Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 7T/47/2024 5624010613 20. 11. 2024 JUDr. Branislav Klukoš ECLI:SK:OSLM:2024:5624010613.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Branislavom KLUKOŠOM v trestnej veci proti obžalovanému: A. B. A., stíhanému pre pokračovací prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 11. 2024 v Ružomberku, takto rozhodol: Obžalovaný A. B. A., nar. XX. XX. XXXX v Bardejove, trvale bytom: C. XXXX/XX, D. A., slobodný u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e 1) v písomnej sťažnosti zo dňa 26. 04. 2021 doručenej na podateľňu odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši dňa 28. 04. 2021 smerujúcej proti uzneseniu vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši o odmietnutí trestného oznámenia podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zo dňa 19. 04. 2021 pod ČVS: ORP-67/1-VYS-LM-2021 vedome uviedol nepravdivé údaje o tom, že sa poškodený A. E. C. dopustil v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši korupčnej trestnej činnosti, tým, že mal od obvineného A. B. A. požadovať úplatok vo výške 5.000,- Eur za zastavenie nezákonného trestného stíhania v bližšie nešpecifikovanej trestnej veci, a to so slovami „zastaviť trestné stíhanie nie je len tak, za zastavenie trestného stíhania je treba zaplatiť!!! a že to obvineného bude stáť päťku - 5.000,- euro", 2) v písomnom podaní adresovanom Špeciálnej prokuratúre SR, Štúrová 2, 812 85 Bratislava zo dňa 14. 06. 2021, doručenom do podateľne Úradu špeciálnej prokuratúry dňa 18. 06. 2021 vedome uviedol nepravdivé údaje o tom, že sa poškodený A. E. C. dopustil v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši korupčnej trestnej činnosti, tým, že mal od obvineného A. B. A. požadovať úplatok vo výške 5.000,- Eur za zastavenie nezákonného trestného stíhania v bližšie nešpecifikovanej trestnej veci a to tým, že v tomto písomnom podaní uviedol že „v rámci OČTK Liptovský Mikuláš pôsobí organizovaná zločinecká skupina", pričom v tejto súvislosti osobitne poukázal na to, že „Vyjadrenie A. C., že za zastavenie trestného stíhania - nezákonne vedeného - je treba zaplatiť!!! a že to bude stáť päťku - 5.000 € - vypovedá samo za seba. ", pričom záverom tohto podania dodal, že toto oznámenie berie ako jednu z posledných možností ako riešiť trestnú činnosť tejto zločineckej skupiny v rámci OČTK v Liptovskom Mikuláši, pričom tieto špecifikované podania obvineného boli vyšetrovateľom PZ, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, odbor Stred v konaní vedenom pod ČVS:PPZ-157/NKA-ST3-2021 posúdené ako trestné oznámenia vo veci podozrenia z presne nešpecifikovaného korupčného konania upraveného v tretom diele ôsmej hlavy Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť poškodený A. E. C., ktorý pôsobí ako prokurátor na Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš, pričom vykonaným
dokazovaním vo veci vedenej pod ČVS:PPZ-157/NKA-ST3-2021 bolo preukázané, že sa nepodarilo zistiť žiadne konkrétne a relevantné informácie o prípadnom korupčnom konaní poškodeného A. E. C. a preto bola predmetná vec uznesením vyšetrovateľa PZ, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, odbor Stred pod ČVS:PPZ-157/NKA-ST3-2021 zo dňa 17. 03. 2022, právoplatným dňa 01. 04. 2022 postupom podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, teda v bode 1) a 2) - iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, čím spáchal v bode 1) a 2) - pokračovací prečin krivé obvinenie podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024 Za to sa odsudzuje Podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. odôvodnenie: 1. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza podal na tunajší súd dňa 12. 08. 2024 na obvineného A. B. A. obžalobu pre pokračovací prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe. 2. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 11. 