Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 14T/46/2024 5624010577 30. 09. 2024 JUDr. Ivan Štepita ECLI:SK:OSLM:2024:5624010577.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanej A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX v Liptovskom Mikuláši, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 09. 2024 v Ružomberku, takto rozhodol: obžalovaná A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX v D. A., trvale bytom E. XX, XXX XX F., uznáva sa za vinnú,že 1./ dňa 19. 4. 2023 približne o 22:20 hod. v areáli čerpacej stanice Slovnaft na ulici Košická 20 v Žiline, kam ju predtým priviezol A. G. osobným motorovým vozidlom značky Hyundai Accent, evidenčné číslo H., VIN: G., v hodnote 1.800,- eur, ktoré bolo vo vlastníctve I. J. a A. G. ho používal s jej súhlasom, potom, ako A. G. z vozidla vystúpil a šiel do budovy čerpacej stanice, si A. B. presadla zo sedadla spolujazdca na sedadlo vodiča a vozidlom sa bez súhlasu a vedomia vlastníčky vozidla I. J. aj spoluužívateľa vozidla A. G. odviezla na neznáme miesto smerom na Martin, kde bolo dňa 20. 4. 2023 vozidlo v čase 11:50 hod. vypátrané hliadkou policajného zboru na parkovisku na K. J. L. XX B. A., pričom A. B. viedla toto osobné motorové vozidlo ako vodič napriek tomu, že jej bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš sp. zn. ORPZ-LM-ODI2-P-43/2021 zo dňa 9. 4. 2021, právoplatným 3. 5. 2021 a vykonateľným 3. 6. 2021, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 24 mesiacov, 2./ dňa 23. 4. 2023 potom, čo sa predchádzajúcim požitím drog uviedla do stavu, v ktorom nedokázala ovládať svoje konanie ani rozpoznať jeho protiprávnosť, na ulici Podtatranského v Liptovskom Mikuláši v čase o 18:35 hod. prešla z chodníka pre chodcov cez voľný priestor v oplotení, ktorý je určený pre vjazd motorových vozidiel, na pozemok obývaného rodinného domu so súpisným číslom 1636/54, kde prešla na zadnú časť pozemku a odtiaľ zišla po schodoch ku vchodovým jednokrídlovým plastovým dverám, ktoré boli v tom čase zavreté, no odomknuté, tieto si otvorila a v čase o 18:37 hod. vošla do kuchyne spoločenskej miestnosti v suteréne rodinného domu, kde sa bez súhlasu a povolenia majiteľky rodinného domu A. M. voľne pohybovala, pričom tu bola dňa 23. 4. 2023 v čase o 19:18 hod. nájdená A. M. pri tom, ako vodou z rýchlovarnej kanvice zalievala arašidy v sklenenom pohári a tejto povedala, že tam prišla, nakoľko bola okradnutá v Poprade, 3./ dňa 2. 8. 2023 v presne nezistenom čase okolo 15:42 hod. po predchádzajúcom požití drog pristúpila k uzamknutej 127 cm vysokej vstupnej bráničke vedúcej na súvisle oplotený pozemok riadne obývaného rodinného domu na adrese G. H. XXX/X, F., okres Liptovský Mikuláš, prestrčila ruku pomedzi mreže na bráničke a túto si odomkla kľúčom, ktorý sa nachádzal z vnútornej strany bráničky a následne bez vedomia a súhlasu vlastníka domu a priľahlého pozemku D. N., ako aj bez vedomia a súhlasu ich užívateľa B. N. prešla do zadnej časti pozemku, kde použila trampolínu, skočila do bazénu, kúpala so
vírivej vani a na kryt vírivej vane si dala usušiť mokré veci, kde zotrvala až do návratu B. N. dňa 2. 8. 2023 o 18:45 hod., ktorý našiel A. B. kúpať sa vo vírivej vani v spodnom prádle a uviedol jej, že ide volať policajtov, načo sa A. B. zľakla a z pozemku rodinného domu odišla, teda 1./ - zmocnila sa cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať - marila výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonávala činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti 2./ - požitím návykovej látky sa priviedla do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustila konania, ktorým neoprávnene vnikla do obydlia iného, 3./ - neoprávnene vnikla do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, čím spáchala 1./ - prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona - prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona 2./ - zločin opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona 3./ - prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona Za to sa odsudzuje podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 06. 08. 2024 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého jej súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej ukladá skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie. odôvodnenie: Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš podala dňa 23. 07. 2024 na A. B. obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pre zločin opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona ako aj pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené v skutkových vetách citovanej obžaloby. Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 15. 08. 2024 trestný rozkaz, ktorým uznal A. B. vinnú z vyššie uvedených trestných činov a uložil jej úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom a uloženým probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe a zároveň jej určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanej uložil aj ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie.
