Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 11Csp/38/2023 5623214902 22. 07. 2025 Mgr. Robert Droppa ECLI:SK:OSLM:2025:5623214902.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobkyne I – XON, a. s., so sídlom Husitská 344/63, Praha 3, Česká republika, IČO: 28 218 761, zastúpenej JUDr. Petrom Mašekom, advokátom so sídlom Husitská 344/63, Praha 3, proti žalovanej A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, D., pre zaplatenie 13 246,88 Kč s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd u k l a d á žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 13 246,88 Kč spolu s kapitalizovaným úrokom z úveru vo výške 1 418,97 Kč a zmluvným 22,68 % ročným úrokom z úveru zo sumy 13 246,88 Kč od 01. 05. 2022 do zaplatenia a 11,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13 246,88 Kč od 01. 05. 2022 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobkyni súd proti žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou 27. 07. 2023 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia 13 246,88 Kč spolu s úrokom vo výške 1 418,97 Kč a zmluvným 22,68 % ročným úrokom zo sumy 13 246,88 Kč od 01. 05. 2022 do zaplatenia a 11,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13 246,88 Kč od 01. 05. 2022 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Uplatnenú pohľadávku nadobudla od postupcu BNP Paribas Personal Finance SA, odštepný závod. Žalovaná požiadala dňa 16. 02. 2018 o revolvingový úver č. 213024334769179, čomu banka vyhovela a akceptácia návrhu bola žalovanej doručená spolu so Základným info o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorým sa banka zaviazala poskytnúť žalovanej úver s úverovým rámcom 45 000,- Kč. Pri skúmaní schopnosti splácať úver banka nezistila žiadnu skutočnosť, ktorýá by v poskytnutí bránila. Podľa špecifických podmienok revolvingového úveru, o ktoré požiadala žalovaná, sa banka zaviazala previesť čiastku uvedenú v Prehľade špecifických podmienok, na bankový účet sprostredkovateľa za účelom úhrady kúpnej ceny tovaru alebo služby. Právna predchodkyňa žalobkyne túto povinnosť splnila a dňa 16. 02. 2018 previedla sumu 13 116,- Kč. Zmluvné strany sa dohodli na výške mesačnej splátky špeciálneho čerpania úveru vo výške 655,- Kč splatnej ku 17. dňu v mesiaci. Pri revolvingovom úvere sa dohodli na výške splátky minimálne 5 % z dlžnej sumy, najmenej vo výške 500,- Kč. Nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti a od októbra 2021 neuhradila žiadnu dohodnutú splátku, banka zosplatnila úver ku dňu 30. 04. 2022. Oprávnenie odstúpiť od zmluvy vyplývalo z čl. VII.3 všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých je banka oprávnená odstúpiť od zmluvy ak sa klient dostane do omeškania so zaplatením viac ako dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Uplatnený nárok vo výške 13 246,88 Kč pozostáva z istiny úveru 12 212,80 Kč, poplatkov vo výške 700,- Kč a zmluvných pokút 334,08 Kč. Kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 1 418,97 Kč sa skladá z úroku, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť spolu so splátkou istiny. Istina úveru vo výške 12 212,80 Kč pozostáva z prvého čerpania úveru v sume 13 116,- Kč, z finančného čerpania revolvingového úveru
