Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 14T/60/2024 5624010795 08. 01. 2025 JUDr. Ivan Štepita ECLI:SK:OSLM:2025:5624010795.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v Liptovskom Mikuláši, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. 01. 2025 v Ružomberku, takto rozhodol: obžalovaný A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. A., trvale bytom D. D. XXX, XXX XX C. A., uznáva sa za vinného,že v bode 1) dňa 12. 08. 2023 viedol motocykel značky Honda WW125EX2 evidenčné číslo E., ktoré patrí do kategórie vozidiel L3e-A1, po štátnej ceste II. triedy č. 584 v obci Demänovská Dolina v smere od lyžiarskeho strediska Jasná, kde okolo 19:15 hod. v lokalite Záhradky, v km:59,104 pred ľavotočivou zákrutou neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, svojím schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, prešiel s motocyklom vpravo mimo vozovku, kde s ním dostal šmyk, narazil do svahu a spadol z motocykla, pričom v čase o 19:45 hod. bol policajtom Okresného dopravného inšpektorátu v Liptovskom Mikuláši po zákonnom poučení vyzvaný podrobiť sa dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, čo odmietol a taktiež odmietol po poučení vykonať odber krvi a jej laboratórne vyšetrenie,
v bode 2) dňa 05. 05. 2024 o 12:20 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Citroen Saxo evidenčné číslo C. z chatovej oblasti „Tri vody“ v Demänovskej Doline pri reštaurácii Demänovka, prešiel na štátnu cestu II. triedy č. 584, kde pokračoval smerom na mesto Liptovský Mikuláš, pričom približne za 200 metrov odbočil na odstavnú plochu, kde bol za reštauráciou Demänovka predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Liptovská Sielnica a v čase o 12.22 hod. bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu v dychu pomocou analyzátora dychu zn. AlcoQuant 6020 plus, číslo A410200, ktorým mu bola nameraná hodnota 0,84 mg/l alkoholu v dychu, čo je v prepočte 1,75 ‰ alkoholu v krvi, teda v bode 1) pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, v bode 2) vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal v bode 1) prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona v bode 2) prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona Za to sa odsudzuje podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 (šesť) rokov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci – osobného motorového vozidla zn. Citroen Saxo, evidenčné číslo C., VIN: F., farby modrá metalíza, so štyrmi zimnými pneumatikami zn. Matador o rozmere 165/70/R13. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. odôvodnenie: Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš podala na A. B. dňa 25. 10. 2024 obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona resp. podľa § 281 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené v skutkových vetách obžaloby zo dňa 24. 10. 2024. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. 12. 2024 obžalovaný A. B. ku skutku pod bodom 1 obžaloby uviedol, že je nevinný, v prípade skutku pod bodom 2, ktorý bol kvalifikovaný ako prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona vyhlásil že je vinný. Súčasne zodpovedal aj na otázky kladené mu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku. Po zistení, že vyhlásenie obžalovaného B. ku skutku pod bodom 2 má oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní a ktoré si súd osvojil postupom podľa § 238, § 240 a § 241 Trestného poriadku, po vyjadrení strán rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny v bode 2 obžaloby Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku pod bodom 2 sa nevykoná. Následne súd vykonával na hlavnom pojednávaní dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom pod bodom 1 obžaloby, výrokom o treste a o ochrannom opatrení. Obžalovaný A. B. o vyhlásení uznesenia o prijatí jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať s tým, že sa už ďalej nechce zúčastňovať ďalšieho pojednávania a súhlasil a navrhol s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, nakoľko celé trestné stíhanie zle psychicky znáša.