Proti trestnému rozkazu podala Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš odpor v súvislosti s nesprávnou aplikáciou trestnej sadzby v súvislosti s ukladaním trestu podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona, pričom takto uložený trest prokuratúra považovala za neprimerane prísny. Odpor prostredníctvom svojho obhajcu podala aj obžalovaná, ktorý odpor však bližšie neodôvodnila. Podaním odporu došlo k zrušeniu trestného rozkazu a samosudca dňa 11. 09. 2024 nariadil hlavné pojednávanie na deň 30. 09. 2024. Obžalovaná A. B. sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, pričom predvolanie na hlavné pojednávanie spolu s obžalobou jej bolo doručené dňa 16. 09. 2024. Podľa § 252 ods. 1 Trestného poriadku hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa a prokurátora. Podľa § 252 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku o neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec môže spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom: a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, alebo ak sa predvolanie na hlavné pojednávanie považuje za doručené podľa § 66 ods. 3 alebo 4, aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený, b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený. Podľa § 252 ods. 5 Trestného poriadku, ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obžalovaného. Ako už súd uviedol vyššie, obžalovanej bola obžaloba spolu s termínom pojednávania riadne a včas doručená, obžalovaná bola upozornená na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti (č. l. 359). Súd preto na návrh strán hlavné pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti, avšak za prítomnosti jej ustanoveného obhajcu. Súd na návrh prokurátora prečítal viaceré výpovede A. B., ktoré urobila v procesnom postavení obvinenej pred vyšetrovateľom OR PZ. Z týchto výpovedí vyplynulo, že obžalovaná u všetkých troch skutkov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie sa k spáchaniu trestnej činnosti priznala, svoje konanie oľutovala. Dôvodom jej konania bola skutočnosť, že vo všetkých prípadoch bola značne pod vplyvom omamných a návykových látok vrátane alkoholu, ktorých je dlhoročným užívateľom. Na svoju obranu neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by ju zbavovali trestnoprávnej zodpovednosti. Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného B. N., prečítal ostatné výpovede poškodených a svedkov, ktorí boli vypočutí kontradiktórnym spôsobom v prípravnom konaní, prečítal znalecké posudky znalkyne z odboru zdravotníctva – psychiatrie A. O. P. v znení ich doplnkov ako aj znalecké posudky KEÚ PZ, prečítal aj ostatné listinné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán dospel súd k záveru, že obžalovaná A. B. svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky žalovaných trestných činov. Okrem priznania sa zo strany obžalovanej je táto usvedčovaná zo spáchania trestnej činnosti výpoveďou poškodeného B. N., ktorý potvrdil, že dňa 02. 08. 2024 našiel obžalovanú vo dvore jeho rodinného domu
nachádzajúceho sa v obci Podtureň, pričom obžalovaná v čase jeho príchodu sa kúpala vo vírivej vani na terase rodinného domu. Z poskytnutého videozáznamu z bezpečnostných kamier je zistiteľné, akým spôsobom obžalovaná vošla na súvisle oplotený pozemok a aké aktivity následne vykonávala. Z prečítaných výpovedí svedkov A. G. ako aj vlastníčky vozidla I. J. jednoznačne vyplynulo, že po tom, ako A. G. na ČS na ulici Košická 20 v Žiline vystúpil z vozidla a vošiel do priestorov Čerpacej stanice, pričom vozidlo nechal naštartované, tohto vozidla sa následne zmocnila obžalovaná, vykonala s ním jazdu smerom na Martin, kde vozidlo dňa 20. 