vo výške 60 331,80 Kč, z mesačných poplatkov vo výške 2 413,- Kč, pri započítaní úhrad žalovanej vo výške 63 648,- Kč. 2. Po vypátraní pobytu žalovanej jej súd dňa 31. 03. 2025 doručil žalobu na vyjadrenie spolu s poučením o procesných práva a povinnostiach, pričom žalovaná svoje právo doposiaľ nevyužila a k veci sa nevyjadrila. 3. Nakoľko ide v prejednávanej veci o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú z dôvodu nečinnosti žalovanej sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, súd v súlade s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku vo veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bol dňa 22. 07. 2025 o 10,45 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 10. 07. 2025. 4. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že právna predchodkyňa žalobkyne, obchodná spoločnosť BNP Paribas Personal Finance, akceptovala návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, na základe čoho bol žalovanej poskytnutý tento druh úveru s limitom 45 000,- Kč. Pri ročnej úrokovej sadzbe 22,68 % a RPMN 29,14 % sa zmluvné strany dohodli na pravidelnej mesačnej splátke vo výške 5 % z dlžnej sumy, minimálne vo výške 500,- Kč. Z časti IV. zmluvy vyplýva, že žalovaná čerpala časť revolvingového úveru vo výške 13 116,- Kč za účelom úhrady kúpnej ceny za notebook, pričom tento úver sa zaviazala splatiť 24 mesačnými splátkami po 655,- Kč počnúc prvou splátkou splatnou 17. 03. 2018. Pri ročnej úrokovej sadzbe 18,03 % a RPMN 19,60 % sa tak zaviazala za poskytnutý úver zaplatiť celkovo 15 720,- Kč. Súčasťou zmluvy bol aj individuálne dojednaný poplatok vo výške 69,- Kč mesačne za rezerváciu úverových zdrojov, ako aj poplatok za odoslanie upomienky vo výške 100,-. Kč , poplatok označený ako náhrada nákladov spojených s vymáhaním splatného záväzku vo výške 600,Kč a dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 0,1 % denne zo sumy dlžnej splátky. Prílohou zmluvy bol aj žalovanou podpísaný formulár pre štandardné informácie ku spotrebiteľskému úveru. 5. Listom zo dňa 18. 02. 2022 označeným ako Posledná možnosť mimosúdneho vyrovnania právna predchodkyňa žalobkyne vyzvala žalovanú na zaplatenie sumy 6 211,- Kč do 30 dní od doručenia upomienky s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Z listu zo dňa 25. 03. 2022 vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne odstúpila od úverovej zmluvy a vyzvala žalovanú na úhradu sumu 14 666,Kč, ktorá pozostáva z dlžných mesačných splátok úveru vo výške 6 178,- Kč, úverovej istiny splatnej ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 7 455,- Kč, zmluvnej pokuty vo výške 335,- Kč a poplatkov vo výške 700,-. Kč. Právna predchodkyňa žalobkyne následne listom zo dňa 23. 05. 2022 oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobkyňu. Týmto listinným dôkazom ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1. 05. 2022 žalobkyňa preukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. 6. Nakoľko ide o vec s cudzím prvkom, keďže žalobkyňa má sídlo v Českej republike a žalobu podala na súde Slovenskej republiky proti žalovanej s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, bolo v prvom rade potrebné skúmať otázku právomoci tuzemského súdu. V súlade s článkom 18 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkom v občianskych a obchodných veciach môže dodávateľ žalovať spotrebiteľa len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Práve z dôvodu zisťovania existencie právomoci, súd vykonal šetrenie ohľadne bydliska žalovanej, v rámci ktorého bolo zistené, že žalovaná sa v súčasnosti zdržiava na území Slovenskej republiky, z ktorého dôvodu je daná právomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie vo veci. 7. Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „Nariadenie Rím I“), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. 8. Podľa článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia Rím I, Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.
9. Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia Rím I, bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. 10. Podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rím I, bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. 11. Podľa článku 6 ods. 3 nariadenia Rím I, ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4. 12. Podľa článku 6 ods. 4 písm. a) nariadenia Rím I, odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu. 13. Z článku V. zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva dohoda žalovanej s právnou predchodkyňou žalobkyne o voľbe rozhodného práva a to práva Českej republiky. Pri preskúmaní tejto dohody súd dospel k záveru, že táto nezbavuje žalovanú, ktorá vystupuje v pozícii spotrebiteľky, ochrany, ktorá by jej patrila v prípade jej absencie. Naviac, ak by aj k dohode o voľbe práva nedošlo, bolo by podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) nariadenia Rím I. potrebné na prejednávanú vec aplikovať český právny poriadok, nakoľko právna predchodkyňa žalobkyne poskytovala v čase uzavretia zmluvy finančné služby na území Českej republiky, kde mala žalovaná v tom čase svoj obvyklý pobyt a tieto služby nepochybne, vychádzajúc z úverového prehľadu, využívala na území Českej republiky. 14. Podľa § 419. Občanského zákoníku v znení v čase uzavretia zmluvy, spotřebitelem je každý člověk, který mimo rámec své podnikatelské činnosti nebo mimo rámec samostatného výkonu svého povolání uzavírá smlouvu s podnikatelem nebo s ním jinak jedná. 15. Podľa § 420 ods. 1, 2 Občanského zákoníku, kdo samostatně vykonává na vlastní účet a odpovědnost výdělečnou činnost živnostenským nebo obdobným způsobem se záměrem činit tak soustavně za účelem dosažení zisku, je považován se zřetelem k této činnosti za podnikatele. Pro účely ochrany spotřebitele a pro účely § 1963 se za podnikatele považuje také každá osoba, která uzavírá smlouvy související s vlastní obchodní, výrobní nebo obdobnou činností či při samostatném výkonu svého povolání, popřípadě osoba, která jedná jménem nebo na účet podnikatele. 16. Podľa § 1841 Občanského zákoníku, smlouvou o finanční službě se pro účely úpravy spotřebitelských smluv v tomto zákoně rozumí každá spotřebitelská smlouva týkající se bankovní, úvěrové, platební nebo pojistné služby, smlouva týkající se penzijního připojištění, směny měn, vydávání elektronických peněz a smlouva týkající se poskytování investiční služby nebo obchodu na trhu s investičními nástroji. 17. Podľa § 2395 Občanského zákonníku, smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. 18. Podľa § 2396 Občanského zákonníku, úvěrovaný vrátí úvěrujícímu peněžní prostředky v měně, ve které mu byly poskytnuty. V téže měně platí i úroky. 19. Podľa § 2665 Občanského zákonníku, ak sa strany dohodnú, že ten, kto vedie účet, umožní výber hotovosti alebo vykoná prevod peňažných prostriedkov z účtu, hoci na to nie je na účte dostatok peňažných prostriedkov, použijú sa primerane ustanovenia o úvere
20. Podľa § 2048 ods. 1 Občanského zákonníku, ujednají-li strany pro případ porušení smluvené povinnosti smluvní pokutu v určité výši nebo způsob, jak se výše smluvní pokuty určí, může věřitel požadovat smluvní pokutu bez zřetele k tomu, zda mu porušením utvrzené povinnosti vznikla škoda. Smluvní pokuta může být ujednána i v jiném plnění než peněžitém. 21. Podľa § 122 ods.1 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, věřitel může pro případ prodlení spotřebitele s plněním dluhu vyplývajícího ze smlouvy o spotřebitelském úvěru sjednat pouze a) právo na náhradu účelně vynaložených nákladů, které mu vznikly v souvislosti s prodlením spotřebitele; pokud byla ujednána náhrada vyšší, považuje se v této části za smluvní pokutu, b) úroky z prodlení, jejichž výše nesmí přesáhnout výši stanovenou právním předpisem upravujícím úroky z prodlení, nebo c) smluvní pokutu. 22. Podľa § 122 ods. 2 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, uplatněná smluvní pokuta nesmí přesáhnout 0,1 % denně z částky, ohledně níž je spotřebitel v prodlení, je-li spotřebitel v prodlení s plněním povinnosti peněžité povahy. Omezení podle věty první se neuplatní na souhrn smluvních pokut uplatněných do okamžiku, kdy se úvěr stane v důsledku prodlení spotřebitele splatným, pokud je tento souhrn pokut v kalendářním roce, v němž nebo v jehož části byl spotřebitel v prodlení s plněním povinnosti peněžité povahy, nižší než 3000 Kč a pokud výše smluvních pokut zahrnutých v tomto souhrnu uplatněných ve vztahu k prodlení s každou jednotlivou splátkou spotřebitelského úvěru činí nejvýše 500 Kč. 23. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 351/2013 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročné výši repo sazby stanovené E. F. G. pro první den kalendárního pololetí, v némž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodu. 24. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keď bola listinnými dôkazmi preukázaná jej dôvodnosť. Vzhľadom na nečinnosť žalovanej, ktorá sa k veci nevyjadrila a ani tak nepoprela skutkové tvrdenia žalobkyne a aj s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 C. s. p. súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere, tento čerpala a aj splácala až do okamihu, kedy sa dostala do omeškania, čo oprávňovalo právnu predchodkyňu žalobkyne nakoniec úver zosplatniť. Uvedené oprávnenie bolo dohodnuté v článku IV. zmluvy o revolvingovom úvere Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, v dôsledku čoho bol tento po predchádzajúcom upozornení vyhlásený za okamžite splatný, čím žalovaná stratila výhodu splátok a vznikla jej povinnosť zaplatiť zostatok úveru naraz. Žalovaná z revolvingového úveru vyčerpala celkovo 73 447,80 Kč, pričom na úver uhradila 63 648,- Kč, čím na istine úveru zostávalo doplatiť sumu 9 799,80 Kč. V časti III. zmluvy o revolvingovom úvere sa strany dohodli na mesačnom poplatku vo výške 69,- Kč za rezerváciu úverových zdrojov, pričom žalovanej vznikol na uvedenom poplatku dlh vo výške 2 413,- Kč. Nakoľko ide o individuálne dojednaný poplatok, ktorý bol žalovanej – spotrebiteľke známy už v čase uzatvorenia zmluvy a súd ho nevyhodnotil vzhľadom na výšku úverového rámca ako neprimeraný, uložil žalovanej povinnosť okrem nezaplatenej istiny zaplatiť aj uvedený poplatok, spolu sumu 12 212,80 Kč. Rovnako súd priznal žalobkyni aj nárok na zaplatenie poplatkov v celkovej výške 700,- Kč, ktoré pozostávajú z nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 600,- Kč a poplatku za upomienku vo výške 100,- Kč, ktoré boli dojednané v čl. VI. zmluvy o revolvingovom úvere, v časti označenej ako prehľad dôsledkov nesplácania úveru. V tejto časti sa strany dohodli aj na zmluvnej pokute, výška ktorej bola dojednaná v súlade s ustanovením § 122 ods. 2 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, pričom táto predstavuje sumu 334,08 Kč. Nakoľko ku dňu 17. 10. 2021 predstavoval súčet dlžných splátok 1 177,48 Kč, zmluvná pokuta za 32 dní omeškania činí sumu 37,44 Kč. Ku dňu 17. 11. 2021 bola žalovaná v omeškaní so splátkami vo výške 2 177,48 Kč, preto zmluvnú pokuta za 30 dní omeškania predstavuje sumu 65,10 Kč. Zmluvná pokuta zaúčtovaná v úverovom prehľade dňa 17. 01. 2022 predstavuje 101,27 Kč a ku dňu 17. 02 2022 sumu 130,27 Kč. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť spolu s dohodnutým 22,68 % ročným úrokom z úveru. Ku dňu zosplatnenia bola povinná splácať istinu úveru spolu s týmto úrokom, pričom do tohto okamihu jej vznikol dlh na úroku vo výške 1 418,97 Kč, v ktorej časti bolo žalobe vyhovené, rovnako ako v časti úroku z úveru zo sumy 13 246,88 Kč od 01. 05. 2022 do zaplatenia. Na základe vyššie uvedeného súd vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré neboli popreté žalovanou a predovšetkým z predložených listinných dôkazov žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú
povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 13 246,88 Kč spolu s úrokom účtovaným do 30. 04. 2022 vo výške 1 418,97 Kč ako aj zmluvným 22,68 % ročným úrokom zo sumy 13 246,88 Kč od 01. 05. 2022 do zaplatenia. Nakoľko je žalovaná v omeškaní, súd žalobkyni zároveň priznal aj zákonný 11,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 13 246,88 Kč od 01. 05. 2022 do zaplatenia. V súlade s ustanovením § 218 ods. 2 C. s. p. bola povinnosť splniť dlh žalovanej uložená v českých korunách, čo zodpovedá vyjadreniu predmetu konania v tejto cudzej mene ako aj návrhu žalobkyne, aby bol priznaný uplatnený nárok v tejto mene. 25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobkyni ako úspešnej strane priznal ich náhradu v rozsahu 100 %.. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.