Vzhľadom na následnú neprítomnosť obžalovaného na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie najmä prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania na návrh prokurátora. Z prečítanej výpovede obžalovaného v procesnom postavení obvineného vyplynulo, že pri náhodnom stretnutí jemu neznámymi osobami mu bol ponúknutý nápoj Red-bull, ktorý aj vypil ale neskôr mal pocit, že mu do tohto nápoja bolo niečo primiešané. Náhodne okolo prechádzal jeho známy F. G., ktorý mu naznačoval, že tá partia je nejaká divná a ponúkol sa mu, že na jeho motorke ho odvezie do miesta jeho trvalého bydliska. V krátkej dobe si sadol za F. G. a išli smerom na Liptovský Mikuláš, kde podľa jeho tvrdenia si G. pomýlil zadnú brzdu s prednou, keďže v tom úseku cesty bol nános prachu, spadli na zem. Počas jazdy a pri samotnom páde mal okolo pása bundu, v ktorej mal doklady, vrátane mobilného telefónu, ktorý neskôr našiel v nemocnici, no občiansky preukaz si musel dať vystaviť nanovo. G. sa ho opýtal či je v poriadku, nato on mu odpovedal že áno, ale choď po pomoc. Uviedol, že si pamätá, že motorka bola v ceste, tak ju odtiahol nabok, potom mu prišlo zle, zakrútila sa mu hlava a ďalej si pamätá už len pobyt v nemocnici. Potom ako sa vrátil z nemocnice bol za ním G., ktorý sa mu ospravedlnil za to, že mu chcel pomôcť a skončilo to pádom. Poprel akúkoľvek vinu. Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy, ktoré navrhli strany a teda za súhlasu strán prečítal svedecké výpovede svedkov F. G., A. E., H. E. a A. I. a vykonal osobný výsluch znalcov, ktorí v prípravnom konaní vypracovali znalecké posudky. Z prečítanej výpovede F. G. vyplynulo, že náhodne prechádzal okolo altánku v obci Demäňovská dolina, kde uvidel obžalovaného s nejakou partiou ľudí. Obžalovaný tam mal pristavený skúter, na ktorom chodieva, partia čo bola pri ňom sa mu zdala podozrivá a vyslovene z tejto partie nemal dobrý pocit, preto sa ponúkol obžalovanému, že ho odvezie preč z miesta, kde sa nachádzal. Túto ponuku obžalovaný prijal, on skúter viedol, obžalovaný bol spolujazdec, pri prechádzaní jednej zákruty v lokalite Záhradky na ceste ktorá bola zaplavená štrkom nezvládol riadenie, došlo k pádu motorky a následne aj ich oboch. Po páde vstal, spýtal sa B. či je v poriadku, na čo odpovedal že áno a zároveň ho poprosil, aby šiel hľadať nejakú pomoc. Uviedol, že B. sa postavil a zároveň chcel postaviť aj motorku alebo ju oprieť, no on mu povedal, aby motorku nechal tam a že on príde aj s pomocou. Nakoľko pomoc nenašiel a nakoľko nemal pri sebe ani mobilný telefón išiel do miesta trvalého bydliska nájsť najbližšiu pomoc a to lesným chodníkom – skratkou, kde počas chôdze mu prišlo zle, nemohol sa pohnúť, zvracal, z nosa mu tiekla krv a bol celý doškriabaný. Nakoľko nemal ani kľúče od domu, keďže ich pravdepodobne stratil pri páde, vrátil sa naspäť na miesto, kde aj s B. spadli na motorke. Jeho návrat mohol trvať aj niekoľko hodín, nakoľko keď sa vrátil na miesto nehody, už sa tam B. nenachádzal. Podľa svedka obžalovaný pil nejaké energetické nápoje, do ktorých si niečo táto partia mala vlievať a tým pádom ponúknuť aj B.. Keď došlo k nehode a ani krátko po tom sa na miesto nedostavili žiadne tretie osoby, príčinu