Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21Csp/11/2024 5624200780 28. 11. 2024 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2024:5624200780.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35724803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - Ružinov, zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., IČO : 53255739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - Ružinov, proti žalovanému : A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. D. XXX, o zaplatenie 3.639,24 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovaný n e m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 21. 2. 2024 bola na tunajší súd doručená žaloba, v ktorej sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.639,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.639,24 eur od 17. 10. 2023 do zaplatenia, ako aj náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (v súvislosti s predžalobnou výzvou) vo výške 157,36 eur, plus DPH a réžijného paušálu k tomuto úkonu vo výške 16,48 eur, plus DPH. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 16. 10. 2023 medzi postupcom - Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO : 00686930 a žalobcom došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky z postupcu na žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky aj napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným 2. 10. 2008 zmluvu č. 2619493186, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy poskytol postupca žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov a podmienky ich splácania, ako aj podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca vyjadril názor, že táto zmluva obsahuje všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a z.č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca 3. 7. 2023 vypovedal zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 3.639,24 eur, ktorá suma pozostávala podľa žalobcu iba z istiny vo výške 3.639,24 eur. Výška riadneho úroku bola 0 eur, úroku z omeškania 0 eur, poplatkov 0 eur a poistenie splátok 0 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky (do spísania žaloby) nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje 3.639,24 eur a pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 3.639,24 eur. Na základe uvedených úhrad žalovaného vyčíslil žalobca úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky vo výške 8 % ročne zo sumy 3.639,24 eur od 17. 10. 2023 do zaplatenia.
2. Výzvou vyššej súdnej úradníčky tunajšieho súdu zo 14. 3. 2024, ktorá bola doručená zástupcovi žalobcu 20. 3. 2024 bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy doplnil žalobu o opis rozhodujúcich okolností - špecifikáciu žalovanej istiny, aby uviedol, koľko a kedy žalovaný plnil a ako boli platby započítané, pričom bol s odkazom na § 132 ods. 2 CSP poučený, že opis rozhodujúcich skutočností nemôže nahradiť odkazom na listinné dôkazy. 3. Dňa 5. 4. 2024 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu označené ako „Vyjadrenie“ z 3. 4. 2024, v ktorom uviedol, že žalovaný uzatvoril s pôvodným veriteľom zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby dňa 2. 10. 2008. Išlo o zmluvu č. 2619493186, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu. Poukázal na to, že už predložil súdu platobnú históriu, počnúc dátumom 2. 1. 2020, nakoľko mal za to, že je tak dostatočne preukázaný zostatok na bežnom účte k uvedenému dátumu a predchádzajúce transakcie k špecifikácii žalovanej sumy nie sú potrebné. Z predloženej platobnej histórie totiž vyplýva, že žalovaný mal ku 2. 1. 2020 zostatok na bežnom účte vo výške mínus 3.162,31 eur, z čoho vyplýva, že bol na bežnom účte v nepovolanom prečerpaní. Následne žalovaný na bežnom účte vykonával ďalšie kreditné a debetné transakcie, ktorými sa dostával na bežnom účte do debetných a aj kreditných zostatkov, pričom posledný kreditný zostatok na bežnom účte bol 22. 5. 2020. Transakciou vykonanou 22. 5. 2020 v sume 700 eur sa žalovaný dostal do debetného zostatku na bežnom účte vo výške mínus 556,12 eur, a následnými transakciami v debetnom zostatku zotrval až do ukončenia zmluvy. Následne žalobca špecifikoval v tomto podaní jednotlivé položky na bežnom účte za obdobie od 22. 