2024 obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Vo svojej výpovedi uviedol, že podanú obžalobu v plnom rozsahu popiera, ide o nezákonné trestné stíhanie voči jeho osobe, nikdy prokurátora C. neobvinil z korupčného trestného činu a ani o to nemal záujem, aj keď sa vôbec nevenuje trestnému právu, pozná sa so všetkými zamestnancami Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš a s mnohými má a aj mal priateľský vzťah. Nikdy nebolo jeho cieľom uškodiť Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš, pričom aj v minulosti aj dnes je politicky exponovaná osoba, v dôsledku čoho bolo okolo jeho osoby množstvo intríg, podrazov, ako to v politike býva, pričom viaceré alebo všetky jemu vznesené obvinenia považoval od začiatku za nezákonné s tým, že tam môže byť aj skrytý motív, že je stíhaný, za niečo, čo neurobil. Dlhodobo bol členom Kotlebovej strany, potom bol v Republike a teraz je v inej strane, dlhodobo sa angažoval vo verejných veciach v meste Liptovský Mikuláš, v dôsledku čoho cez protest prokurátora zrušili niektoré všeobecne záväzné nariadenia mesta Liptovský Mikuláš, čo malo v státisícoch eur dopad na rozpočet mesta, organizovali občianske hliadky. Pokiaľ ide o v obžalobe tvrdené skutky, toto bolo jednou z možných príčin nezákonných stíhaní, čo dokumentujú aj následne rozsudky súdov, kedy bol oslobodený, dvakrát bol oslobodený dokonca s odôvodením, že keby sa aj skutok tvrdený v obžalobe prokuratúrou stal, tak by nešlo o trestný čin alebo nezákonné konanie. V rámci týchto nezákonných konaní vedených voči jeho osobe bol opakovane na neho vyvíjaný nátlak, aby súhlasil s nejakým odklonom, navrhovali mu podmienečné zastavenie trestného stíhania, peňažné tresty a iné veci, čo vždy rozhodne odmietol, keďže nič neurobil. Nadobudol dojem, že vyslovene bola na neho urobená nejaká objednávka, aby sa na ňom dosiahlo právoplatné odsúdenie, čo by napríklad znamenalo, že by nemohol kandidovať v komunálnych voľbách a iné veci, pričom jeho politické aktivity boli veľkým tŕňom a veľkým problémom pre regionálne vplyvných ľudí. Pokiaľ ide o skutky v jednej aj druhej písomnosti, on nikde netvrdil nič o korupcii, podplácaní alebo
inom trestnom čine korupčnom, vyjadroval sa podľa neho k nehoráznym návrhom na odklon alebo peňažné tresty. Samotný priebeh konania od začiatku, ešte keď bolo konané v Liptovskom Mikuláši je značne neštandardný, vykazuje snahu o nejaké naťahovanie času a vyrobenie úmyslu a skutku, kde dokonca boli porušované aj interné predpisy polície. To, že v Liptovskom Mikuláši sa nenašiel vyšetrovateľ, ktorý by mu vzniesol v tejto veci obvinenie a museli ho nájsť v Ružomberku, vypovedá samo o sebe, tiež vypovedá aj to, že prokurátori namietali zaujatosť vyšetrovateľov v Liptovskom Mikuláši, ale kupodivu nenamietali zaujatosť seba a ani kolegov, s ktorými sú v kancelárii. Na základe tohto dospel k laickému názoru, že celé konanie je nezákonné z dôvodu, že bolo konané zaujatými a vylúčenými orgánmi, ešte aj vznesenie obvinenia v jeho veci bolo dozorované kamarátom poškodeného prokurátora v Liptovskom Mikuláši. Pokiaľ ide o maily, nevedel uviesť, kto ich poslal, on to nebol, o čom svedčí aj nesúlad obsahu medzi mailmi a písomnosťami ním podpísanými, schádzala sa u neho celá skupina ľudí, s ktorými riešia aj regionálne problémy, chodievali k nemu, poskytoval im počítač, tlačili si rôzne veci, poskytovali si rôzne rozhodnutia súdov a prokuratúry na území Slovenskej republiky, počítač slúžil na stranícke účely. Ešte z čias pôsobenia v ĽSNS mali mail, kde bol správcom spolu s ďalšími ľuďmi adresa bola: F., následne komunikoval aj republikové veci z tohto počítača, pričom dnes komunikuje iba z tohto počítača aj za pomoci iných osôb veci týkajúce sa inej politickej strany. Nakoľko bol veľmi nepríjemný voči niektorým ľuďom v okrese Liptovský Mikuláš, boli na neho nasadené rôzne zložky štátu, bola veľká snaha ho kriminalizovať, pričom nevedel uviesť, kto to poslal ten mail a napísal tam slovo úplatok, on by v živote nepoužil slovo úplatok voči sudcovi alebo prokurátorovi. Je všeobecne známe aj z rozhodovacej praxe súdov, že aj na Slovensku je masívne rozšírená počítačová kriminalita ako aj mediálne známe kauzy p. G. A., ktorý bol obžalovaný v rovnakej veci a bol oslobodený. Tiež zdôraznil a poukázal na Budapeštiansky protokol o kyber kriminalite, ktorým je Slovenská republika viazaná a v ktorom je popísaná celá skupina trestných činov týkajúcich sa kyber kriminality či už hackerských útokov alebo využitia neukončeného spojenia, simulovanie cudzej identity, zadržiavanie alebo pozmeňovanie mailových správ. 