dopravnej nehode videl v nezvládnutiu riadenia. Z výpovede A. E. a H. E., ktorí boli dožiadanou súčasťou polície vypočutí kontradiktórnym spôsobom (o termíne výsluchu bol obhajca vyrozumený) vyplynulo, že manželia okolo 19.00 hod. sa presúvali z obce Demäňovská dolina na Liptovský Mikuláš, kde v ľavotočivej zákrute vedľa cesty v jarku videla spadnutú motorku a pod ňou ležiacu osobu. Po zastavení vystúpila z auta, podišla k tejto osobe, ktorá ležala pod naštartovanou motorkou, mala na hlave prilbu a na nich nereagovala, preto okamžite volala na linku 112. Záchranné zložky prišli do 15 minút. Ešte pred výkonom záchranných zložiek spolu s manželom zastavili okoloidúce auto z dôvodu, aby manžel spolu s niekým silnejším mohol dať preč spadnutú motorku zo zraneného. Snažila sa ho opätovne prebrať, pričom pozorovala že dýcha. Táto osoba začala reagovať až o pár minút, začala sa dvíhať, po tom ako si sadla, začala si dávať dole prilbu, postavila sa a začala si obhliadať motorku, tento muž im vravel, aby odišli z miesta, že on si poradí. Svedkyňa uviedla, že z menovaného razil alkohol. K príčine dopravnej nehody sa nevedela vyjadriť no vyslovila názor, že sa na miesto museli dostaviť tesne po páde, nakoľko zadné koleso na motorke sa ešte točilo. Výpoveď manželky potvrdil svojou výpoveďou v prípravnom konaní aj H. E.. A. I., príslušník OR PZ, ODI Liptovský Mikuláš v prípravnom konaní uviedol, že spolu s kolegom bol vyslaný na preverenie oznámenia do obce Demäňovská dolina, kde malo dôjsť k pádu motocyklistu. V čase jeho príchodu v jednej zo zákrut našli motocyklistu, pri ktorom sa nachádzal motocykel a dvaja svedkovia, ktorí uviedli, že boli na mieste ako prví a keď prišli na miesto, tak pri motocykli sa nachádzal zranený motocyklista. Do času kým prišla sanitka, ktorú mu privolali okoloidúci bola tam prítomná osoba vyzvaná, či je ochotná podrobiť sa dychovej skúške, táto osoba reagovala že nie, nakoľko motocykel
neviedla. Na podrobenie dychovej skúške bol motocyklista vyzvaný niekoľkokrát, pričom vždy odpovedal rovnako, teda že dychovú skúšku nevykoná a vždy to odôvodňoval tým, že vozidlo neviedol. Následne na miesto prišla sanitka a policajt dopravných nehôd, ktorý si vec zdokumentoval. Za účelom zistenia kto bol vodičom motocykla Honda typ A a tým pádom potvrdenia alebo vyvrátenia obrany obžalovaného bol v prípravnom konaní vypracovaný znalecký posudok č. 05/2024 znalcom z odboru doprava cestná, nehody v cestnej doprave Ing. Stanislavom Chomom. V písomnom posudku sa znalec vyjadroval k stavu pozemnej komunikácie, prehľadnosti a dohľadnosti na mieste dopravnej nehody, vypracoval časovú aj priestorovú analýzu dopravnej nehody, vyjadril sa k technike jazdy vodiča, ako aj k vzniku dopravnej nehody a k príčine z technického hľadiska. Vyhotovil simuláciu priebehu nehodového deja v dvoch variantoch (v súvislosti s obranou obžalovaného), pričom konštatoval, že z technického hľadiska bol A. B. jednoznačne vodičom motocykla Honda, resp. tento motocykel sám aj riadil. Príčinou dopravnej nehody bola jazda motocyklistu v čase jeho akútnej intoxikácie alkoholom (cca 3 promile) a v tejto súvislosti so zlým vyhodnocovaním dopravnej situácie a jazdných vnemov ako aj nezvládnutie vedenia motocykla a jeho pád. S pravdepodobnosťou hraničiacou s určitosťou, vychádzajúc z objektívne zistených stôp a dôkazov, ktoré boli zadokumentované na mieste dopravnej nehody v krátkej dobe po jej vzniku, vychádzajúc z výpovedí osádky motorového vozidla, ktorá na mieste dopravnej nehody zastala ako prvá, z fotografickej dokumentácie znalec za vodiča určil práve obžalovaného A. B.. Výpoveď obvineného vyhodnotil ako technicky neprijateľnú, rovnako