KAUZIS.SK
RozsudokOkresný súd Liptovský Mikuláš20. 6. 2024plný text

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 22P/9/2024 z 20. 6. 2024

CitáciaRozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 20. júna 2024, sp. zn. 22P/9/2024, ECLI:SK:OSLM:2024:5724200055.5

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Liptovský Mikuláš 22P/9/2024 5724200055 20. 06. 2024 JUDr. Petra Lacková ECLI:SK:OSLM:2024:5724200055.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Petrou Lackovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX. XX. XXXX a C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, deti rodičov: matka D. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, G. a otec D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, I., t. č. bytom J. XX, C. I., o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku s mal. deťmi, takto rozhodol: Návrh otca v časti zníženia výživného z a m i e t a . Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi každú párnu sobotu v kalendárnom roku od 10,00 hod. do 14,00 hod. za prítomnosti matky so začiatkom styku v mieste bydliska mal. detí. Matka je p o v i n n á mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť. M e n í rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č. k. 11P/16/2023-41 zo dňa v časti úpravy styku.

14. 03. 2023

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 08. 01. 2024 bol Okresnému súdu Martin doručený návrh otca mal. detí o zníženie výživného. Tento návrh bol v zmysle § 3 ods. 1 CMP, § 112 ods. 1 CMP a § 6 ods. 1 CMP postúpený miestne príslušného Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24. 01. 2024. Otec svoj návrh odôvodnil zmenou životnej, ako finančnej situácie od posledného rozhodovania súdu o mal. deťoch, ktoré bolo v marci 2023. V súčasnosti je nezamestnaný, poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 213,- eur. Od septembra 2023 má zdravotné problémy, epileptické záchvaty, pričom na čiastočnom invalidnom dôchodku je od 13.tich rokov, kedy mu operovali nádor na chrbtici s následkami dodnes. Má pracovné obmedzenia pri epilepsii, zakázanú náročnú prácu vo výškach. Z dôvodu zníženej pracovnej schopnosti a ďalšej diagnózy (epilepsia) žiada o zníženie výživného. Jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je tiež na invalidnom dôchodku a má 9. ročnú dcéru. O zníženie výživného žiada k svojim dvom dcéram A. a C., ktoré t. č. žijú spolu s matkou. Nakoľko mu matka ich spoločných mal. detí bráni v styku s mal. dcérami, žiada aj o úpravu styku. Staršia dcéra je dosť na neho naviazaná a matka ju nahovára proti nemu. Odmieta mu ju dať do domácnosti, kde žije spolu s priateľkou. Žiada preto o úpravu styku s dcérami každú druhú sobotu do nedele s prespatím pri staršej dcére. Mladšiu by chcel mať aspoň cez deň. O úpravu styku a zníženie výživného žiada súd, pretože medzi ním a matkou mal. detí nie je žiadna dohoda.

2. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22P/9/2024-25 zo dňa 07. 02. 2024 bol mal. deťom ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil otec mal. detí, matka mal. detí, ako aj kolízna opatrovníčka. Otec na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, žiadal znížiť výživné na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu. Zmenu pomerov videl najmä v zhoršenom zdravotnom stave, keď od 19. 12. 2023 bol dlhodobo PN. Poberá invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný ešte v roku 2013. Keď sa naposledy rozhodovalo o výživnom, pracoval, čo však teraz vzhľadom na diagnózu – epilepsia už vykonávať nemôže. Zníženú pracovnú schopnosť má o 50%. Momentálne neužíva žiadne lieky, jedine podľa potreby Diazepán, keď nemôže spať. K požívaniu alkoholických nápojov uviedol, že tieto požíva v primeranej miere, najmä príležitostne. Pokiaľ ide o stretávanie, naposledy, keď súd rozhodoval, stretávanie nebolo upravené. V podstate takmer rok do decembra 2023 ako – tak s matkou sa na stretávaní dohodnúť vedeli. Väčšinou išiel v sobotu po obe dcéry, následne menšiu vrátil mame a tú staršiu zobral k svojej mame do K. a tam aj prespala. Ona s tým problém nemala, aj sa tešila. Následne mu matka prestala dávať dcéry, vždy mala nejaké výhovorky, že je preč, odcestovaná a podobne. Myslí si, že o dcéry sa postarať vie a že skutočný dôvod, prečo mu matka dcéry nechce dávať, je žiarlivosť vo vzťahu k jeho terajšej priateľke. 4. Pred pojednávaním, na ktoré sa otec bez ospravedlnenia nedostavil, zaslal súdu písomné vyjadrenie, kde uviedol, že na návrhu trvá. Pokiaľ ide o zníženie výživného, toto žiada z dôvodu výraznej zmeny jeho stavu z pracujúceho na nepracujúceho, poberajúceho len čiastočný invalidný dôchodok vo výške 223 €. Navrhol znížiť výživné na minimálnu výšku a to 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu. Zotrval tiež na úprave styku s maloletými deťmi, kde navrhol upraviť styk na každú druhú sobotu v kalendárnom roku od 10.00 do 14.00. 5. Matka na pojednávaní v zásade, ak to uzná súd za vhodné, nemala problém so znížením výživného, ak by otec k svojmu zdravotnému stavu pristupoval zodpovedne. Poukázala na skutočnosť, že otec riadne výživné neplatí, je gamblér, hráva automaty a taktiež je alkoholik. Z týchto dôvodov si myslí, že podaný návrh na zníženie výživného zo strany otca dôvodný nie je, ale radšej pristúpi k zníženiu výživného, akoby mala dať otcovi deti cez noc a bez jej prítomnosti. Myslí si, že otec nie je schopný sa postarať sám o seba a nieto ešte o mal. deti. Je nezodpovedný, nie je možné mu dôverovať. Aj, keď A. zobral, starala sa o ňu jeho mama, ktorej ona dôveruje a s ktorou je aj v kontakte a on išiel v noci na diskotéku s kamarátmi sa opiť. Myslí si, že otec peniaze má, pretože má aj na tetovanie, alkohol a hazard. Je pravda, že otcovi prestala dávať deti potom, čo chodieval na stretnutia pod vplyvom alkoholu, navyše už ani nebýva so svojou matkou. Stalo sa, že aj pred A. dostal záchvat, triašku, potom si dal 2 pol deci a bolo všetko v poriadku. V podstate nemá problém s tým, aby sa otec s deťmi stretával, ale za jej prítomnosti a bez prespatia. Čo sa týka rodiny z otcovej strany a teda najmä jeho matky, s touto vychádza dobre, nemá s ňou problém a kedykoľvek sa ona chce stretnúť s dcérami, resp. s vnučkami, v tomto sa oni dohodnúť vedia. Takisto aj otcovi súrodenci, ide najmä o mal. deti, boli teraz aj na A. oslave narodenín. Stará mama nemohla, pretože je zaneprázdnená pracovne. Na základe odporúčania súdu otec nezrealizoval ani jedno stretnutie s mal. deťmi. Ani jednu sobotu svoj priestor nevyužil. 1x zatelefonoval, že nemá peniaze na cestu, potom sa už ani neozval. A. nezatelefonoval ani na narodeniny. V Ružomberku však následne bol, prišiel aj za ňou, taktiež pod vplyvom alkoholu a pýtal od nej peniaze na cestu do Liptovského Mikuláša, na deti sa nepýtal. 6. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla návrh otca v časti zníženia výživného zamietnuť, nakoľko otec nepreukázal, že by u neho reálne došlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Pokiaľ ide o úpravu styku, súhlasila, aby bol styk upravený na každú druhú sobotu na 4 hodiny za prítomnosti matky. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä s návrhom otca na zníženie výživného a úpravu styku s mal. deťmi, lekárskymi správami otca z odborných vyšetrení, záznamami o zdravotnom stave otca, odpoveďami na lustrácie v REGOB a v SP, uznesením č. k. 22P/9/2024 zo dňa 07. 12. 2023, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok ohľadne evidencie a poberania dávok, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa, správou z prešetrenia pomerov zo dňa 13. 02. 2024 z ÚPSVaR Ružomberok a správou z prešetrenia pomerov z ÚPSVaR Liptovský Mikuláš v domácnosti otca, odpoveďami na žiadosť o poskytnutie údajov zo SP, vyhlásením k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom vypísaným zo strany matky, dokladmi k majetkovým