3. Na otázky prokurátora uviedol, že trestné oznámenia na poškodeného A. E. C. nepodával, podal iba podania, ktoré označil ako trestné oznámenie, v nich popísal skutok ako zneužitie právomoci verejného činiteľa a ako páchateľa označil pána C., tieto podania boli viacerými prokuratúrami či už okresnými cez krajskú až po generálnu vyhodnotené ako podnety na preskúmanie činnosti alebo postupu prokurátora, ale prokuratúrou boli vyhodnotené, že nie sú trestnými oznámeniami. Pokiaľ sa jedná o podanie zo dňa 23. 01. 2021, ktoré bolo doručené z Prezídia policajného zboru na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, toto podal on s tým, že doplnil, že je to zase len podpora jeho tvrdenia, že po ňom išli, rozhodovali zaujaté orgány. Toto trestné oznámenie malo byť odmietnuté, pričom už nevedel uviesť, či podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Pokiaľ sa týka písomnej sťažnosti zo dňa 26. 04. 2021, ktorá je označená v skutku pod bodom č. 1 obžaloby, on nikdy neobvinil pána C. z korupčnej trestnej činnosti ani z toho, že požadoval úplatok 5.000 eur, pokiaľ sa vyjadroval v týchto súvislostiach ohľadom tejto sumy, vždy to bolo len o nehoráznych návrhoch prokurátorov alebo vyšetrovateľov na odklon trestného konania, tak isto ani pri rozhovore v TESCU nepadlo slovo úplatok a korupcia, keď sa bavil s prokurátorom, bavili sa vyslovene v intenciách peňažného trestu, kde ako už uviedol v minulosti bola snaha zo strany vyšetrovateľky H. následne aj Mateja ukončiť nezákonné stíhania týmto spôsobom a vyriešiť si problémy, ktoré s tím mali. 4. Na návrh prokurátora boli prečítané rozporné časti zápisnice o výsluchu obvineného A. B. A. z prípravného konania, pričom po prečítaní týchto rozporných častí obžalovaný uviedol, že je pravdou to, čo uviedol v prípravnom konaní, uviedol, že jeho výpoveď nie je rozporná, nakoľko prokurátor sa ho pýtal iba na to, či podal sťažnosť, nie na obsah sťažnosti. Pokiaľ v texte zvýraznil niektoré časti, bol to výraz jeho reakcie na nehorázne ponuky, akým spôsobom chceli orgány činné v trestnom konaní vyriešiť nezákonné konania. Keby chcel obviniť prokurátora C. z korupčného trestného činu, išlo by to rovnakým spôsobom ako predošlé trestné oznámenia. Na ďalšie otázky prokurátora uviedol, že poškodený C. mal zlé vzťahy s prokurátorom G., plnil jeho príkazy, vzhľadom k vtedajšej ekonomickej situácii si C. potreboval udržať lukratívne pracovné miesto, ktoré je dobre platené, mal záujem o kariérny postup, a preto potreboval byť v spore úspešný a dosiahnuť rozhodnutie ako požadoval jeho nadriadený, ktorý rozhodoval o jeho kariérnom postupe. Nebyť platu, ktorý má, asi by nevedel splácať hypotéky. Preto uviedol v písomnej sťažnosti zo dňa 26. 04. 2021 ako aj v písomnom podaní adresovanom Špeciálnej prokuratúre Slovenskej republiky, že sa má jednať o peňažný trest, nakoľko išlo o spôsob, akým chceli orgány činné v trestnom konaní vyriešiť nezákonné stíhanie a tento postup vyplýva priamo z predmetných spisov, kde mu boli ponúkané odklony, ktoré on razantne odmietol. Pokiaľ a týka mailu
zo dňa 21. 06. 2021, tento nepísal a uviedol, že sa treba opýtať autora mailu. Pokiaľ sa týka podania adresovaného Špeciálnej prokuratúre zo dňa 14. 06. 2021 uvedenom v bode 2 obžaloby, ani v tomto podaní neobvinil prokurátora C. z korupčného trestného činu, aj v tomto podaní popísal to isté stretnutie v TESCU, kde sa bavili o peňažnom treste. Pokiaľ sa týka elektronického podania uvedeného v bode 3 obžaloby, toto nepísal a k tomuto sa nevyjadril. Pokiaľ sa týka rozhovoru s prokurátorom C. v TESCU, bolo to podvečer, niekedy medzi 16 -17 hod., pozná ho dlhé roky, odkedy prišiel do Liptovského Mikuláša, zoznámil ich jeho kamarát I. G., ktorý bol jeho školiteľom, dlhodobo mali korektné vzťahy. 5. Na otázky obhajcu obžalovaný uviedol, že do jeho počítača malo prístup niekoľko skupín osôb, predovšetkým počítač je používaný aj rodinnými príslušníkmi, aj priateľkou, teda používajú ho viacerí ľudia. Boli to kamaráti, známi, či už cez politiku alebo cez iné veci. Nevedel uviesť, ako boli z jeho počítača poslané maily s obsahom, ktoré sú predmetom obžaloby, pričom doplnil, že je to priamy útok na jeho osobu s cieľom kriminalizovať ho, zabrániť mu konať tak, ako koná. Mohli to urobiť ľudia, ktorí počítač použili na stranícke účely, vždy bol zapnutý, nebol zaheslovaný. 