tak vyhodnotil aj výpoveď údajného vodiča svedka G.. V prípade, ak by obžalovaný sedel za inou osobou, by pri páde bol odhodený v smere do priestoru cestnej komunikácie a určite by nemohol byť nájdený zakliesnený pod motocyklom mimo cesty. Aj na hlavnom pojednávaní znalec zotrval na svojich tvrdeniach keď zdôraznil, že v znaleckom posudku riešil oba varianty v súvislosti s jazdou jednej alebo dvoch osôb na motorke. Dostatočným spôsobom bola zadokumentovaná konečná poloha motocykla, poloha obžalovaného, ktorý pod motorkou ležal, nachádzal sa v bezvedomí a pri príchode osádky ďalšieho motorového vozidla sa ešte pretáčalo zadné koleso motocykla. Ako jedinú príčinu vzniku dopravnej nehody znalec určil stav vodiča, ktorý sa nachádzal vo vysokom štádiu opilosti. Znalec z odboru súdneho lekárstva Doc. MUDr. Martin Janík, PhD. v znaleckom posudku č. 95/2024 popísal zranenia, ktoré vodič motocykla pri dopravnej nehode utrpel. Tento podľa znalca sa nachádzal v ťažkom stupni opitosti, keď zranenia, ktoré utrpel zodpovedajú pôsobením tupého mechanického násilia pomerne veľkej intenzity na telo vodiča. Podľa znalca úrazovo – nehodový dej zodpovedal pádu vodiča zo skútra pri strate jazdnej stability a následným pritlačením váhou skútra ľavej bočnej strany chrbta a trupu. Zranenia si žiadali aj operačnú liečbu a následnú hospitalizáciu, ktorá však bola predčasne na žiadosť pacienta ukončená. Z medicínskeho hľadiska, len na základe interpretácie poranení nie je možné určiť pozíciu pasažiera na skútri; takéto určenie si vyžaduje prísne individuálne posúdenie každého poranenia pasažiera s celým kontextom, okolnosťami a typom dopravnej nehody, typom dvojstopového motorového vozidla, vrátane vyhodnotenia toxikologického profilu účastníkov dopravnej nehody ako aj samotného nehodového deja znalcom z odboru cestná doprava. Na hlavnom pojednávaní znalec zotrval na svojich záveroch, pričom opätovne zdôraznil, že pri určení osoby, ktorá viedla motocykel treba pristupovať zo širšieho hľadiska a posudzovať aj iné skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu potvrdiť prípadne vyvrátiť tvrdenie obžalovaného, ale jemu ako znalcovi takáto otázka nebola ako znalcovi položená, no v prípade, že by obžalovaný sedel za vodičom, jeho zranenia by boli úplne iného charakteru. Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní, ktorými boli najmä výsledok vyšetrenia súdno – lekárskeho pracoviska v Martine, podľa ktorého sa v krvi obžalovaného nachádzalo 2,99 g/kg (promile) alkoholu. Zo záznamu z dopravnej nehody vyplynulo, že obžalovaný sa odmietol podrobiť dychovej skúške prístrojom na zistenie alkoholu na mieste dopravnej nehody, pričom pri vyšetrení lekárom, ktoré nariadil príslušník policajného zboru bolo zistené, že obžalovaný javil príznaky alkoholu a bol nariadený aj odber krvi. Súd sa ďalej oboznámil s plánkom miesta dopravnej nehody, vyhotovenou fotodokumentáciou, s fotografiami, ktoré v konaní predložili svedkovia manželia E., lekárskymi správami a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán dospel súd k záveru, že obžalovaný A. B. v bode 1 podanej obžaloby naplnil všetky zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a v prípade bodu 2. súd nemal pochybnosti vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a jeho následné prijatie súdom, že A. B. dňa 05. 05. 2024 naplnil rovnako tak zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Prokurátor podal na A. B. obžalobu pre dva skutky. V prípade druhého skutku, ktorý sa mal stať 05. 05. 