Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 45C/13/2026 6626201633 15. 04. 2026 JUDr. Klaudia Kulichová ECLI:SK:OSLC:2026:6626201633.1
Uznesenie Okresný súd Lučenec v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti odporcovi E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX D., prechodne bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení: Súd u k l a d á odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. XX, na X. poschodí vo vchode F. XX, bytového domu so súpisným číslom XXX G. D., vrátane spoločných častí tohto bytového domu, nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor, pre okres Lučenec, obec D., kat. územie D.. Súd u k l a d á odporcovi, aby sa úmyselne nepribližoval k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci. II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . III. Súd p o u č u j e odporcu, že môže ako žalobca podať v právnej veci žalobcu E. B., nar. XX. XX. XXXX, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak takáto žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie bude trvať po neobmedzený čas, alebo do jeho zrušenia postupom podľa § 334 Civilného sporového poriadku. Ak takáto žaloba vo veci samej bude podaná a súd by jej vyhovel, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. IV. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 1/3 do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 09. 04. 2026 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že súd uloží odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. XX, na X. poschodí vo vchode F. XX, bytového domu so súpisným číslom XXX G. D., vrátane spoločných častí tohto bytového domu, nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor, pre okres Lučenec, obec D., kat. územie D.; aby sa úmyselne nepribližoval k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci; aby nekontaktoval navrhovateľa priamo alebo nepriamo písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, ani inými prostriedkami. Navrhovateľ zároveň žiadal, aby mu súd priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že býva v byte č. XX, na X. poschodí vo vchode F. XX, bytového domu so súpisným číslom XXX G. D., ktorého výlučnou vlastníčkou je navrhovateľova matka H. B.. V nehnuteľnosti sa zdržiaval aj odporca - synovec navrhovateľa a vnuk matky navrhovateľa. Odporcu prijala bývať do bytu matka navrhovateľa pretože odporcova matka - sestra navrhovateľa ho odhlásila z trvalého pobytu nakoľko mala problémy s jeho správaním. Odporca sa nesprával slušne ani v byte matky navrhovateľa, na čo ho odporca niekoľkokrát napomenul. Odporca bol pol roka v I. v psychiatrickej nemocnici. Odporca mal užívať lieky, ktoré však podľa názoru navrhovateľa neužíval nakoľko navrhovateľa počas spoločného bývania niekoľkokrát fyzicky napadol a spôsobil mu poranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie. Odporca v minulosti napadol aj matku navrhovateľa, ktorá má z neho rovnako strach, nakoľko odporca jej okrem slovných útokov porozbíjal aj veci na balkóne, poškodil vchodové dvere na byte, dvere na výťahu a aj vchodové dvere. 3. Situácia eskalovala dňa 20. 03. 2026, kedy sa navrhovateľ zobudil na buchot a na balkóne našiel rozbitú fľašu, pričom matka navrhovateľa mu povedala, že fľašu rozbil odporca. Vzápätí prišiel odporca z balkóna a spýtal sa navrhovateľa, že za čo ho udal a na čo zíza. Navrhovateľ mu odpovedal, že sa len pozerá na to, čo urobil a že za to, čo urobil. Odporca bezprostredne na to navrhovateľa fyzicky napadol tak, že mu dal hlavičkou a udrel ho hlavou do nosa a následne mu uštedril ešte minimálne jeden úder zavretou päsťou pravej ruky do oblasti úst. Odporca bol v ten deň vykázaný zo spoločného obydlia, nakoľko podľa zistených skutočností hliadkou PZ bolo možné z jeho strany očakávať ďalší útok na život, zdravie slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť navrhovateľa ako ohrozenej osoby, a to najmä vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti. 4. Ochranu v podobe zákazu vstupu do obydlia navrhovateľ odôvodnil tým, že takýto zákaz vstupu do jeho obydlia výrazne zníži priestor odporcu opätovne konať voči navrhovateľovi násilne a akokoľvek zasahovať do jeho duševnej a fyzickej integrity. 