5. 2020 do postúpenia pohľadávky, keď uviedol, že pozostávajú z debetných transakcií na bežnom účte v celkovej výške 40.190,29 eur (sumy 556,12 eur ako zostatok na bežnom účte k 22. 5. 2020, sumy 38.812,56 eur ako výbery v hotovosti, platby z účtu, nákupy a prevody z účtu, ktoré následne na niekoľkých stranách podania podrobne rozpísal za obdobie od 22. 5. 2020 až do 15. 2. 2022, v rámci osobitnej tabuľky, ďalej zo sumy 63 eur ako poplatkov, ktoré následne v rámci osobitnej tabuľky podrobne rozpísal za obdobie od 30. 5. 2020 do 31. 12. 2021, a nakoniec aj zo sumy 758,61 eur ako úrokov, ktoré v rámci nasledujúcej osobitnej tabuľky podrobne rozpísal za obdobie od 30. 5. 2020 do 15. 11. 2021) a z kreditných transakcií na bežnom účte v celkovej výške 36.551,05 eur, ktoré následne podrobne rozpísal v rámci osobitnej tabuľky za obdobie od 16. 6. 2020 do 16. 11. 2021. Na záver podania žalobca uviedol, že rozdiel medzi debetnými (40.190,29 eur) a kreditnými (36.551,05 eur) transakciami na bežnom účte predstavuje 3.639,24 eur, čo je suma postúpenej (žalovanej) pohľadávky. Na základe uvedeného zotrval na tom, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby. 4. Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe a jej doplneniu písomne nevyjadril. 5. Súd na 26. 9. 2024 nariadil pojednávaní, na ktoré sa nedostavila žiadna z predvolaných osôb, pričom len zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní. Toto pojednávanie však bolo odročené na 28. 11. 2024, a to z dôvodu, že po preskúmaní spisu zistil, že bude potrebné v zmysle § 150 ods. 2 CSP vyzvať žalobcu na uvedenie niektorých chýbajúcich podstatných skutkových okolností, a tiež na ich eventuálne preukázanie, a to najmä v súvislosti absenciou skutkových tvrdení a dôkazov ohľadne histórie predmetného bežného účtu pred obdobím roku 2020, od jeho zriadenia v roku 2008. 6. V rámci podania, ktorým žalobca ospravedlňoval svoju neprítomnosť na pojednávaní 26. 9. 2024, k veci samej uviedol, že nárok uplatnený podanou žalobou podľa jeho názoru preukázal predloženými dôkazmi v celom rozsahu a medzi stranami sporu nie sú sporné ani žiadne skutkové tvrdenia, v dôsledku čoho je potrebné všetky žalobcom tvrdené skutočnosti považovať v súlade s § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný bol pred postúpením pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu v nepretržitom omeškaní so splácaním, čo i len časti tohto záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní a pohľadávka bola ku dňu jej postúpenia v celom rozsahu splatná. Právny predchodca žalobcu v súlade s právnymi predpismi pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou preskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, vzhľadom na čo žalobca navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a vyjadril súhlas s rozhodnutím vo veci samej aj bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na tomto pojednávaní. Následne žalobca uviedol, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku čoho žalobca nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný v celom rozsahu, a preto nemá ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali takto riadne preukázaný nárok. Iné rozhodnutie ako vyhovenie žaloby v celom rozsahu by za uvedeného stavu potom predstavovalo prekvapivé
rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko súd doposiaľ nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, a neprezentoval spornosť takýchto skutočností, na základe čoho by žalobcovi umožnil v súlade so zásadou kontradiktórnosti právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia a predložiť ďalšie dôkazy, ktoré sa v tomto štádiu konania žalobcovi nejavia ako významné na priznanie ním uplatneného nároku, nakoľko žalobca nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej. Následne žalobca poukázal na (a citoval) výňatky z uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. : 9CoCsp 55/2022 z 23. 11. 2022, uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. : 8Co 172/2020 z 19. 1. 2021, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. : 41CoCsp 48/2021 z 23. 2. 2022 a uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. : 8Cob/82/2021 z 28. 