2024 sa obžalovaný už v prípravnom konaní priznal. V konaní pred súdom vyhlásil, že je vinný. Po zistení, že vyhlásenie obžalovaného o vine u tohto skutku má oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní, ktoré si súd osvojil postupom podľa § 238, §240 a § 241 Trestného poriadku po tom, ako obžalovaný kladne odpovedal na otázky kladené mu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku a po vyjadrení strán súd vyhlásenie obžalovaného o vine zo skutku pod bodom 2 obžaloby prijal, pričom súčasne rozhodol, že svoje dokazovanie zameria na preukázanie skutku pod bodom 1 obžaloby a takisto dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom opatrení. V prípade prvého skutku obžalovaný A. B. postavil svoju obhajobu na tvrdení, že on nebol vodičom motocykla a preto ani nebol dôvod, aby sa podroboval dychovej skúške. Po páde na zem sa ho mal F. G. opýtať, či je v poriadku a poslal ho po pomoc, pričom ďalej uviedol, že motorka bola na ceste a tak ju odtiahol nabok. Potom mu prišlo zle, zakrútila sa mu hlava a ďalej si pamätá len svoj pobyt v nemocnici. Tvrdenia obžalovaného podporuje svojou výpoveďou aj F. G., ktorý sa vo svojej výpovedi zmieňoval aj o vzájomnej komunikácii s obžalovaným a jeho snahou postaviť spadnutú motorku. Takáto obrana obžalovaného však podľa názoru súdu neobstojí a bola v celom rozsahu vyvrátená najmä svedeckými výpoveďami A. E. a H. E., výpoveďou príslušníka policajného zboru A. I. a najmä znaleckým posudkom znalca z odboru cestná doprava Ing. Chomom. Vo svetle týchto výpovedí a znaleckého posudku, ktorý súd musí v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku vzájomne uvážiť a vyhodnotiť, považuje obranu obžalovaného za účelovú a to vrátane svedka G.. Manželia E. potvrdili, že ich prvotné vnímanie polohy motocykla a osoby tam ležiacej spočívalo v tom, že táto osoba ležala pod motocyklom, na ktorom sa ešte krútilo zadné koleso; žiadna ďalšia osoba sa na mieste dopravnej nehody nenachádzala. Potvrdili, že obžalovaný bol v bezvedomí, nekomunikoval a bolo z neho cítiť alkohol, komunikovať začal až následne, po tom, ako za pomoci ďalšej osoby z okoloidúceho auta sa im podarilo motorku z tela obžalovaného odstrániť. Podporným dôkazom na tvrdenie svedkov sú aj fotografie, ktoré vyhotovili, z ktorých je zrejmá poloha ležiacej osoby, v danej prípade obžalovaného. A. I. potvrdil, že opakovane vyzývali vodiča resp. osobu, ktorá prichádzala do úvahy ako vodič na podrobenie sa dychovej skúške, čo motocyklista opakovane odmietal. Z tohto dôvodu došlo k nariadeniu odberu krvi, keď výsledkom skúmania bola zistená prítomnosť alkoholu v tele obžalovaného vo výške 2,99 promile. Objektom trestného činu podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona je v záujme spoločnosti na ochrane života a zdravia ľudí alebo záujem na ochrane cudzieho majetku pred osobami, ktoré pod vplyvom návykovej látky pri výkone zamestnania alebo inej činnosti ohrozujú tieto chránené záujmy. Objektívna stránka tejto skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorým sa páchateľ odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky v tele, a to pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1. Povinnosť podrobiť sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky nemá ten, koho by takéto vyšetrenie bolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie alebo by vyšetrením bolo ohrozené jeho zdravie. Objektom trestného činu podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia ľudí alebo záujem na ochrane cudzieho majetku pred konaním osôb, ktoré pod vplyvom návykovej látky vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej ohrozujú život, zdravie alebo majetok.