04. 2023 v čase 11.50 hod. bolo vypátrané hliadkou Policajného zboru na parkovisku na ulici Štefana Furdeka 10 v Martine – Záturčí. Jazdu na tomto motorovom vozidle obžalovaná vykonávala bez súhlasu užívateľa A. G. a vlastníčky vozidla I. J. a jazdu vykonala napriek tomu, že rozhodnutím ODI, ORPZ Liptovský Mikuláš zo dňa 09. 04. 2021, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 03. 06. 2021 jej bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. V prípade druhého skutku je vina obžalovanej preukázaná jej vlastnou výpoveďou ale aj výpoveďou poškodenej A. M., ktorá potvrdila, že našla obžalovanú v spoločenských priestoroch suterénu rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici Podtatranského v Liptovskom Mikuláši, kde sa pohybovala bez súhlasu a povolenia majiteľky rodinného domu, keď ako dôvod jej návštevy obžalovaná mala uviesť, že tam prišla, nakoľko bola okradnutá v Poprade. Prítomnosť omamných a návykových látok v tele obžalovanej prípadne na veciach, ktoré boli nájdené na mieste činu v prípade skutku pod bodom 1 bola verifikovaná znaleckými posudkami Kriminalistických a expertíznych ústavov a aj tieto znalecké posudky potvrdili, že obžalovaná je užívateľom nedovolených látok. Vzhľadom k tomu, že v prípravnom konaní vyšli najavo pochybnosti o duševnom stave obžalovanej, bol v jej prípade v prípravnom konaní vydaní príkaz na vyšetrenie duševného stavu a následne bola do konania pribratá znalkyňa z odboru zdravotníctvo – psychiatria MUDr. Beáta Husárová. Z týchto znaleckých posudkov a ich dodatkov vyplynulo, že u obžalovanej nebola zistená duševná choroba v zmysle psychózy, ale dlhoročná závislosť od alkoholu a viacerých psychoaktívnych látok. K skutkom 1) a 3) znalkyňa uviedla, že obžalovaná bola pravdepodobne pod vplyvom psychoaktívnych látok, avšak neboli u nej prítomné známky zmätenosti a toxickej psychózy, jej rozpoznávacie schopnosti boli zachované a ovládacie schopnosti boli znížené, avšak len v nepodstatnej miere. V prípade skutku pod bodom 2 znalkyňa dospela k záveru, že obžalovaná sa nachádzala pod vplyvom drog v stave akútnej intoxikácie, zmätenosti, ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli u nej vymiznuté. V prípade, ak by nebola pod vplyvom drog, tieto ovládacie a rozpoznávacie schopnosti by boli zachované. Znalkyňa zdôraznila, že obžalovaná má dlhoročnú skúsenosť s užívaním návykových látok, a teda z toho vyvodila záver, že vedela, aký vplyv môžu mať tieto návykové látky na jej správanie. Znalkyňa doporučila obžalovanej uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou vzhľadom na nekritický postoj obžalovanej, nedostatočný náhľad k závislosti a snahu o abstinenciu len na formálnej úrovni, čoho dôkazom sú aj predchádzajúce neúspešné liečenia od rôznych štátnych i neštátnych zdravotníckych zariadeniach v súvislosti s vykonávanou protitoxikomanickou liečbou. Aj ďalšie listinné dôkazy (kamerové záznamy, zápisnice o ohliadke miesta činu) dostatočným spôsobom v spojení s vyššie uvedenými skutočnosťami pre súd v rámci hodnotenia dôkazov vytvorili dostatočný podklad pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti menovanej. Obžalovaná svojim konaním viackrát porušila záujem spoločnosti na ochrane či už vlastníctva motorových vozidiel, na plnení a dodržiavaní rozhodnutí iných štátnych orgánov, na nedotknuteľnosti domovej slobody (objekt), pričom z hľadiska subjektívnej stránky vo všetkých prípadoch ide u nej o konanie úmyselné, minimálnej v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona. Pravdepodobným motívom konania obžalovanej bol jej spôsob života a významný podiel na jej konaní má vplyv požitých omamných návykových látok. Aktuálne nie je známy zdroj príjmov obžalovanej, i napriek tomu, že v čase pred spáchaním skutku bola zamestnaná u troch zamestnávateľov (prostredníctvom pracovnej agentúry), kde však buď do práce nenastúpila podľa dohody alebo jej pracovný pomer bol skončený po niekoľkých dňoch. V registri trestov
