Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 11C/18/2022 5622201093 23. 10. 2024 Mgr. Robert Droppa ECLI:SK:OSLM:2024:5622201093.10
Uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobkyne A. B. C. D., E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F. XXX/X, D., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s. r. o., so sídlom Račí potok 2385/3, Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému G. H. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. J. XX/X, E. B., zastúpenému JUDr. Andreou Havlátovou Rajczyovou, advokátkou so sídlom Žiškova 6, Košice, v spore o ochranu osobnosti, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žalobkyni súd vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. III. Súd žalobkyni prostredníctvom prevádzkovateľa systému, Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, v r a c i a súdny poplatok vo výške 136,- eur. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou 01. 04. 2022 sa žalobkyňa domáhala ochrany osobnosti a navrhla, aby súd konštatoval, že žalovaný rozširovaním nepravdivých tvrdení o tom, že žalobkyňa trpí duševnou poruchou, zasiahol do jej osobnostných práv, do jej práva na súkromie a rodinný život; zároveň, že to týchto práv zasiahol aj vyhotovením zvukových záznamov zachytávajúcich prejavy osobnej povahy žalobkyne a ich rozširovaním. Žalobkyňa súčasne žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek tvrdení o žalobkyni, že trpí duševnou poruchou, zdržať sa rozširovania zvukových záznamov zachytávajúcich prejavy osobnej povahy žalobkyne a zničiť všetky doposiaľ ním vyhotovené zvukové záznamy obsahujúce prejavy osobnej povahy žalobkyne. Zároveň navrhla uložiť žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobkyni vlastnoručne podpísaným listom doručeným do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v znení: „Podpísaný G. H. D. sa ospravedlňujem pani A. B. C. D. D., E., že som neoprávnene zasiahol do jej občianskej cti, dôstojnosti a súkromia tým, že som tretín osobám a orgánom štátnej správy na jej adresu uvádzal, že trpí duševnou poruchou a zároveň sa ospravedlňujem, že som bez jej vedomia a súhlasu vyhotovoval zvukové záznamy prejavov osobnej povahy jej osoby.“. Nakoniec požadovala priznať nemajetkovú ujmu vo výške 5 000,- eur. 2. Podaním zo dňa 10. 10. 2024 zobrala žalobkyňa žalobu späť z dôvodu uzavretia dohody o mimosúdnom urovnaní sporu. Navrhla, aby jej súd priznal náhradu trov konania v zmysle uzavretej dohody. 3. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 4. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje predovšetkým v dispozitívnych procesných úkonoch strán, medzi ktoré patrí aj späťvzatie žaloby. Nakoľko došlo
k späťvzatiu žaloby pred otvorením prvého pojednávania, súd v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 C. s. p. nezisťoval súhlas žalovaného a konanie zastavil. 5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 256 C. s. p. tak, že žalobkyni priznal ich náhradu v plnom rozsahu. Náhrada trov konania je ovládaná buď zásadou úspechu v spore vyjadrenou v ustanovení § 255 C. s. p. alebo zásadou zavinenia vyjadrenou v § 256 C. s. p. V prípade zastavenia konania je pre rozhodnutie súdu o náhrade trov konania kľúčové zistenie, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. V predmetnej veci došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu neskoršieho správania sa žalovaného, ktorý po začatí konania uzatvoril so žalobkyňou mimosúdnu dohodu. V takomto prípade tak žalovaný nesie zodpovednosť na zastavení konania v dôsledku príčinnej súvislosti jeho správania vo vzťahu k uplatnenému nároku. Zavinenie strany sporu smerujúce k zastaveniu konania je pritom potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko v takom prípade by išlo prakticky o posudzovanie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej, k čomu v tomto štádiu konania ani nemôže zo strany súdu dôjsť. Nakoľko žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, je podľa § 256 C. s. p. povinný žalobkyni nahradiť trovy konania v plnom rozsahu, čo korešponduje aj s deklarovanou dohodou strán v rámci mimosúdneho urovnania sporu. 6. Žalobkyňa zaplatila súdny poplatok vo výške 146,- eur. Nakoľko zobrala žalobu späť pred prvým pojednávaním, podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. jej vznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku, kráteného o sumu 10,- eur. Súdny poplatok vo výške 136,- eur vráti žalobkyni prevádzkovateľ systému, ktorému súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia doručí predmetné uznesenie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.