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie (povolanie) alebo inú činnosť, pri ktorej by potencionálne mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Stav vylučujúci spôsobilosť je stav, keď človek nie je schopný bezpečne vykonávať určité zamestnanie alebo činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život a zdravie ľudí alebo majetok, a to v dôsledku návykovej látky, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje fyzické a psychické schopnosti človeka. Z hľadiska subjektívnej stránky u oboch trestných činov sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočným a nepochybným spôsobom preukázané, že to bol obžalovaný A. B., ktorý dňa 12. 08. 2023 viedol motocykel značky Honda, s ktorým prešiel mimo vozovku, po tom, čo dostal šmyk narazil do svahu a z motocykla spadol. Nepochybne bolo preukázané, že v čase, keď sa na miesto dopravnej nehody dostavila hliadka ODI Liptovský Mikuláš po zákonnom poučení odmietol sa podrobiť dychovej skúške, hoci tak mohol urobiť bez toho, že by takého vyšetrenie bolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie alebo by vyšetrením bolo jeho zdravie ohrozené. O úmyselnom konaní v oboch jeho prípadoch svedčí, že už v minulosti bol dvakrát odsúdený za jazdu motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu. Bol si teda dostatočne vedomý o povinnosti podrobiť sa dychovej skúške a v prípade jej odmietnutia následku, ktorý zákon spája s takýmto úkonom. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Obžalovaný A. B. je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere ako správca rezortu pod Demäňovskou horou. Je držiteľom zbrojného preukazu, je vlastníkom šiestich zbraní, nakoľko je poľovník. V mieste trvalého bydliska hodnotený nie je, v registri priestupkov má dva záznamy, okrem iného aj postihnutie pokutou vo výške 300,-Eur za jazdu pod vplyvom alkoholu a bol mu uložený tiež trest zákazu činnosti v trvaní 8 mesiacov v roku 2021. V registri trestov má jeden záznam týkajúci sa rovnakej trestnej činnosti avšak hľadí sa na neho, akoby odsúdený nebol. V období vedeného trestného stíhania sa dobrovoľne podrobil ústavnej protialkoholickej liečbe v psychiatrickej nemocnici v Hronovciach a to od 17. 06. 2024 do 09. 09. 2024. Krátko po ukončení tejto ochrannej liečby bol opätovne prijatý na psychiatrické oddelenie v Liptovskej nemocnici s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši na podnet rodiny s jeho súhlasom za účelom zastavenia opätovného ťahu pitia, ktorý v tom čase trval dva týždne. V minulosti absolvoval dve ústavné protialkoholické liečby. Z priebežnej správy z probácie ktorú vypracoval probačný a mediačný úradík Okresného súdu Liptovský Mikuláš vyplynulo, že po tom, ako menovaný nebol vzatý do väzby a bol z nej prepustený bol mu uložený dohľad vrátane primeraných obmedzení a povinností, okrem iného spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov, v zákaze návštev pohostinských a reštauračných zariadení, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje. Zo správy vyplynulo, že v tom čase obvinený porušil súdom uložené povinnosti v tom smere, že sa nedostavil k probačnému úradníkovi, ktorú neúčasť vysvetlil jeho hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení, ako aj porušenie zákazu požívať alkoholické nápoje, keď dňa 15. 10. 