5. Pokiaľ ide o zákaz priblíženia, navrhovateľ dôvodil, že vyššie opísaným konaním odporcu bola opakovane ohrozená jeho duševná a fyzická integrita, pričom tak vysoká miera stresu, emočného vypätia a útrap navrhovateľa ohrozuje nielen na psychickom, ale aj fyzickom zdraví. Čo sa týka vzdialenosti, navrhovateľ poukázal na vzdialenosť, ktorá sa používa na ochranu duševnej integrity ohrozenej osoby v prípade vykázania podľa § 27a ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, a to vzdialenosť 50 metrov. Je presvedčený o tom, že vzdialenosť 50 metrov je adekvátna na dosiahnutie potrebnej ochrany jeho duševnej integrity. Na túto vzdialenosť je možné rozoznať osobu a v dostatočnom časovom predstihu upraviť smer/trasu chôdze. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že túto vzdialenosť vložil do ustanovenia § 27a ods. 2 zákona o policajnom zbore aj samotný zákonodarca. Relevantnou je aj skutočnosť, že zákaz sa viaže na úmyselné priblíženie sa. A teda v situáciách, kedy by došlo k neúmyselnému priblíženiu, má odporca možnosť, akonáhle zistí, že sa nachádza v zakázanom priestore (v ochrannom perimetri navrhovateľa), tento bez zbytočného odkladu a bez nenáležitých (ne/verbálnych) prejavov opustiť. Nakoľko marenie výkonu úradného rozhodnutia vyžaduje úmysel, a zároveň úmyselnú opakovanosť alebo závažnosť [viď § 348 ods. 1 písm. i) Tr. zák.], je teda v možnostiach odporcu dodržiavať aj zákaz priblíženia na 50 metrov. Navrhovateľ poukázal na zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, v zmysle ktorého platí, že navrhovateľ má postavenie obete. Zároveň platí, že obeť má právo na ochranu pred druhotnou a tiež opakovanou viktimizáciou, ktorá nachádza vyjadrenie v § 8 ods. 1 a ods. 2 zákona o obetiach v tom, že súdy a orgány činné v trestnom konaní sú povinné prijímať opatrenia na zabránenie styku obete a jej rodinných príslušníkov s osobou, ktorú obeť označila za páchateľa trestného činu. 6. K odôvodneniu ochrany formou zákazu kontaktovania navrhovateľ uviedol, že všetky spory, ktoré vznikli za posledné obdobie vznikli tak, že ho odporca začal bezdôvodne napádať v spoločnej domácnosti, nadával jemu aj mame, ničil vybavenie domácnosti, majetok. Keď odporcu aj v minulosti poslali z bytu preč, vykrikoval na nich v bytovom vchode, dokonca rozbil vo vchode sklo, vykrikoval pred bytovkou z ulice alebo v obchode. Zamedzenie odporcovi kontaktovať navrhovateľa bude podľa názoru navrhovateľa najlepším spôsobom, ako sa týchto konfliktov trvale zbaviť a zároveň tým bude ochránená jeho psychická a telesná integrita, nakoľko navrhovateľ si nevie predstaviť akúkoľvek komunikáciu s odporcom. Navrhovateľ zároveň utrpel správaním odporcu aj ujmu na svojej povesti, nakoľko ho ľudia spájajú s konaním odporcu, akoby bol sám navrhovateľ účastným jeho konania keď na neho vykrikuje, čo navrhovateľ pociťuje ako veľkú osobnú ujmu a poníženie. Na navrhovateľa zle vplývajú slovné výpady odporcu, ktoré neboli ničím vyprovokované.
7. Bezodkladnosť navrhovanej úpravy pomerov je daná z povahy veci tým, že navrhovateľ je obeťou protispoločenskej činnosti odporcu, ktorá sa podpísala na jeho psychickom a fyzickom stave. Tieto príkoria zo strany odporcu majú stupňujúci charakter, sú dlhodobé a odporca je v štádiu popierania akejkoľvek závažnosti svojho konania, pričom odmieta riešiť svoj problém s násilím. Ak mu bolo diagnostikované ochorenie, nelieči si ho, lieky neberie. Týmto je podľa navrhovateľa osvedčená naliehavosť žiadanej ochrany z dôvodu bezprostrednej a pokračujúcej hrozby. Navrhovateľ v návrhu vyjadril obrovskú obavu o svoj život a zdravie a žiadal, aby mu bola poskytnutá súdna ochrana bez ohľadu na výsledok priestupkového alebo trestného konania, nakoľko sú splnené všetky zákonné podmienky. S ohľadom na závažnosť konania odporcu a stupňujúcich sa útokov by ponechanie možnosti odporcu vstupovať do obydlia navrhovateľa, približovať sa k nemu a kontaktovať ho predstavovalo podľa názoru navrhovateľa vážne riziko pre jeho duševnú ale aj telesnú integritu. 