Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 5C/34/2024 5624201688 20. 06. 2024 Mgr. Magdaléna Andreánska ECLI:SK:OSLM:2024:5624201688.2
Uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne A. A. B., C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D. E. XX, A., proti žalovanému F. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D. E. XX, A., v konaní o porušenie predkupného práva, o neúplnej žalobe, takto rozhodol: I. Podanie žalobkyne doručené súdu dňa 19. 4. 2024, sa odmieta. II. Žalovanému sa voči žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou, doručenou súdu dňa 19. 4. 2024, sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť ponúknuť žalobkyni a zároveň G. C., B. D. na odkúpenie spoluvlastnícke podiely na pozemkoch 1532 a 1533 v katastrálnom území D. E., okres Liptovský Mikuláš za rovnakých podmienok ako ich nadobudol. Zároveň sa žalobkyňa domáha, aby súd, ak vlastník nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území D. E., okres Liptovský Mikuláš urobil akúkoľvek dohodu s pánom F. F. o stavebných prácach a terénnych úpravách na pozemkoch č. 1532 a 1533, túto dohodu zrušil z titulu neoprávneného nadobudnutia podielov na pozemkov. 2. Podanie žalobkyne, ktoré síce bolo označené ako žaloba, nespĺňalo zákonné náležitosti. Podľa obsahu sa žalobkyňa domáhala nároku „vyplývajúceho z porušenia predkupného práva“ a „nároku na zrušenie dohody“. 3. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp. zn. 5C/34/2024 zo dňa 29. 5. 2024, vyzval žalobkyňu, aby riadne označil strany sporu, ktoré v žalobe neboli riadne označené. K uplatnenému nároku „o porušenie predkupného práva“ nevyplývalo z podania kto vystupuje na strane žalobcu a kto na strane žalovaného. Žalobkyňa navrhla, aby do konania na strane žalobkyne pristúpila pani G. C., B. D., avšak nepripojila jej súhlas. Žalobkyňa neoznačila nehnuteľnosti (pozemky), ktoré majú byť predmetom sporu, v súlade s údajmi uvedenými vo výpise z katastra nehnuteľností, a to označením druhu nehnuteľnosti, druhu a čísla parcely, ich výmery, druhu pozemkov, označením príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru, pre akú obec, pre aké katastrálne územie a na akom čísle listu vlastníctva sú nehnuteľnosti zapísané, neuviedla žalobný návrh, teda ako navrhuje, aby súd rozhodol. Z podanej žaloby nebolo vo vzťahu „k nároku na zrušenie dohody“ zrejmé, kto má vystupovať na strane žalobcu a kto na strane žalovaného, resp. žalovaných, pravdivo a úplne opísala rozhodujúce skutočnosti, ďalej z podanej žaloby nebolo je zrejmé zrušenia akej dohody sa žalobkyňa domáhala, kto dohodu uzavrel, kedy a na základe akých skutočností má dôjsť k jej zrušeniu. Žalobu tiež bola povinná doplniť o skutkové tvrdenia, ktorými žalobkyňa preukáže, že na zrušení dohody má naliehavý právny záujem a aby presne uviedla žalobný návrh, teda ako navrhuje, aby súd rozhodol, t. j. čo si žalobou uplatňuje. Súd žalobkyňu vyzval odstrániť vady v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 5. 6. 2024. Lehota na odstránenie vád podania žalobkyni uplynula dňa 17. 6. 2024. Žalobkyňa svoje podanie v súdom určenej lehote, ani do rozhodnutia súdu nedoplnila. 4. Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 5. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 6. Podľa § 129 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 7. Podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 8. Podľa § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 9. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 10. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 11. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 12. Žaloba je procesný úkon, prostredníctvom ktorého žalobca realizuje svoje ústavné právo (čl. 46 Ústavy SR) domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Aby žalobca svojou žalobou vyvolal zamýšľaný účinok, musí žalobca ako strana sporu, ktorej ako jedinej svedčí dispozičné právo, v žalobe obsiahnuť všetky jej požadované náležitosti, pretože len tzv. „perfektná“ žaloba so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami má za následok začatie civilného sporového konania. 13. Žalobkyňa podala na súd neúplné podanie vo veci samej (žalobu) a v lehote určenej súdom podanie nedoplnila. Napriek uzneseniu súdu, ktoré obsahovalo výzvu na doplnenie podania, poučenie o spôsobe, ako treba ďalej postupovať a o následkoch nesplnenia povinnosti odmietnutím podania, žalobkyňa zostal nečinná. V zmysle uvedených zákonných ustanovení súd podanie odmietne, ak pre vytýkané nedostatky nemôže v konaní pokračovať. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok. Takouto zásadnou prekážkou je aj nedostatok všetkých náležitostí žaloby podľa § 132 CSP, pre ktorú súd nemôže ďalej konať. V podaní neboli riadne označené strany sporu, z podania nevyplývalo aká dohoda je predmetom sporu, na základe akých skutkových tvrdení sa domáhala žalobkyňa zrušenia dohody. Keďže žalobkyňa na výzvu súdu vady svojho podania neodstránila, a to aj napriek riadnemu poučeniu o následkoch ich neodstránenia a pre uvedený nedostatok súd nemôže v konaní pokračovať, súd jeho podanie doručené súdu dňa 19. 4. 2024, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou na náhradu škody, odmietol. 14. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. Rozhodnutím súdu o odmietnutí podania sa konanie končí. Z uvedeného dôvodu súd rozhoduje aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia, v súlade s čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku analogicky podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému, keďže skončenie konania procesne zavinila žalobkyňa, ktorá nedoplnila svoje neúplné a nezrozumiteľné podanie. Žalovaný si v konaní trovy neuplatnil, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.