4. 2022. Žalobca tiež pre prípad, že žalovaný sa zúčastní pojednávania alebo inak sa v konaní vyjadrí spôsobom, z ktorého je zrejmé, že uznáva nárok, navrhol vydať rozsudok pre uznanie nároku podľa § 282 a nasl. CSP. Následne poukázal aj na obsah uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. : 2CoCsp 64/2020 z 22. 4. 2021. Na záver podania uviedol, že ak súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, resp. požaduje na preukázanie žalobcom uplatneného nároku ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení, požiadal súd o písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie uvedených skutočností a vzhľadom na vyššie uvedené aj o odročenie pojednávania vytýčeného na 26. 9. 2024, z dôvodu, že žalobca doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek skutočností ako sporných zo strany súdu. 7. Výzvou tunajšieho súdu z 26. 9. 2024, adresovanou zástupcovi žalobcu, ktorá mu bola doručená 15. 10. 2024 bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy odoslal na prepravu na tunajší súd doplnenie podstatných, chýbajúcich skutkových tvrdení (s poukazom na § 150 ods. 2 CSP), a to ohľadne všetkých kreditných transakcií žalovaného, debetných transakcií žalovaného a iných debetných operácií (zmluvný úrok, poplatky a prípadne ďalšie) za celú dobu trvania predmetného bežného účtu, t.j. od jeho zriadenia v roku 2008 až do uzavretia účtu, a aby tiež na preukázanie týchto skutkových tvrdení predložil ako dôkaz výpis tohto účtu za celú uvedenú dobu jeho trvania. 8. Dňa 28. 10. 2024 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu : „Vyjadrenie k výzve súdu“ z 25. 10. 2024, v ktorom žalobca uviedol, že povolené prečerpania je možnosť prečerpať finančné prostriedky na vlastnom účte, pričom ho poskytujú banky pre svojich klientov ako doplnok k ich bežnému účtu. Všetky pohyby, ktoré po vyčerpaní vlastných prostriedkov majiteľ účtu na tomto účte uskutoční sa stávajú predmetom úveru. Povolené prečerpanie na účte sa môže opakovať, čiže keď predchádzajúcu pôžičku splatí, t.j. navýši stav svojho bežného účtu o čiastku, ktorá bola požičaná a o sumu úrokov, môže z princípu revolvingu znovu využiť čerpanie prostriedkov do mínusu. Revolving je možnosť čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti znovu žiadať banku o povolenie bez čerpania prostriedkov. Pokiaľ ide o žalovanú sumu 2.639,24 eur, tak žalobca uviedol, že žalovaný sa do povoleného prečerpania na účte dostal obratom vo výške 700 eur z 22. 5. 2020. Výsledný zostatok na účte po vykonaní tohto obratu predstavoval sumu mínus 556,12 eur. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že predchádzajúce účtovné operácie nie sú predmetom tohto konania, nakoľko akonáhle sa žalovaný dostal na účte do plusových hodnôt, povolené prečerpanie bolo splatené, a tým došlo k jeho zániku. V zmysle uvedeného tak podľa názoru žalobcu predloženie výpisu z účtu od roku 2008, ktoré požadoval od neho súd nie je v konaní relevantné. Nasledoval popis žalovaným realizovaných operácií na účte, a to len za obdobie od 22. 5. 2020 do 19. 10. 2023. Na záver podania žalobca dodal, že žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal sumu 39.497,56 eur, a že žalovanému boli vyúčtované úroky vo výške 758,61 eur a poplatky vo výške 78 eur. Žalovaný počas obdobia existencie povoleného prečerpania uhradil sumu 36.694,36 eur. Úhrady žalovaného boli započítané na istinu vo výške 35.858,32 eur, na úrok vo výške 758,61 eur a na poplatky vo výške 78 eur. Žalovaná suma predstavuje neuhradenú istinu vo výške 36.309,24 eur, žalobca tiež doplnil, že kreditné operácie uvedené v platobnej histórii z 19. 10. 2023 predstavujú účtovné obraty postupcu na dorovnanie debetného zostatku na účte pri postúpení pohľadávky a nejde o platby žalovaného. 9. Na pojednávaní 28. 11. 2024 sa zástupca žalobcu, ako aj žalovaný nezúčastnili, pričom len zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť. 10. Vzhľadom na to, že žalobca (napriek osobitnej výzve tunajšieho súdu z 26. 9. 2024 podľa § 150 ods. 2 CSP) neuviedol chýbajúce podstatné skutkové tvrdenia, ohľadne všetkých kreditných a debetných operácií za celú dobu trvania predmetného bežného účtu, t.j. aj za obdobie od jeho zriadenia (2. 10.
