pracovať za minimálnu mzdu. Pokiaľ ide o predpokladané výdavky otca, tieto boli v konaní zistené nasledovne: výdavky na vedenie domácnosti 0,-Eur, nakoľko s úhradou týchto výdavkov mu pomáhajú príbuzní otca (jeho rodičia). Ďalšími výdavkami otca sú strava, na úhradu ktorého výdavku súd akceptoval čiastku 200,-Eur mesačne, oblečenie a obuv 50,- Eur mesačne, hygiena 30,- Eur mesačne, teda celkové predpokladané výdavky otca mesačne činia 280,- Eur. Otec ako svoje mesačné výdavky uviedol výdavky v súvislosti s úhradou poplatkov za advokáta na doriešenie dlhov otca a výdavky v súvislosti s prebiehajúcim exekučným konaním (podľa otca v celkovej sume 200,-Eur mesačne), ktoré výdavky však neboli akceptované ako dôvodne vynaložené výdavky, ktoré by mali prednosť pre výživným na maloleté dieťa, nakoľko v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine veta posledná je súd povinný pri úprave vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie a jednoznačne nie je v záujme maloletých detí (v záujme zabezpečenia úhrady základných životných potrieb maloletých detí) zohľadňovať na úkor výživy detí výdavky otca, ktoré sú výsledkom jeho nezodpovedaného prístupu k svojim finančným záležitostiam. Súd ďalej poukazuje, že otec žiadnym listinným dôkazom ako žiadnou skutočnosťou uvedenou na pojednávaní nepreukazoval, že by mal zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili v možnosti riadne sa zamestnať. Otec tiež nepreukázal ani aktívnu snahu nájsť si zamestnanie na trvalý pracovný pomer, kde by dosahoval príjem dostatočný na zabezpečenie výdavkov na živobytie. Preto súd pri zisťovaní príjmu povinného rodiča vychádzal z potencionality príjmu otca, ktorý by výkonom práce na trvalý pracovný pomer na území Slovenskej republiky mohol dosahovať príjem minimálne vo výške minimálnej mzdy
(915,-Eur mesačne brutto za rok 2026) a dosahoval by tak mesačný príjem minimálne v sume 728,88 Eur v čistom. Po odčítaní mesačných výdavkov otca 280,-Eur z výšky jeho potencionálneho mesačného príjmu 728,88 Eur je zrejmé, že keby otec riadne pracoval a dosahoval by pravidelný mesačný príjem minimálne v sume minimálnej mzdy, mal by po odrátané jeho mesačných výdavkov voľné finančné prostriedky vo výške 448,88 Eur. 20. Vykonaným dokazovaním s odvolaním sa na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zmenu úpravy výživného na maloleté deti v podobe zníženia výživného, a to v dôsledku zmeny pomerov na strane povinného rodiča. Avšak je nevyhnutné, aby sa otec bez ohľadu na svoje majetkové pomery podieľal na výžive maloletých detí v rozsahu nevyhnutne potrebnom na úhradu základných životných potrieb maloletých detí. Z vykonaného dokazovania, a to z preukázaného príjmu otca (0,- Eur mesačne) je síce zrejmé, že otec nemá dostatok finančných prostriedkov ani na úhradu výživného vo výške odôvodnených mesačných výdavkov matky na úhradu základných životných potrieb maloletých detí, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že otec sa podieľa na výžive maloletých detí len v minimálnom rozsahu (sumou 50,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť) a výživa maloletých detí je výlučne zabezpečovaná len zo strany matky (za pomoci širšej rodiny), súd mal za to, že je potrebné zaviazať otca na úhradu výživného v takej sume, ktorá pokryje nevyhnutné potreby maloletého dieťa, a to aj na úkor toho, že táto vyživovacia povinnosť povinného rodiča bude na úrovni maximálnych finančných možností povinného rodiča. Pri vyhodnotení v majetkových pomerov otca, berúc do úvahy potencionalitu jeho príjmu, súd zistil u otca voľné mesačné finančné prostriedky v celkovej sume 448,88,- Eur mesačne. Pri tomto vyčíslení súd vzal do úvahy potencionálny príjme otca ako aj jeho predpokladané mesačné výdavky. Tiež vzal do úvahy výdavky matky na jedno maloleté dieťa v sume 228,-Eur mesačne a potenciálny príjem matky (ak by pracovala na trvalý pracovný pomer a dosahovala aspoň príjem vo výške minimálnej mzdy) výške cca 728,88,- Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd na základe vykonaného dokazovania, berúc do úvahy vyjadrenia účastníkov konania, obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a listinných dôkazov zabezpečených súdom, dospel k záveru, že je dôvodné určenie bežného výživného na maloleté deti (vzhľadom na vyčíslené výdavky maloletých detí a predpokladané majetkové pomery povinného rodiča) vo výške 114,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, ktoré výživné predstavuje 1/2 mesačných výdavkov matky na jedno maloleté dieťa. Keďže majetkové pomery oboch rodičov sú rovnaké, mal súd za to, že je dôvodné, aby obaja rodičia znášali mesačné výdavky na maloleté deti v rovnakej miere. 21. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti výrokom I. rozsudku uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí A. B., narodeného XX.XX.XXXX a C. B., narodenej XX.XX.XXXX výživným vo výške 114,-Eur mesačne, na každé dieťa zvlášť, počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky C. B.. 22. Rozhodnutím o zvýšení výživného zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 15P/2/2024-77 zo dňa 09.04.2024, právoplatného a vykonateľného dňa 20.05.2024 v časti o úprave výživného na maloleté deti. 23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline, cestou Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.