pomerom predloženými zo strany otca, záznamom z ISR, odpoveďou na žiadosť z Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, podaním správy mesta Liptovský Mikuláš, správami zo SP ohľadne poberania invalidného dôchodku otcom, potvrdením z Úradu práce, soc. vecí a rodiny Martin, písomným vyjadrením otca a rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 11P/16/2023-41 zo dňa 14. 03. 2023. 8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že o mal. deťoch naposledy rozhodoval Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 11P/16/2023-41 zo dňa 14. 03. 2023, keď schválil rodičovskú dohodu ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, na základe ktorej boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov zastupovať a spravovať majetok mal. detí v bežných veciach. Otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. A. výživným vo výške 100,- eur mesačne a na výživu mal. C. výživným vo výške taktiež po 100,- eur mesačne. Styk upravený nebol. Otec dňa 08. 01. 2024 podal na Okresnom súde Martin návrh o zmenu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom týkajúci sa zníženia výživného a úpravy styku s mal. deťmi. Vec bola postúpená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš z dôvodu miestnej príslušnosti dňa 24. 01. 2024. Otec k návrhu pripojil správu z odborného vyšetrenia zo dňa 19. 10. 2023 s diagnostickým záverom nikotinizmus a chronický etylzmus. Bolo mu odporučené premyslieť si postoj k alkoholu, vhodné zastavenie ťahu cestou psychiatrického oddelenia, následne v PAL (protialkoholické ambulantné liečenie), taktiež antiepileptický režim, t. zn. pravidelný spánkový režim, úplná abstinencia od alkoholu, zákaz viesť motorové vozidlo, zákaz nočnej práce a práce vo výškach, vyvarovať sa nadmernej psychickej a fyzickej vyčerpanosti. Z predchádzajúcej správy o ambulantnom vyšetrení zo dňa 09. 10. 2023 z nemocnice Mělník je zrejmé, že otec taktiež prekonal epileptický záchvat ethyltoxické etiologie s anamnézou chronického abusus alkoholu. Ako jediná možná kauzálna liečba mu bola odporučená prísna abstinencia ideálne pod odborným dohľadom. Čo sa týka majetkových pomerov na strane otca, bolo zistené, že v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok sa nenachádza. Nie je poberateľom ani žiadnych dávok vyplácaných oddelením hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok

vyplácaných Úradom práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Nakoľko má trvalý pobyt v Martine, ani cez dotazovaný Úrad práce, soc. vecí a rodiny Martin nebolo zistené, že by bol otec poberateľom štátnych dávok, prídavkov na dieťa, rodičovského príspevku, ani dávky pomoci v hmotnej núdzi. Otec nie je poberateľom ani dávky v nezamestnanosti, dávky garančného poistenia, nemocenských dávok, dávok úrazových, poberá jedine invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 13. 08. 2012 v aktuálnej výške 221,20 eur. Taktiež zo správy z mesta Liptovský Mikuláš vyplynulo, že otcovi nie je poskytnutá žiadna opakovaná dávka, ani príspevky. Doposiaľ mesto Liptovský Mikuláš nepožiadal o jednorazovú dávku. Otec naposledy podľa lustrácie v Soc. poisťovni vykonával prácu ako SZČO v období od 23.08.2021 do 30.09.2022. Matka mal. detí sa taktiež v evidencii uchádzačov o zamestnanie nenachádza. Je poberateľkou štátnych sociálnych dávok, prídavok na A. poberá od 01. 06. 2018 a na mal. Lianu od 01. 02. 2022. Poberá tiež rodičovský príspevok na jedno mal. dieťa, a to od 01. 02. 2022 ( január– august 2023 vo výške po 301,- eur, september – december 2023 vo výške po 345,20 eur a od v januára 2024 vo výške 345,20 eur). Matka dávky zo Sociálnej poisťovne nepoberá. Jej jediným príjmom je tak rodičovský príspevok a prídavky na dieťa spolu v sume 465 €. Zo správy z prešetrenia pomerov v domácnosti matky bolo zistené, že matka sa o maloleté deti riadne stará, býva spolu s maloletými deťmi a svojou mamou v byte, ktorého vlastníčkou je jej mama. Mal. A. navštevuje materskú školu, od septembra 2024 bude prváčka na základnej škole. Zo správy z prešetrenia pomerov v domácnosti otca vyplynulo, že otec býva spolu so svojou priateľkou a jej 9ročnou dcérou v Liptovskom Mikuláši v dvojizbovom nájomnou byte. Otec poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 221 €. Od roku 2014 až do jesene 2023 si privyrábal v Čechách, kde však na jeseň dostal prvý epileptický záchvat a odvtedy sa jeho zdravotný stav zhoršuje. Je sledovaný v psychiatrickej a neurologickej ambulancii. Priateľka poberá taktiež invalidný dôchodok. Otec bol práceneschopný od 19.12.2023 pre zhoršenie psychického a zdravotného stavu. 10. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd buď autoritatívnym rozhodnutím alebo schválením rodičovskej dohody. Takéto rozhodnutie môže sud zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery, pričom by malo ísť o podstatnú zmenu pomerov, ktorá môže byť odôvodnená buď subjektívne- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne- vývojom životných nákladov. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. 11. Z ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej ZR, vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne, ak na seba berie neprimerané majetkové riziká. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia rodiča, ktorým môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, prípadne zníženie príjmu opäť z dôvodov na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť (§ 62 ods. 1 ZR) z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch, neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. 12. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, naposledy bolo o rozsahu vyživovacej povinnosti rozhodnuté v marci roku 2023 rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 11P/16/2023-41 zo dňa 14.03.2023, kedy súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazala platiť výživné v sume 100,- Eur mesačne na každé z dvoch maloletých deti k rukám matky. Podaným návrhom sa otec