6. Svedok – poškodený A. E. C., vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že trestné oznámenie v časti podozrenia zo spáchania trestného činu krivého obvinenia podával na základe písomne podaného a podpísaného riadneho opravného prostriedku obžalovaným, do ktorého obžalovaný pojal tvrdenia o jeho korupčnom správaní sa tak, ako je to uvedené v bode 1 obžaloby. K okolnostiam uvádzaným v bode 2-3 obžaloby uviedol, že o týchto v čase podávania trestného oznámenia nemal bližšiu vedomosť, čo sa týka bodu 3 obžaloby v súvislosti s ním podaným trestným oznámením okrem iného pôvodne aj pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania si len spomenul, že krátko po tom, čo na jeho osobu bolo na Facebookovom profile mesta Liptovský Mikuláš zverejnený hanlivý príspevok ho navštívil sudca Okresného súdu Liptovský Mikuláš s otázkou, či o tom vie. Pokiaľ sa týka predmetu hlavného pojednávania, nevylúčil prípadné náhodné stretnutie s obžalovaným v meste Liptovský Mikuláš, nakoľko je v ňom pracovne činný od roku 2005, avšak kategoricky odmietol, že by sa s ním mimo úradnej budovy a bez prítomnosti tretej osoby rozprával o služobných veciach, a teda objektívne od nikoho nemohol žiadať ani úplatok v súvislosti s touto trestnou vecou, a preto sa cíti dotknutý negatívnym spôsobom na svojej občianskej, profesnej i stavovskej cti. Na prednes obhajcu uviedol, že v zmysle aplikačnej praxe trestné veci v rezorte prokuratúry nie sú prideľované náhodným výberom, ale rozhodnutím okresného prokurátora resp. v jeho neprítomnosti jeho námestníkom. Preto na skutočnosť, že podľa tvrdení obhajcu mu boli pridelené všetky trestné veci obžalovaného v minulosti uviedol len toľko, že nebolo jeho právom si ich vybrať, ale tak, ako už uviedol, boli mu pridelené. 7. Na otázky prokurátora uviedol, že pokiaľ sa týka elektronického podania adresovaného Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš dňa 21. 06. 2018, predmetné podanie bolo zapísané ako riadny opravný prostriedok do jeho v tom čase dozorovanej trestnej veci pána obžalovaného s tým, že keď sa dozvedel o v ňom zahrnutých podozreniach na jeho osobu, postupoval v zmysle internej úpravy a vec predložil príslušnému odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na ďalší postup. Nakoľko ako podozrivý nie je subjektom, ktorému by sa v zmysle Trestného poriadku v tom čase oznamovalo rozhodnutie, ktorým bola vec vybavená, o skutočnosti, že táto vec bola odmietnutá sa dozvedel až z uznesenia o vznesení obvinenia v tejto trestnej veci. Nevedel uviesť, čo bolo motívom týchto podaní, domnieval sa, že išlo o snahu pána obžalovaného o jeho vylúčenie z výkonu dozoru. V tom čase dozoroval dve veci obžalovaného v ktorých obžalovaný vystupoval ako obvinený. Trestné oznámenie podal až po tom, čo sa mu do rúk dostalo spomenuté písomné podanie podpísané obžalovaným, v ktorom boli zahrnuté podozrenia z jeho korupčného správania sa. Na otázku, či sa stretol s obžalovaným v mesiaci máj 2021 v TESCU v čase medzi 16-17 hod., pre odstup času nevedel potvrdiť ani vyvrátiť, ale uviedol, že do TESCA prakticky nechodí, a teda je veľmi nízky predpoklad takého stretnutia sa. Pokiaľ sa týka odklonu, ktorý uvádzal obžalovaný, v prípravnom konaní tenko odklon nebol, nakoľko v obidvoch prípadoch išlo kvalifikačne o zločin, resp. aj o zločin, pričom dal do pozornosti, že v obidvoch prípadoch sa cítil byť obžalovaný nevinný, a teda na prípadný odklon neboli splnené zákonné podmienky. JUDr. Pavol Sochor bol v minulosti jeho nadriadený prokurátor, teda bol okresným prokurátorom, pričom nebol vypovedať v minulosti na NAKA. Zo strany okresného prokurátora JUDr. Sochora mu nebol daný konkrétny pokyn ako má ukončiť vec, v ktorej vystupoval obžalovaný. 8. Svedok – poškodený na otázky obhajcu uviedol, že nemá vedomosť kto dozoroval trestné stíhania, ktoré boli vedené voči obžalovanému, on má vedomosť len o trestných konaniach, ktoré dozoroval on, nakoľko mu neprináleží právo nahliadať do trestných vecí pridelených iným prokurátorom. On dozoroval