8. Navrhovateľ žiadal o vydanie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia. To vytvára potenciál k tomu, aby žalujúca strana nemusela čeliť konkrétnemu dátumu, kedy neodkladné opatrenie stratí účinok a príde tak o ochranu. Toto predstavuje prenos ťažiska ďalšej procesnej aktivity na žalovanú stranu podozrivú z domáceho násilia. Tento koncept umožňuje (hoci ani to nemusí byť absolútne), aby ohrozená strana nemusela vyvíjať ďalšiu procesnú aktivitu - čím sa len zvyšuje miera jej ochrany. Totiž každý konflikt (hoc aj ten právny), do ktorého ohrozená strana musí vstupovať s ohrozujúcou stranou, predstavuje potenciál ďalšej traumatizácie (neustále navracanie sa k prežitému násiliu a pod.). Takýmto spôsobom sa presunie bremeno žaloby a ťažisko preukazovania na toho účastníka konania, u ktorého je dôvodné podozrenie z násilia. Prakticky sa tým poskytne spravodlivá a účinná ochrana ohrozenej strane, ale zároveň sa postupom bez uloženia žalobnej povinnosti ohrozenej osobe, táto ohrozená osoba nevystavuje nutnosti podať žalobu a prichádzať tak naďalej do (hoci aj nepriameho) kontaktu s osobou dôvodne podozrivou z násilia. ,,Potenciálne“ práva osoby podozrivej z násilia sú zachované jej možnosťou podať žalobu vo veci samej, o čom sa žalovaný poučuje v zmysle § 337 ods. 1 CSP. 9. Koncept neodkladného opatrenia bez časového ohraničenia je vhodný osobitne z dôvodu, že v čase vydania neodkladného opatrenia, obzvlášť v prípadoch domáceho násilia, nie je možné odhadnúť, či vôbec, a ak áno, za aký čas by bolo vhodné umožniť opäť styk ohrozenej strany s ohrozujúcou stranou (to závisí aj od takého faktora, akým je možnosť a ochota nápravy nevhodných kognitívnych vzorcov správania sa ohrozujúcej strany a pod.). Vzhľadom na to, že existuje možnosť zrušenia neodkladného opatrenia v prípade odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie vydané (§ 334 CSP), navrhovateľ sa domnieva, že vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia je šetrnejšie pre obete domáceho násilia. Ak by súd nevydal neodkladné opatrenie, alebo by ho vydal s časovým obmedzením, nastala by situácia, že neodkladné opatrenie by ohrozenú (žalujúcu) stranu nechránilo vôbec, alebo by ju prestalo chrániť bez ďalšieho už len samotným uplynutím času. To samo o sebe predstavuje výrazný stresový faktor pre život navrhovateľa. Navrhovateľ má z odporcu strach. Jeho konanie mu spôsobuje psychické aj fyzické utrpenie a významný stres z obáv o svoj život. Teda vydaním neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia možno dosiahnuť ten stav, že navrhovateľ bude vedieť, že zrušenie neodkladného opatrenia nenastane len „uplynutím času“, ale že mu bude musieť - keď tak - predchádzať súdne konanie, v ktorom bude mať možnosť poskytnúť súdu relevantné a aktualizované informácie a v prípade potreby a tomu zodpovedajúcich okolností - presvedčiť súd o pretrvávaní potreby poskytnutej ochrany. Tento spôsob je tak pre obete šetrnejší a bez pochýb zodpovedá aj zmyslu a účelu pozitívnych záväzkov štátu chrániť obete domáceho násilia. 10. Navrhovateľ na preukázanie tvrdených skutočností predložil čestné vyhlásenie H. B. zo dňa 25. 03. 2026, lekársku správu z urgentného príjmu zo dňa 20. 03. 2026, lekársku správu z ORL ambulancie zo dňa 23. 03. 2026, čiastočný výpis z LV č. XXXX. 11. Z predloženého čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre okres Lučenec, obec D., kat. územie D. (č. l. 15 spisu) vyplýva, že výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, na X. poschodí vo vchode F. XX, bytového domu so súpisným číslom XXX G. D., je matka navrhovateľa H. B. so spoluvlastníckym podielom 1/1. Zároveň jej patrí podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a na príslušenstve vo výške 6299/643108. 12. Z ambulantného nálezu Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec n. o. zo dňa 20. 03. 2026 (č. l. 13 spisu) súd zistil, že navrhovateľ bol ošetrený na urgentnom príjme po fyzickom napadnutí