2008) do 22. 5. 2020 (ale len od 22. 5. 2020), a to s odôvodnením, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, na základe ktorého súd tieto chýbajúce skutkové tvrdenia od neho požadoval, tak potom nebolo možné zo strany súdu vyhodnotiť, či v tomto predchádzajúcom období neboli právnym predchodcom žalobcu na tomto účte realizované aj debetné operácie (iné než debetné operácie žalovaného) ako napr. poplatky, úroky a pod., ktoré by boli neprijateľné (súd netvrdí, že také boli, ale len, že to za takých okolností nedokázal posúdiť), ktoré by tak mali potom vplyv aj na správnosť určenia stavu (kreditného, resp. debetného) na tomto účte v tomto období, a tým potom aj v období od 22. 5. 2020 (od ktorého žalobca poskytol skutkové tvrdenia a výpis z účtu), a preto nie je správny názor žalobcu, že účtovné operácie v období pred 22. 5. 2020 nie sú predmetom tohto konania, a že je správne vychádzať len z obdobia odkedy sa žalovaný naposledy dostal do debetu, z ktorého sa už potom nedostal, teda len z obdobia posledného čiastkového úveru v rámci revolvingu. Súd v týchto chýbajúcich skutkových tvrdeniach pritom videl také skutkové tvrdenia, ktoré sú síce podstatné z hľadiska subsumovania žalobcom tvrdeného skutkového stavu pod príslušnú hmotnoprávnu normu, ktorá by žalobcovi garantovala úspech v spore, ale súčasne tieto chýbajúce skutkové tvrdenia nemali charakter tzv. základných skutkových tvrdení, ktoré identifikujú (odlišujú) v tomto konaní uplatnený peňažný nárok (po skutkovej stránke) od iných potenciálnych peňažných nárokov, pretože na základe doteraz žalobcom (v jeho troch písomných podaniach) uvedených skutkových tvrdeniach bolo možné mať uplatnený peňažný nárok zo skutkového hľadiska (napriek uvedeným chýbajúcim podstatným skutkovým tvrdeniam) za nezameniteľným spôsobom individualizovaný, a preto v súvislosti s týmito chýbajúcimi skutkovými tvrdeniami nebol namieste postup podľa § 129 CSP. Išlo tu o také chýbajúce skutkové tvrdenia, ktoré umožňovali záver o nedostatočnom unesení bremena tvrdenia (podľa § 150 ods. 1 CSP), ktoré má za následok stratu sporu (zamietnutie žaloby.) 11. Súd poukazuje na to, že k tomuto následku došlo napriek osobitnej výzve súdu podľa § 150 ods. 2 CSP, ktorá samotná výzva je fakultatívna, aplikuje sa výnimočne ako materiálny korektív slúžiaci na odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona, a súd k nej pristúpil len z opatrnosti. Žalobca však napriek tomu, s odôvodnením, že odmieta právny názoru súdu ohľadne potreby týchto chýbajúcich skutočností ich súdu odmietol poskytnúť. Súd nemohol od žalobcu vymáhať splnenie povinnosti tvrdenia poriadkovou pokutou, sankciou pre neho je strata sporu. 12. Súd teda v tomto prípade v zásade neriešil absenciu dôkazov - nepredloženie výpisov z účtu za celé obdobie trvania bežného účtu (nešlo teda primárne o neunesenie dôkazného bremena), keďže skutkové tvrdenia sa nie vždy musia dokazovať, napr. keď nie sú sporné v zmysle § 151 CSP pre ich nepopretie (avšak to v zymsle únijného práva platí len vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré sa netýkajú obsahu spotrebiteľskej zmluvy) alebo pre zhodnosť skutkových tvrdení podľa § 186 ods. 2 CSP, ale že v danom prípade išlo už o neunesenie bremena tvrdenia. 13. Z neúplného opisu skutkového stavu žalobcu pritom vyplynulo, že ak by boli skutkové tvrdenia úplné, tak z hľadiska právnej kvalifikácie by sa mohlo jednať o úverový vzťah vyplývajúci z povoleného prečerpania (podľa § 710 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte z 2. 10. 2008, v rámci ktorej zmluvy sa nachádza tiež osobitné dojednanie o umožnení povoleného prečerpania), pričom zákon č. 258/2001 účinný v čase uzatvorenia zmluvy z 2. 10. 2008 by sa tu nemohol aplikovať, pretože ten sa vzťahoval len na povolené prečerpanie formou kreditnej karty, a nie iným spôsobom. Súd poznamenáva, že vyjadrenia žalobcu v jeho troch postupne zaslaných písomných podaniach, vrátane žaloby boli v podstate zmätočné, pokiaľ išlo o uvedenie či sa v tomto prípade jedná o povolené prečerpanie (ako to tvrdil žalobca v poslednom podaní) alebo išlo o nepovolené prečerpanie, ako to tvrdil v iných podaniach. Súd v tejto súvislosti len poznamenáva, že o nepovolené prečerpanie by ani nemohlo ísť, a to jednak vzhľadom na obsah zmluvy o bežnom účte, teda ustanovenie o možnosti dojednania povoleného prečerpania, ale predovšetkým preto, že nepovolené prečerpanie zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom 2. 10. 2008 (a ani iný zákon v tomto čase účinný) vôbec neupravoval. 14. Porovnajúc žalobou uplatnený nárok a výrok rozsudku dospel súd k záveru, že plne úspešnou stranou v spore bol žalovaný, a preto by mal mať podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ak by mu nejaké trovy konania objektívne vznikli, avšak vzhľadom na to, že žalovaný bol v tomto konaní napriek výzvam súdu absolútne pasívny, a žiadne trovy konania mu nevznikli, súd podľa § 262 ods. 1 CSP vyslovil, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.