tri veci, kde bol stíhaný obžalovaný, jedna vec bola skončená zastavením trestného stíhania, jedna vec bola oslobodená a v tretej po podaní obžaloby bol vylúčený z ďalšieho konania, takže nevedel uviesť, ako to skončilo. Čo sa týka vylúčenia v tejto trestnej veci, z tejto trestnej veci ho vylúčil okresný prokurátor, kde uplatnil takzvanú teóriu zdania, pričom vylúčený bol na základe námietky zaujatosti. Pre odstup času už nevedel uviesť, či v tejto veci bola doručená žiadosť obžalovaného, aby bol vylúčený z dôvodu zaujatosti, ale predpokladal, že áno, nakoľko vo veci rozhodol o svojom nevylúčení sa s tým, že okresný prokurátor následne konal a rozhodol na základe obžalovaným podaného riadneho opravného prostriedku. 9. Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa I. J. J., ktorá využila svoje právo a po zákonnom poučení odoprela k veci vypovedať. 10. Na návrh prokurátora so súhlasom obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výsluchu svedka JUDr. Pavla Sochora z prípravného konania, ktorý uviedol, že osobu obžalovaného A. A. nepozná, pokiaľ sa týka poškodeného A. E. C., tohto pozná, nakoľko do 31. 03. 2021 pôsobil na Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš v pracovnej pozícii okresný prokurátor, bol to jeho kolega, pričom počas svojho pôsobenia nemal vedomosť o tom, že poškodený C. podal trestné oznámenie na obvineného A. A. v súvislosti s tým, že ho mal krivo obviniť z toho, že by mal poškodený žiadať od obvineného úplatok vo výške 5.000,-Eur, nepamätal si, či dával alebo nedával v tejto trestnej veci, kde bol obvinený A. B. A. nejaký pokyn alebo príkaz poškodenému C. v súvislosti s tým, akým spôsobom je potrebné ukončiť danú trestnú vec, tiež si nepamätal, či dával alebo nedával pokyn aj v ďalšej trestnej veci príkaz poškodenému C. ako má byť dané vec ukončená, tiež si nepamätal, že by z pozície okresného prokurátora dával ústny pokyn prípadne iný pokyn pre podriadeného prokurátora s tým, ako má v tej ktorej trestnej veci postupovať. 11. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi, a to s trestným oznámením poškodeného A. E. C. zo da 23. 06. 2021, so zápisnicou o konfrontácii medzi obvineným A. B. A. a poškodeným A. E. C., s elektronickým podaním zo dňa 21. 06. 2021 adresovaným Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš, so sťažnosťou obžalovaného zo dňa 26. 04. 2021 proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti, s podaním obžalovaného zo dňa 14. 06. 2021 adresovaným Špeciálnej prokuratúre Slovenskej republiky, s elektronickým podaním zo dňa 21. 06. 2021 odoslaným z emailovej adresy B., s uznesením Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky odboru Stred, Banská Bystrica zo dňa 17. 03. 2022, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie oznamovateľov A. B. A. a I. J. J., ktorého sa mal dopustiť A. E. C., prokurátor pôsobiaci na Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš tým, že mal uviesť, že za zastavenie trestného stíhania je treba zaplatiť, a bude to stáť „päťku“ – 5.000,-Eur a túto istú komunikáciu mal mať s oznamovateľom A. B. A. na doposiaľ nezistenom mieste, ako aj s ďalšími v prípravnom konaní zhromaždenými listinnými dôkazmi. 12. Prokurátor v záverečnej reči poukázal na dôkazy vykonané v konaní pred súdom, ktoré podľa jeho názoru preukázali, že stíhaný skutok a jeho jednotlivé čiastkové útoky sa stali, majú znaky stíhaného pokračovacieho prečinu krivé obvinenie podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a spáchal ich obžalovaný A. B. A.. Obžalovaný je zo spáchania tejto trestnej činnosti usvedčovaný výpoveďou poškodeného A. E. C., sťažnosťou, ktorú podal a podpísal zo dňa 26. 04. 2021 proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši a elektronickými podaniami zo dňa 19. 04. 2021 a 21. 06. 2021. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jednotlivé čiastkové útoky boli zo strany obvineného vedené s rovnakým zámerom a s rovnakým predmetom útoku, ktorým bolo lživo obviniť prokurátora Okresnej prokuratúry v Liptovský Mikuláš z korupčnej trestnej činnosti, a to z požadovania úplatku za zastavenie nezákonného trestného stíhania v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie za účelom dosiahnutia jeho vylúčenia z výkonu dozoru vo veciach, v ktorých figuroval ako obvinený obžalovaný B. A.. Obhajoba obžalovaného resp. jeho tvrdenia spočívajúce v uvádzaní toho, že on vyjadrenia poškodeného pochopil tak, že vec sa má vyriešiť peňažným trestom vo výške 5.000,-eur, resp. odklonom a že mailové podania boli zaslané neznámou osobu, ktorá sa nabúrala do jeho emailu, považoval za účelové a nedôveryhodné tvrdenia obžalovaného motivované výlučne snahou vyhnúť sa vyvodeniu trestnej zodpovednosti za obžalovaný skutok. Na základe vykonaného dokazovania ho preto navrhol uznať za vinného a uložiť mu trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v prvej polovici zákonného rozpätia. 13. Poškodený na záver uviedol, že trvá na tom, že nikoho nikdy o úplatok nežiadal a ani neprijal.