nemá záznam, v registri priestupkov má 11 záznamov pre priestupky rôznej povahy v rátane priestupku pre vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykových látok v roku 2021. Hoci je prihlásená k trvalému pobytu v obci Podtureň, ktorú adresu uviedla aj ako adresu na doručovanie, z listinných dôkazov vyplynulo, že rodičia jej zrušili trvalý pobyt na konkrétnej adrese. Obec Podtureň má vedomosť, že menovaná požívala návykové látky. Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovanej súd hodnotil skutočnosť, že s k trestnej činnosti priznala a že nemá záznam v registri trestov, ako priťažujúcu okolnosť súd hodnotil spáchanie viacerých trestných činov (§ 36 písm. j), písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona). Súd sa zaoberal aj otázkou, či konanie obžalovanej naplnilo znaky žalovaných trestných činov s prihliadnutím na tzv. materiálny korektív vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona. Vzhľadom na počet spáchaných trestných činov, okolnosti ich spáchania, aktuálny spôsob života obžalovanej súd vyhodnotil so záverom, že v takomto prípade použitie tzv. materiálneho korektívu neprichádza do úvahy. Podľa § 2 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje. V čase medzi spáchaním skutku a vynesením rozsudku nadobudli účinnosť viaceré zákona, konkrétne Zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v spojení s Nálezom Ústavného súdu SR č. 215/2024 Z. z. Vzhľadom na vyššie uvedené súd obžalovanej A. B. ukladal trest pred účinnosťou Zákona č. 40/2024, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov dňa 06. 08. 2024 v znení nálezu Ústavného súdu. Vychádzajúc z ustanovení § 31 ods. 1 Trestného zákona a § 34 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, súd A. B. ukladal a to na rozdiel od vydaného trestného rozkazu úhrnný trest odňatia slobody, avšak podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona. Vychádzal pritom z ustanovenia § 363 ods. 1 veta za bodkočiarkou Trestného zákona, podľa ktorého ak sa však dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje miernejší trest, potrestá sa týmto miernejším trestom. Súd teda obžalovanej uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa najprísnejšieho trestného činu pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a to trest vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, pričom má za to, že hrozba trestom spolu s uložením ochranného ústavného protitoxikomanického liečenia bude splnený účel zákona a tento výkon jej podmienečne odložil a určil jej skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. V súlade s návrhom znalca z odboru zdravotníctva – psychiatrie, s prihliadnutím na skutočnosť, že všetky skutky obžalovaná spáchala pod vplyvom omamných a návykových látok, nakoľko to vyžaduje záujem spoločnosti, súd obžalovanej uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie podľa zákona účinného v čase rozhodovania, teda obžalovanej ukladal ochranné liečenie v súvislosti so spáchaním trestného činu v dôsledku závislosti od návykových látok. Hrozba trestom, následný nútený výkon ústavného protitoxikomanického liečenia je podľa názoru súdu spôsobilý naplniť účel trestu tak z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie; nemožno obísť skutočnosť, že trest v sebe vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2) - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.