2024 bola u neho príslušníkmi OO PZ Liptovský Mikuláš vykonaná orientačná dychová skúška s pozitívnym výsledkom – prítomnosťou alkoholu v organizme. Poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti v konaní obžalovaného súdom zistené neboli, motívom trestnej činnosti je jeho ľahostajný prístup k základným povinnostiam účastníka cestnej premávky, teda absolútny zákaz vedenia akéhokoľvek motorového i nemotorového vozidla pod vplyvom omamnej či návykovej látky. Vychádzajúc z ustanovení § 31 ods. 1 Trestného zákona a § 34 ods. 1 Trestného zákona dospel súd k záveru, že v prípade obžalovaného A. B. je na neho potrebné pôsobiť trestnom odňatia slobody, a to trestom úhrnným vo výmere 7 (sedem) mesiacov, nakoľko súd ho odsudzoval za spáchanie dvoch trestných činov. Prejednanie veci pred súdom, doterajší život a správanie odsúdeného, absolvovanie dobrovoľnej ústavnej protialkoholickej liečby súd viedlo k záveru, že nie je potrebné pristúpiť k uloženiu nepodmienečného trestu ale splnenie účelu trestu tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie postačí hrozba trestom a preto mu súd výkon tohto trestu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Keďže obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, súd v zmysle § 61 ods. 3 Trestného zákona mu uložiť aj trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedeného v odseku 2 citovaného ustanovenia a to na dobu 6 (šesť) rokov. Nakoľko to vyžaduje záujem verejnosti a najmä bezpečnosť premávky na pozemných komunikáciách, v súlade s účelom dovŕšenia nápravy obžalovaného, súd menovanému uložil aj trest prepadnutia veci a to osobného motorového vozidla značky Citroen Saxo, evidenčné číslo C., modrej metalízy, so štyrmi zimnými pneumatikami zn. Matador, ktoré sú bližšie popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku, vlastníkom ktorej sa stáva štát. V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou z odboru zdravotníctva – psychiatrie MUDr. Beátou Husárovou, ktorá v znaleckom posudku konštatovala, že u A. B. je rozvinutá aktívna závislosť III. vývojovom štádiu podľa Jellíneka, jedná sa u neho o niekoľko ročné pravidelné, takmer denné užívanie alkoholu. Zo psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný za predpokladu že sa zdrží užívania alkoholu. Znalkyňa navrhla obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, keď vzhľadom na jeho postoj k závislosti u neho nepredpokladala žiadúci efekt pri ambulantnej liečbe. Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní znalkyňa zotrvala na záveroch znaleckého posudku a zmenila svoje odporúčanie v súvislosti s formou ochranného liečenia a navrhla obžalovanému uložiť ambulantnú liečbu. V konfrontácii však s ďalšími dôkazmi, ktoré predložil samotný obžalovaný znalkyňa dospela k záveru, že s prihliadnutím na 2x absolvovanú ústavnú protialkoholickú liečbu, na skutočnosť, že krátko po tom, ako bol z poslednej dobrovoľnej liečby prepustený opätovne požil alkoholické nápoje, čo vyústilo až do jeho hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v nemocnici v Liptovskom Mikuláši a teda z toho možno vyvodiť záver, že u menovaného už akákoľvek forma ochrannej liečby nie je spôsobilá splniť svoj účel a preto uloženie ochrannej liečby nenavrhla. Zostáva však na obžalovanom a jeho prístupe, aby aj do budúcna dobrovoľne vyhľadal odbornú starostlivosť a liečil sa na dobrovoľnej báze. V súvislosti s výpoveďou znalkyne potom prokurátor netrval na uložení ochrannej ústavnej protialkoholickej liečby a súd ju aj s poukazom na ustanovenie § 73 ods. 3, s poukazom na § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, podľa ktorého ochranné liečenie súd neuloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, alebo jeho postoj k predchádzajúcemu ochrannému liečeniu nemožno očakávať dosiahnutie jeho účelu. Súd je toho názoru, že takto uložený trest je primeraný, spravodlivý a najmä zákonný. Poučenie: Proti výroku o vine v bode 2 obžaloby odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o vine v bode 1 a ostatným výrokom možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2) - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.