14. Obhajca obžalovaného vo svojej záverečnej reči poukázal na skutočnosť, že obžaloba obsahuje dve skupiny skutkových tvrdení, prvá skupina spočíva v tom, že jeho klient mal elektronickou poštou zasielať na konkrétne úrady dva maily, z ktorých podľa tvrdenia pána prokurátora vyplýva a vyplývalo, že pán prokurátor sa mal dopustiť trestného činu. V tejto súvislosti poukázal na to, že Trestný zákon ako aj teória trestného práva pozná pojem znaky skutkovej podstaty trestného činu a na naplnenie akéhokoľvek trestného činu je potrebné, aby boli naplnené všetky znaky trestného činu, v danom prípade konkrétne pri trestnom čine kladenom jeho klientovi obžalobou za vinu je subjektom ktoréhokoľvek trestného činu páchateľ trestného činu, v prípade ktorého pre potreby rozhodnutia súdu je bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne preukázané, že daný skutok spáchal práve tento páchateľ. V prípade jeho klienta nepochybne ako aj v ďalších iných prípadoch, platí ústavná zásada prezumpcie neviny, tzn. orgány činné v trestnom konaní vo všeobecnosti a v súhrne pre prípad uznania viny sú povinné súdu pre potreby rozhodnutia preukázať vinu, v danom prípade vinu obžalovaného, to znamená, že práve jeho klient si v istom čase sadol za počítač a na tomto počítači napísal emailové správy. Na základe jeho názoru takýto dôkaz súdu predložený nebol a v čase podania obžaloby ani neexistoval. Pokiaľ sa týka druhej veci, ktorú pán prokurátor jednoznačne predložil súdu je konštatovanie, že z obsahu emailových správ vyplýva, že prokurátor C. mal žiadať úplatok. Druhú skupinu skutkov tvoria skutky, v ktorých jeho klient v rámci sťažností resp. žiadostí skomentoval situáciu, ktorá sa v tom čase diala proti jeho osobe, ktorú situáciu osobne pozná aj on osobne, nakoľko ho obhajoval aj v iných trestných veciach. Poukázal na to, že vzhľadom na množstvo nezákonností, ktoré sa diali v prípravnom konaní vo veciach, v ktorých vykonával dozor pán C. mal za to, že právne tvrdenie obžaloby predložené tomuto súdu neobstojí, skutky uvedené v obžalobe ako emailové správy, jeho klient nespáchal a skutky, ktoré sa vyznačujú písomným podaním, tu sa nepreukázalo, že sú trestným činom, na základe týchto skutočností preto navrhol, aby súd jeho klienta spod obžaloby oslobodil. 15. Obžalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že konanie považuje za nezákonné, od samého začiatku vykonávané vylúčenými orgánmi, a preto požiadal súd, aby bol oslobodený v plnom rozsahu, keďže skutky nespáchal. 16. Prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. 17. Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. 18. Predmetná skutková podstata poskytuje ochranu riadnej činnosti štátnych orgánov, ako i občanov pred lživými útokmi na ich práva, slobodu a česť. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v lživom obvinení inej osoby z trestného činu v úmysle privodiť jej trestné stíhanie. Obvinenie spočíva v konaní páchateľa, ktorým dáva podnet na trestné stíhanie nevinnej osoby. Forma takéhoto oznámenia nie je rozhodujúca (ústna, písomná a pod.). Lživým obvinením treba rozumieť objektívne nepravdivé obvinenie, ktoré sa zakladá na vymyslených skutkových okolnostiach o tom, kedy a ako došlo k spáchaniu trestného činu a kto ho spáchal. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa stačí, ak iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Páchateľ pri samotnom obvinení tretej osoby nemusí zároveň uviesť aj právnu kvalifikáciu údajného (trestného) činu, z ktorého iného lživo obviňuje, postačí, ak uvedie také skutkové okolnosti, ktoré naplňujú skutkovú podstatu niektorého trestného činu. Z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu je bezvýznamné, či lživo obvinenej osobe bolo vznesené obvinenie, resp. či došlo k jej odsúdeniu, prípadne že príslušný orgán prípravného konania vec odložil, pretože krivému obvineniu neuveril. 19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný A. B. A. svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky pokračovacieho prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, a to skutkami uvedenými v bodoch 1 a 2 vyhláseného rozsudku. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný svojimi podaniami, či už písomnou sťažnosťou zo dňa 26. 04. 2021, ktorá bola doručená podateľni odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši dňa 28. 04. 2021 smerujúcej proti uzneseniu vyšetrovateľa odboru kriminálnej