domáhal zníženia výživného a navrhol úpravu styku s maloletými deťmi, nakoľko mu matka v stretávaní bráni. Podstatnú zmenu pomerov videl najmä v tom, že mu diagnostikovali epilepsiu, v dôsledku ktorej nemôže vykonávať náročnú prácu vo výškach. Je pravda, že otec bol čiastočne invalidný aj v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom (ktoré bolo pred necelým rokom), popri tom si však privyrábal, nedosahoval však oficiálny príjem, súd tak vychádzal iba z jeho tvrdení, že pracuje a vie si zarobiť cca 800 €. Z lekárskej správy (zo dňa 09.10.2023) predloženej otcom bolo taktiež preukázané, že otec prekonal epileptický záchvat a tiež, že mu v rámci liečebného režimu bolo odporučené nevykonávať výškové práce a práce v noci, ale tiež a v prvom rade mu bolo doporučené ako jediná možná kauzálna liečba prísna abstinencia ideálne pod odborným dohľadom, čo však otec absolútne nerešpektoval, keď následne za 10 dní (19.10.2023) bol privezený na urgentný príjem RZP pod vplyvom alkoholu (etanol 3,23 g/l), pričom sám uviedol, že alkohol užíva denne a v deň príjmu vypil cca pol litra tvrdého. S hospitalizáciou nesúhlasil, podpísal reverz, bol mu odporučený antiepileptický režim, najmä úplná abstinencia od alkoholu, premyslenie si postoja k alkoholu, vhodné zastavenie ťahu cestou psychiatrického oddelenia, následne protialkoholické liečenie. Je pravda, že otec bol následne práceneschopný od 19.12.2023 pre zhoršenie psychického a zdravotného stavu bez bližšej špecifikácie. Protialkoholické liečenie neabsolvoval, ani sa o to nepokúsil, práve naopak v nadmernom požívaní alkoholu pokračoval, na čo poukázala aj matka, navyše aj za maloletými deťmi opakovane prišiel pod viditeľným vplyvom alkoholu. Súd nespochybňuje, že zhoršenie zdravotného stavu, môže byť jedným z dôvodov pre zníženie výživného, ak spôsobilo zníženie príjmu povinného rodiča, avšak v tomto prípade si otec môže za pretrvávajúce zhoršenie zdravotného stavu sám, nerešpektuje liečebný režim, odporúčania lekárov a nerobí žiadne kroky k náprave. Nebolo preukázané, že by otec nebol schopný pracovať vôbec, bolo mu odporučené nevykonávať len výškové prác a práce v noci. Súd si preto dovolí tvrdiť, že ak by otec rešpektoval odporúčania lekárov, jeho stav by bol stabilizovaný a prácu by si nájsť vedel a je schopný dosahovať príjem, ktorý by postačoval aj na platenie vyššieho výživného, ako mu bolo naposledy určené. Pri tom ako sa otec rozhodne nerešpektovať odporúčania lekárov, neliečiť sa, ďalej sa poddávať pitiu alkoholu, nepracovať, nehľadať si primeranú prácu,... treba mať na zreteli, že náklady na základné životné potreby rastú a to aj maloletým deťom, kde navyše sa ich životné náklady stupňujú aj z pribúdajúcim vekom (mal. A. nastupuje do prvého ročníka ZŠ, C. pôjde do MŠ) a vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Navyše má tiež prednosť pred všetkými inými výdavkami. 13. Zhrnúc vyššie uvedené, súd nevzhliadol objektívne dôvody (bez zavinenia povinného), ktoré by boli dôvodom pre zníženie výživného. Vykonaným dokazovaním nezistil u otca takú zásadnú zmenu pomerov, či už na strane otca alebo na strane maloletých detí, ktorá by odôvodňovala vyhoveniu jeho návrhu na zníženie výživného zo sumy 100 € mesačne na každé dieťa na sumu nižšiu, preto ho v tejto časti zamietol. 14. Pokiaľ ide o úpravu styku, v tejto časti, súd návrhu otca vyhovel, keď upravil styk podľa posledného písomného vyjadrenia otca na každú druhú sobotu (párnu sobotu) od 10.00 do 14.00 hod. Súd však pri tejto prvej úprave styk podmienil styk prítomnosťou matky maloletých detí, jednak vzhľadom na vek maloletej C., jej citovú naviazanosť na matku a absenciu pravidelného styku s otcom a tým riadne nevytvorené citové a vzťahové väzby a tiež pre nezodpovedný prístup otca, ktorý aj na stretnutia chodil pod vplyvom alkoholu, čo však vyplynulo len z tvrdení matky, avšak vzhľadom na lekárske správy predložené otcom, súd považoval tieto tvrdenia za pravdivé. Otec navyše nevyužil ani stretávania, ktoré mu boli zo strany súdu odporúčané (nedostavil sa ani na jedno) a tým sa tiež ani nepokúsil ukázať, že sa o deti postarať riadne vie aj bez prítomnosti inej zodpovednej dospelej osoby. Keď otec bude využívať určené stretnutia, príde na ne pripravený, tak ako aj matka má pripraviť deti na stretnutie s ním, slušne, bez abstinenčných príznakov, nie pod vplyvom alkoholu,...časom k obnovenie vzťahu s deťmi dôjde, tiež k obnoveniu dôvery matky k otcovi a stretnutie bude môcť prebiehať aj bez prítomnosti matky. 15. Pokiaľ ide o trovy konania, súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku CMP a vyslovil, že žiadne z účastníkov nemá nárok na ich náhradu Poučenie: Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.