synovcom (odporcom), pri ktorom utrpel úder do oblasti nosa a tváre. Z uvedeného nálezu vyplýva, že navrhovateľovi bola diagnostikovaná zlomenina nosových kostí a povrchové poranenie v oblasti hlavy. 13. Súd ďalej z následného odborného nálezu ORL ambulancie zo dňa 23. 03. 2026 (č. l. 14 spisu) zistil, že navrhovateľ bol opakovane vyšetrený v súvislosti s uvedeným incidentom s odporcom zo dňa 20. 03. 2026, pričom aj toto vyšetrenie potvrdzuje diagnózu zlomeniny nosových kostí. 14. H. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, D. v čestnom vyhlásení zo dňa 25. 03. 2026 (č. l. 12 spisu) vyhlásila, že je starou matkou odporcu a matkou navrhovateľa. Vnuka (odporcu) prijala k sebe na prechodný pobyt v septembri 2025 po jeho prepustení z liečenia v psychiatrickej liečebni v I.. Odporca neberie lieky, ktoré má predpísané. V piatok 20. 03. 2026 rozbil pivovú fľašu a na ten zvuk prišiel navrhovateľ do izby aby ho napomenul, že čo robí. Odporca vtedy dosť drasticky napadol navrhovateľa, strkal ho a dal mu dve hlavičky, čím mu rozbil nos. Navrhovateľ krvácal, šiel na políciu a odporca tiež. Odvtedy nevie o odporcovi nič. Predtým však porozbíjal všetko čo bolo na balkóne. Tíšila ho, lebo bola noc. Žiaľ, odporca sa pre nich stáva nebezpečným, je agresívny a vtedy má z neho strach. Už aj ju sotil a rozbili sa jej pritom dioptrické okuliare. Podobne zaútočil vo februári aj na jeho matku a rozbil jej pritom nos, pričom tiež bola následne na ošetrení a polícii. Na polícii bol odporca nahlásený viackrát, avšak od posledného incidentu (20. 03. 2026) nevie o ňom nič. Vtedy im rozbil vchodové dvere na byte, vo vchode a aj výťahové dvere. Susedia asi nevedia na neho nič povedať, lebo k nim sa správa normálne a ohrozuje len svoju rodinu a seba. 15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 19. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 24. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 25. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 26. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 27. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 28. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. 29. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 30. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 31. Pri neodkladných opatreniach podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP je ich účelom zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Ich účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna ochrana. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tohto obsahu musí mať súd aspoň osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. 32. Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP. K tomu je potrebné uviesť, že obsah neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP sa vo svojej podstate čiastočne prekrýva s neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, nakoľko obe tieto ustanovenia upravujú povinnosti v súvislosti s ochranou fyzickej osoby pred zásahom do jej telesnej a duševnej integrity. Keďže však pojmovým znakom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP [na rozdiel od neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP] je dočasná úprava pomerov a navrhovateľ v petite návrhu nežiadal odporcovi zakázať vstup do bytu dočasne, ale práve naopak bez časového obmedzenia, čo v odôvodnení svojho návrhu osobitne vyzdvihol, je zrejmé, že ním požadované neodkladné opatrenie má predstavovať trvalú (konečnú) úpravu pomerov medzi stranami, t. j. má nahrádzať rozhodnutie vo veci. Po zohľadnení uvedeného súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti podľa § 325 ods. 2 písm. f) [nie písm. e)] CSP. Uvedenú skutočnosť ešte podčiarkuje fakt, že odporca sa podľa tvrdení samotného navrhovateľa a čestného vyhlásenia jeho matky v súčasnosti v spoločnom obydlí s navrhovateľom nezdržiava; práve zdržiavanie sa v spoločnom obydlí by odôvodňovalo poskytnutie osobitnej rýchlej ochrany ohrozenej osoby podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP (aby sa ohrozená osoba v spoločnom obydlí nemusela zdržiavať s osobou podozrivou z násilia a nemusela opúšťať spoločné bydlisko a hľadať si náhradné bývanie). 