polície o odmietnutí trestného oznámenia podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zo dňa 19. 04. 2021 pod ČVS: ORP-67/1-VYS-LM-2021 uviedol nepravdivé údaje o tom, že sa poškodený A. E. C. dopustil v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši korupčnej trestnej činnosti tým, že mal od obvineného požadovať úplatok vo výške 5.000,Eur za zastavenie trestného stíhania v bližšie nešpecifikovanej trestnej veci, a to so slovami: „zastaviť trestné stíhanie nie je len tak, za zastavenie trestného stíhania je treba zaplatiť!!! a že to obvineného bude stáť päťku – 5.000,-Eur.“ Rovnako aj v písomnom podaní adresovanom Špeciálnej prokuratúre Slovenskej republiky zo dňa 14. 06. 2021 doručenom do podateľne úradu špeciálnej prokuratúry dňa 18. 06. 2021 vedome uviedol nepravdivé údaje o tom, že sa poškodený A. E. C. dopustil v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš korupčnej trestnej činnosti tým, že mal od obvineného A. B. A. požadovať úplatok vo výške 5.000,-Eur za zastavenie nezákonného trestného stíhania v bližšie nešpecifikovanej trestnej veci, teda obžalovaný A. B. A. lživo obvinil inú osobu (poškodeného A. E. C., prokurátora) z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, pričom forma takéhoto oznámenia nie je v tomto prípade rozhodujúca, pričom bolo preukázané, že dané obvinenia zo strany obžalovaného sú lživé, nie sú pravdivé a zakladajú sa na vymyslených skutkových okolnostiach, pričom na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného stačí ak iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, čo mal súd na základe citovaných listinných dôkazov za riadne preukázané. Z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu je bezvýznamné, či lživo obvinenej osobe bolo vznesené obvinenie, resp. či došlo k jej odsúdeniu, prípadne, že príslušný orgán prípravného konania vec odložil, nakoľko krivému obvineniu neuveril. Spáchanie dvoch čiastkových skutkov je obžalovanému dostatočne preukázané aj výpoveďou poškodeného A. E. C., ktorý popísal všetky okolnosti krivého obvinenia zo strany obžalovaného vo svojom trestnom oznámení zo dňa 23. 06. 2021, pričom skutočnosť, že okolnosti ktoré uvádzal v týchto podaniach obžalovaný sa nezakladali na pravde, vyplýva z uznesenia vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry, odbor Stred pod ČVS: PPZ-157/NKA-ST3-2021 zo dňa 17. 03. 2022, ktorým vyšetrovateľ vec podozrenia z korupčného konania A. E. C. odmietol podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplynulo, že vyšetrovateľ vec odmietol, nakoľko nič nenasvedčovalo úmyslu identifikovanej osoby spáchať niektorý z trestných činov korupcie, pričom absentovali aj akékoľvek iné informácie resp. dôkazné materiály nasvedčujúce tomu, že sa mal takýto skutok stať. Súd teda nemal žiadnu pochybnosť o vine obžalovaného A. B. A.. 20. Súd sa nestotožnil s obranou obžalovaného, že skutočnosti, ktoré prezentoval vo svojich písomných podaniach mali predstavovať nehorázne návrhy prokurátora alebo vyšetrovateľa na odklon trestného stíhania, resp. celé to vnímal ako ponuku na odklon, resp. spôsob, akým chceli orgány činné v trestnom konaní v Liptovskom Mikuláši vyriešiť nezákonné konania. Táto obrana obžalovaného bola vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátená, z jeho písomných podaní je zrejmé, že sa jedná o obvinenie poškodeného, ktorý sa mal dopustiť korupčného správania a mal od obžalovaného požadovať úplatok vo výške 5.000,-Eur za zastavenie nezákonného trestného stíhania. Takáto interpretácia faktov uvedených v písomných podaniach obžalovaného je skreslená, predstavuje len snahu obžalovaného vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a následne trestnému stíhaniu. Z gramatického ako aj logického výkladu skutočností obsiahnutých v týchto písomných podaniach jednoznačne možno vyvodiť záver, že