33. Súd mal z predloženého čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre okres Lučenec, obec D., kat. územie D. osvedčené, že výlučnou vlastníčkou bytu, vo vzťahu ku ktorému smeruje toto neodkladné opatrenie v časti zákazu vstupu, je matka navrhovateľa H. B. so spoluvlastníckym podielom 1/1. Zároveň jej patrí podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a na príslušenstve vo výške 6299/643108. Z predložených lekárskych správ zo dňa 20. 03. 2026 a 23. 03. 2026 mal súd ďalej osvedčené, že navrhovateľ bol bezprostredne po incidente s odporcom ošetrený pre zranenia spôsobené fyzickým útokom. Z uvedených lekárskych správ vyplýva, že navrhovateľ utrpel zlomeninu nosových kostí, ako aj ďalšie poranenia hlavy a tváre, pričom tieto zranenia si vyžiadali nielen prvotné ošetrenie na urgentnom príjme, ale aj následné odborné vyšetrenie. Súd prihliadol aj na čestné vyhlásenie H. B., z ktorého vyplýva, že medzi stranami dochádza k opakovaným konfliktom a že správanie odporcu voči navrhovateľovi (aj iným členom rodiny) je dlhodobo problematické a má znaky agresivity. Uvedené čestné vyhlásenie korešponduje s tvrdeniami navrhovateľa a je v súlade s lekárskymi správami o zraneniach navrhovateľa. 34. Z uvedeného súhrnu dôkazov mal súd za osvedčenú nielen samotnú existenciu fyzického útoku, ale aj to, že tento útok nebol izolovaným excesom, ale prejavom dlhodobého konfliktného vzťahu medzi stranami, ktorý má stupňujúci sa charakter. Takto osvedčené skutočnosti podľa názoru súdu zakladajú dôvodnú obavu z opakovania násilného konania odporcu voči navrhovateľovi. Preto súd návrhu navrhovateľa podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP vyhovel a uložil odporcovi nevstupovať do bytu č. 58, na 4. poschodí vo vchode F. 10, bytového domu so súpisným číslom XXX vo D., vrátane spoločných častí tohto bytového domu, nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor, pre okres Lučenec, obec D., kat. územie D.. 35. Pre úplnosť súd uvádza, že nakoľko navrhovateľ a matka navrhovateľa (výlučná vlastníčka bytu) zhodne uviedli, že odporca svojím agresívnym konaním poškodil aj vchodové dvere do bytového domu a dvere výťahu, vzhľadom na intenzitu útoku a deštruktívne správanie odporcu v spoločných priestoroch domu súd dospel k záveru, že samotný zákaz vstupu do bytu (obydlia) by bol nepostačujúci a neúčinný. Súd preto uložil odporcovi zákaz vstupu aj do spoločných častí predmetného bytového domu. Hoci k poškodeniu majetku neboli predložené listinné dôkazy, v konaní o nariadení neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie rozhodujúcich skutočností. 36. Súd považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že navrhovateľ k návrhu nepriložil úradný záznam o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia, sama o sebe nebráni nariadeniu neodkladného opatrenia. Úradný záznam o vykázaní predstavuje len jeden z možných dôkazných prostriedkov, pričom jeho absencia nemôže viesť k odopretiu súdnej ochrany, ak sú rozhodujúce skutočnosti osvedčené inými dôkazmi. V danom prípade navrhovateľ osvedčil skutkový stav najmä lekárskymi správami a čestným vyhlásením tretej osoby, ktoré na seba vecne nadväzujú a vytvárajú ucelený obraz o charaktere správania odporcu. 37. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť v zmysle neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinnej osoby, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že navrhovateľ osvedčil, že odporca svojím doterajším konaním ohrozuje jeho telesnú a duševnú integritu, pričom v prípade ich budúceho osobného kontaktu možno dôvodne predpokladať, že v takomto správaní bude ďalej pokračovať, a teda je namieste odporcovi uložiť aj povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľovi na
vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci. 38. Pre úplnosť súd uvádza, že hoci navrhovateľ v odôvodnení návrhu uvádzal, že žiada uloženie zákazu priblíženia bez jeho limitovania okolnosťami, ako je súbežná účasť navrhovateľa a odporcu na úkonoch pred orgánmi verejnej moci, v samotnom petite návrhu výslovne formuloval požiadavku na uloženie zákazu priblíženia s výnimkou účasti na procesných úkonoch. Súd je pri rozhodovaní viazaný návrhom navrhovateľa v jeho petite, ktorý určuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a preto vychádzal z jeho konečného návrhového znenia. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že aj keby navrhovateľ navrhol uloženie zákazu priblíženia bez akejkoľvek výnimky, takto formulované opatrenie by bolo potrebné posudzovať z hľadiska jeho primeranosti, keďže by mohlo neprimerane zasiahnuť do procesných práv odporcu, najmä do jeho práva zúčastňovať sa úkonov pred orgánmi verejnej moci. Súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľ sám v návrhu uviedol, že v súvislosti s predmetným incidentom podal trestné oznámenie, z čoho vyplýva reálna možnosť vykonávania procesných úkonov, pri ktorých môže dôjsť k stretu strán sporu. Za týchto okolností súd považuje výnimku pre účasť na procesných úkonoch za primeranú, nevyhnutnú a súladnú s požiadavkou proporcionality zásahu do práv odporcu, pričom táto výnimka nenarúša ochranný účel nariadeného neodkladného opatrenia. 39. V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal uloženia zákazu odporcovi kontaktovať ho priamo alebo nepriamo, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami [§ 325 ods. 2 písm. g) CSP], súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť takéhoto návrhu (výrok II). Navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti a ani nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že odporca navrhovateľa kontaktuje alebo sa pokúša kontaktovať spôsobom, ktorý by zakladal dôvodnú obavu z ďalšieho nátlaku, najmä nepredložil žiadnu písomnú, telefonickú ani elektronickú komunikáciu. Ak by aj odporcu v budúcnosti obťažovali početné telefonáty, e-maily, SMS či iné správy od odporcu, môže využiť (aj dočasne) funkciu blokovania takýchto hovorov, e-mailov a správ. Súd navyše konštatuje, že navrhovateľom navrhovaný zákaz „priameho alebo nepriameho“ kontaktovania je pre svoju neurčitosť nevykonateľný. Neodkladné opatrenie musí byť formulované tak, aby adresát presne vedel, akého konkrétneho konania sa má zdržať, a aby prípadné porušenie bolo objektívne preskúmateľné. Formulácia „priamo alebo nepriamo“ je v súdnej praxi považovaná za vágny a neurčitý pojem, ktorý spôsobuje problémy pri vykonateľnosti a následnom postihu za porušenie (napr. v trestnom konaní pre marenie výkonu úradného rozhodnutia). 40. Čo sa týka trvania nariadeného neodkladného opatrenia (výrok I.), súd predmetné povinnosti odporcovi uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330 CSP). 41. Súd je názoru, že nariadením tohto neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, preto navrhovateľovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). V zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP potom poučil odporcu o tom, že môže podať proti navrhovateľovi žalobu vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej prípadným výkonom neodkladného opatrenia. Možnosť odporcu domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, vyplýva z § 334 CSP, a táto mu ostáva rovnako zachovaná. 42. Záverom súd pre úplnosť poznamenáva, že nedodržanie obmedzení uložených odporcovi týmto neodkladným opatrením po tom, ako toto rozhodnutie nadobudne vykonateľnosť, je spôsobilé naplniť skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. 43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Navrhovateľ si v konaní uplatnil tri nároky, keď žiadal, aby súd zakázal odporcovi vstupovať do bytu, približovať sa k nemu a kontaktovať ho. Súd navrhovateľovi vyhovel čo do prvého a druhého nároku a tretí nárok zamietol ako nedôvodný. V pomernom vyjadrení úspech navrhovateľa predstavuje 2/3 k úspechu odporcu, ktorý je 1/3. Čistý úspech navrhovateľa činí 1/3 (t. j. 2/3 – 1/3), preto súd navrhovateľovi priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v takomto rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), m) CSP] do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, pričom odvolanie sa podáva na Okresnom súde Lučenec. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).