obžalovaný sa snažil krivo obviniť poškodeného prokurátora z korupčnej trestnej činnosti, pričom nie je podstatné, či v písomných podaniach boli obžalovaným uvádzané slová ako úplatok, korupcia, resp. nie je podstatné z akého trestného činu ho chcel obviniť. Podstatnou skutočnosťou je tá skutočnosť, že obžalovaný lživým obvineným inej osoby z trestného činu chcel privodiť trestné stíhanie tejto osoby. Súd preto neuveril obrane a obhajobe obžalovaného, že obžalovaný v týchto podaniach sa len snažil vykresliť nezákonnosť celej situácie, resp. nezákonné odklony ponúkané mu vyšetrovateľom, resp. prokurátorom. Súd dospel k záveru, že obžalovaným svojím konaním uvedeným v bodoch 1 a 2 rozsudku naplnil všetky zákonné znaky pokračovacieho prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024. 21. Pokiaľ sa týka ďalších čiastkových skutkov uvedených v obžalobe prokurátora, ktorým prokurátor kládol obžalovanému za vinu aj podanie elektronických podaní bez kvalifikovaného elektronického podpisu zo dňa 21. 06. 2021, súd sa nestotožnil s obžalobou prokurátora, že aj tieto ďalšie čiastkové útoky spáchal obžalovaný a tieto zo skutkovej vety v rozsudku vypustil, keďže sa jednalo o čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, nakoľko nemal za preukázané, že to bol práve obžalovaný, ktorý mal byť autorom týchto podaní a následne ich mal odoslať. Prokurátor neuniesol dôkazné bremeno
a súdu nepredložil jednoznačné dôkazy o tom, že autorom a odosielateľom týchto elektronických podaní je práve obžalovaný. I keď prokurátor uviedol, že jedine osoba obžalovaného mala potrebné vedomosti o skutočnostiach uvádzaných v týchto elektronických podaniach, na vyvodenie záveru o tom, že obžalovaný spáchal aj tieto čiastkové útoky však neboli predložené súdu dostatočné dôkazy na to, aby nebola spochybniteľná akýmkoľvek spôsobom vina obžalovaného, a preto súd aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“ obžalovaného zo spáchania týchto čiastkových útokov vinným neuznal a tieto čiastkové útoky z rozsudku vypustil. Prokurátorom neboli produkované ďalšie dôkazy, ktoré by v spojení s ním už predloženými dôkazmi jednoznačne usvedčovali obžalovaného aj z tejto trestnej činnosti, nakoľko samotná skutočnosť, že podania boli odoslané z emailovej adresy patriacej obžalovanému sama o sebe nestačí na vyvodenie definitívneho záveru o vine obžalovaného. 22. Obhajca obžalovaného navrhol vypočuť v konaní aj svedka B. B., ktorý mal byť prítomný pri rozhovore obžalovaného s prokurátorom v obchodnom dome TESCO, súd však návrh obhajoby ako nedôvodný zamietol, nakoľko mal za to, že tento dôkaz by bol v konaní nadbytočný, okrem tej skutočnosti obžalovanému ako aj jeho obhajcovi bolo zaslané poučenie o tom, že ak majú návrhy dôkazov majú tieto návrhy dôkazov oznámiť do 5 pracovných dní s tým, že ak takéto dôkazy neoznámia, súd nemusí na ďalšie návrhy dôkazov prihliadať, teda súd poukázal na skutočnosti, že tieto návrhy dôkazov neboli oznámené včas a nepovažoval ich za podstatné, ktoré by priniesli podstatné svetlo do veci ohľadom uznania viny obžalovaného, súd tieto návrhy ako nedôvodné zamietol. 23. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech. 24. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nemá záznam v registri trestov Slovenskej republiky, súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, podľa správy o povesti nebolo voči obžalovanému vedené priestupkové konanie. Obžalovaný je živnostníkom, podniká na základe živnostenského oprávnenia. V priebehu posledných dvoch rokov sa dopustil viacerých dopravných priestupkov, za čo mu bola uložené blokové pokuty. Súd preto dospel k záveru, že v prípade obžalovaného nie je potrebné na neho pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, a preto mu uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s tým, že mu výkon tohto trestu odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov majúc za to, že takto uložený trest spĺňa kritériá tak individuálnej ako aj generálnej prevencie a zároveň takýto trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2) - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.